autor: Sisa
Bill ležal na posteli. Veď čo iné mohol robiť, keď k nej bol priviazaný? Váhal. Chcel na Toma zabudnúť, ale nedokázal. Miloval ho. Nevedel, čo má od Toma čakať. Už len to, že tu ležal priviazaný, ho nenormálne desilo. Očkami skúmal miestnosť. Musí sa odtiaľ dostať. Znovu potriasol rukami, ale docielil len pár pramienkov krvi zo zodretých zápästí. Zavzlykal.
Zavrel oči a snažil sa zaspať.
„Spinkáš?“ vošiel do miestnosti Tom.
„Už nie.“ Odsekol Bill.
„Priniesol som ti wafle.“
„Nechcem.“
„Ale no tak. Musíš niečo zjesť.“
„Nechcem.“
„Ale chceš. Miluješ wafle.“ Odpovedal Tom a sadol si na posteľ. Rozviazal mu ruky.
„Naozaj ma až tak nenávidíš?“ spýtal sa a pozrel mu do očí.
„Najviac ,ako sa dá,“ sykol Bill a postavil sa.
„Zjedz tie raňajky.“
„Nie.“
„Nie? Nedovolím ti odísť, pokiaľ sa nenaješ.“ Postavil sa pred neho bojovne Tom.
„Nebudeš mi rozkazovať.“ Zamračil sa Bill.
„Chcem len, aby si sa najedol a ak to nepôjde po dobrom.“ Pritlačil ho o stenu „Tak to do teba dostanem po zlom.“
„Nedotýkaj sa ma.“ Odsotil ho.
„Ak- ak to zješ, vezmem ťa poobede k Simon.“ Povedal smutne Tom.
„Prisaháš?“ spýtal sa neisto Bill.
„Tu máš.“ Posunul mu tanier. Bill sa po ňom natiahol. Očka sa mu rozžiarili hneď po prvom kúsku. Netrvalo dlho a tanier bol prázdny.
„No vidíš, že to ide.“ Usmial sa Tom. V tom momente Billovi padol úsmev.
„Kedy vyrazíme?“
„Kam?“
„Za maminkou.“
„Poobede.“
„Fajn.“ Znovu sa postavil a obišiel ho.
„Kam ideš?“
„Do kuchyne a nestaraj sa.“
„Tak a dosť.“ Chytil ho za ruku a otočil tak, aby mu videl do očí. „Teraz ma budeš poslúchať. Tá stávka bola najväčšia kravina v mojom živote.“
„Pusť ma.“
„Nie! Budeš ma počúvať. Tú stávku som oľutoval milión krát. Od začiatku, Bill, od toho dňa, keď ste sa k nám so Simon prisťahovali, som ťa miloval. Nechcel som si to priznať, a preto som si nahovoril, že ťa nenávidím, a keď som ťa vtedy videl na tej posteli. Uplakaného a zlomeného, pochopil som.“ Pozeral mu do očí, z ktorých sa mu pomaly ale isto drali slzičky.
„A vtedy, keď si zmizol na tej párty, bál som sa. Tak veľmi. Hľadal som ťa celú noc. Hľadal som ťa celý ten čas. Potom prišli tie fotky a ja… ja som nevedel, čo zo sebou. Cítil som sa tak prázdny. Nenávidel som sa za to, ako som ti ublížil. Potom som sa rozhodol, že ťa pomstím. Hľadal som akúkoľvek stopu, kým som nezistil, že si u Petra. Keď som ťa našiel, myslel som, že budem plakať od radosti, ale keď som uvidel tvoje prázdne očká, chcel som zomrieť. V nemocnici mi povedali, že si zomrel. Každý deň som bol na tvojom hrobe. Až do včera. Včera som sa rozhodol ísť za tebou, ale ty si došiel za mnou. Bol som ten najšťastnejší človek na svete. Milujem ťa, Bill. Milujem.“ Zlomil sa mu hlas. Ruky spustil zarovno tela a pozeral do Billových očí, ktoré boli presne ako jeho, zaliate slzami.
„Ak som ti ublížil, odpusť mi, prosím. Bolí ma to prinajmenšom tak ako teba.“ Zvesil hlavu a otočil sa k odchodu.
„Za hodinku odchádzame. Nachystaj sa zatiaľ.“ Dodal Tom a zavrel za sebou dvere.
Bill sa zviezol po stene na zem. Má mu veriť, ale bolo to také naozajstné. Tom sa veľmi trápil a on mu ešte nadával, a dokonca ho udrel. Pomaly sa postavil a zišiel dolu.
autor: Sisa
betaread: Janule
No myslím,že by ho Bill měl ještě chvilku podusit….a pak odpustit,i když nevím,jestli to jde,odpustit co mu udělal.
A mě je toho Billa líto..Tom ho ais miluje ale tím že ho bude držet doma nic nevyřeší…ale aspon ho pustí za Simon 🙂
ja z toho mam takove smisene pocity. Verim ze ho Tom miluje, ale ted se k nemu proste zase nechoval hezky. Nechat ho privazanyho u postele a desit ho….ja nevim. Bejt na Billovo miste nevim jak bych se zachovala. Zda bych mu odpustila, nebo ho nenavidela. Vazne nevim. Kazdopadne se tesim na dalsi dil abych se dozvedela jak se k tomu oba kluci postavi
ten Tom si ale vymýšlííí x)