autor: Sisa
Minúta, hodina, deň, týždeň, mesiac, rok. Čo je to čas, keď ste šťastný?
Čo je to pár dní, keď ste stále v oblakoch?
„Billi? Čo keby sme vybehli do mesta? Si doma už mesiac a ešte si nikde nebol.“
„Keď ja neviem.“
„Neboj sa. Dám na teba pozor.“
„Tak dobre,“ usmial sa Bill a vybehol do izby. Chcel Tomovi spraviť radosť. Obliekol si to najkrajšie, čo mal a zbehol za nim do obývačky.
„Ideme?“
„Jasné. Svedčí ti to, si peknučký,“ usmial sa Tom a natiahol sa pre pusu. Bill mu ju dal a s úsmevom vyšiel z dverí.
„Billi, nepôjdeme na zmrzlinu?“ Opýtal sa Tom, keď prechádzali okolo zmrzlinového stánku. Bill s úsmevom prikývol. Nemal ju už tak dlho.
„Tak jednu veľkú čokoládovú a vanilkovú.“ Povedal Tom dievčaťu za pultom. Tá mu ich s úsmevom podala.
„Tak tu máš.“ Podal Tom Billovi zmrzlinu a dievčaťu dal peniaze.
„Ty si to pamätáš?“ usmial sa Bill.
„Jasné. Miluješ čokoládovú.“ Odpovedal s úsmevom a pustil sa do svojej. Bill sa pre seba pousmial a ďalej sa venoval svojej zmrzline. Nočná mora sa pomaly začínala meniť ne krásny sen. Kráčali spolu parkom. Zastali pod starým mostom. Tom bolestne privrel oči.
*Flashback*
„Fajn, za chvíľu som tam.“ Vypol som mobil, hodil na seba bundu a vyrazil som. O pár minút som sál pri moste. Bill ležal na bruchu v snehu a snažil sa vykrútiť Andreasovi, ktorý mu držal ruky pevne za chrbtom.
„Nie, prosím, nechajte ma.“ Mykal sa, ako to len išlo. Na červenej a premrznutej tvári mal čierne čiary po plači, ktoré spôsobila jeho roztečená ceruzka.
„No tak, ukludni sa, maličký. Pre tento krát sa ti nič nestane.“ Bill sa zamračil a kopol Andreasa rovno do gulí. Ten zaskučal. Zdrapol ho za vlasy a chystal sa mu prinajmenšom rozbiť nos.
„Andreas?“ oprel som sa rukou o most a pozoroval som ho.
„T- tomi… ehm… tak tu ho máš. Ja už radšej pôjdem, tak čaw.“ Postavil sa z Billa a v momente utiekol. Pozrel som na Marka.
„Čo to malo znamenať?“
„Andreasovi preskakuje, Tomi… neber si to tak.“ Usmial sa a odišiel spolu zo zvyškom partie.
Pozrel som na Billa. Ležal na zemi stočený do klbka a triasol sa. Rozmýšľal som, či zimou alebo strachom. Musím uznať, že bola naozaj zima. Zohol som sa k nemu a natiahol som ruku jeho smerom. Skrčil sa ešte viac.
„Prosím, nie.“ Zarazil som sa. Chudáčik, asi som to prehnal. Nie, do kelu, už mi z toho šibe. Postavil som sa. Vyzliekol som si jednu mikinu a hodil som mu ju. Predsa len, mal na sebe len tričko s krátkymi rukávmi.
„Máš minútu na to, aby si sa postavil, inak si ma neželaj.“ Precedil som medzi zuby a čakal som, ako zareaguje. Chvíľku sa nič nedialo, no po pár sekundách sa postavil. No jeho odhodlanosť zmizla, keď po prvom kroku opäť skončil na zemi. „Do riti.“ Zanadával som. Navliekol som ho do mojej mikiny a vytiahol som ho na nohy. Skúšal spolupracovať, ale kolená sa mu zakaždým podlomili. „Mám ťa vláčiť za sebou ako psa?“ pokrútil hlavou a znovu sa pokúsil postaviť na nohy a znovu neúspešne. Zakrútil som hlavou a zobral ho na ruky. Veď do istej mieri môžem za túto situáciu aj ja. „Na toto si nezvykaj.“ Sykol som. Neisto prikývol.
*koniec flashbacku*
Tak veľmi to ľutoval. Pritiahol si Billa za pás k sebe a dal mu pusu. Ten sa milo pousmial a kráčal ďalej.
„Hej, Tom. Brácho, ani si ma pozrieť neprišiel, a čo to máš za kočku?“ ozval sa za nimi nebezpečne známy hlas. Bill zamrzol v polovičke kroku a Tom sa prudko otočil.
autor: Sisa
betaread: Janule
a do kelu…my si len mozeme domyslieť že kdo to asi bol…
Marek………tak to je v trapu tohle. Ja se picnu
Tak to je určitě ten parchant Marek!!!Ať už jde do háje!!
sakra proč zas on!!