Goodbye my beloved brother

autor: Sisa

„Bill?“

„Áno?“

„Billi. Poď ku mne.“

„Máš ma rád, Tomi?“

„Čo to je za otázku? Samozrejme, že ťa mám rád.“ Pousmial sa Tom a prstom mu prešiel po nose.

„Ja neviem.“ Usmial sa Bill.

„Ty si trdielko.“ Zasmial sa Tom a zmocnil sa jeho pier. Nebolo to pomalé a nežné. Bolo to vášnivé a rýchle.

„Tomi. Prosím, spomaľ.“ Odtiahol sa od Toma.

„Bill, prestaň! Vieš, že to neznášam. Neznášam, keď robíš tieto svoje drahoty.“ Naštvane sa rozkríkol Tom. „Si jak nejaké decko.“

Billovi sa nahnali slzy do očí. Prečo je k nemu taký?

„Prosím ťa, len mi tu neplač!“ Bill napriek tomu vzlykol.

„Do riti, si jak nejaká hysterka Bill! Spamätaj sa, sakra!“ Zavrčal Tom a naštvane treskol s dverami.

Bill s plačom dopadol na posteľ. Prečo mu to robí? Veď nechcel až tak veľa. Len trochu citu.

Tom naštvane kopol do auta. Mal toho dosť. Bill s tými jeho večnými nežnosťami. Pche. Kto má na to nervy? On si chce užiť a nie… ani nevedel, ako to nazvať. To nebol ani normálny sex. Bolo to niečo medzi maznaním a prvým sexom. Na to on chuť teda nemal. Chcel poriadny sex. Sadol do auta a zamieril do baru. Možno si užije aspoň tam.

Bill sedel pri okne a pozoroval nočnú krajinu. Mesiac bol vysoko a okolo neho milióny hviezd. Smutne sa pousmial. Voľakedy ich s Tomom počítali. Vtedy bol Tom ešte milý. Mal ho rád a dával mu všetku svoju lásku. Po tvári mu stiekla slza. Jedna jediná. Zaleskla sa v svetle mesiaca a nehlučne spadla na zem.

nech to bolieť nezačne.“

Zaspieval potichu a nechal vypadnúť ďalšiu slzu spod zavretých viečok.

ako to len dopadne?“

Pomaly otvoril oči a prezeral si mesiac.

Bolo nám to potreba?“

Dospieval a znovu zavrel oči.

„Už nechcem, Tomi. Nechcem sa pre teba trápiť.“ Zašepkal.

Tom sa zdvihol od baru. Mal s tým dosť problém. Bolo ťažké udržať sa na nohách po toľkom alkohole. Zaplatil čašníkovi a vrátil sa k autu. „Keď ma Bill tak miluje, a nechce, aby som ho podvádzal, tak sa bude musieť obetovať.“ Zaznelo Tomovou hlavou, keď s úsmevom nasadal do auta.

Bill sa postavil zo stoličky a posadil sa na posteľ. Nechcel sa už trápiť. Nie, keď vedel, že to nemá cenu. Natiahol sa po vankúši a pritiahol si ho k telu. Smutne ho objal, no vedel, že to je len malá a chabá náhrada za objatie, po ktorom toľko túžil. Vankúš nedokázal dať toľko tepla a lásky ako Tom. Nedokázal nahradiť jeho vôňu a dotyky. Nedokázal šepkať slovíčka útechy. Nedokázal nič. No napriek tomu ho Bill zvieral v náručí. Opieral sa do jeho mäkkej látky a myslel na Toma. Na jeho mäkké dlane a čokoládové oči. Na teplé prsty s hrubou pokožkou zodratou od strún gitary. Nie je to tak dávno, čo ho naposledy objal. Možno pár týždňov. Vzlykol. Znovu. Koľký krát už. Nerátal to. Načo aj?

Vchodové dvere buchli.

„Bill?“ ozvalo sa zdola. Bill sa ale neozval. Poznal v Tomovom hlase alkohol. Vedel, že by sa len zbytočne pohádali. Radšej si ľahol a tváril sa, že spí.

Tom potichu vyšliapal schody a otvoril dvere Billovej izby

„Billi. Spíš?“ skúsil Tom. Nič. Znovu bez odozvy. Spravil k nemu pár krokov a pohladkal ho po vlasoch.

Bill zatajil dych. Tom sa k nemu sklonil a rukou zamieril pod jeho tričko.

Bill sa prudko otočil.

„Ahoj.“ Uškrnul sa Tom.

„Tom, prestaň,“ ohradil sa Bill.

„Donúť ma.“

„Prestaň! Nie si vtipný. Si opitý.“

„To je jedno.“ Odsekol Tom a prudko mu stiahol boxerky na spanie.

„T- Tom, prestaň.“ Spanikáril Bill.

„Nie. Povedal si, že ma miluješ, tak to pre mňa spravíš.“

„Nie! To nesmieš. Tom, prosím.“ Billovi sa z očí drali slzy, keď ho Tom neľútostne otočil na brucho.

„Prestaň revať! Nepomôže ti to.“ Odsekol Tom a prudko doňho prirazil. Bill skríkol. Tak veľmi to bolelo.

„Tom.“ Zašepkal. No jediné, čo Tom teraz dokázal vnímať, bolo vzrušenie, ktoré ho naplno ovládalo. Neľútostne prirážal do bratovho telíčka.

„Prosím, prestaň.“ Neustále šepkal Bill. Nebol to síce jeho prvý sex, ale za to bolel sto krát viac.

„Prosím ťa. Prosím.“ Šepkal dookola. Tom znovu prirazil a pokúsal ho do krku. Bill vzlykol. Na nič viac sa nezmohol. Tom ochutnal pár kvapiek z ranky, ktorú mu svojimi zubami vytvoril. Spokojne sa usmial. Nečakal, že by krv mohla byť taká chutná.

„Si dokonalý vo všetkých smeroch.“ Povedal polohlasne medzi vzdychmi a ďalej sa venoval Billovmu krku. Netrvalo dlho a s výkrikom vyšiel z Billovho tela. Unavene zavrel oči a predychával orgazmus.

„Myslel som, že ma miluješ.“ Plakal chlapec vedľa neho.

„Nikdy som to nepovedal.“

„A- ale povedal si, že…“

„Ťa mám rád a to je rozdiel.“ Dokončil vetu Tom a otočil sa na druhý bok, ignorujúc Billove vzlyky.

Slnko nepríjemne svietilo a bránilo Tomovi v spánku. Nahnevane rozlepil viečka a pozrel na miesto vedľa seba. Bolo prázdne, len na stole ležal malý papierik. Vzal ho do ruky.

„Miloval som ťa, ale ty si mi ublížil ako nikto. Hovorí sa, že od lásky je len krôčik k nenávisti a ja spravím všetko pre to, aby som ten krok spravil. Dúfam ale, že ty nezabudneš a do konca života ťa budú trápiť výčitky svodomia. Zbohom.“ Bolo napísane čiernou tuhou na bielom papieri. Tom sa sám pre seba pousmial a papier hodil do koša.

„Zbohom, môj milovaný braček.“