autor: Sisa
Bill
Tma. Všade okolo mňa je tma. Taká nepreniknuteľná a studená. Snažím sa pomaly otvoriť oči. Po chvíľke sa mi to darí. Vlastne neviem. Je tu naozaj taká tma, alebo som oslepol? Až teraz si uvedomím nepríjemný chlad. Pokúsil som sa pohnúť rukami, no mám ich nad hlavou pripútane zrejme reťazami k chladnej stene, ktorú mám za chrbtom. Oprel som si o ňu hlavu. Strašne ma bolela. Viečka som mal stále ťažšie a ťažšie. Chrbát ma štípal a rezal. Zvesil som hlavu. Prestával som tomu rozumieť. Posledné, na čo si pamätám, je, že som bežal oproti Kaulitzovi, potom už len tupý úder a tma. Zažmurkal som. Nedokázal som nechať otvorené oči. Zavrel som ich a zvesil som hlavu. Práve v tej chvíli sa oproti mne otvorili dvere. Musel som pevne stisnúť viečka. To svetlo ma oslepovalo. Myslel som, že mi rozreže oči. Trvalo mi riadnu chvíľu, kým som rozoznal postavu medzi dverami. Bol to Kaulitz. Chcel som si dať ruku pred oči, ale nemohol som s ňou pohnúť.
„Daj si pohov, je to zbytočné.“ Strhol som sa. Mal som pocit, ako keby mi to hučal reprákmi tesne vedľa ucha. Sklopil som hlavu a potichu som zaskučal. Privrel trochu dvere. Uľavilo sa mi. Ostrá bolesť očí trochu poľavila. Spravil ku mne pár krokov. Až teraz som si všimol, že niečo nesie. Prikrčil som sa a čakal som, čo odo mňa chce. Obišiel ma a stratil sa mi niekde za chrbtom. Zneistel som. Napäto som počúval a snažil som sa sústrediť, ale bodavá bolesť hlavy mi to nedovoľovala, a tak som ju opäť zvesil a privrel som viečka. Po chvíli som na chrbte ucítil štipľavú bolesť. Neubránil som sa a unikol mi bolestný vzdych.
„To je len dezinfekcia. Musím ti to vyčistiť, inak sa ti to zapáli.“ Pokračoval v činnosti. Teraz som nechápal už vôbec nič. Tak ja som ho skoro zabil, a on sa tu o mňa stará? Chvíľku som váhal, ale nakoniec som otočil hlavu a pozrel som sa naňho. Kľačal za mojim chrbtom a handričkou mi otieral chrbát. Spanikáril som a nalepil som sa na stenu. Zaťal som päste. Bolelo to, ale potrebujem vedieť, čo sa to tu deje.
„No tak. Nebuď hlúpy a nechaj si to ošetriť. Nechcem ti ublížiť.“ Natiahol ku mne ruku.
Uhol som pred ňou. Usmial sa. Znovu natiahol ruku a prešiel mi ňou po nahom bruchu. Pokúsil som sa od neho odtiahnuť, ale nemal som kam. Pritiahol som si nohy bližšie k sebe.
„Neublížim ti.“ Zopakoval znovu a natiahol sa pre niečo za mnou. Zatmelo sa mi pred očami a žalúdok sa mi asi 5 krát otočil. Prudko som sa predklonil a vypľul som dávku krvi z úst.
Tom
Rozhodol som sa, že ho nechám u mňa. Aspoň zatiaľ. Prehodil som si ho cez plece. Bol ľahší ako pierko. Položil som ho na gauč a vyzliekol som mu tričko. Skontroloval som mu chrbát. Odbehol som si pre pinzetu. Pomaly som mu povyťahoval všetky kúsky s chrbta. Na ramene mal vytetované číslo 483 a pod nim mal krížik a jazvičku po zašívaní. Vstal som a z kuchyne som vzal nôž. Vrátil som sa k nemu a miesto som rozrezal. Vytiahol som mu odtiaľ malý čip. Ty hajzli vážne nič nenechávali na náhodu. Nevadí, zbavím sa ho potom. Teraz ho musím zaistiť skôr, ako sa preberie. Zobral som ho na plece a zavrel som ho v pivnici. Ruky som mu zamkol v kovových putách. Nohy som mu nechal voľne. Nerobil by som to, keby som vedel, čo od neho môžem čakať. Radšej si ho najskôr preverím takto. Nechal som ho tam a odišiel som.
Zobral som telefón a objednal som si pizzu. Som hladný ako vlk. Už je večer, a ja som ešte nejedol. Sadol som si na sedačku a prezeral som si čip, ktorý som vytiahol z jeho ramena. Zazvonil zvonček. Vstal som a šiel som ku dverám. Zobral som si pizzu. Odložil som ju na stôl a vybehol som do izby pre dezinfekciu. Musím mu tie rany vyčistiť. Na tanier som vzal pár kúskov pizzi a zišiel som do pivnice. Otvoril som dvere. Pozeral na mňa. Po chvíľke pomykal rukou. Usmial som sa.
„Daj si pohov, je to zbytočné.“ povedal som. Sklopil hlavu a potichu zaskučal. Odignoroval som to a vošiel som dnu. Zašiel som zaňho a položil som na zem misku. Namočil som handričku a prešiel som mu ňou po chrbte. Bolestivo vzdychol.
„To je len dezinfekcia.“ Vysvetlil som mu, že keď to nespravím, tak sa mu to zapáli. Pokračoval som, až kým sa nenalepil chrbtom na stenu. To som nepochopil.
„Neublížim ti.“ Natiahol som k nemu ruku, aby som mu odhrnul vlasy, a konečne mu videl do očí, ale uhol. Znovu som natiahol ruku a prešiel som mu ňou po jazvách na bruchu. Vypadali staré. Jemne sa triasol a snažil sa odo mňa odsunúť. Znovu som zopakoval, že mu neublížim a nahol som sa zaňho a vzal do ruky pizzu. V tom sa prudko predklonil a niečo vypľul. Pozrel som sa naňho. Bol bieli ako stena a po ústach mu stekali pramienky krvi. Zneistel som. Natiahol som sa dozadu a zobral som pohár vody. Priložil som mu ho k perám.
„Napi sa, bude ti lepšie.“ Pevne stisol pery. Pokrútil som hlavou. Znovu sa prudko predklonil a na zemi skončila ďalšia krv. To už sa mi prestalo páčiť a tak som mu dvomi prstami dvihol bradu a pozrel som mu do očí. Pohľad mi najskôr vzdorovito opätoval a potom uhoľ. Znovu som siahol po pohári.
„Je to čistá voda, nič sa ti s nej nestane, neboj.“ Na dôkaz mojich slov som si s nej odpil a znovu som mu ju priložil k perám. Po chvíľke ich neochotne otvoril. Nalial som mu trochu do úst a čakal som, kým to prehltne. Postupne som doňho nalial celý pohár. Nebolo to ťažké, už po druhom pokuse to vypil celé takmer naraz. Položil som pohár na zem a zobral som kúsok pizze.
„Dúfam, že máš rád šunkovú. Iná ma nenapadla.“ Usmial som sa a dal som mu ju k ústam. Vzdorovito otočil hlavu. Znovu som mu ju otočil k sebe. Položil som pizzu na tanier a pozrel som mu do očí. Tak neskutočne ma priťahoval. Naklonil som sa k nemu. Dvihol som mu hlavu a zobral jeho spodnú peru medzi moje. Chvíľku som sa s ňou hral, kým som zapojil aj jazyk. Chytil som ho za chrbát a pritiahol som si ho k sebe bližšie. Niečo ma nútilo ďalej ho bozkávať a dávať mu najavo, že nikomu nedovolím, aby mu ublížil. Nechápem to, ale nechcem tomu odolávať. Odtiahol som sa od neho. Mal zavreté oči a hlavu opretú o stenu. Ústa mal pootvorené a pery mierne opuchnuté. Usmial som sa nad tým pohľadom. Po chvíľke otvoril oči a prekvapene na mňa pozeral. Usmial som sa.
„Páčilo sa ti to?“ pozrel som mu do očí. Videl som v nich veľký otáznik. „Zhltol si si jazyk?“ znovu som mu zdvihol zvesenú hlavu. Chvíľku na mňa váhavo pozeral. Nakoniec pokrútil hlavou.
„Nie,“ v tom momente som bol rád, že kľačím, lebo keby som stál, asi by sa mi podlomili pod vplyvom toho sametového hlasu kolená a skončil by som na zemi.
autor: Sisa
betaread: Janule
*šíleně nadšená*
Newím proč, ale jsem z té povídky totálně nadšená 😀 No, mě se strašně líbí ten styl psaní této úžasné autorky a ta slovenština mi tam vůbec nevadí… Právě že naopak… 😀
Nemohla sem se vůbec dalšího dílu dočkat, a doufám že další bude už brzo!! Tento byl úžasný ^__^
Honem honem na další!! ;D
Krásna poviedka… Páči sa mi, že sa tu začína písať aj po slovensky, je to milé…
Naozaj sa to krásne rozbieha a autorka má veľmi dobrý štýl písania, ktorým fakt presne vystihuje atmosféru v príbehu.
Dúfam, že čím skôr pribudnú ďalšie diely a neutne sa to v polovičke xD Bola by to veľká škoda, veľmi pekne začatého príbehu… Len tak ďalej!
Dokonalé,dokonalé,moc se mi to líbí!!!Teď musi Tom Billa přesvědčit,aby se ho přestal bát a začal mu trošku důvěřovat,doufám,že se mu to podaří..♥
to je krásný.Akorá jsem poslouchala Christina Aguilera – The Voice Within a k tomu se to upe hodí.Je to prekrásné… nemám slov.
Whoaaa! Já věděla, že to bude bomba! Už se nesklutečně těším na další díl! Tohle je naprosto poeckovní tvorba! ♥♥♥♥♥♥
No šup dál, wypadá to úžasně.
tak on se o něj bude starat, jo? mhm..to si nechám líbit..x)