Forever Now (2/2)

autor: Ywča

„A chcel by si ma spoznať?“ zaškeril sa Tom. Jeho plán vychádzal bezchybne. Už len chvíľku a Bill sa mu poddá. Tom vedel, akými očami sa naňho Bill pozerá. Ten naivný zamilovaný pohľad. Takto sa naňho dívali všetky jeho obete, ktoré bezcitne odkopol po tom, čo mu doslúžili.
Bill prikývol. S Toma vyžarovala nezvyčajná vlastnosť. Pre Billa to bolo niečo celkom nové. Myslel si, že Tom mu môže dať niečo, po čom už dlho túžil. Lásku.

„Čo by si povedal, keby sme po škole zašli ku mne?“ navrhol Tom. Opäť tá istá odpoveď zo strany Billa. Tom vstal, nahol sa ku chlapcovi a uštedril mu malý bozk na tvár. Ten sa len mierne zachvel a zavrel oči. V bruchu mu lietalo snáď tisíc motýľov. Bol to len zlomok sekundy, čo sa Tomove pery dotkli jeho jemnej pokožky, no Billovi to prišlo ako celá večnosť. Cítil sa omámene.
Keď otvoril oči, Tom tam už nebol.  
„Dúfam, že máš v šatníku aj nejaké ružové oblečenie,“ zaškeril sa Tom na Andreasa, keď k nemu dobehol.
„Ty si s ním hovoril?“ vyvalil oči.
„Povedzme, že áno,“ usmial sa Tom. Andy sa už ďalej nemusel nič pýtať. S Tomovho úsmevu odvodil, že sa mu Bill poddal. Naštvane zaťal zuby.

„Tak tu bývaš?“ spýtal sa chlapec vedľa neho a s úžasom si obzeral jeho dom. Tom prikývol.
„Pekný barak,“ skonštatoval Bill.
„Cíť sa tu ako doma,“ usmial sa Tom na Billa, keď spoločne vstúpili do domu.
„Niečo na pitie?“ opýtal sa skôr zo slušnosti.
„Nie, ďakujem,“ odmietol Bill.
Spoločne sa usadili na pohodlnej koženej sedačke.
„Vyzeráš tak… nevinne,“ zahľadel sa do Billových čokoládovohnedých očí. Mierne mu podvihol hlavu a podrobne si prezeral stvorenie pred sebou. Bill sa celý chvel. Mal pootvorené ústa a pohľadom blúdil po Tomovej tvári. Bol celý v napätí a očakávaní, čo sa bude diať.

Tom sa priblížil nebezpečne blízko k jeho tvári a prisal sa na Billove rúžové vankúšiky. Snažil sa byť jemný, nechcel ho vystrašiť. Bill ho objal okolo krku a tým sa naňho ešte viac natisol. Tom ho na oplátku zase hladil rukou po chrbte. Nežne sa začal dobíjať do Billových úst a vyhľadal jeho jazyk. Pohrával si s ním. Bill ho pritom silno objímal a bol na ňom nalepený ako kliešť. Tom to využil a bozk prehĺbil. Už nebol taký nežný ako pred chvíľou. Nenásytne Billovi skusol spodnú peru a rukou zablúdil pod tričko. Na to sa Bill odtiahol a strelil mu facku.
Vystrašene sa na Toma pozrel, keď zistil, čo spravil. Reagoval až moc prehnane. Chcel čosi povedať, no zastavil ho naštvaný hlas:
„Vypadni!“
„Tommy, ja…,“ vydal zo seba, ale keď zbadal Tomov pohľad, usúdil, že by bolo lepšie vypadnúť.  
Ďalší deň

„Tom, tak počúvaš  ma?“ naštvane buchol Andreas do svojho kamaráta.
„Prepáč, čo si hovoril?“ spamätal sa Tom.
„Ale už nič podstatné,“ mávol nad tým ruko. „Môžem vedieť, čo ti je, keď ma absolútne nevnímaš?“
„Ide o včerajšok. Trochu mi povolili nervy a jemne som Billa vyhodil z domu,“ vysvetlil a povzdychol si.
„Podľa toho, čo si predstavuješ pod pojmom „jemne“,“ skočil mu do toho Andy.
„No tak fajn. Kričal som po ňom,“ opravil sa.
„Prečo? Čo ten chudák zase spravil?“ nadvihol obočie.
„Už som bol tak blízko,“ povedal naštvane a začal Andymu podrobne vysvetľovať, čo sa stalo.
„Si debil!“ vyprskol Andy, no potom zmĺkol. „Chcel som povedať, že naňho nemôžeš  ísť tak rýchlo. On není nejaká šľapka, ako tí pre ním.“
„Ja viem, ale neudržal som sa,“ odpovedal pokojným hlasom.
„To nehovor mne, ale jemu,“ pretočil očami a odišiel.  
Tom si uvedomil, že Andy má  pravdu. Rozhodol sa teda ísť za Billom.
„Ahoj,“ pozdravil Billa, keď ho našiel vonku sedieť na tej istej lavičke, kde bol včera on. Bill sa naňho otočil, ale nemal odvahu nič povedať.
Tom neváhal a prisadol si k nemu.
„Tommy, ja som to včera tak nemyslel. Prepáč mi to,“ schúlil sa mu do náručia.
„Bola to moja chyba. Nemal som na teba tak tlačiť,“ reagoval na jeho ospravedlnenie.
„Milujem ťa,“ silno ho objal chlapec s čiernymi hustými vlasmi.
„Ak by si ma miloval, tak by si sa nebál a veril mi, že ti neublížim,“ mierne si ho od seba odtiahol.
„Spravím hocičo, čo budeš chcieť. Ja ťa naozaj milujem,“ uistil ho Bill.

„Chcem ťa, Billí,“ zašepkal Tom a ďalej obdarovával jeho krk drobnými bozkami. Rukami sa snažil prebiť do Billových nohavíc. Keď sa mu to podarilo, rozopol a strhol ich z neho.
Bill nutne vyhľadal jeho pery, jemne Toma hladil po dredoch a hral sa s nimi. Odtrhol sa od Tomovho tela a kľakol si pred neho.
Zatiahol za opasok od riflí a stiahol mu ich až po kolená. Prstami ho pohladil po vzrušenom rozkroku, až ucítil niečo tvrdé. Tom sa usmial a ťažko vydýchol. Billova osoba ho veľmi vzrušovala.

Chlapec uchopil jeho penis do dlane a jednoduchými pohybmi rukou hore a dole cítil ako Tomove vzrušenie rastie. O chvíľu ruku nahradili Billove ústa. Zúbkami mu jemne skusol predkožku. Tomove vzrušenie sa strácalo v Billových ústach. O necelých pár minút cítil Bill ako Tom priráža oproti jeho ústam a jeho pohyby sa zrýchľujú. Chlapec sa snažil prispôsobiť jeho tempu, no mal s tým očividný problém. Cítil Tomov úd až kdesi v krku a dvakrát príjemné mu to nebolo. Začal sa dusiť. Tom svoje vzrušenie vytiahol z chlapcových úst a surovo si ho posadil na seba. Bez milosti ho oslobodil od spodného prádla a hrubo doňho prenikol. Billovi vyhŕkli slzy a bolestne vykríkol. Pevne sa držal Tomových ramien a nechal so sebou zaobchádzať ako s prašivým psom. Po lícach mu tiekli malé kvapôčky poníženia.
„Tommy, to bolí,“ zašepkal bolestivo, no jeho milenec ho nepočúval. Bolo mu to jedno. Až keď sa snažil postaviť s Toma, schytal štipľavú facku. Tom si ho k sebe pritisol ešte viac a začal doňho ešte silnejšie prirážať.
„Nebráň sa, nepomôže ti to,“ povedal mu slizkým hlasom. Bill sa pri tejto vete zachvel a zaplavil ho pocit beznádeje. Miloval ho, tak prečo bol k nemu takýto?

„Nechaj ma, pusti ma!“ kričal zúfalo. Prial si len, aby toto mučenie skončilo. Cítil strašnú bolesť, ktorá prechádzala jeho telom pri každom príraze a pohybe.
Tom mierne zaklonil hlavu a vyvrcholil do zúboženého tela, ktoré odhodil vedľa seba na posteľ. Trochu sa ľakol, keď zbadal na prestieradle krv. Čo to spravil?
Bill sa vôbec nehýbal. Jediný  náznak toho, že žije, bolo pravidelné zdvíhanie jeho hrudníka. To Toma vystrašilo ďaleko viac. Správal sa ku nemu ako ku kúsku mäsa.
„Bill,“ prehovoril na chlapca. „Bill! No tak, povedz sakra niečo!“ Bol rovnako zúfalý ako pred chvíľou Bill. Prečo sa oňho tak bál?
O pár minút otvoril Bill oči. Pokúsil sa posadiť, ale šlo to len z veľkou námahou. Vedľa seba zaregistroval postavu, ktorá sa naňho pozerala, ale nevydala ani hlásku. Vlastne bola zamyslená.  
„Obleč sa a vypadni,“ prehovoril chladný hlas, až sa ho Bill zľakol, no na nič nečakal a začal sa obliekať. Šlo to veľmi ťažko, ale nakoniec to zvládol.
Tom ho celý čas pozoroval a všimol si, že Bill plače. Prišlo mu ho ľúto. Ako keby mu na ňom… to je hlúposť. Odmietavo zavrtel hlavou. Nezáleží mu na ňom!

„Ha! Vyhral som!“ prišiel k Andymu s miernym výsmechom Tom.
„To vidím,“ nadvihol obočie a ukázal kamsi do boku. Tom si všimol na čo alebo skôr na koho naráža. Bill sa ledva hýbal. Nohy mal trochu viac od seba a v tvári bolestný výraz. Vyzeral trochu komicky, no Andymu ho prišlo aj ľúto. Zato Tom si city nepriznával a tváril sa neutrálne.
„Teba zožiera tá prehra, však?“ hádal Tom.
„Si slepý? Na tú ti ja serem, je mi ukradnutá. Šaša zo seba robím aj teraz, a to, že budem ešte viac vyzerať ako buzerant, je mi jedno. Nechcel som, aby si tomu chlapcovi ublížil, nie takto! Máš snáď srdce z kameňa? A ako vidím, tak city u teba tiež nehrajú moc veľkú rolu. Si sebec. To ti na nikom nezáleží?“ okríkol ho Andreas.
„Nie,“ odfrkol a odvrátil hlavu.
„Tom, neklam mi,“ podvihol mu bradu. Tom plakal.
„Dobre, ľutujem to. Záleží mi na ňom, možno ho aj…,“ nedokončil vetu, pretože sa mu zlomil hlas a tiež tu bola obava vysloviť to slovo.
„Aj?“ zopakoval posledné slovo po svojom kamarátovi Andy.
„Milujem,“ vydýchol uľavene Tom. Povedať to slovo, ktoré ho utvrdilo vo svojich citoch k Billovi, nebolo jednoduché.
„Bež za ním,“ povzbudil ho. Tom neváhal ani sekundu.

„Bill?“ oslovil chlapca, ku ktorému prišiel.
„Nechaj ma,“ povedal s plačom Bill a ani sa naňho nepozrel. Nedokázal to po tom všetkom, čo mu Tom urobil.
„Pozri sa mi do očí,“ stál si za svojim a natočil si Billovu tvár tak, aby videl jeho čokoládovohnedé oči. Bill sa neodvážil nič spraviť, bál sa ho.
„Ja viem, že mi toto nemôžeš nikdy odpustiť. Ublížil som ti, bolo to zámerne, ale prehnal som to,“ povedal, no Bill ho nechápal.
„Stavil som sa s mojim najlepším kamarátom o to, že ťa musím dostať do postele. Nemal som ale byť na teba taký hrubý. Si krehká bytosť, ani neviem, prečo som ti to spravil. Snažil som sa byť nežný, ale…,“ zlomil sa mu hlas. Tak veľmi ho to mrzelo. Keby mohol vrátiť čas, všetko by napravil.
„Bill si ten najúžasnejší človek na svete, no uvedomil som si to až moc neskoro. Ja…,“ po tvári mu stieklo pár štipľavých sĺz. Bol s toho úplne mimo. Bill v ňom vedel vyvolať toľko pocitov.  
Chlapec vedľa neho ho neustále pozoroval a do pamäte si vrýval každé jedno slovo. Čo ho ale vystrašilo, bolo zistenie faktu, že Tom plače. Plače kvôli nemu.
„Milujem ťa,“ povedal po dlhej chvíli ticha. Billovi sa pri týchto slovách rozbúšilo srdce. Mohlo to byť ďalšie klamstvo, ale Bill si bol istý, že to bolo povedané od srdca.
„Dáš mi ešte jednu šancu?“ spýtal sa Tom a nervózne prešliapol na mieste.
Čiernovlasý chlapec prišiel k nemu a pevne ho objal. Už ho nechcel nikdy pustiť. Cítil, že našiel pravú lásku. Lásku, ktorá ho už nikdy neopustí. Pred pár dňami by si ani nedokázal predstaviť, že bude taký šťastný ako teraz.
„Odteraz už navždy, spolu,“ zašepkal Tom skôr pre seba, ale Bill to aj tak počul. V duchu si zopakoval túto vetu asi tisíckrát.
„Navždy,“ usmial sa Bill.

„Hm, není to až také zlé,“ pobavene sledoval svojho kamaráta zo zelenými vlasmi.
„Čo ti šibe? Vyzerám ako nejaký… ách,“ naštvane si odfrkol, oprel sa o stenu a zavrel oči. Oblečenie mu to moc neuľahčovalo.
„Zdá sa mi, že Davidovi sa páčiš,“ zaškeril sa naňho, keď si všimol Davidov skúmavý pohľad.
„Tom, neprovokuj ho,“ vložil sa do toho Bill, ktorý bol doteraz ticho a sledoval dianie okolo seba.
O chvíľu sa k chalanom blížil David s úsmevom na tvári.
„Pozve ťa na rande,“ pošepkal Andymu do ucha.
„Alebo sa mi vysmeje,“ odpovedal priškrteným hlasom.
„Veľa šťastia,“ potľapkal ho po pleci, chytil Billa za ruku a odvliekol ho kamsi preč, kde budú len oni dvaja, sami.  
autor: Ywča
betaread: Janule

5 thoughts on “Forever Now (2/2)

  1. Abych řekla pravdu,tak moc se mi to nelíbilo…jak to,že Tom tu sázku vyhrál,vždyť Billa vlastně znásilnil,nedovedu si představit,že by mi tohle udělal můj kluk,pak mi řekl sorry,miluju tě,já mu padla zamilovaně do náruče a žili by jsme šťastně až do smrti!!Spíše bych ho zabila!!!!Prostě to nemůžu skousnout..povídka jinak dobrá,až na ten konec..

  2. [2]: No joo, Bill je naivný 😀 ale nie….proste, keby to bola viacrázovka, tak by mu určite tak ľahko neodpustil 😀 ale chcela som ,aby to skončilo dobre 😀 asi to fakt pôsobí tak hlúpo a naivne 😀

  3. [3]: Neřekla bych přímo,že by to působilo hloupě,jenom mi to příjde nespravedlivé,že to Tomovi prošlo…Neber to jako nějakou kritiku,prostě to tak cítím,tohle mi vadí ve všech povídkách,nejenom v té tvojí..=)

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Verified by ExactMetrics