Proste jedna ďalšia úchylná

autor: Siasca

Bolo desať hodín večer a Bill sa prechádzal po tmavých uličkách jeho malej, ale za to luxusnej dedinky v Nemecku. Plno si vychutnával príjemné letné počasie a pocit, že bude mať dva mesiace pokoj od školy. Boli totiž letné prázdniny a on si ich chcel užiť ako sa len dalo. Hneď, ako vypadol zo školy myslel na to, komu všetkému popletie hlavu, a čo by asi tak cez leto podnikol. Nechcel, aby bol jeho život stereotypný, tak si robil plány už na dva týždne dopredu. Bolo tam napríklad to, že sa zajtra poriadne rozbije s kamošmi v ich malom klubíku pri jazere, ktorú zaobstaral Mike, kamarát z nechutne bohatej rodiny, ako to sám Mike často nazýval.  

Klub mal dve miestnosti. Jedna bola veľká a priestranná a tá druhá, oveľa menšia, slúžila ako toaleta. V tej veľkej bolo rohové čierne kreslo, ktoré dodala Destiny, keď sa sťahovali z väčšieho bytu do menšieho a im by tam len zavadzalo. Ďalej tam bol malý stolík, ktorý daroval Robby a väčšia skriňa plná Boh vie čoho. Tú dal Bill do ich klubu, keď mama kupovala nový nábytok. V parte mali totiž taký zvyk, že kto tam chcel byť, musel niečím prispieť. Dnes sa im moc oslavovať nechcelo, pretože ich profesorka Barrová im dala nečakaný test z matematiky. Ako on len ten predmet nenávidí! Všetci boli z posledného dňa unavený, tak sa rozhodli, že spravia oslavu neskôr a popletanie hláv musel odložiť tiež. 

Okrem žúrovania s kamarátmi a flirtovania, tam boli aj domáce práce, ktorými ho mamka zabezpečuje každé leto. V jeho plánoch bolo obsiahnuté aj kúpalisko, či už nejaká dovolenka pri mori. Ale musel sa vrátiť ešte k plánu motania tých hláv. Destiny spomínala nejakého týpka, že je z Berlínu alebo tak nejako, a že je tu nový. Bill už ho párkrát v škole videl, taký hip-hopový kúsok s namysleným pohľadom toho najväčšieho frajera. Taký sa Billovi všemožne páčili a moc ho priťahovali. A Destiny na Billa stále viac a viac doliehala, aby ho mohli do party prijať. Ten hral ale neodbytného, že je ich už dosť. Keď ho prosíkala už asi 22-krát musel súhlasiť. On proste vedel, že sa jeho kamarátka len tak nedá. Zrejme mala na neho zálusk aj ona. Ale nevyhne sa ,,začlenovacími skúškami“. Tímy skúškami bolo súčasťou aj to, aby priniesol niečo do ich klubu a desať otázok, ktoré mu položili. Ak už skúšky spravil, musel zaobstarávať aj on nejaké tie veci na párty, ako je aj chlast a nejaké to občerstvenie (chipsy, tyčinky, praclíky). Jediný, kto nemusel nič nosiť, bol Mike, pretože bez neho by táto podarená partička ani neexistovala.  

Bill sa pozrel na displej svojho mobilu a skoro ho aj pustil. Mal tridsať zmeškaných hovorov. Opatrne ťukol na stredné tlačítko a v duchu sa modlil, aby to nebola jeho mamka, čo mu tak zbesilo volá. Už-už si to išiel prečítať, keď sa mu mobil rozrinčal v ruke. Rýchlo stlačil zelené tlačítko a priložil si ho k uchu. Ani si nestihol prečítať, kto mu volá.

,,Haló?“ Spýtal sa ostýchavo a čakal na odpoveď.

,,No konečne, čo už  spíš?!“ Vykríkol na Billa z mobilu chlapčenský, očividne pobavený hlas.

,,Nie, som vonku… Prečo?“ Očividne sa mu uľavilo, že mu nevolá mama a započúval sa do krátkeho ticha, ktoré bolo na druhej strane.

,,Ach, vieš, čo sme povedali o tej oslave, že bude až zajtra. Tak bude dneska. Destiny mi stále kvílila uši s tým, že chce, aby sme spoznali toho jej frajera, či čo to pišťala. A všimol som si, že je to tvoj typ, kamoš. Tak ak ťa to neotravuje, mohol by si sem do takej pol hodiny naklusať aj s nejakým tým pitivom a uchmatnúť ho Destiny. Ale ako tak pozerám, nemáš sa čoho báť, pretože o ňu nejaví žiadny záujem… Samozrejme si pohni, lebo my to tu s Robbym dlhšie nevydržíme!“  

Bill s úsmevom ta tvári počúval Mikov monológ a v pozadí mohol počuť Destinin umrnčaný a mazľavý hlas. Takto sa správala vždy, keď si našla nejakého chlapca. Heh, ale on bude rýchlejší! Destiny má síce veľmi rád, ale toho chlapca by mohol mať radšej… Mal totižto viacej využití. A bol by moc rád, ak by prešiel skúškami. Nebolo to nič hrozné, len pár osobných alebo intímnych otázok. To zvládol každý, ale keď išlo o donesenie nábytku, tak všetci zdrhli…

Ku klubu to už nemal ďaleko. Asi takých päť minút cesty. Samozrejme, že sa musel staviť ešte vo večierke, aby kúpil nejaké ,,pitivo“, občerstvenie a veci na večer. Bill mal síce len sedemnásť, ale predávačka mu predávala alkohol už od pätnástich. Vzal dve fľaše piva a litrovú vodku. Nezabudol ani na brzdu v podobe coly a arašídové mega chrumky, plus záhadný balíček. Dal jej na stôl dvadsať eur a so slovami: ,,To je dobré,“ sa vytratil do tmy.  

O chvíľu bol pri malom klube a zaklopal na dvere. Takmer okamžite mu otvoril Mike, ktorému už navierala na čele žilka, a vtiahol Billa celého dnu. Keď sa poobzeral po malej miestnosti, tak sa musel zasmiať. Naskytol sa mu vskutku zábavný pohľad. Robby sedel znudene na sedačke a keby ho človek nepoznal, povedal by, že sa každú chvíľu rozplače od zúfalstva. Trošku ďalej sedel ten hip-hoper a ľavou rukou objímal Destiny okolo pliec. Ten mal povesenú hlavu nadol a niečo si mrmlal v zmysle, že je strašný hlupák, že si s Destiny niečo začal. Spomínané dievča to ale nepočulo, skôr počuť nechcelo, a pobavene sa smiala svojím vtipom. Mike stál zmordovane vedľa Billa a smutne na neho pozeral. Aj keď sa viac pozeral na vodku v jeho pravej ruke. Bill neváhal a fľašu mu podal. Ten sa potešil ako malé dieťa, keď si vybalí darčeky spod vianočného stromčeka. Nadžgal sa pri Robba a aj ten vzápätí začal žiariť ako slniečko. Ale ani hoperovi nebola fľaša ľahostajná. Mlsne si olízal kútiky pier a vtedy si Bill všimol ten pírsing v jeho spodnej pere. Pekne sa leskol a na jeho plných perách vyzeral tak dobre. Bill ale hneď tú myšlienku zahnal do kúta, že si to nechá na neskôr a postavil sa pred gauč.

,,Heh, no hádam nemáte v pláne sa kvôli jednej fľaši s vodkou pobiť!“ Prehodil žartovne a pozrel sa na Mika a Robba, ktorý si trhali fľašu tak krvilačne, ako to len bolo možné.

,,N-nie… Ále, fľaša, nefľaša, máme tu hosťa!“ Robby sa zaculil a ukázal na dredáča vedľa Mika. Bil sa laškovne usmial a pozrel na objekt, ktorý mal dnes v pláne zbaliť.

,,Nazdar, som Bill Trumper… A ty si??“ S úsmevom na tvári mu Bill podal ruku a tú vetu povedal, ako keby sa jednalo o malého škôlkara.

,,Som Tom Kaulitz a Destiny mi hovorila niečo o nejakých ,,skúškach“.“ Prehlásil sebavedomo Tom a pozrel na Billa.

,,Tak, Destiny ti hovorila správne. Za prvé, opýtame sa ťa desať rôznych otázok. Intímne alebo osobné, ak neodpovieš, vypadávaš. Nie je to nič ťažké, každý tým prešiel, ale potom musíš priniesť nejaký ten nábytoček a na párty kupovať alkohol… Ako som povedal, nič ťažké.“ Prehlásil sebavedomo a víťazoslávne sa na Toma pozrel.

,,Tak sem s tým! “ Postavil sa oproti vysmiatemu Billovi a ten ho hodlal poslúchať. Netrpezlivo pozrel na ostatných členov partii a aj tí hneď povstávali. Mike s Robbym dokonca nechali fľašu s vodkou na stolíku.  

,,Tak, kto začne?“ Povedal Mike a Bill dal znamenie, aby si každý posadal na zem do kruhu.

,,Och, och, môžem ja?“  Bill len kývol hlavou na znak súhlasu a Robby sa dal do spovedania.

,,Takže, prvá otázka. Miluješ naozaj Destiny?“ Spýtal sa s výrazom najväčšieho a najzlatšieho šteniatka na svete a pozrel sa na zarazenú kamarátku.

,,Destiny prepáč, ale nie…. Ale si úžasné dievča.“ Prehlásil s najväčším kľudom dredáč a pozrel na Destiny. Tá len zavrtela hlavou a zo slovami: „Čo iné sa od neho dalo čakať.“ Pokračoval v spovedaní Mike.

,,Takžé, druhá otázka. Si panic?“ Tom len znudene zakýval hlavou na nesúhlas. *Bóóóže, nudnejšie to ani byť nemohlo!* Pomyslel si a čakal, aká bude ďalšia nudná otázka.

,,Koľko si ich už pretiahol?“  Spýtala sa na oko ešte viac znudenejšia Destiny.

,,Nóóó, keď to tak počítam,“ hoper začal rátať na prstoch, a keď mu už všetky prsty na rukách došli, musel chudáčik počítať z pamäti. Asi po pol minúte, čo na seba všetci zízali, sa Tom odhodlal prehovoriť.

„Asi dvadsaťpäť…“ Prehlásil úplne kľudne a zrazu bolo počuť len Robbyho zúfalé kašlanie, pretože mu zabehla jedna ta chrumka, čo Bill vo večierke kúpil.

,,Čo sa deje?!“ Destiny sa rýchlo prisunula k Robbymu a začala ho ťapkať po chrbte.

,,DVATSAŤPAT?! Chlape, koľko máš rokov?! Sedemnásť?! Si Boh! Neviem ako ty, Bill, ale ja ho beriem!“ Tom sa len sebavedomo usmial a pozrel na Billa. Ten len vzdychol a jemným hlasom odpovedal.

,,Dobre, ale ešte jedna otázka, keď inak nedáš… Ako si orientovaný?“ vôbec nechápal, prečo mu takú otázku dal, veď s poslednou odpoveďou úplne potvrdil, že je hetero. Ale bol si istý, že sa to dnes večer zmení. Každého, kto mu prešiel pod rukou, zmenil.

,,Bisexuál.“ Zrazu sa na neho všetci pozreli a Billovi zasvietili očká. Ale niekde tam hlboko bol smutný, že sa žiadna zmena diať nebude. Mike si to všimol a neodpustil dať ešte jednu otázku.

,,Prebehol si aj chlapa?!“  Pozrel na neho zvedavým pohľadom a všetci sa na neho pozreli a čakali, čo z neho vypadne.

,,Nie…“ pozrel na Billa a olízal si nenápadne pery, „ale chystám sa.“ Zrazu sa po celom klube rozľahol neuveriteľný smiech. Mike buchol Billa jemne lakťom do ruky a jemne sa na neho usmial. Bill sa ale odhodlal hrať nedostupného.

,,Hej, Bill, byť tebou, neudržím sa a skočím po ňom!“ Povedal ledva-ledva Robby cez smiech a utrel si slzu, ktorá mu sama začala stekať po tvári od smiechu. Veru nemal ďaleko od toho, aby skočil. Ale teraz sa mu moc skákať nechcelo, preto si radšej počká, než na neho začne skákať on.  

,,Tak si na neho skoč  ty!“ Zavrčal na Robbyho, ale ten vedel, že to Bill spravil naschvál. Jeho správanie už dobre poznal. Postavil sa a zamieril ku skrini, z ktorej vybral balík cigariet, vyšiel ,,urazene“ von a jednu si zapálil.

,,Heh, Tom, chceš sa staviť?“ Robby do neho jemne buchol lakťom a lišiacky sa usmial.

,,Milujem stávky, tak o čo?“ Aj Tom sa šibalsky usmial a priklonil sa k Robbymu.

,,Stavme sa o päťdesiat eur, že ho dostaneš až po polnoci!“ Toma táto veta trochu dostala. Čakal, že to bude niečo ako že ho nedostaneš, ale neváhal.

,,Heh, si píš, že dostanem ešte pred polnocou!“

,,Ruku na to!“ Obidvaja chlapci si podali rukou a vrelo ňou zatriasli. Zrazu sa pri nich objavila Destiny a sadla si pri Toma.

,,Tak to budeš mať ťažké, Tomi. Bill má totiž jedno pravidlo, ktoré dodržiava. Vždy až po polnoci!“

,,Tak to pravidlo zmením!“  Robby sa pozrel na Toma, z ktorého len sršalo sebavedomie a vrelo sa usmieval.

„Tak to máš čo robiť! Toto tu hovoril každý!“ Tom sa zvedavo pozrel na Mika, ktorý sa tam objavil aj s pivom v ruke.

,,Heh, áno, bolo ich už  viac, ale nezdržali sa v parte dlhšie než deň! Bill ich totižto za každým odfajčil rovnakou vetou: Sorry, ale nebolo to nič moc. Viac sa tu už neukázali! Mi ich príde až ľúto, koľko ich takých behá po svete!“

Tom z veľkým záujmom počúval Mikovo rozprávanie. Ak to je naozaj tak, ako to hovorí, bude to fakt veľká sranda, podmaniť si to čierne mačiatko. Zdalo sa mu nadmieru zaujímavé a zrušujúce, aby v niekom naoko na krehké mohlo byť tak hriešne a zlé.

Po chvíli prišiel Bill dnu a ako keby sa nič nestalo sa postavil pred skupinku sediacu na zemi.

,,Tak, Tom, vitaj v partii! Aby ti bolo jasné, ešte tento týždeň prinesieš nejaký nábytok a nakúpiš liehoviny a chrumky. A teraz, poďme osláviť koniec školského roka ako sa sluší a patrí! Poriadne sa rozdrbeme!“ Poslednú vetu skôr zakričal. A nikto nečakal než sa niečo stane, z veselými úsmevmi si posadali a Bill vytrhol fľašu vodky Mikovy z rúk. Vytiahol zo stola poháriky a začal každému nalievať, až kým to skoro nezačalo vytekať.

,,Až do dna!“ Zakričal Robby a všetci poslúchli. Vypili celý obsah pohárikov až do na a spokojne si sadli na pohovku a pokračovali s pitím a medzi tým sa rozprávali a spoznávali sa s novým členom. Po asi hodine bola fľaša prázdna, ale skupinka bola moc veselá. Všetci boli už pod vplyvom alkoholu a ani o sebe nevedeli. Destiny sedela Mikovi na kolenách a niečo mu brblala do ucha a Robby debatoval s Tomom o tom, čo by na Billa zabralo.  

Bill to všetko zo záujmom počúval. Nedalo sa nepočuť, veď sedel medzi nimi. Alkohol na Billa vždy pôsobil tak, že bol nadržaný. A teraz tomu nie je inak. Z rečí, ako by ho Tom pritlačil pri stenu a začal vášnivo bozkávať a iných vecí, sa mu začalo robiť pevno v úzkych džínsach. To by ale nebol Tom, keby si to nevšimol. Pozrel na hodinky, ktoré hlásali pol dvanástej. S pripitím výrazom sa pozrel na ten pripitý Billov a tackavo sa postavil pred Billa. Ten sa na neho laškovne pozrel.

,,Čo je toto?“ Tom sa pritlačil na Billa a kolenom mu pritlačil na „ono“ miesto. Bill len ticho zastenal. Robby si to vôbec nevšímal a pomaly sa oddal ríši zbesilích pripitých snov.

,,Si tak sexy…“ Vzdychol Tom a aj on cítil, ako ho niečo začalo v trenkách tlačiť.

,,Ja viem!“ Prehodil Bill a trošku sa prevrtel, aby Tomíka trošku vydráždil. Tom to nevydržal a opäť si sadol na sedačku vedľa Billa pri spiaceho Robbyho.

,,Tu nie…“ Zamraučal Bill a našpúlil pery.

,,Tak kde potom?“ Zašepkal Tom nedočkavo Billovi do uška. Ten sa usmial a len tak-tak sa postavil a ťahal Toma do malej miestnosti s nápisom WC. Obidvaja sa tam vopchali a Bill za sebou zamkol dvere.  

Bill s blaženým úsmevom Toma posadil na záchod. Následne si na neho Bill sadol a začal ho bozkávať na krku. Bozky striedali líznutia a hryzenie. Tom si pripadal ako v siedmom nebi. Chytil Billa za malý zadoček a pritiahol ho bližšie k sebe. Tom len potichu vydychoval a čím viac pridával na intenzite. Billovi sa to očividne páčilo, tak sa rozhodol Tomíka poškádliť trochu viac a dal mu jeho tenké ruky pod jeho obrovské tričko. Začal nimi jazdiť zhora nadol a užíval si každý milimeter jeho vypracovanej hrudi a bruška.

,,Posilňuješ?“ Spýtalo sa to čiernovlasé stvorenie maznavým hláskom, keď dalo Tomovo tričko dole.

,,Hej.“ Odpoveď  bola jasná a stručná. Tom už nechcel dlho zdržovať, ale Billíčatko si chcelo s Tomom zahrať hru. Hru, komu skôr prasknú nervy a hodí sa po tom druhom.

Bill svoju hlavu posúval stále nižšie a nižšie, až sa dostal pri pupík. Pomaly mu dal jeho tričko dole a spolu s ním aj čiapku. Nežne ho začal láskať jazýčkom a dal si záležať na tom, aby sa ho dotýkal aj svojím pírsingom. Bill sa začal pomaly hrať s Tomovím opaskom, ale nie a nie ho odopnúť. Tom už bol úplne vzrušený a nezáležalo na tom, že mal rifle veľkosti XXL, bolo to vidieť. Bill si to všimol a začal sa vrtieť na všetky strany a začal potichu vzdychať.  

To Toma vyburcovalo ešte viac. Chcel sa už aj on dotýkať toho čiernovlasého stvorenia ako rukami, tak aj jazykom a inými partiami tela. Billovi sa to páčilo čím ďalej, tým viac. Videl, ako sa pod ním Tom trápi, ale on sa chcel ešte zahrať. Chcel mu spôsobovať ďalšie slastné muky. Keď sa už Bill uráčil prestať vrtieť a Tom sa už konečne tešil, že ho naučí, takto sa s ním hrať, posedné stvorenie konečne odoplo Tomovi opasok a chcelo mu dať dole tie slonie rifle, ale zrazu ho niečo zadržalo.

,,Hej, tak ja tu budem vyzlečený  a môžem nachladnúť, zatiaľ čo ty budeš pekne oblečený?! Tak to nie!“ Šibalsky sa usmial a pohotovo zo seba Billa striasol. Pritisol ho jemne o stenu a chytil ho za jeho útle boky.

,,A čo keby som prechladol aj ja?!“ Nežné stvorenie sa pritislo ku Tomovmu horúcemu telu a začalo sa akože triasť od zimy.

,,Tak nachladneš.“  Tom si neodpustil trochu sa ušklebnúť nad Billovým úžasným vystúpením, ktoré mu privodzovalo husiu kožu. Chytil Billovo úzke tričko a prevliekol mu ho cez hlavu. Zrazu mal pred sebou to nádherné telíčko a hneď ako prvé si všimol hviezdu na jeho podbrušku. Jemne sa jej dotkol a čakal, že koža na tom mieste bude drsná, ale aké bolo jeho prekvapenie, že jeho koža bola až zamatovo jemná. Pozrel sa do Billových nádherne čokoládových očí a presunul sa k jeho ušku. Špičkou jazyka mu po ňom prechádzal a po chvíli išiel nižšie po krku cez kľúčnu kosť, až kým nenarazil na malé ružové bradavky. Začal okolo nich krúžiť špičkou jazyku a čakal, pokým úplne neztvrdnú. Keď sa už pohyboval smerom dolu k pupku, tak za sebou zanechával mokré cestičky. Pritom si dal záležať, aby aj on pocítil kúsok chladnej ocele na jeho pere.  

Bill nebol na takéto veci zvyknutý. Väčšinou sa išlo hneď na vec, takže toto bolo niečo nové. Ale nebolo mu to proti srsti, ba naopak, veľmi sa mu to páčilo. Chcel si to užiť plnými dúškami. Niečo mu našepkávalo, že tomuto chlapcovi nepovie: Sorry, ale nebolo to nič moc. Vedel, že mu bude do uška šepkať sladké slovká a mazliť sa pri ňom. Takto to ešte nikdy nebolo a on to chcel vyskúšať. Niečo podobné sa v hlave odohrávalo aj Tomovi, ale prúd myšlienok sa mu hneď rozpustil, keď začul, ako niečo jemné a krehké vzdychlo jeho meno. Zdvihol hlavu vyššie a nešlo sa neusmiať. Bill sa v tvári jemne červenal a chvel sa od vzrušenia. Kolená sa mu takmer podlomili, ale Tom to spozoroval a chytil Billa za boky a pritiahol k sebe.

,,To sa ma až tak bojíš, že sa trasieš?“ Tom sa zazubil a čakal reakciu, ktorou ho Bill obštedrí. Ten sa zazubil tiež a ešte raz posadil Toma na záchod. Opäť sa na neho posadil, ale teraz sa už rozhodol ho netrápiť. Rozopol mu gombík na rifliach a pomaly odopínal zips. Trochu sa nadvihol, aby mu mohol dať rifle dole a Tom mu s tým trochu pomohol. Keď už bol Bill taký nadvihnutý, tak dal aj jemu dole napasované džínsy. Teraz tam boli obidvaja len v trenkách. Tom nečakal a chytil Billa za boky. Priblížil sa k jeho krku a začal robiť malé cucfleky na jeho jemnej koži. Bol nezaháľal tiež a začal sa opäť vrtieť a krútiť. Chytil Toma za plecia a priblížil sa k Tomovmu ušku.  

„Chcem ťa v sebe…“ Tomovi prešiel mráz po chrbte, ale prosiť sa nedal. Bill sa od jeho ucha odtiahol a pozoroval Tomovú rozjarenú tvár. Olízal si spodnú peru a rukami sa pohyboval od ramien smerom k dolu, až k okraju Tomových treniek. Zatiahol a zbavil Toma tej zbytočnej látky, ktorá zakrývala jeho prednosti. Chytil Tomovho kamaráta do ruky a pomaly začal pohybovať. Tomu sa z úst vydralo slabé vzdychnutie, ale po čase už boli hlasnejšie a neboli také dlhé. Už sa blížil k vrcholu a Bill zrazu prestal. Postavil sa a Tom mu už-už chcel vynadať, prečo prerušil tú nadmerne príjemnú chvíľu, ale radšej sklapol, keď videl, že jeho milenec si dáva konečne dole tie úzke boxerky. Keď už ani Billovo telo nezdobila žiadna prebytočná látka, tak si opäť sadol na Toma a venoval mu dlhý a vášnivý bozk. Po chvíli sa od seba odtrhli a Tom si pekne Billa chytil a nadvihol. Namieril svoje mužstvo k jeho otvoru a chcel sa ešte Billa opýtať, že či mu nevadí, že tu nie je nič na uľahčenie, ten už tvrdo dosadol a z úst obidvoch chlapcov sa vydral vzrušený vzdych. Postupne sa prírazy Billovho zadočku na Tomovo vzrušenie skracovali a zrýchľovali. Obidvoch delil k dokonalému orgazmu len krôčik, a keď ten krôčik spravili obidvaja hlasno zavzdychali. Tom sa urobil do Billa a ten zas na Tomovo bruško. Bill sa unavený zvalil na rovnako unaveného Toma a snažili sa rozdýchať ten silný orgazmus. Tom pohladkal Billa po havraních vlasoch a potichu sa zachichotal.

„Čo je ti vtipné?“

„Hmm… Len by som sa ťa chcel opýtať, aké to bolo?“

,,Úžasné…“

,,Lepšie než tí  pred tým?“

,,Najlepšie…“ Tom sa už na nič nepýtal. Objal Billa okolo ramien a pritúlil si ho k sebe. Ešte raz sa zasmial nad prekrásnou myšlienkou výhry päťdesiatych eur a skrotenia toho najkrajšieho človeka na svete.  

,,Hej, Robby, ako tak počúvam, Tom s Billom majú už dávno po TOM a pol noc je až za desať minút. Tak sa zdá, že si prví krát prehral.“

„Heh, to ma vôbec, ale vôbec netrápi. Vsadil som sa už toľko krát a oveľa viac peňazí, než dnes. A vždy som vyhral. Vždy som chcel vedieť, aké to je, prehrať…“

„Ále, niekto sa nám nevie vyrovnať s prehrou, čo, Robby.“

,,Nechaj to, Mike. Nie, to nemrzí, ale niečo iné ma mrzí…“

„Čo?“

„Vieš, asi to, že som prišiel o spôsob obživy…“

,,Ako to myslíš?“

„Vieš, vždy, keď k nám príde niekto nový, tak sa s ním stavím o nemalú sumu, že Billa nepretiahne do pol noci. A vždy to bolo tak, že ho pretiahol po pol noci, alebo ho nepretiahol vôbec. A teraz, keď prišiel Tom, ktorý ho pretiahol pred pol nocou a orgazmus dovŕšili už pred dvadsiatimi minútami, nebudem sa mať s kým staviť…“

,,Ale no ták, Rob, veď  sem príde ešte veľa iných ľudí, čo budú chcieť pretiahnuť Billa…“

,,To si fakt tak blbá, alebo ti to nedošlo, Destiny?!“

„No prepáč, ale alkohol má na mňa stupidoitné účinky.“

,,Že sa pýtam… No nevadí, ja to vysvetlím… Vždy, keď k tomu došlo, Bill sa hneď obliekol a pokračoval s nami na párty a dotyčný hneď odišiel. Zrejme počul tú Billovu najobľúbenejšiu vetičku. A týto sú spolu už dvadsaťpäť minút a nikto ešte urazene nevyšiel!“

,,No jasné! Ale ako teraz vyžiješ bez stávok?“

,,To je jednoduché, Mike…“

,,Nie, ja sa preťahovať  nedám!“

,,Nie, ty pako, ukľudni sa! Mal som na mysli Destiny…“

„Čo?“

,,Destiny, už som ti hovoril, ako veľmi ťa ľúbim?“