autor: samanthatwc
Čaute!! Konečne som sa (vďaka pár ľuďom) dokopala poslať aj túto poviedku. 😀 Napísala som ju „vduchu“ raz v čakárni, keď som myslela, že buď umriem od nudy, alebo ma všetci tí čakajúci ľudia totálne vypozerajú, až zmiznem, lebo fakt neviem čo bolo na mne také zaujímavé, že museli stále zírať. 😀 Každopádne, všetci, čo máte zubárku alebo nejakú inú doktorku, ku ktorej vždy idete s predstavou niekoľkohodinového čakania, vitajte v klube. 🙂
Bill
Ráno som sa zobudil a vybral si z úst to, čo mi tam najviac prekážalo. Mám už 18 rokov a podľa mňa je to úplná zbytočnosť, ale mama na tom stále trvá. A tak ešte vždy musím nosiť strojček na zuby. Našťastie len vyberací na noc, ale aj tak… Dnes idem na kontrolu, čiže sa zase unudím k smrti, ale aspoň sa ulejem zo školy. Keď som sa obliekol, naraňajkoval a umyl si zuby, vybral som sa k zubárke.
Čakáreň bola ako vždy úplne plná. Teda jedno miesto bolo voľné, a tak som musel sedieť vedľa chalana s dosť podivným výrazom na tvári. Všade vládlo mŕtvolné ticho a mal som pocit, že nikto z čakajúcich ani nedýcha. Keďže sa mi ráno vybil iPod, pretože som ho zabudol večer vypnúť, a tak mi hral celú noc, bol som odsúdený sedieť na tvrdej stoličke vedľa toho indivídua a čumieť doblba. Premýšľal som nad všetkým možným, keď vtom som si uvedomil, že všetci čakajúci na mňa zírajú. Hodil som pohľad „akože čooo?“ a ďalej som rozmýšľal nad svojimi vecami. Na takéto pohľady som zvyknutý. Predsa len nevyzerám ako ostatní.
Začínal som sa poriadne nudiť, už som popremýšľal nad všetkým, čo trápilo moju myseľ, a tak som začal rátať kocky na strope ,ako vždy, keď sa dostanem do tejto fázy čakania. Miestnosť sa pomaly vyprázdňovala, až sme tam nakoniec ostali len my dvaja. Ja a to čudo vedľa mňa. Obaja sme očami hypnotizovali dvere a dúfali, že keď sestrička znovu vyjde, povie naše meno. Už som skoro ani nedýchal, keď vtom sa stala tá osudná vec… a sestrička vyšla von. Napätie by sa v tom momente dalo krájať, avšak všetko to bolo v keli v momente, keď sa čakárňou ozvalo: „Jonathan…“ V duchu som začal nadávať pri predstave ďalšieho hodinového sedenia. Kým mu všetky drôty upraví… vyzeral, že bude ťažký prípad. Keď už o tom reč, ako vstupoval do vnútra ,otočil sa na mňa a vyplazil jazyk.
Cvok.
Čakal som tam asi ďalšiu hodinu, a keď som už pomaly zaspával, vyšla sestrička posledný krát. „Tak Bill, poď,“ usmiala sa na mňa. Hodil som na ňu pohľad akože ‚ty sa ešte na mňa usmievaj‘ a otrávene som vstúpil do ordinácie. Sadol som si do kresla, ktoré sa so mnou hneď zviezlo dole, takže som na ňom pololežal. Dal som si strojček a v rukách som stískal modrú krabičku s trblietkami, v ktorej som ho priniesol. Pôvodne som chcel ružovú, ale normálny chalani vraj ružovú moc nemusia, tak som sa račej rozhodol pre modrú. Už som išiel otvoriť ústa, keď vtom sa doktorka odo mňa otočila a pozrela na sestričku: „Sára, myslím že už môžeš ísť domov, Billa zvládne spraviť aj Tom.“
Tom
Znudene som sa postavil z kresla, v ktorom som sedel. Už ma to prestávalo baviť. Celý deň som nič nerobil, len pozeral, ako moja mama upravuje deťom zuby. Myslela si, že mi to pomôže pri mojom štúdiu, ale podľa mňa to bola len strata času. Asi ste si už dovtípili, že študujem za zubára. Keď som sa však otočil k zubárskemu kreslu, zasekol som sa na pol ceste. Čakal som, že v ňom bude sedieť nejaký 11 ročný sopliak, ktorému sa budem musieť hrabať v ústach medzi jeho pokazenými zubami. (Zrejme som zabudol spomenúť, že zubárom pravdepodobne nebudem. Nie, žeby ma to nebavilo, práve naopak, lenže problém je v tom, že na rozdiel od mojej mamy nie som ochotný skúmať zuby každému. Teda nejde ani o to, že koho zuby, ale aké zuby. Mňa to baví len s peknými zúbkami :-D). Ale na moje veľké prekvapenie tam sedel chalan, chudý, čiernovlasý s bielou pokožkou, a keď na mňa pozrel tými najdokonalejšími očami, aké som kedy videl, pomyslel som si len jedno: tohto by som rozhodne spravil. Aj z iného ako zubárskeho hľadiska. 😀
Bill
Tom? To asi sestrička nebude. Ale kto teda… aha. Videl som, ako sa ku mne približuje nejaká postava. Pozrel som hore a ostal som v nemom úžase. Predo mnou stál mladý chalan s dredmi, piercingom a krásnymi očami. Bol to hiphoper, pretože pod bielym plášťom som mu videl dlhé tričko a široké nohavice, ktoré na ňom viseli ako vrece. Napočudovanie, aj napriek tomu, že hoperov zrovna nemusím, na tomto ma niečo zaujalo. Vyzeral fakt dobre… no počkať, on mi má robiť zuby?? No do kelu, tak to radšej zavriem oči.
Tom
Chvíľu na mňa zíral tými krásnymi očami, až som si začal myslieť, že sa mu páčim, ale potom ich zrazu zavrel. Takže po mne asi nejak extra nepôjde. Povzdychol som si a začal som mu nastavovať strojček. Mama stála celý čas vedľa mňa a kontrolovala každý môj pohyb (Je fajn, keď vám rodičia veria :-D), takže som sa radšej o nič nepokúšal. Triasli sa mi ruky, keď som pozeral na tú jeho dokonalú tvár. Dúfal som, že mu do kliešťov nepricviknem jazyk.
Bill
Stále som mal zatvorené oči. Cítil som jeho ruky, ako mi niečo priťahujú na strojčeku… Ježiš!! Čo si o mne môže myslieť? Prebehlo mi hlavou. Starý somár a ešte má strojček!! Asi niečo také. No zbohom. Ale prečo mi to vlastne vadí? Nejaký hiphoper. Aj keď… tá postava, tvár, oči, ústa, ruky… tie ruky, ktoré sa práve dotkli mojej tváre, keď mi natočil hlavu na stranu…
Tom
Aj keď som sa snažil ako najviac to išlo, stále sa mi triasli ruky. Keď som mu išiel pritiahnuť jeden drôt, zapozeral som sa na jeho jazyk, ktorým stále hýbal a nechtiac som ho pichol do ďasna.
Bill
„Au!“ zaskučal som keď ma niečo ostré pichlo do ďasna. Prudko som otvoril oči. Hoper na mňa zíral s vystrašeným výrazom.
Tom
Vytreštil na mňa tie svoje krásne oči. “ P… prepáč… jjja, nechcel… s… som…“ začal som koktať.
Pozrel na mňa pohľadom ako ‚to mi je trt platné‘ a znovu zavrel oči. Trochu som mu ten strojček ešte upravil, ale nevedel som sa sústrediť na to, čo robím, takže ho to asi začne večer pekne tlačiť. Ale to nevadí, pretože si na mňa potom aspoň spomenie. Večer, keď bude ležať v posteli a… Hlavou mi začali víriť rôzne, nie zrovna slušné myšlienky, keď vtom ma mama odsunula a skontrolovala Billove zuby. Potom povedala tú najhoršiu vetu, akú mohla: „Tak, Bill, myslím, že už môžeš ísť.“ NIE!! Čo teraz? Nemôže odísť, kým mi nedá číslo! Nemôžem takto stratiť moju jedinú lásku! Jedinú lásku?? Čo to trepem, mal by som prestať pozerať tie romantické filmy, lebo mi už z toho vážne šibe. Ale aj tak, čo spravím? Zrazu ma však niečo napadlo. Musím sa však tváriť nenápadne. Hlavne milo a nenápadne ako tučniaci z Madagaskaru. 🙂
Bill
Prvýkrát som nechcel od doktorky odísť, ale čo som jej mal povedať? Aaa, pani doktorka, mne sa páči váš syn? Zrejme by moc nadšená nebola. Tak som teda vstal a vybral sa k dverám. Stlačil som kľučku a ešte posledný krát sa obzrel. Tom si zaväzoval šnúrky na topánkach, takže o mňa nakoniec záujem asi nemal. Zrejme som bol len ďalší zo zaujímavých pacientov. Povzdychol som si a s tichým „Dovidenia,“ som vyšiel z ordinácie.
Tom
„Tak, pre dnes je to všetko, môžeme ísť domov,“ oznámila mi mama. Upratala náradie, ktoré dnes používala, a skontrolovala, či sú všetky prístroje vypnuté. Potom sme sa vybrali na parkovisko. „Mami?!“ Zahučal som na mamu, ktorá už pomaly štartovala auto.
„Nóó?“
„Ja som si zabudol v ordinácii iPod,“ povedal som a rýchlo si ho strčil ešte hlbšie do vrecka nohavíc. Zamrmlala niečo v tom zmysle, že jeden večer by som bez neho určite neprežil a podala mi kľúče.
…
Vybehol hore po schodoch a odomkol. Rýchlym krokov prešiel k zásuvke a začal listovať medzi kartami. Zbadal pár známych mien, ale nevšímal si ich. Hľadal len jedno. Chcel len jedno telefónne číslo. Konečne našiel tú správnu kartu. Vytiahol ju a usmial sa. Navrchu stálo: Bill Kaulitz…
autor: samanthatwc
betaread: Janule
jé, to je hezký 😀 nezávidim ti to čekání, ale stálo to za to 😀 moc povedené! 🙂
Jééééj, zlatíčko, to bolo úžasné. Ja som to tušila 😀 s tými tučniakmi si ma dorazila 🙂 hehe, hlavne nenápadne 😀 proste dokonalosť :-* chcelo by to pokračovanie…no vážne…nejak tuším ,že by sa Bill chcel ešte zastaviť u zubára 😛 aj to čakanie by mu za to stálo ;D tomu ver 🙂
jeeeeejjj 😀 je to super 😀
a presne som vedela predstavit tu situaciu, lebo aj ja som mala v 18 strojcek a este stale chodim na kontrolu a viem ze aky je to pocit ked ti mladik mota pri zuboch 🙂
jaajjj to si ma teraz rozosmiala a som za to vdacna, dakujeeem 😀
akoaže tučnáci nemali chybu!! ece teraz sa šúlam 😀 D: D: ale veľmi podarené 😀
=D dokonalé,Tomove nemravné myšlienky .. och môj bože ^^ …. Pokráčko 😀
heeeej…..jako napínavý konec a pokračovanie zádne?? človek sa do teho začíta a očakáva dramatický konec ale toto…dúfam ze pokračovanie bude, bo nevím čo 😀
Perfektní , moc se mi to líbilo ♥ Rovnátka taky znám, nosila je dcera, a k tomu jí ještě vytrhli tři zuby, ale zato teď má zoubky přímo výstavní =))) Skvělá povídka, škoda, že nemá pokračování.
WOoW!!!!!!!! jháááááj Slováci a Češi, k zubárom a očným!!……….. už sa tam "teším " XDXD
já mám taky rovnátka a chci taky aby na jedný z těch kontrol mě ošetřoval Tom:D