Zateplovanie zbližuje

autor: Siasca

Po dlhej dobre opäť tu a otravujem. Ach, mám toľko nápadov a vôbec neviem, čo robiť. Ako čo mám písať ako prvé. Túto FF píšem krátko. Od polovice mája. No nebudem zdržovať a hurá do čítanie XD

(BILL)

Aghrgrhrhhhhrrrrr!!!!! Je leto, teplo, horúco a domovník si zmyslel, že my ideme zatepľovať! Že teraz je na to najlepšia doba! No úžasné! Do okna mi budú čumieť nejaký nadržaný robotníci v domnienke, že som nejaká lacná šľapka! Tak to nie! Žiadne také! A ak áno, tak to nahlásim na políciu a nafúknem to tak, ako nikto nikdy! Muehehehehe! Som tak zlý! *diaboľký smiech a prehýnanie sa v chrbte*

Okej, späť k realite. Naozaj, čo budem robiť?! Práve teraz nemám nič na pláne a nemám ani kam ísť… Všetci sa odrbali na Maledivy a ja nemôžem… Nemal som pas… Ale už mám, ale mám tam TAK príšernú fotku, že radšej ostanem doma, než sa tak strápniť. Fňuk, fňuk…

A späť k tomu zatepľovaniu. Prečo mi to tak vadí? No ja Vám to poviem. Je teplo a slnko krásne žiari, to je hádam každému známe, že? A ja MILUJEM mať pootvárané okná dokorán a behať po byte len v tričku a boxerkách. A tí chlapi… Brrrr, až ma zamrazilo! Už som o nich niečo počul. Žiadne milé dušičky. Starí rozvedení chlapi a tí, čo rozvedení nie sú, majú nejakú starú rozmaznanú rachejtlu, tak si komplexy vybavujú na tom, koho vidia v bytoch, ktoré zatepľujú. Jak nechutné! Tak to som mal ísť radšej na tie Maledivy a strápniť sa s fotkou, než strápniť sa niečím takýmto: „Bill Kaulitz bol znásilnený robotníkom, ktorí pracoval na zatepľovaní činžiaku, v ktorom býval. Prečo sa nepokúšal brániť?“ Nie, na toto nie som… Teraz sa len modliť, aby sa nešulbali a mali to čo najrýchlejšie… 

***

Uaaa, dobré ráno! Koľko je? Jedna poobede? To som vstal nejak skoro!… Hmm… Čo to…

„UAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!“ Do riti! Dúfal som, že to lešenie postavia rýchlo, ale až takto? Čo som spal týždeň?! Je to presne tak, ako som si myslel… Čumí na mňa odporný robotník!

„Hej, cica, pekné nohy.“ Pekné nohy hej, cica ani náhodou! Že mi to nenapadlo. Okolo okien sa tu prebehne snáď dvadsať chlapov a ja kretén spím len v boxerkách a tričku. Od teraz spím v kúpeľni!

„Ja ti dám cicu, ty úchyl! Ako si to dovoľuješ, ty…!“ Uh, a ja som si myslel, že robotníci sú len starí páprdovia. Čo tu ON robí?!

„Hehm, prepáč jeho správanie, ale jeho manželka podala žiadosť o rozvod a teraz je z toho smutný…“ Oh, taký milí úsmev! Ten by ma presvedčil aj o tom, že som žena. A to ja nie som.

„T-to je dobré, za tú dobu som si na to mal zvyknúť.“ Ehm, som ešte v pyžame… „ale už radšej pôjdem…“

„Tom.“

„Tom, tak zatiaľ…“  

Do riti, do riti, do RITI!!! Taký prúser! Ale TAKÝ! Že som si mal zvyknúť! Bože, čo mi vtedy behalo hlavou?! Som taký debil! Presne, debil Bill, to sedí. Hmm… DeBill.

Ježiši som fakt tak sprostý, alebo sa mi to len zdá?! Hlasujem za to prvé a Vy? Ach, dúfam, že ho už nikdy nestretnem…  

***

Ach, ďalšie otravné  ráno. Koľko je? Jedna poobede? Tak ako včera. Ale dneska som si dal aj pyžamové nohavice! Ha-ha! Tam máte, úchyláci!

„Dobré rá… poobedie. Včera som nejako prepočul tvoje meno. Ako sa voláš? A prosím, nezačni jačať!“ Ha-ha-ha, vtipná kopa. Zabudol som zavrieť okno. Ale pokiaľ je tu Tom a nie jeho „kolegovia“, tak mi to nevadí.

„Bill…“

„To si vždy tak výrečný?“ Jáj, kde sa v ňom ten HUMOR berie?!

„Nie, väčšinou ma nútia, aby som len niečo povedal…“

„Tak to vidno. Vyzerá to tak, že zo zatepľovania nemáš veľkú radosť …“

„Tak to by som povedal… A keď tu pracujú chlapi, čo si myslia, že si baba…“

„A nie si?“ Ja ho zabijem…

„Nie, nie, nie, nezatváraj to okno, ja len žartujem! Vidíš? Hehehe!“

„Jóój, MOC vtipné! Vážne, pukám smiechom…“

„Dobre, chápem, prepáč, som imbecil, viem, ale v spoločnosti pekných ľudí sa správam rozpačito.“

„Ach lichôtky na mňa nezaberajú.“ Kecám! Bože, on je taký zlatý! Keby môžem, tak si ho vtiahnem rovno do postele! Ale ešte musím počkať na správnu príležitosť…

„Tak čo na teba zaberá?“

„Neboj, neuľahčím ti to, len sa potráp, Tom. Tak zatiaľ!“ Hmm, nie len, že potrápim jeho, ale aj seba!… To mám v ňom ale dôveru, keď som okno nechal otvorené… No nič, ak mi niečo zmizne, zvalím to na neho a budem mu do basy nosiť čokoládové muffiny s malými pilníčkami. Hmm muffinky! Mňam!  

***

Uaaa! A máme tu opäť ráno. A okno opäť otvorené… A nikto tu nestojí. To je príjemné. Bóže, mal by som ísť na spoveď ako veľmi klamem! Tak MOC chcem vidieť Toma, že som schopný na to lešenie vyliezť… Ale bojím sa výšok… A mračí sa… Určite bude poriadna búrka… Veď pri takom dusne sa ani nečudujem. A koľko je hodín? Tri poobede? Fajn, konečne som sa poriadne vyspal…

´BUUUUM!!´ WOW! Až ma vystrelo, jak zahrmelo! Predpokladal som, že príde búrka, ale až tak skoro… Mal by som sa poriadne obliecť, lebo tu začína byť dosť chladno. Brrr. A jak hrmí a jak sa blýska! Dúfam, že sem niekde nepadne blesk. A keď už som pri tom dúfaní, tak dúfam, že Tom sa niekde schoval. Hej, asi sa teraz pýtate, prečo sa o toho Toma tak zaujímam, keď ho poznám len dva dni a prebehlo medzi nami len pár slov? To by ste chceli vedieť, čo? Si myslíte, že toto je normálna situácia? Nie! Ale keďže som taká sviňa aká som, nechám vás v tom.  

„Hej, Bill! Nemohol by som sa u teba schovať? Ako si si už asi stihol všimnúť, začala hrozná búrka a ten dážď je neznesiteľný! Rebrík sa po ňom hrozne šmýka a ja zo siedmeho poschodia padnúť nechcem.“ Chudáčik, stojí tam ako premoknutá sliepka a dredy sa mu lepia na chrbát. A kvapôčky vody mu stekajú po jeho peknej hrudi. Ach! Prichádza predčasný orgazmus! Čo mám teraz robiť? Hrať sa na nedostupného, alebo si hodiť do postele, ako som to chcel pred tým? A ako pred tým beriem prvú možnosť. Nahodím neutrálny výraz a otvorím okno ešte viac.

„Tak vstúp,“ Dred sa na mňa žiarivo usmial a hupsol si to ku mne do spálne.

„Páni, máš to tu naozaj veľmi pekné!“ Ach, chlapče, keby si videl tú cenu, čo som za to musel utratiť, by si sa sem ani nepozrel…

„Heh, ďakujem… Počkaj tu, donesiem ti osušku.“ Len si prikývol a prestúpil si z pravej nohy na ľavú. Na tvári stále ten príjemný úsmev! Až som zabudol, kde sú osušky. Bože, daj mi silu!

Och, jasné, sú tu, v spodnej skrini! Ale v ktorej? Mám ich tu plno! No nič, prejdem každú. Pristúpim k prvej a zohnem sa, že ju otvorím. Nič. Vyrovnám sa a pozriem na Toma. Rozpačito sa na neho pousmejem a naznačím mu, aby ešte chvíľu počkal. Prejdem k druhej, tej najväčšej a roztvorím ju. Heuréka, sú tam! Ale strašne hlboko. Zohnem sa ešte viac a sústredene sa snažím vybrať osušku bez použitia, násilia či vulgarizmov. Odrazu na sebe spozorujem Tomov pohľad a v hlave mi cinkne malý zvonček (žiarovka už je otrepaná). Začnem nenápadne vrtieť prdelkou a potichu si hmkať, akože také hmm, že hľadám. Opatrne, aby ma Tom nevidel, sa na neho pozriem a na moje potešenie je ako v tranze. Môj narýchlo vymyslený plán funguje dokonale. Čas prejsť na druhú fázu. Pomaly, veľmi, veľmi pomaly si kľaknem na kolená, takže som na všetkých štyroch. Kto vie, na čo nám Tomi myslí, hehe.  

(TOM)

Oh, ja som vedel, že toto nie je žiadny anjelik, ale poriadny čertík. A keď začal vrtieť tým malým zadočkom… Mám pocit, že som už celý suchý, uf. Doprčic, asi vyleziem naspäť na to lešenie sa trošku schladiť, pretože to, čo tu Bill predvádza, ma robí úplne rozpáleným. Kľakol si na všetky štyri a mne to všeličo pripomína. Tak na toto by som sa dlho nedokázal pozerať, pretože by som hneď vybuchol.

Aha, už vstáva aj s modrým uterákom v ruke a s tým najsladším úsmevom na svete. Len na sucho preglgnem a rozpačito sa usmejem. Uterák si od neho vezmem a roztraseným hlasom sa mu poďakujem.

„Nemáš zač,“  priblblo sa usmejem a Bill sa len zachichoce. Rozbalím osušku a začnem sa pekne sušiť. Až potom mi došlo, že Bill na mňa stále zaujate pozerá a hryzie si spodnú peru.

„Ou, sadni si, nedáš si niečo?“ Pobavene som na neho pozrel, aký je rozpačitý a sadol som si na čierne rohové kreslo, ktoré mal logicky v rohu spálne a krásne to ladilo s čiernym nábytkom a bielymi stenami. Má to tu naozaj luxusné. Som zvedavý, čím sa živí. Je mi známy, akoby som ho už niekde videl…

„Jasné, džús, ak ti to neprekáža. A ešte taká malá otázočka, si mi nejaký známy, skadiaľ ťa poznám?“

(BILL)

Ja som si už myslel, že ma nespozná. Založím si ruky v bok a hviezdne na neho vytasím takmer všetky moje čisto biele (umelé XD) zuby.

„Áno, som spevák známi piesňami Durch Den Monsoon alebo Ready Set Go!“ Tom sa na mňa udivene pozrie a čeľusť mu padne až niekam k zemi.

„Och, to si ty! Páni, vážne vieš naozaj úžasne spievať! Všetky baby, ktoré poznám, sú z teba úplne hotové!“ UOU, a tak sa zdá, že aj ty XD. Radšej nič nepoviem a rozkackám sa do kuchyne pre džús.

„Môže byť pomarančový?“ Zakričím a keď sa mi ozve naspäť hlasné „áno“, prihupsám naspäť aj s džúsom do spálne. Som si istý, že tam budeme stále. Je to nakoniec najpríjemnejšia miestnosť v mojom byte a som tam rád. A mám na to veľa dôvodov.

„Tak a tu to -!!! UAAAAAAA!!!“ Ups, potkol som sa. A tak trošku som polial Toma. Tak trošku v rozkroku. Vyvalím na to miesto činu kukadlá a dám si ruku na ústa. Rýchlo sa zozbieram zo zeme a schmatnem osušku na gauči vedľa Toma a začnem mu to tam pekne utierať. 

„Prepáč, prepáč, ja som také nemehlo! Tak moc ma to mrzí! Ako by som to mohol odčiniť?“ Stále ho utieram a pozriem sa mu do tváre. Potom mi to dopne. Toto je nečakaná tretia časť môjho plánu. Toman zrýchlene dýcha a hlavu má zaklonenú cez sedačku. Akoby som mu to fakt robil. To som až tak dobrý? Obliznem si hornú peru a rukou trochu pritlačím. Z úst sa mu prederie tichý vzdych. Diabolsky sa usmejem a odložím osušku nabok. Prichádza štvrtá nanovo premyslená časť!

„Hmm, máš to celé mokré, ešte aj od toho dažďa, mal by si si to dať dole,“ Nasadím ten najzvodnejší hlas a skôr, než mu tie plachťáky dám dole, mu letmo prejdem cez rozkrok a uistím sa, či je tvrdý. Ha, je tvrdý ako skala! Bude zo mňa kúzelník XD.

(TOM)

Och môj pane, toto sa mi len zdá! Tak si to zhrňme. Idem zatepľovať panelák, v ktorom sa spoznám úplne z niekým kurevsky sexy. Ten niekto je Bill Kaulitz. Pozve ma k sebe do bytu a dáva mi tu teraz dole tepláky, pripravený na kto vie čo! A už tu pred ním sedím len v trenkách, roztiahnuté nohy, zaklonená hlava a kamoš v pozore. A ten fakt, že mi naň dýcha tá osoba, ma robí ešte tvrdším. Keď sa ale nič nestane, umriem!

„Máš mokré aj trenky. Idú dole.“ Oh,  takmer som zamrzol a vzápätí som opäť začal horieť, keď mi pred ksichtom začal krútiť tými srdiečkovanými handrami na prste. Tie ale hneď odhodí niekam preč a skloní sa späť. Mlsne sa olíže a položí mi pacičky na stehná.

„Čo povieš, mali by sme s tým niečo urobiť?“ Zatvári sa veľmi nechápavo, pozdvihne jedno obočie a prstom prejde od koreňa až ku špičke. Oblížem si pery a zakloním hlavu ešte viac.

„Áno, Bill, a keď budeš dobrý, tak ťa čaká prekvapenie vo vnútri.“  

(BILL)

Toto sa mi páči. Roztiahnem Tomovi nohy ešte viac, aby sa tam mohol vopchať celý. Ľavou rúčou ho začnem hladkať po vnútornej strane stehna a pravou chytím jeho penis, s ktorým si začnem pomaly hrať. Tom začne vzdychať a po pár minútach až zúfalo prosí o viac. Nie je nič lepšie ako toto. Dá mi aj ruku do vlasov a začne mi hlavu tlačiť proti svojmu mužstvu. Pekne ho poslúchnem a špičkou jazyka mu prejdem po žaludi a stiahnem mu predkožku. Blažene zavzdychá a ja si ho do úst vezmem celého. Netrvá to dlho a sľubované prekvapenie mi vystrekne do úst. Všetko preglgnem a začnem sa spokojne olizovať a mľaskať ako kocúr. Postavím sa na nohy a posadím sa na udýchaného Toma z doznievajúceho orgazmu.  

„Si úžasný!“ Zachichocem sa ako pubertiačka a on mi dá prameň vlasov za ucho. Chytí ma okolo pásu a pritiahne si ma k sebe. Olíže si pery prepichnuté pearcom a letmo ma pobozká.

„Veríš na prvú lásku? Doteraz som neveril.“ Tak toto my vybilo dych. Pozerá na mňa tak úprimne a láskyplne.

„Ja som na ňu veril, ale ešte nikdy sa mi to nestalo. Až doteraz.“ Šťastne sa na mňa pozrel a privinul si ma na svoju peknú hruď. Keby to šlo, začal by som priasť blahom. Snáď to vydrží dlho. XD