autor: Nathy_TwC & Sisa
„Krásne meno,“ usmial sa Bill a hladkal psíka, ktorý si ho zrejme tiež obľúbil na prvý pohľad.
„Nechceš si pozrieť telku?“ navrhol Tom.
„Nie, ale ďakujem. Radšej… by som si šiel ľahnúť,“ odpovedal Bill.
„V pohode,“ milo sa naňho usmial rasta. „Tak poď,“ dodal a pomaly vyšiel z kuchyne. Beny sa za ním okamžite rozbehol a držal sa mu tesne pri nohe. Čiernovlások vstal a pomaly cupkal za ním. Keď vyšli po točitých schodoch, zastali na chodbe pred dvermi do Tomovej izby.
„Chceš spať u mňa alebo pôjdeš do hosťovskej? Nemám tam veľmi poriadok, lebo… Sa tam Ben chodí hrávať a… Veď vieš,“ usmieval sa rasta.
„Mne je to jedno,“ mykol chlapec plecami.
„Pýtam sa ťa, aby si si nemyslel, že…“ povedal Tom a pes odbehol do „svojej“ izby. „Ponúkol by som ti aj nejakú inú izbu, ak by si chcel. Mám ich tu veľa, lenže…“ poškrabal sa na hlave. „Ešte nie sú celkom zariadené.“
„To nevadí. Vieš, že mi stačí málo,“ povedal chlapec nevzrušene a obzeral sa okolo seba.
„Choď si ľahnúť do mojej izby. Ja budem s Benym. Možno sa mi podarí ho vyhodiť z postele,“ usmial sa. Aj Bill sa trocha pousmial a kývol. Vošiel dnu. Tom ho nasledoval a prešiel k veľkej skrini. Otvoril ju a hľadal niečo, čo by si čiernovlások mohol obliecť. Vyčerpaný chlapec sa zatiaľ posadil na posteľ a neprítomne ho sledoval. Rasta otvoril ďalšie dvere a vzdychol si: „Do čerta.“ Ďalej sa prehrabával úhľadne poskladanými kôpkami oblečenia, až natrafil na jedno zo svojich tričiek na spanie. Vybral ho, zatvoril skriňu a podal ho čiernovlasému chlapcovi. „Dúfam, že sa ti v ňom bude dobre spať,“ žmurkol. Chlapec sa pousmial a pustil osušku na zem. Natiahol ruku pre tričko. Tom pohľadom rýchlo preletel jeho pekné, štíhle telo. Potom sa otočil a vykročil smerom k dverám. Bill si zatiaľ tričko obliekol a ľahol späť do postele. Tom bez slova opustil izbu, zavrel za sebou dvere a vošiel do tej, ktorú pred tým ponúkal Billovi. Beny sa rozvaľoval na posteli a hrýzol gumenú hračku. Rasta sa usmial a sadol si na posteľ. Pes zavrčal. Rasta prudko vstal a ukázal prstom preč. Beny vedel, že tento krát, by odporoval márne, a tak len poslušne zaliezol do svojho pelechu. Chlapec s čiernymi vrkôčikmi sa rýchlo vyzliekol a zaliezol do postele. Netrvalo dlho a zaspal.
Bill v tom čase nemo sledoval stenu. Nakoniec vstal a posadil sa do kresielka na terase. Objal si kolená a pozeral na hviezdy. Po chvíľke vyšiel z izby a ticho ako myška vyšiel na dvor. Vyzliekol si tričko a vkĺzol do vody v bazéne. Voda bola najprv poriadne studená a striasol sa. Po chvíli si však zvykol a začal plávať. Chlapec cítil, ako sa všetok strach, nepokoj a bolesť z hrôzy, ktorú dnes zažil, pomaly strácali. Zavrel oči a uvoľnil sa. Pomaly klesal ku dnu. Párkrát okolo seba zamával rukami a rozlepil očká. Sledoval bublinky poletujúce okolo seba. Naraz okolo zápästia zacítil pevný stisk a niekto ho vytiahol na breh. Zažmurkal, keď nad sebou uvidel Toma. Bol takmer nahý. Mal na sebe len čierne boxerky a pevne zvieral chlapcovo telíčko v náručí. Vyšiel z vody, položil chlapcovo telo na dlažbu z bieleho pieskovca a odhrnul mu z tváre vlhké vlasy.
„Prečo si sa chcel zabiť,“ opýtal sa zhrozene.
„Nechcel,“ chlapec zavrtel hlavou a krotko si ho prezeral. „Mám len rád vodu,“ pousmial sa a zapozeral Tomovi do očí. „Bál si sa?“ šepol.
„Samozrejme, že som sa bál. Nechcem predsa, aby sa v mojom nádhernom bazéne niekto utopil,“ povedal a pomohol čiernovláskovi sadnúť si.
„Tak prepáč,“ odpovedal chlapec a vstal. „Mal by som sa vrátiť domov,“ povedal potichu a zamieril do domu. Tom ho zastavil.
„Kam ideš,“ opýtal sa a nechápavo sa na chlapca zahľadel.
„Obliecť sa a potom na intrák,“ odpovedal ticho čiernovlások.
„Bill, prestaň. Povedal som ti, že tu dnes môžeš prespať. A… Potom, čo sa ti dnes stalo, ťa… nepustím,“ zašepkal Tom a uprene mu hľadel do očí. „To s tým bazénom bol len žart,“ dodal.
„Andy sa o mňa bude báť,“ vyhovoril sa chlapec.
„Tak mu zavolaj a povedz mu, že tu ostaneš, ale domov ťa už nikdy samého nepustím,“ povedal rasta, zdvihol zo zeme tričko, ktoré si čiernovlások vyzliekol pred tým, ako vošiel do bazénu, a zakrútil ho doň. „Poď, ideme spať.“
„Tak dobre,“ váhavo prikývol a vošiel s Tomom do domu.
Rasta ho jemne objal okolo pása a šiel s ním hore. Na chodbe zastali. Z Tomovho tela ešte vždy kvapkala voda. Bill naňho uprel pohľad a naklonil sa pre bozk, ale uvedomil si to a včas sa stiahol späť. Tom sa usmial, jemne si k sebe chlapca pritiahol a otrel sa perami o tie jeho. Potom sa odtiahol a zašepkal: „Sladké sny, maličký.“ Usmial sa a vošiel do hosťovskej izby. Čiernovlasý chlapec prekvapene zažmurkal, a potom ticho vošiel do izby. Obliekol si tričko, ktoré mal okolo seba ešte stále omotané a ľahol si do postele. „Aký bol dnes Tom zvláštny,“ pomyslel si, položil si hlavu na vankúš a všade okolo seba cítil jeho vôňu. Zatvoril oči a na perách pocítil jeho bozk. Zavrel oči a pomaly zaspával.
>> O rok neskôr <<
***Sen
„Vieš…“ šepol Tom. „… nič krajšie, ako si ty, som ešte nevidel,“ usmial sa a vzal chlapca jemne za bradu. „Veľmi ťa milujem, Billy,“ zašepkal a usmieval sa naňho. Nakoniec sa mu jemne vpil do pier a za zadoček si ho pritiahol k sebe. „Si moje všetko.“
***
Bill s jemným úsmevom otvoril očká. Ten sen sa mu sníva už tak dlho. Rok. Už celý rok. Odvtedy, čo ho Tom vytiahol z bazéna. Pomaly vyliezol z postele a pohladkal svoju malú sestričku po hlavičke. Prišla sem stopom. Jeho mama zomrela a jeho súrodencom hrozila sociálka. Dal sa dokopy a vytočil Tomovo číslo. Dohodli sa, že sa stretnú večer v kaviarni pri škole.
***
„Beriem ten kšeft,“ povedal hneď, ako si Tom sadol na stoličku oproti nemu. „Potrebujem peniaze, takže do toho idem a nesnaž sa ma, prosím, prehovoriť,“ uprel naňho pohľad a odpil si zo svojho drinku. Rasta sa snažil protestovať, ale čiernovlások zavrtel hlavou a vstal. „Potrebujem peniaze,“ odpovedal a vzal si svoju kabelku od Diora. „Pod tisícku nejdem a je mi jedno ako na tom potom budem,“ dodal naoko sebavedome. Vedel, že keď to Tomovi naznačí, nedovolí mu to. Preto s neprístupným výrazom odišiel.
Keď to rasta začul, skryl si tvár do dlaní. Neveril, že by to dokázal spraviť. Nemohol mu to dovoliť. Vedel, že proste nemohol, ale ten neoblomný pohľad ho úplne zmiatol. Snáď nevidel, že by preňho spravil všetko? Dal by mu toľko peňazí, koľko by len chcel, len aby to nemusel robiť. Chvíľu len tak pozeral na dosku stola a nakoniec sa odhodlal vytiahnuť mobil…
***
Bill zastavil pred hotelom. Miestom, kde pred dvomi rokmi pracoval ako upratovač. Odhodlane pohodil hlavou a vošiel dnu. Jeho druhá zastávka bola izba číslo 505. Spomenul si, že presne tam to všetko začalo. Tam našiel to dievča. Vošiel dnu. Nič sa tu od vtedy nezmenilo. Vôbec nič. Nahlas si vzdychol a kabelku položil na komodu, ktorá stála vedľa dverí. Bál sa, tak veľmi sa bál. Do očí mu vhŕkli slzy. „Prečo som Toma nepočúvol,“ pomyslel si a v tom sa pred ním objavil vysoký, svalnatý chlap .
„Pekne vítam, maličký,“ uškrnul sa.
„Dobrý večer, pane,“ šepol chlapec a sklonil hlavu. Chlap už ďalej na nič nečakal. Chytil Billa za pás, zdvihol ho a hodil do postele.
„Pobavíme sa. Budeme mať spolu peknú hodinku,“ zaškeril sa surovo. Bill sa nútene pousmial a vyškrabal sa na kolená. Pomaly mu rozopínal košeľu a opasok.
„Zaplatil ste si celú noc, pane,“ pripomenul mu chlapec neochotne. Hneď na to si začal pomaly rozopínať svoju košieľku.
„Pre mňa je celá noc ako hodinka, ale pre teba to bude večnosť, ty kurva,“ zašepkal chlapcovi do ucha a prudko ho zaťahal za vlasy. Chlapec tlmene vykríkol a stisol viečka.
„Ako poviete, pane,“ šepol, vyzliekol si košieľku, pomaly rozopol opasok a spustil rifle. Pomaly vyzliekol aj muža oproti sebe a ľahol si do perín.
„Poslušný… To sa tak často nevidí,“ zasmial sa piskľavo a spod postele vybral kožený bič. Zamával ním chlapcovi pred tvárou. „Zoznám sa s mojím miláčikom,“ zašepkal a šľahol ním čiernovláska po hrudi. Chlapec vykríkol a oči sa mu zaplnili slzami. Pokúsil sa ich zahnať. „Len krič, otecko to má rád,“ zašepkal chlapcovi do ucha a chytil ho za vlasy, ťahal ich a jednou rukou chlapca chytil pod krk.
Bill zalapal po dychu a tlmene vykríkol. Muž zdvihol ruku a uštedril chlapcovi poriadnu facku. Chlapec znova skríkol a tlmene zavzlykal. Svalnatý chlap im obom stiahol boxerky a prekročil čiernovláskove boky. Nahol sa nad neho, držal mu ruky nad hlavou a začal ho surovo bozkávať na krku. Pomaly perami prechádzal cez chlapcove kľúčne kosti a zastavil sa pri jednej z jeho bradaviek, ktorú chvíľu lízal. Čakal, kým sa chlapec trocha upokojí, a potom surovo zahryzol. Ozval sa hlasný výkrik a potom zúfale vzlyky. Chlap sa šialene rozrehotal. Pustil čiernovláskovi ruky, zišiel z neho a do ruky vzal bičík. Potom si sadol a oprel sa o prelesť postele.
„Sadni si!“ prikázal čiernovláskovi a stihol ho ešte šľahnúť po boku. Chlapec ticho zakňučal a namáhavo sa posadil.
„Ako poviete, pane,“ šepol.
„Okamžite ma vyfajči!“ Bič znova šľahol vzduchom a zanechal červenú šmuhu na chlapcovom bielom ramene. Bill tlmene vykríkol a kľakol si. Nahol sa nad muža a vzal ho do úst. Stisol pery a posúval ich po celej jeho dĺžke. To však mužovi nestačilo. Chytil Billove jemné vlásky, zaťahal za ne a potom mu do úst prudko prirážal…
>> Ráno <<
„A’m I disturbing you,“ spýtala sa mladá chyžná a zaklopala na dvere izby 505. Vošla a vykríkla. V posteli ležalo malé, stočené, trasúce sa klbko. Všade naokolo bola kopa krvi. Prešla k telíčku na posteli a utvrdila sa v tom, že tá krv patrí osôbke, ktorá tam nehybne ležala. Krehká bytosť mala telíčko celé dorezané a tvár dobitú. „Vnímate ma?“ šepla upratovačka a odviazala mu ústa aj ruky.
„Tom,“ šepol chlapec a ukázal na svoju kabelku. Viečka mu klesli a zatmelo sa mu pred očami. Mladá žena vzala telefón z kabelky a vytočila číslo. Chvíľu počúvala pípanie, potom prestalo. Začudovane sa zahľadela na display a zistila, že dotyčný hovor zrušil. Pozrela sa na zničeného chlapca a do izby vošiel mladík s čiernymi rasta. Pozrel sa na ženu sediacu pri zúboženom čiernovlasom chlapcovi a pribehol k posteli. Keď uvidel Billovo dorezané telo a veľké množstvo krvi všade okolo, odvrátil sa a takmer sa rozvzlykal. Po tvári mu stiekla slza. Rýchlo si ju zotrel a otočil sa k žene.
„Tu máte peniaze,“ vytiahol z vrecka peňaženku a podal jej dve fialové bankovky. „Vypadnite a o pol hodinu sa vráťte upratať. Nikoho ste tu nevideli, jasné?“ Tvrdo sa zahľadel na vyľakanú ženu. Tá prikývla a vybehla z izby. Bill na milimeter otvoril očká a ticho zakňučal, keď pred sebou zazrel Toma. Nadýchol sa, aby niečo povedal, ale hlasivky mu zlyhali. „Billy, čo ti to…“ zašepkal rasta takmer plačky a pohladkal čiernovláska po tváričke. Obzeral si so slzami v očiach jeho dobité a dorezané telo. Bill nechal klesnúť viečka a bez slova sa zachvel. Opatrne si k sebe pritiahol kolená a bolestne zastenal. Tomovo srdce sa pri pohľade naňho lámalo na tisíce drobných kúskov a bolesť mu znova vohnala slzy do očí. Poobzeral sa po miestnosti, zozbieral jeho oblečenie a vzal čiernovláskovu kabelku. Potom Billa so všetkou opatrnosťou a nežnosťou zabalil do deky, vzal na ruky a vyšiel z izby. Prešiel cez hotel, pristavil sa pri svojom aute, otvoril predné dvere, posadil naň chlapca a zapol mu pás. Potom si sadol na svoje miesto a vyrazil.
„Bill, pôjdeme ku mne, dobre?“ opýtal sa čiernovlasého chlapca a hlas mu preskakoval. Chlapec ticho zakňučal. Na viac sa nezmohol. Privrel vyčerpane oči. Keď dorazili k Tomovi, mladík Billa uložil do svojej postele a zavolal svojej kamarátke, ktorá pracovala v nemocnici ako lekárka. Vždy mu pomáhala a dúfal, že ani teraz mu pomoc neodmietne. Rasta si zatiaľ sadol k chlapcovi na posteľ, hladkal ho po vlasoch a zašepkal: „Prečo som ťa počúvol? Už nikdy ti to nedovolím, Bill. Radšej by som zomrel, akoby ti mal niekto znova tak hrozne ublížiť.“
autor: Nathy_TwC & Sisa
betaread: Janule
Billa mi je štrašne lúto, naozaj si nič zlé nazaslúžil. A aklsom to dobre pochopila, som rada že sú spolu. A Aj dúfam že Tom už Billovy nedovolí Billovy nič také robiť. Rychlo dalej.
chudak Bill :(….ale tom sa o neho postara :ň……rychlo pokracko
Ježišmarjá!!!
Ten Bill má ale pech, to snad není možné…
Tom je úžasný, jak má o Billa strach a doufám, že svůj slib dodrží a už nikdy ho do "práce" nepustí.
Bože, bože 🙁 To snad není ani možné, že se Billimu lepí takhle smůla na paty 🙁 Já doufala, že po tom roku posuvu budou už ti dva spolu a ono se přitom zase našly nějaké komplikace a Bill potřeboval ještě víc peněz, než předtím. Ta s céna v hotelu byla opravdu brutální! Opravdu nechápu, jak tohle mohl Bill dobrovolně podstoupit. Je mi to prostě všechno líto. A to nemluvím o tom, že když si pro něj došel Tom, tak jsem se prostě rozbrečela! 🙁 Nějak to na mě dolehlo. Oba se mají tak rádi, sakra, a nedají si to dřív najevo. Musí se stát až něco takhle hrozného 🙁
Tak doufám, že teď už bude Tom o Billa jenom pečovat a opravdu dodrží svůj slib a nikdy mu nedovolí tohle znova udělat. Nechci, aby bylo billovi znova ubližováno. Trhá mi to srdce 🙁