autor: Nathy_TwC & Sisa
„Nie! Pusť…“ zavzlykal chlapec a zúfalo pozeral na vzďaľujúcu sa helikoptéru.
„Bill, upokoj sa. Sľúbil som ti, že ťa zajtra pustíme, tak prosím…“ šepkal Tom a snažil sa čiernovlasého chlapca upokojiť. Bill zavzlykal, ale poslušne prikývol. Sklopil hlavu. Chlapec s dredmi ho objal a hladkal ho po chrbte. Prečo mu ho bolo tak veľmi ľúto? Nikdy mu na nikom cudzom tak nezáležalo. Videl už mnoho takých ľudí. Dokonca mal v rukách ich osudy a životy. Nikdy sa nebál toho, či niekto po operácii zomrie alebo ostane. Vždy spravil len to najlepšie pre jeho zdravie a všetko, čo vedel. Chlapec sa naňho nedôverčivo pozrel. Potom stočil pohľad spať k oknu a ignoroval Tomov zvoniaci telefón. Hiphoper čiernovláska pustil, prešiel k stolíku pri posteli, vzal mobil do ruky a zahľadel sa na display. Bola to Nicol. Usmial sa a zdvihol.
„Dobré ráno, zlatko,“ zaželal svojej priateľke a ďakoval Billovi za to, že si kvôli nemu privstal a nemal rozospatý hlas.
„Zlatíčko, mám na večer lístky do kina. Však so mnou pôjdeš? Prosím,“ žobrala Nicol. Tom mal zrazu pocit, že sa v okamihu spotil tak, ako ešte nikdy.
„Niki, bambuľka moja… Povedal som ti, že tento týždeň nemôžem. Včera som mal nočnú a len pred chvíľou som sa vrátil domov. Večer musím ísť ešte na vizitu pomáhať primárovi,“ vymýšľal si.
„Prosím. Je to premiéra, Tomi,“ kňučala do telefónu a Bill prechádzal prštekom po skle. Privrel očká a oprel čelo o sklo. Dredatý chlapec sa zahľadel na čiernovlasé stvorenie a pichlo ho pri srdci. Otočil sa a povedal: „Pusinka, nemôžem… Naozaj nemôžem ísť. Prepáč mi to, zlato. Vezmi so sebou nejakú kamarátku a pekne si to užite. Čo ty nato?“
„No tak, Tomi. Láska, prosím. Chcem tam ísť len a len s tebou,“ nenechala sa odbiť.
„Niki, prosím….“ zašepkal Tom a prstami si masíroval ľavý spánok. „Musím ísť do práce, vieš, že nemôžem povedať nie.“
„Tak dobre,“ prikývla nakoniec.
„Kedy sa uvidíme?“
„Pozajtra už budem voľný na celú noc,“ povedal a pri pomyslení na svoju nádhernú priateľku vo svojej posteli mu zažiarili oči.
„Fajn, tak pozajtra. Vyzdvihneš si ma?“ spýtala sa Nicole šťastne.
„Áno, Niki. O piatej som u teba,“ odpovedal dredáčik. „Papa, miláčik. Ľúbim ťa.“ Jeho priateľka mu ešte popriala pekný deň a zložil. Bill si medzitým sadol na zem a bokom sa oprel o balkónové dvere a zavrel oči. Len čo dredatý chalan odložil mobil na miesto, bytom sa rozoznel ostrý zvuk. Čiernovlások sa strhol. Ozýval sa zvonček, ktorý ohlasoval niečí príchod. Tom premýšľal, či to náhodou nie je Nicole. Ale čo by tu robila a… Nie tá to nemohla byť. Veď s ňou práve telefonoval. S určitosťou vedel, že to nebude ani Georg. Detaily o výmene dohodli už včera, takže sa zaručene objaví až zajtra. Veď keby niečo chcel, brnkol by mu, že príde. Ale toto? Žeby ho zháňal niekto z práce?
„Bill, prosím ťa. Nevychádzaj z izby,“ povedal a išiel otvoriť.
„Čau,“ vyletel na dredatého chalana spoza dverí Geo, keď ich dredáčik otvoril. Strčil Toma do vnútra a zabuchol. „Volal mi Gustav. Vraj sú fýzli na ceste sem. Môžeš mi povedať, ako sa ten krpec dostal na balkón?“
„Čo?“ Vypleštil Tom na Georga oči. „Robíš si zo mňa srandu?“ Hiphoper tomu nemohol uveriť. Ako to, že ho uvideli? „Ja… Geo, hlavne sa nerozkrikuj. Musíme ho odtiaľto dostať veľmi nenápadne. Nesmie o ničom vedieť. Poviem mu, že ho odovzdáme už dnes, okay?“ zašepkal dredatý chlapec rýchlo, skôr ako stačil Georg odpovedať, utekal do svojej izby, kde Bill ešte stále sedel pri dverách balkóna. „Um, Bill… Ideš domov,“ vysypal zo seba Tom rýchlo. Chlapec prekvapene zažmurkal.
„Naozaj?“ Bleskovo sa postavil. Následne zakňučal. Prenikla ním prudká bolesť, ktorá ho bodala do nohy.
„Áno, ideš domov,“ prisvedčil Tom a priskočil k nemu. „Bill, ešte pred tým ako odídeš, sľúb mi, že nás nebonzneš.“
„Keby si ma aspoň raz v živote nechal dohovoriť, vyhli by sme sa kope problémov,“ oznámil mrzuto Georg, keď vchádzal do miestnosti a prerušil tak Billov a Tomov rozhovor. „Tak za prvé: Nikam nejde, pretože nemáme peniaze a za druhé: Videl nás, takže rozhodne nikam nejde!“ Čiernovlasý chlapec začal inštinktívne cúvať. „A za tretie: Videli ho na TVOJOM balkóne! Opakujem tvojom a predpokladám, že nechceš ísť do basy.“
„Georg, Bill nás nebonzne. Však, nie? Povedz polišom, že som ťa zachránil,“ otočil sa k čiernovlasému chlapcovi s nemou prosbou. „A ty, Geo, máš už prachov dosť. Spravil si zlatníctvo. To bol pôvodný zámer. Ten chudák nebol na programe,“ skríkol Tom, keď sa otočil k svojmu parťákovi a mal takú chuť ho udrieť.
„Nie! Ty tomu nerozumieš. Pozná ťa celý panelák a videli ho! Tu u teba!“
„Povedz, Bill. Ak tu ostanem s tebou a Georg odíde… Neprezradíš nás? Povieš, že som ťa našiel a zachránil?“ naliehal na čiernovlasého chlapca Tom, ukazujúc pritom Georgovi, aby sklapol.
„Mám toho dosť!“ Oznámil Tomovi Georg a zdrapol čiernovláska za lakeť. Prelepil mu ústa a zabalil ho do Tomovej mikiny. Dredáč ani nestihol zareagovať. Georg si prehodil chlapca cez plece a vybehol z bytu. Zavrel vzpierajúceho sa chlapca do kufra auta, nasadol naštartoval a naplno šliapol na plyn. Tom sa rýchlo obliekol, vzal so sebou Billove veci a nasadol do svojho auta. Naštartoval a vytočil Gustava.
„No?“ ozval sa Gustav a sústredene sledoval malé blikajúce svetielka na obrazovke počítača. Vždy bol macher na elektroniku a hacknúť policajnú GPS mu nerobilo najmenší problém.
„Gustav! Georg sa zbláznil! Zobral mi Billa a niekam s ním ušiel! Neviem kde, musím ho nájsť, lebo ho zabije! Nájdi ho,“ kričal Tom zúfalo do telefónu a jeho Audi sa naplno rozbehlo Berlínskymi ulicami.
„Kľud. Sú na ceste ku mne. Dohodli sme sa, že zostane u mňa. Nič sa mu nestane, neboj sa. Ty sa hlavne vráť domov a počkaj, kým prídu fýzli. Už ťa tam čaká jeden chalan. O všetkom vie. Ty to len musíš uhrať, že u teba v noci spal on a nie Bill, áno?“ odpovedal Gustav.
„Čože? Tak dobre,“ súhlasil nakoniec Tom a na najbližšej ceste odbočil. Keď zastavil pred svojim bytom, pred vchodom stál chalan veľmi podobný Billovi. Dredatý chlapec vystúpil a poponáhľal sa k nemu.
„Ahoj. Ty si Tom?“ usmial sa chlapec a prešľapoval na mieste.
„Áno,“ odpovedal, chytil chlapca za lakeť a zatiahol ho do bytovky. Vošli do výťahu, vyviezli sa na šieste poschodie a vošli do Tomovho bytu.
„Ako sa voláš,“ opýtal sa chlapca nervózne.
„Som Sebastian,“ usmial sa chlapec a nevinne zažmurkal. „A dostanem tri stovky.“
„Okay, ale povedz, že… Som tvoj veľmi dobrý kamarát a nemal si kde prespať, tak si bol u mňa, okay? Nie sme milenci, nespali sme spolu, nič také, Rozumel si?“ hovoril Tom a uprene sa díval chlapcovi do očí.
„Za tri stovky zahrám aj tvoju starú mamu,“ zazubil sa chlapec.
„Fajn, tak pôjdeš do tamtej izby, a pokojne tam seď, kým neprídu fýzli,“ ukázal Tom na dvere, kde ešte pred chvíľou spal Bill, a zo zadného vrecka vytiahol čiernu koženú peňaženku. Otvoril ju, vybral z nej tri zelené bankovky a podal ich chlapcovi. „Na a dúfam, že ma nesklameš, lebo inak…“ v očiach sa mu nebezpečne zaiskrilo. „Choď do izby,“ dodal a pobral sa do kuchyne spraviť si kamilkový čaj, aby sa aspoň trocha upokojil. Chlapec si peniaze strčil do vrecka práve vo chvíli, keď sa rozleteli dvere a do vnútra vbehla kopa maskovaných mužov.
„Polícia! Ruky hore,“ skríkol jeden z nich a zrazil Toma na kolená. Hiphoper nasucho preglgol a poslušne si daj ruky za hlavu. Tváril sa síce prekvapene, ale nedal na sebe nič poznať.
„To nie je on,“ ozvalo sa z izby. „Pustite ho.“ Policajt Toma nechal vstať. „Prepáčte, bol to omyl,“ zašomral neochotne.
„Niečo sa stalo, páni?“ spýtal sa Sebastian oblečený len v boxerkách a obmotal ruky okolo Tomovho pása. „Vyrušili ste nás v tom najlepšom,“ pritisol sa k dredatému chlapcovi, jemne ho uhryzol ho do ucha a potom mu venoval vlhkú pusinku na krk. Tom sa striasol.
„Nie, žiadny!“ Policajt sa zamračil. „Ale pôjdete s nami. Potrebujeme spísať hlásenie.“
„A nepočkalo by to chvíľku?“ zazubil sa a rozkrokom sa otrel o dredáčovu nohu.
„Nie, nepočkalo,“ zavrčal policajt a Tom na nich ostal prekvapene zízať. Čo to má znamenať?
„J – ja… Ja som s ním… Panebože, čo to… robíš, Sebastian,“ skríkol dredáč a odskočil od chlapca, akoby ho uštipol had. „O – obleč sa a vypadni,“ zasyčal dredatý chlapec a otočil sa k policajtom. „Prepáčte. Na momentík, len sa oblečiem a pôjdeme,“ dodal Tom s sileným úsmevom. Sebastian vzpurne nafúkol líčka.
„Niečo sa stalo, páni?“ spýtal sa Sebastian oblečený len v boxerkách a obmotal ruky okolo Tomovho pása. „Vyrušili ste nás v tom najlepšom,“ pritisol sa k dredatému chlapcovi, jemne ho uhryzol ho do ucha a potom mu venoval vlhkú pusinku na krk. Tom sa striasol.
„Nie, žiadny!“ Policajt sa zamračil. „Ale pôjdete s nami. Potrebujeme spísať hlásenie.“
„A nepočkalo by to chvíľku?“ zazubil sa a rozkrokom sa otrel o dredáčovu nohu.
„Nie, nepočkalo,“ zavrčal policajt a Tom na nich ostal prekvapene zízať. Čo to má znamenať?
„J – ja… Ja som s ním… Panebože, čo to… robíš, Sebastian,“ skríkol dredáč a odskočil od chlapca, akoby ho uštipol had. „O – obleč sa a vypadni,“ zasyčal dredatý chlapec a otočil sa k policajtom. „Prepáčte. Na momentík, len sa oblečiem a pôjdeme,“ dodal Tom s sileným úsmevom. Sebastian vzpurne nafúkol líčka.
„Nikam nejdem, kým mi nedorobíš tu masáž!“ Dupol si.
„Ah… tak,“ odľahlo Tomovi. „N – no tak, ale ja musím ísť na políciu,“ vysvetlil chlapcovi, potom sa zamyslel a otočil sa k policajtovi. „Ste si istý, že musím ísť s vami hneď teraz? Čo keby sme výpoveď spísali hneď tu a zajtra by som ju prišiel podpísať na stanicu,“ navrhol dredatý chlapec.
„Tak dobre,“ prikývol nakoniec policajt a postupne mu kládol otázky. Tom na ne pokojne odpovedal a o chvíľu sa všetci policajti vypratali z bytu. Hiphoper si vydýchol a okamžite vytočil Gustava, aby sa dozvedel, ako sa má Bill.
„No?“ zdvihol Gustav telefón so svojou obvyklou, otrepanou otázkou. „Ako to dopadlo?“
„Všetko je v poriadku. Už som spísal aj výpoveď. Sebastian to uhral až priveľmi dobre,“ trpko sa zaškeril. „Ako sa má Bill? Je v poriadku?“
„No… Samozrejme…“ preťahoval Gustav, aby mal čas vymyslieť si ďalšie výhovorky v prípade, že by mal Tom ďalšie otázky.
„Gustav, čo sa stalo,“ opýtal sa dredatý chlapec vystrašene. „Nepáči sa mi, ako to hovoríš.“
„Oni ešte nedorazili. Stratil som ich z GPS – ky,“ vzdychol si potichu Gustav.
„Čože?“ Tom znel takmer zúfalo. „Gustav, ja ťa zabijem! Ak Georg Billovi ublíži, tak ti prisahám, že vás oboch zabijem,“ syčal tak, aby to počul len ten na druhom konci mobilu, a zložil. V ruke zovrel kľúče od auta a pozrel sa na Sebastiana. „Ďakujem, že si ma z toho dostal. Nevieš náhodou, kam išiel Georg?“ opýtal sa a milo sa na chlapca usmial. Sebastian zavrtel hlavou a ďalej vyjedal Tomovu chladničku.
„Potrebujem odísť, takže by si už možno mal ísť,“ dredáčik Sebastianovi taktne naznačil, že by už mal odísť.
„Ja ti to tu postrážim, neboj,“ zazubil sa Sebastian.
„Práve toho sa bojím,“ priznal sa Tom. „Nemôžem ťa tu nechať, tak prosím, odíď. Ten chlapec, ktorý tu bol pred tebou, je v nebezpečenstve. Musím mu pomôcť, lebo ho Georg zabije,“ hovoril dredatý chlapec rýchlo a postrkoval pred sebou Sebastiana. „Je mi to ľúto. Keby som mal čas, rád by som si s tebou pokecal, ale teraz ho bohužiaľ nemám,“ dodal keď zamykal dvere.
„Ja som hladný,“ chlapec smutne našpúlil pery a zažmurkal.
„Tu máš dvacku a choď do Mekáča,“ vytiahol Tom z vrecka bankovku, zišiel po schodoch dole, nasadol do auta, naštartoval a šiel rovno ku Georgovi. „Teraz sa modli, aby bol Georg taký debil ako vždy a odviezol ho k sebe,“ pomyslel si dredáč a zastavil pred malou bytovkou za centrom. Vyšiel po schodoch a zastal pred hnedovláskovým bytom. Georg otvoril už po prvom zazvonení.
„Čau, poď,“ pustil Toma dnu a ďalej si balil veci. Bill ležal na gauči ešte stále zabalený v Tomovej mikine. Kolená mal pritiahnuté k telíčku, ruky zviazané za chrbtom a ústa prelepené lepiacou páskou. Na prvý pohľad nebolo jasné, či má len zavreté oči alebo spí. Prezradilo ho až nepravidelne dýchanie.
„Prečo si ho nezaviezol ku Gustavovi?“ opýtal sa Tom naštvane. „Vieš, ako som sa zľakol, keď mi povedal, že ste ešte neprišli? Prečo sa balíš?“
„Ešte som sa stavil doma ako vidíš. A beriem pár handier pre toho sopliaka,“ oznámil Geo a zavrel tašku.
„Fajn,“ naoko sa Tom uspokojil s odpoveďou a nechal Georga nech si pobalí ešte nejaké veci. Medzitým, ako sa Georg odobral do svojej izby, si dredatý chalan prisadol k Billovi a prudkým trhnutím mu odstránil pásku z úst.
autor: Nathy_TwC & Sisa
betaread: Janule
Tom mal teraz veľke štastie, mne je Billa veľmi ľuto. Toto sa to pokazilo, a Bill sa teraz začner báť ešte vias, teda myslím si. dúfam že to dopadne dobre.
Chudáček Billy :(( Tomi se tak snaží a Geo mu to dost hustě kazí.. Měla jsem strach, když ho tak najednou odvezl.. :/
Jůůů, pěkná povídka 🙂 těším se na pokráčko 🙂
Oh, tak tohle bylo o fous! Rozhodně nechci, aby šel Tom do vězení a musím říct, že jsem skutečně ráda, že jseou G´s dobří parťáci a dali Tomovi vědět, že jdou po něm policajti. I když Gea stále nemám ráda 😀 Je strašný hrubián a s ničím se s prominutím nesere. To se mi nelíbí 😀 Bill se musel chudák leknout, jak ho tak rychle Geo nabral. Pak jsem se začínala bát, kam s Billem vůbec odjel. No ještě štěstí. Opravdu jsem zvědavá, jak to mají kluci vymyšlené.