autor: Nathy_TwC & Sisa
Čiernovlások pomaly rozlepil čokoládové očká a zahľadel sa na práve vychádzajúce slnko. Zahrialo ho pri srdiečku. Zacítil zvláštny pocit. Bol doma, vo svojej izbe, vo svojej posteli a do izby mu svietilo slniečko a príjemne hrialo. Opatrne sa posadil a obzeral sa okolo seba. natiahol sa po plyšáčikovi a s úsmevom si ho k sebe pritiahol. Zaboril noštek do jemnej srsti. Príde dnes Tom? premýšľal a očká sa mu naplnili pálivými slzami. Prečo sa správal tak odmerane? a prvá slza sa vpila do jemného plyšu. Plyšáka zrazu prudko odtiahol. Tá vôňa! Bola to Tomova vôňa! Prečo voňal jeho plyšák po Tomovi? Nedôverčivo si macíka prezeral. Zrazu si uvedomil, že jeho vôňu cítil všade okolo seba. Ako to bolo možné? Čiernovlások sa zmätene poobzeral po izbe, no doktora nikde nevidel. Bill si k sebe macka s úsmevom pritisol viac a sledoval slniečko za oknami. Keď sa ozvalo jemne klopanie, otočil hlavu k dverám. Jeho úsmev sa ešte rozšíril, keď medzi dverami uvidel dredatú hlavu.
„Môžem vojsť,“ opýtal sa Tom a zahľadel sa na chlapca s medvedíkom. Chlapec pomaly prikývol a nenápadne si utrel drobné slzičky. „Ako si sa vyspal?“ opýtal sa dredatý mladík, vošiel dnu a zatvoril za sebou dvere.
„Dobre,“ pípol čiernovlasý dikobraz (:D) a poškrabkal sa vo vláskoch. Sledoval dredáča, ako za sebou zatvoril dvere. Tom sa pri pohľade na chlapcovu spánkom sčervenenú tváričku a roztomilo rozstrapatené vlásky pousmial a prešiel k posteli.
„Nebudem tu dlho. Takže potom môžeš pokojne spať ďalej,“ povedal lekár a meral chlapcovi pulz.
„Už nezaspím,“ šepol chlapec v domnení, že to nevie. Tom to ale veľmi dobre vedel. Vedel, že chlapec sa budí presne s východom slnka.
„Vidím, že máš nového kamaráta,“ usmial sa, hlavou kývol k plyšákovi a z vrecka vytiahol malú baterku.
„Áno,“ usmial sa sladko chalan a pritisol si plyšáčika pevne k telíčku. Stisol viečka a s úsmevom doň zaboril noštek. Prečo je taký roztomilý? Mám strašnú chuť ho objať, pomyslel si Tom, ale namiesto toho povedal: „V tom prípade je mi ľúto, že vás dvoch musím na okamih rozdeliť, ale potrebujem si na teba posvietiť, Billy.“ Chlapec sa na chvíľku zarazil.
„Ako vieš, že je nový?“ šepol a zadíval sa do lekárových očí.
„No, keď som ťa včera videl plakať… Pomyslel som si, že by ťa možno rozveselil. A ako vidím, tak som sa nemýlil,“ pousmial sa a prstom čiernovláskovi nežne ťukol po nosíku.
Chlapec sa znova sladko usmial ale po chvíľke mu úsmev zamrzol. Pri pohľade do Tomových očí mu telom prešiel neznesiteľný strach. Zavrel očká.
Flashback
„Na to ani nepomysli,“ zasyčal a zadíval sa chlapcovi tvrdo do očí. „Pokús sa o útek a tí chlapi tam vzadu…“ posunkom hlavy naznačil cestu k zadnej miestnosti, „… ti bez mihnutia oka vystrelia mozog z hlavy. To chceš?!“
Chlapec vykríkol a prudko sa od dredáča odtiahol.
„Čo… Čo sa stalo, Bill,“ spýtal sa Tom šokovane.
„Nedotýkaj sa ma. Nie,“ šepkal chlapec a vyplašene sa odťahoval.
„Povedz mi, čo sa stalo? Prečo sa ťa nemám dotknúť?“ vystrašil sa dredáčik.
„T – ty… Ty… Ty si…“ šepkal placho chlapec a pritisol sa ku stene čo najďalej od Toma.
„Čo som?“
„Ty… si… jeden… Uniesol si ma,“ šepol chlapec a vyplašene ho sledoval. Tom sklonil hlavu a ruky mi padli pozdĺž tela.
„Nie,“ takmer vykríkol. „Ja som ťa neuniesol. Staral som sa o teba… Zachránil som ti život,“ povedal s bolesťou v očiach. Chlapec sa placho obzeral. Vedel, že by stačil jediný výkrik a zachránili by ho bodyguardi pred dverami. Nadýchol sa naň.
„Bill, pokojne krič, ale ak to urobíš, pošleš ma do basy,“ povedal Tom. „Ja som sem nechcel chodiť, ale tvoj otec…“ odmlčal sa. Nechcel, aby Bill vedel, že ho vydierali. Čiernovlások bolestne zakňučal a stisol si brucho, keď sa mu v hlave začul výstrel a v nohe zacítil ostrú bolesť. „Bolí to, však,“ spýtal sa ho dredáčik smutne. „Keby som ťa nebol operoval a nebol uniesol od Georga… Bill, nepovedz nikomu, čo sa stalo, prosím. Ty nevieš, čo ma k tomu viedlo a prosím… Nesúď ma za to. Ospravedlňujem sa, za všetko zlé, čo sa ti stalo a znova ťa prosím… Nechaj ma odísť, nech… Nech sa ti už nikdy neukážem na oči,“ zašepkal dredatý chlapec a srdiečko sa mu bolestne zvieralo. Chlapec na posteli sa skrčil do klbka a pevne si objal brucho.
„Bolí to,“ ticho vzlykol.
„Veľmi to bolí?“ Chlapec zavzlykal a ticho prikývol. Tom pomaly pristúpil bližšie a spýtal sa: „Môžem sa ťa dotknúť?“ Bill prikývol a bolestne sa prehol, takže sa čelom takmer dotýkal postele. Dredatý mladík mu pomaly vyhrnul pyžamové nohavice, v ktorých spal, a jemne prehmatával štíhlu, hebkú nôžku. „Nemáš to napuchnuté. Asi si znova dostal zápal,“ hovoril si Tom sám pre seba a z vrecka na nohaviciach vytiahol tabletky. Tie, ktoré dával Billovi pred pol rokom, keď bol uňho. „Bolieva ťa takto noha často?“
„Ja neviem. Nepamätám si,“ šepol chlapec tichučko a zavzlykal.
„Nevadí,“ povedal Tom, vylúpol jednu tabletku a podal ju chlapcovi spolu s pohárom vody, ktorý mal na stolíku. „Vezmi si to. Ak to do desiatich minút nezaberie, beriem ťa do nemocnice. Ale myslím si, že je to nedoliečený zápal, ktorý si mal aj pred pol rokom.“ Bill prikývol a prehltol tabletku. Tom si sadol na posteľ a čakal, čo sa bude diať. Chlapec si k sebe pritiahol kolená. Ticho dredáča sledoval. Pred očkami sa mu vybavovali rôzne momenty z ich spoločných chvíľ. Dredáčik ho zatiaľ ustarane sledoval a napäto čakal. Už ho ani netrápila vlastná budúcnosť. Čo by ho aj poslal do väzenia, hlavne nech je zdravý. Chlapec si k sebe viac pritisol kolená a znova sa rozvzlykal. Cítil sa podvedený. Bolelo ho srdiečko. Nedokázal prestať spomínať.
„Prečo?“ zavzlykal.
„Čo prečo,“ opýtal sa Tom, chytil čiernovláska za ruku a povzbudivo ju stisol.
„Prečo mi to robíš?“ vzlykal ticho chlapec a pohupoval sa zo strany na stranu.
„Robím niečo zlé? Billy, snažím sa ti len pomôcť,“ povedal dredáč a zlomene sa na čiernovláska zahľadel.
„Ubližuješ mi,“ plakal potichu Bill. „Ja.. ja… Milujem ťa,“ šepol chlapec.
„Billy…“ zašepkal Tom nežne a do očí mu vhŕkli slzy. „Je ti už lepšie?“ zmenil radšej tému.
„Len… len sa so mnou hráš. Som pre teba len hračka, však?“ šepkal plačlivo čiernovlások.
„Nikdy som sa s tebou nehral, Bill. Ako to môžeš povedať?“ Tom sa musel odvrátiť. Jeho slová sa mu zabodli do srdca ako jedovaté ostne.
„Tak prečo sa potom takto správaš?“ vzlykol chlapec.
„Chcem, aby si bol šťastný. Chcem ťa len vyliečiť a… Nechať ťa žiť tvoj život. Ja doň nepatrím, pretože si to nezaslúžim,“ povedal dredáčik pravdivo a pustil Billovu ruku, ktorú ešte vždy zvieral.
„Prečo si mi vtedy u teba teda dával nadeje? Vedel si, že ma na druhý deň vrátia! Vedel si to, však?“ zavzlykal chlapec. „A včera v nemocnici… Najskôr si bol milý a pozorný, a hneď na to chladný a nedostupný!“
„Keď som s tebou, nedokážem sa ovládať. Snažím sa potlačiť svoje city k tebe, ale niekedy… To proste nedokážem,“ priznal sa chlapec s dredmi a sklonil hlavu.
„Ako ti mám po tom všetkom veriť?“ zavzlykal zúfalo chlapec.
„Nikdy si mi plne neveril, Bill. A ja to chápem,“ smutne sa na čiernovláska usmial. „Vždy som ťa chcel len chrániť, nič viac. Nikdy som ti nedal nádej. Keď si ma bozkával… Najprv som sa odťahoval, lebo som vedel, že to nie je správne. Potom… Potom som to už ale nedokázal. Ako by som aj mohol, keď tebe by neodolal ani Boh, maličký! A posledná noc… Priznávam, že som vedel, že ideš preč, ale nemohol som ťa opustiť s vedomím, že si kvôli mne nešťastný. Teraz vieš, prečo som sa s tebou nemohol pomilovať.“
„Prečo som si na nič nespomínal,“ zmenil chlapec tému.
„Georg ti dal nejaké tabletky. Bol som zmierený s tým, že ťa už neuvidím, že ma nespoznáš, ale… Spoznal si ma a ja… Cítim sa strašne,“ skryl si tvár do dlaní.
„Miluješ ju,“ spýtal sa Bill po chvíli ticha.
„Nie, ale mám ju rád,“ odpovedal Tom.
„A… Mňa?“ dodal chlapec šeptom.
„Ide mi roztrhať srdce od lásky k tebe,“ odpovedal dredáčik, no odvrátil pohľad.
„Tak prečo ona áno a ja nie? V čom som horší?“
„Nie si horší. Práve naopak, si pre mňa príliš dobrý,“ pousmial sa dredáčik na čiernovláska.
„To je hlúposť a ty to vieš!“
„Možno som prihrdý na to, aby som… Zabudnime na to. Neviem, čo ti mám na to povedať.“
Bill sa chvíľu díval na krajinu za oknom. Ako malý miloval ich krásnu záhradu. Teraz mu ale prišla smutná a pustá.
„Povedz mi…“ ozval sa po pár minútach. „Ona alebo ja?“ stočil pohľad na dredáča. Toma čosi bodlo do srdca.
„Nechci odo mňa, aby som to povedal, pretože… to nebude v prospech môjho srdca. Bill, ja som už napoly ženatý. Teraz už slovo vziať späť nemožno len tak.“ Chlapec stočil pohľad späť k oknu. Myslel si, že bol pripravený na akúkoľvek odpoveď, ale zrejme sa mýlil.
„Bež preč!“ šepol.
„Tak to bude lepšie,“ zašepkal Tom, pomaly vstal a odchádzal k dverám. Nohy mal ťažké ako z olova.
„Už ťa nikdy nechcem vidieť. Nikdy,“ dodal ticho chlapec a otočil sa chrbtom ku dverám. Pritiahol si kolená k brade a pevne si ich objal. Tom neodpovedal, len ta sebou ticho zatvoril dvere a vyšiel z domu. Zadíval sa na okno, kde bola Billova izba. Potom nastúpil do auta, naštartoval a po lícach sa mu spustili slzy. Bol toto naozaj koniec, aký si zaslúžili? Na chvíľu sklopil hlavu a šliapol na plyn. Pomaly sa vzďaľoval preč od prezidentovho domu, od Billa a od… svojho srdca.
***
Simone pomaly zaklopala na dvere Billovej izby. Nikto sa neozval. Pritisla ucho k dverám a začula tlmené vzlyky. Zamračila sa a nečujne otvorila dvere.
„Môžem vojsť, miláčik?“ spýtala sa ustarostene a nahliadla do miestnosti. Chlapec slabo prikývol a ticho zavzlykal.
„Mami,“ natiahol k nej ruky, a keď ho objala, zaboril si tvár do jej ramena. „Mami…“ ticho vzlykal. Žena si ho k sebe pevnejšie privinula, hladkala ho po vláskoch a so slzami v očiach nežne zašepkala: „Čo sa stalo, Billy? Nechápem… Doktor Trümper odišiel a… ty plačeš.“
„Mami… Ja – ja… On… Ak – ak ti to poviem… nepovieš to otcovi?“ zavzlykal chlapec a uprel na ňu svoje veľké oči.
„Zlatko, veď vieš, že som mu nikdy naše spoločné tajomstvá neprezradila. Pokojne mi povedz, čo ťa trápi,“ zašepkala a hladkala Billa po uplakanej tváričke.
„Tom… Tom je jeden z únoscov,“ zavzlykal chlapec znova.
„Tom? Doktor Trümper? Ale… Prečo by to robil? Veď… Vyzeral, že… Myslela som si, že ťa ľúbi,“ povedala Simone a zmätene sa zahľadela na svoje dieťa.
„On… staral… staral sa o mňa a… a ja… ja… zamiloval som sa doňho. Trikrát…“ vzlykal ticho Bill a tisol sa k svojej matke.
„Trikrát si sa doňho zamiloval? Billy, nechápem ako sa dá do niekoho trikrát zamilovať,“ zašepkala žena nechápavo.
„Prvýkrát, keď… keď ma zobral k sebe a staral sa o mňa. Potom… potom, keď som stratil prvýkrát pamäť. Bolo to po tom, čo ma operoval. A… tretíkrát v nemocnici.“ Bill len zavrtel hlavou. „On… on je zasnúbený,“ ticho zavzlykal a viac sa k nej pritisol.
„Zasnúbený? Myslela som si, že…“ odmlčala a sa zotierala chlapcovi z tváre slzy. „On ťa neľúbil?“
„Povedal, že áno ale… ale… Vybral si ju.“
„Čože,“ opýtala sa Simone rozhorčene. „Prečo ťa odmietol?“ potom sa však hnev z jej tváre vytratil. „Asi sa bojí, že by si ho prezradil a…“
„Neviem, mami,“ šepol plačlivo Bill.
„Billy, nesmieš tej ženskej dovoliť, aby ti ho vzala! On miluje teba a nie ju!“ rozčúlila sa náhle Simone.
„On sa už rozhodol,“ šepol čiernovlások.
„Tak dobre, ako chceš, ale… Prečo odišiel tak náhle? Ani som nevedela, kedy… Len slúžka mi povedala, že doktor z tvojej izby doslova ušiel.“
„Pohádali sme sa. Povedal som mu… že ho už nechcem vidieť,“ priznal chlapec potichu a sklopil hlavu.
„Miláčik, je mi to ľúto,“ pohladkala svojho synčeka po vlasoch. „Asi… Asi bude lepšie, keď naňho zabudneš, chrobáčik. Ak si vybral ju…“ dodala šeptom. Bill nemo prikývol a zahľadel sa z okna.
autor: Nathy_TwC & Sisa
betaread: Janule
vdu, že ho niaka baba o lásku nesmie pripraviť.
Pardón mi trochu zblbol net.
Bolo milé že dal Tom Billovy plyšáka aby nebol smutný. bola som na Toma nahnevaná a som, že nepočúva srdce, a je mi billa ľúto, a dúfam že keď sa zotaví o Toma zabojuje, nesmie sa predsa niakou babopu nechať o toma pripraviť.
A dúfam že sa tomk spametá a počúvne srdse.
:((( Chce se mi brečet, je mi Billyho tak líto a Tom mě štve, že neposlechne, co mu říká srdce… Nikdy to rozhodnutí nemůže být správný, když je srdce proti… :((
Tom je opravdu nemožný! Hlavně že Billovi řekne, že jej stále miluje, že jeho srdce patří jen mu a pak mu prostě oznámí, že si vybral Nicol. Opravdu ho nechápu! A zásnuby může zrušit, ne?! Nevím, proč se snaží neustále jim oboum komplikovat život!