autor: Nathy_TwC & Sisa
Čiernovlások chvíľku ticho vzlykal. Potom si pritisol kolená k telu a zo stolíka vzal malú krabičku s liekmi. Tom napäto sledoval, čo sa chystá spraviť. Sledoval, ako ju chlapec otvoril, celý obsah si vysypal do úst a následne sa natiahol pre pohár vody. Dredatý chlapec okamžite vybehol spoza dverí, postavil sa pred čiernovlasého chlapca, nasilu mu otvoril ústa a vysypal z nich tabletky. Bill poplašene zažmurkal a ublížene zakňučal. Potom uprel na Toma uplakaný pohľad.
„Pre toto si ma posielal preč?“ ukázal na krabičku s liekmi. „Chcel si sa zabiť? Bill, snáď si nemyslíš, že by som ťa nechal…“ zašepkal dredáčik a v očiach mal slzy.
„Bež preč,“ zavzlykal chlapec.
„Nikam nejdem. Už viem, prečo ma posielaš preč. Nedovolím ti, aby si si znova siahol na život. Už nikdy,“ povedal Tom prísne.
„Ty mi ale nemáš čo zakazovať!“ vzlykal ticho Bill.
„Ja ti budem zakazovať, čo ja chcem!“ povedal Tom, chytil chlapca na ruky a odniesol ho do kúpeľne.
„Nie!“ vzlykal chlapec a mykal sa. Na čiernovláskovu smolu bol Tom omnoho silnejší. Vošiel do kúpeľne, postavil ho na nohy a zamkol za nimi dvere. Vyzliekol si sako, košeľu a kravatu. Potom napustil vaňu, otočil sa k chlapcovi a vyzliekal ho. „Prestaň!“ zakňučal chlapec a odtiahol sa od Toma do kúta. Skrčil sa do klbka a ticho vzlykal.
„Neprestanem,“ povedal Tom, dvihol chlapca, vyzliekol ho a položil do teplej vody. „Nechceš si oddýchnuť dobrovoľne, tak ťa prinútim,“ dodal.
„Nie!“ začkal chlapec a ďalej sa bránil. Dredáčik chlapca umyl aj keď sa bránil. Potom ho z vody vytiahol, zabalil do veľkej osušky, utrel a ošetril mu rozbitú hlavu.
„Teraz ideš spať a nezaujíma ma, že trucuješ,“ povedal Tom, odomkol kúpeľňu, vzal čiernovláska na ruky a odniesol ho do izby. Tam ho prezliekol do pyžama a uložil do postele.
Chlapec sa mu otočil chrbtom a ďalej vzlykal.
„Bill, prestaň, lebo ti dám jedno z tých sedatív,“ povedal dredatý chlapec. Bill ho ale ignoroval. Cítil sa ublížene a podrazene.
„Bill, chcem ti pomôcť, ale ty si nechceš nechať pomôcť. Veľmi ma to mrzí, že som to musel spraviť nasilu, ale ty jedného dňa pochopíš, že to bolo len pre tvoje dobro. Ak mieniš aj ďalej trucovať, ber na vedomie, že odchádzam a posielam sem tvoju matku. Nezabudnem jej povedať, že si sa pokúsil o samovraždu.“
„Vykašlal si s na mňa, keď som ťa potreboval. Tak sa teraz nehraj na starostlivého,“ zavzlykal čiernovlások.
„Vždy som ťa chránil! Vždy som sa o teba staral! Nepostaral som sa o teba len jediný raz a aj to len preto, lebo si ma vyhodil!“
„Pretože si ma vymenil za ňu!“
„Vymenil?! Dobre, to je pravda, ale prečo potom hovoríš, že sa o teba nestarám! Že som ťa nechal v štichu?! Je toto tvoja vďaka za to, že ťa milujem a pokojne nechám svoju ženu samu?! Čo odo mňa ešte chceš?! Mám sa s tebou pomilovať?! Ide ti len o to?!“
„Vypadni. Ži si svoj dokonalý život a mňa nechaj na pokoji,“ zavzlykal chlapec a hodil po Tomovi macíka. Pretiahol si cez hlavu perinu a snažil sa neplakať.
„Môj život nikdy nebude dokonalý,“ zakričal Tom nazlostene. „Je to všetko len preto, že budem spať s ňou a nie s tebou, však?! To ťa trápi, že?! Chlapec sa znova rozvzlykal.
„Bež preč… Bež…“ opakoval ticho dokola medzi vzlykmi a tisol si dlane na uši. Dredáč sa ale nedal odohnať. Chytil chlapca za ruky a prinútil to pozerať mu do očí.
„Bill, povedz mi úprimne… Je to pravda?“
„Nie! Nejde mi o ten skurvený sex! Doteraz som ho nemal a pokiaľ ho nemám mať s tebou, tak ho ani nechcem! Chcem, aby si bol stále so mnou! Aby si nemusel bežať za ňou,“ skríkol Bill.
„To som chcel počuť,“ usmial sa Tom a pohladkal ho po vlasoch. „Bill, chcem ti povedať jednu vec.“
„Um?“
„Bill, neviem či ti to pomôže alebo nie. Ale existuje také príslovie: Čo oči nevidia, to srdce nebolí. Dostal som ponuku pracovať v Hamburgu a myslím si, že by možno bolo lepšie, keby som tam odišiel. Berlín je pre nás dvoch, zdá sa, malý. A ja nechcem, aby si…“ Chlapec sa mu znova vytrhol z pod rúk.
„Tak čo tu ešte robíš?“
„Chcel som vedieť, či mám odísť alebo nie,“ zašepkal. „Ale už teraz vidím, že… ma tu neznesieš,“ dodal. Bill len nemo hľadel z okna. „Držal si ma tu jedine ty. Inak by som tu už dávno nebol.“
„Bež už.“
„Tak dobre. Zbohom, tento krát sa už neuvidíme,“ zdvihol sa dredáč a ráznymi krokmi vyšiel z čiernovláskovej izby. Bill si pevne objal kolená a zadíval sa na plyšáka na zemi.
„Zbohom,“ zašepkal.
>> O pol roka neskôr <<
„Tom?“ okríkla ho Niky. „Poď sa pozrieť,“ pridala zvuk na televízii. Dredáčik sa znudene zdvihol od svojho notebooku a prešiel do obývačky k svojej manželke.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa unavene, pretrel si sčervenané oči a sadol si vedľa Nicol.
„Zmizol prezidentov syn,“ odpovedala dramaticky. Tom upriamil pohľad na obrazovku a sledoval reportáž: „Syn nemeckého prezidenta, Jörga Kaulitza, je nezvestný už niekoľko týždňov. Kolujú dohady o jeho únose, no polícia na prípad uvalila informačné embargo,“ hlásila moderátorka.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa unavene, pretrel si sčervenané oči a sadol si vedľa Nicol.
„Zmizol prezidentov syn,“ odpovedala dramaticky. Tom upriamil pohľad na obrazovku a sledoval reportáž: „Syn nemeckého prezidenta, Jörga Kaulitza, je nezvestný už niekoľko týždňov. Kolujú dohady o jeho únose, no polícia na prípad uvalila informačné embargo,“ hlásila moderátorka.
Nicol si vzala pilník a upravovala si manikúru.
„Nejako ťa to zaujalo.“
„Zaujalo?“ odtrhol dredatý mladík pohľad od obrazovky a zahľadel sa na svoju manželku. „Zato ty si pokojná ako vždy.“
„Nezaujímajú ma rozmaznane kurvičky,“ odpovedala ironicky.
„Nicol, prečo si taká arogantná? Vieš, že neznášam, keď sa tak správaš,“ napomenul ju chlapec s dredmi, oprel sa o sedačku a znova si pošúchal oči. Jeho manželka len mykla plecami. „Mimochodom, som tehotná.“ Tom sa k nej prudko otočil a prekvapene tekal pohľadom z jej ľahostajnej tváre na bruško.
„Mimochodom som tehotná? Ako… Ako sa povážiš mi to oznámiť tak… ľahostajne. Je to naše dieťa a nie nejaké mača.“
„Som v tretom mesiaci.“
„Si v treťom mesiaci a nič… si mi nepovedala?“ zajachtal chlapec a prisunul sa k nej bližšie.
„Čakala som, či si to všimneš.“
„Prepáč miláčik, naozaj som v poslednej dobe nevnímavý,“ priznal si Tom. V poslednom čase mal na klinike viac práce ako obyčajne.
„To som si všimla,“ odpovedala sarkasticky Nicol a vstala.
„Chceš sa na mňa teraz preto hnevať,“ spýtal sa dredáč a zízal na obrazovku televízie.
„Nie,“ mykla plecami a zavrela sa v spálni. Tom si skryl tvár do dlaní a neveriacky ňou kýval. Zase bude tichá domácnosť, pomyslel si.
***
Mal pravdu. Nicol sa s ním z neznámych dôvodov nerozprávala. Tom nad tým premýšľal už niekoľko dní. Hlavne odvtedy, čo mu len tak medzi rečou oznámila, že je tehotná. Neprítomne ťukal do svojho počítača a prezeral si zdravotné záznamy. Snažil sa sústrediť na prácu, ale nemohol. Musel si to s ňou najprv vyriešiť, inak tú prácu nikdy nedokončí. Preto po chvíli vstal a prešiel do spálne, kde sa v poslednej dobe Nicol vyskytovala najčastejšie. Zaklopal na dvere a nakukol dnu.
„Si tu, Niki?“
„Hm?“ zamručala Nicol a ďalej sledovala televíziu.
„Môžem vojsť?“ spýtal sa Tom pre istotu. Vedel, že tehotné ženy sú plné hormónov a nevybúrených emócií. Nechcel ju rozčuľovať už teraz.
„Hm?“ zamručala Nicol znova.
„Ako sa máš?“ opýtal sa opatrne a vošiel dnu.
„Žijem,“ odpovedala Nicol. „Niečo potrebuješ?“
„Len…“ posadil sa na posteľ a pozrel sa na ňu. „Trochu ma trápi, že… so mnou nehovoríš. Cítim, že sa niečo stalo. Možno máš pocit, že som ti nejako ublížil, ale ja neviem ako.“
„To si nemyslím,“ odpovedala Nicol.
„Potom ale nechápem, prečo sa so mnou vôbec nebavíš,“ pokrčil dredáčik ramenami.
„Zasa si niečo nahováraš,“ odsekla Nicol a ľahla si.
„Nie, neviem, či si niečo nahováram. Neviem, či je to spôsobené tvojím tehotenstvom a hormónmi, ale mám pocit, že sa mi odcudzuješ,“ povedal Tom smutne.
„Dobrú noc,“ odpovedala a zhasla svetlo.
„Nicol…“ zašepkal Tom a hladkal ju po nohe. „Ty ma už nemáš ani trochu rada?“
„Tom, prestaň,“ zavrčala. „Chcem spať.“
„Neprestanem,“ povedal dredatý chlapec, ľahol si k nej a pozrel sa na ňu. „Netvár sa, že ti nič nie je. Naštvali ťa tak tie správy?“ opýtal sa a pozrel sa do stropu.
„Si otravný,“ odsekla Nicol.
„Samozrejme, ja som vždy otravný…“ zašepkal, zavrel oči a pichlo ho do srdca. Nikol sa pomrvila a zavrela oči.
„Pre koho si to tu hovorím. Samému sebe ako posledných pár dní. A vieš čo?“ otočil sa k nej. „Keď o ma nemáš záujem, nájdem si niekoho, kto o mňa záujem mať bude,“ dodal šeptom a znova sa zvalil na chrbát. Neuveriteľne to v ňom vrelo. Bol taký nahnevaný, no neodvážil sa na ňu zvýšiť hlas.
„Bla, bla, bla.“ Nicol pretočila oči.
„Nicol…“ zakňučal Tom, posadil sa a vyzliekol sa. Ľahol si k nej a spýtal sa: „Môžem ťa aspoň objať?“
„Nie,“ zavrčala Nicol a odtiahla sa.
„Tak dobrú noc,“ zašepkal dredáčik, pretočil sa k nej chrbtom a zhlboka si vzdychol.
***
„Počkaj, Tom. Priviezli nejakého narkomana. Musíš tam ísť,“ oznámila mu sestrička hneď, keď prišiel do práce. Tom sa na ňu unavene pozrel, prikývol a povedal: „Dobre, o chvíľu som tam. Len si odnesiem veci a prezlečiem sa.“ Zabočil do lekárskej izby, pozdravil svojich kolegov, hodil veci na stôl, prezliekol sa a prešiel na urgent.
Sestrička behala okolo špinavého chlapca, ktorý ležal na posteli. Bol len kosť a koža, tvár prepadnutá. Oči mal vypleštené, pod nimi čierne kruhy, po tele podliatiny a rany. Vlasy mal špinavé a strapaté. Plytko dýchal.
„Tak, čo to tu máme?“ vošiel do miestnosti dredatý lekár a naťahoval si rukavice.
„Takmer sa predávkoval heroínom,“ odpovedala sestrička a kontrolovala chlapcov tep. Tom podišiel bližšie, skontroloval základné ľudské funkcie. Chlapec sa nekontrolovateľne triasol a kričal od bolesti. „Má abstinenčný záchvat. Musíme mu podať Metadon,“ rozkázal Tom sestričke.
„Samozrejme,“ prikývla sestrička a pichla chlapcovi do žily ihlu, cez ktorú prúdil roztok Metadonu.
„Zmerajte mu teplotu a umyte ho. Podávajte mu infúzie. Potrebuje nabrať silu. Keď sa zobudí alebo by nastali akékoľvek komplikácie… Zavolajte ma a… Nezabudnite kontaktovať jeho rodinu a nejakého odborníka z centra pre závislých,“ dodal lekár a odišiel do lekárskej izby. Po chvíli za ním však prišla sestra.
„Pán doktor? Máme mu vziať krv na rozbor?“
„Počkajte dvanásť hodín. Metadon jeho organizmus trochu očistí od drog. Potom mu zoberte krv a nechajte ho pár hodín bez lieku. Musíme vidieť, ako bude jeho organizmus reagovať a nakoľko je jeho závislosť silná,“ odpovedal Tom a zapol si svoj notebook.
„V poriadku, pán doktor,“ prikývla sestrička.
autor: Nathy_TwC & Sisa
betaread: Janule
"Mimochodom, som tehotná." tak toto ma dorazilo xDD nevedela som či sa mám smiať alebo len tak blbo čumieť na obrazovku xDD a mám taký pocit že ten chlapec čo ho tam priviezli bude Bill
Taky si myslím, že ten chlapec bude Bill…
Tohle byl strašně smutný díl… Je mi Billa strašně líto.. A taky si myslím, že Nik nebude těhotná a Tomem… Nevím proč, přijde mi to, kvůli jejímu chování… 🙂 Moc se těším na poračování 🙂 Krásný díl…
Pridavám sa ku koleginiam aj ja si myslím že ten chlapec je Bill, ktorého je mi ľúto. A Nikol ma nahneval, mne príde ako obyčajná mrcha.
Ta Nicol je vážně kráva.. Od začátku mi to bylo jasný a teď ještě "Mimochodem jsem těhotná".. Tím to fakt dorazila a Tom ze sebe dělá ještě takovýho vola, že za ní leze…
Chudáček Bill a teď ještě se skoro předávkoval heroinem… Jsem si skoro na 100% jistá, že je to on…. Kdy si konečně Tom uvědomí, že ho Bill potřebuje a on Billa taky.. :((
A víte co? 😀 Já Tomanovi takovou hnuskou Nicol přeju. Sám si ji dobrovolně vybral a věděl, do čeho jde. Jenom ať se s ní trápí. Patří mu to! Ještě stále nedokážu pochopit, proč si ji vzal, když ji nemiluje. To je podle mě největší blbost, co člověk může udělat. Sama si nedokážu představit, že bych si někdy měla brát někoho, koho mám JEN ráda. Je to prostě blbost a bylo jasné, že by nikdy nebyl s Nicol spokojený, protože jeho srdce patří jinam. Jenom ať se s ní natrápí, dobře mu tak! Jo, možná jsem na Toma hnusná, ale prostě mě vším tím jeho chováním pěkně naštval a asi nejhorší je, že to jeho chování nechápu. Proto mu to ani nedokážu odpustit.
Už tolikrát Billa zranil! Tolikrát! A bohužel mám takový pocit (u kterého bych byla ráda, kdyby se nevyplnil), že tady ten pacient narkoman je Bill. Doufám, že si Toman uvědomí, co selou dobu dělat za hovadiny a že jestli je to opravdu Bill, tak takhle skončil jenom díky němu.