autor: Nika & Tequila
Ahoj, toto je moja prvá jednodielna poviedka, a úplne prvá, ku ktorej ma inšpirovala pesnička, a zároveň rozprávka, myslím, že ju všetci spoznáte, dúfam, že sa vám bude aspoň trochu páčiť.
Dúfam, že nevadí, že predbieham ročné obdobie.
Rada by som ešte povedala, že vety, ktoré sa rýmujú, sú čisto náhodné.
Bill to v živote nemal ľahké, jeho mama zomrela, keď sa Bill a jeho brat narodili, a ich otec vtedy začal piť a stal sa z neho alkoholik. Ich otec si nemohol dovoliť starať sa o obe deti, tak Toma dal do ústavu a malého Billa si nechal a o Tomovi mu aj povedal. Bill dúfal, že Toma jedného dňa nájde, a to ani netušil, že sa mu to podarí bez toho, aby sa nijak veľmi snažil. Aj Tom vedel, že Bill existuje a jeho sen bol taký istý, nájsť ho a spoznať ho. Tom si žil lepšie než Bill, adoptovala si ho majetná rodina a zahŕňala ho všetkou láskou. Zato Billa otec ignoroval, Bill nepoznal krásu objatia, milých slov, a pravé teplo domova, poznal, ale bitky, krik a slzy, samotu a aj hlad.
Bill sa s Tomom stretol, keď mu bolo 8, na detskom ihrisku, Tom ho vtedy zachránil pred skupinkou starších detí, ktoré mu robili zle, pretože bol chudobný a bolo to na ňom, lepšie povedané na jeho oblečení, vidieť. Oblečenie bolo veľa krát zašívaná, vyblednuté, Billovi bolo veľké, na nohách mal iba sandáliky, ktoré mu tiež boli veľké, lebo iné nemal, a otec mu iné nekúpil, lebo nemal peniaze.
„Nechajte ho!“ Zakričal na nich a oni sa najprv smiali a znova do Billa kopli. „No tak necháte ho?“ Pýtal sa Tom, a vodca party sa ujal slova.
„A čo ak nie?“ Tom nevedel, čo na to povedať, až nakoniec povedal, že zavolá policajtov. Toho sa staršie deti zľakli a utiekli. Tom išiel k Billovi a kľakol si k nemu. „Ublížili ti veľmi?“ opýtal sa ho, a Bill naňho uprel svoj pohľad a zašepkal: „Nie.“
Bill si sadol na zem a oprášil už aj tak špinavé oblečenie, pozrel na Toma a úprimne mu poďakoval. „Ďakujem ti, si prvý, kto to pre mňa spravil,“ povedal Bill a spýtal sa: „Môžem sa ti nejak odvďačiť?“
Tom naňho pozeral a povedal: „Vieš, ako sa mi odvďačíš? Budeš môj kamaráť, dobre?“ a Bill iba prikývol. Tom bol jeho prvý a bohužiaľ aj posledný kamarát. Od toho dňa spolu obaja trávili veľa času, hrávali sa spolu, vedeli o sebe skoro všetko. Asi o dva roky neskôr si chlapci uvedomili, že už to nie je iba kamarátstvo, čo ich spojuje, už to bola láska, a to si ani jeden nechcel priznať. Bill preto, že sa bál, že by prišiel o svojho jediného priateľa, ktorého má, a Tom ani nevedel prečo, ale vtedy s Billom obmedzil kontakt
Od toho obdobia utiekla nejaká doba a obom chlapcom bolo 15. Tom sa s Billom nevídal, Bill by rád, Tom mu chýbal, chýbal mu jeho smiech, a milé slová, náruč, do ktorej sa chodiť schovať, keď mu bolo smutno.
Bol štedrý večer a Bill sa zúfalo potĺkal po zasnežených uliciach. S bosými nohami kráčal pomedzi ľudí, a snažil sa im predať sviečky a zápalky, ktoré doniesol jeho otec a vyhnal ho s nimi do ulíc. Billovi vonku bola veľká zima, vial studený vietor a on sa tam mohol iba prebíjať a snažiť sa uprosiť ľudí, aby si kúpili aspoň niečo.
On mrzol vonku a predával zápalky
Sneh pálil jeho dlaň, ale každý to ignoroval
Nikto si ho nevšímal, nikto nepočul jeho plač
Nikto si ho nevšímal a všetci a v teple doma
Sviečky, teplo z krbe, smiech a dokonalá rodina
osvetlené okna, darčeky, spev a veľa jedla
Sneh pálil jeho dlaň, ale každý to ignoroval
Nikto si ho nevšímal, nikto nepočul jeho plač
Nikto si ho nevšímal a všetci a v teple doma
Sviečky, teplo z krbe, smiech a dokonalá rodina
osvetlené okna, darčeky, spev a veľa jedla
A vonku iba zima, chlad a rozpraskané chodidlá
Jeho duša – smútok, opustená ulica
jeho duša – chlad, malý predávaš zápaliek osvetlené okná , slova, nepovedaná prosba
Na nebi padá hviezda láska, dlhá biela chodba.
Jeho duša – smútok, opustená ulica
jeho duša – chlad, malý predávaš zápaliek osvetlené okná , slova, nepovedaná prosba
Na nebi padá hviezda láska, dlhá biela chodba.
Po dlhých hodinách to Bill pomaly vzdával, nechcel isť domov, kde ho čakala bitka. Sadol si na zem v malej bočnej ulici, nohy si zložil pod telo, aby sa trochu zahrial a na malú chvíľu zaspomínal, zaspomínal na šťastné chvíle so svojím kamarátom. Stále mu bola zima a on v snahe sa zahriať, zapálil sviečku a v jej plameni videl svoj krásny sen, ozajstný domov, rodinu, všetko, čo si vysníval. Obraz sa ale stratil pri prvom zaviatí vetra, a on otriasol zimou. Keď že chcel znova vidieť tú peknú predstavu, škrtol druhou zápalkou, plameň sviečky sa opäť rozhorel a on sa opäť ocitol v dome, pri vianočnom stromčeku, s rodinou, so svojím bratom, ale hlavne s Tomom.
Ale plameň zhasol a obraz zmizol spolu s ním. Bez váhania berie poslednú zápalku a plameň si zasvieti, vidí svoju mamu, ktorá ho s úsmevom k sebe volá, a on bez váhania k nej natiahne ruky, ale jeden jemný dotyk ho zastavil, dotyk osoby, ktorú tak ľúbil. Bol to Tom, ktorý si ho všimol, pri prechádzaní mestom, pravda bola taká, že dúfal, že na Billa narazí.
„Billy,“ zašepkal so slzami v očiach, keď k nemu dobehol a sklonil sa k nemu, pritiahol si ho do náručia a šepkal mu jemné slová. Bill mu objatie opätoval, čo najviac len mohol. Malú chvíľu takto sedeli, ale Tom sa potom na chvíľu postavil, a vysúkal sa zo svojej bundy a Billa do nej zabalil, aby ha aspoň trochu zahrial. Potom ho vzal do náručia a utekal domov. Hneď ako sa za ním zavreli dvere, poprosil mamu, aby im navarila čaj a Billa odniesol do postele, kde ho zakryl všetkými prikrývkami, ktoré našiel. „Mám ťa rád, a mrzí ma, že som ti ublížil, ale ja sľubujem, že ti to vynahradím, braček môj.“
„Aký braček?“ pýta sa zmetene Bill a zakašle.
„Ty si môj malý stratený braček.“
„Ty si môj braček Tomi,“ usmeje sa šťastne Bill a pevne sa k nemu privinie.
„Áno, som,“ jednoducho prikývne Tom a objatie Billovi opätuje.
Takto spolu sedeli dlho, ani jeden z nich nechcel toto čiastočne nové, ale zároveň už známe spojenie prerušiť, Bill takto v Tomovom náručí vyčerpane zaspal, a s poslednými tónmi tichej noci v Tomovej náruči aj dodýchal. Zomrel v náruči osoby, ktorú chcel nájsť, a ktorú aj nadovšetko miloval – zomrel s ľahkým úsmevom na perách.
Ten chlapec bol anjel, ktorý uhorel, ostal iba tieň
Tak kto mu odpustí, že nevedel žít a chcel trochu viac?
Tak kto mu odpustí?
Nika & Tequila
betaread: Janule
Malou prodavačku jsem poslouchala pořád dokola na mistráku v roce 2008, málem jsem kvůli ní promeškala jeden závod 🙂 Je to nádherná písnička a stejně tak nádherná je tahle povídka. Je mi líto, že Bill zemřel, chvíli to vypadalo, že ho Tom zachránil, že budou spolu… Ale napsaly jste to krásně, holky.
No, čo povedať…..asi iba to, že je to úplne dokonalá poviedka….jedine mi je strašne ľúto, že Bill musel zomrieť…chudáčik už to vyzeralo tak pekne už som myslela, že je všetko v poriadku a zrazu že dodýchal….ale život je proste krutý a s nikým nemá zľutovanie
Pesničku samozrejme poznáme asi všetci a je to super , že je tu niekto , kto na ňu napísal poviedku 🙂
Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?