„Billi.“ Zašepkal a sledoval telíčko v kúte, skrčené do malinkého klbka. „Billi.“ Zopakoval a pomaly k nemu priliezol. „Zlatko.“ Zašepkal a jemne si ho stúlil do náruče. „To nič. Neboj sa, som s tebou.“ Opatrne ho vzal na ruky a vstal. Nič nechápal. Čo sa to v noci stalo? Čo robil v kuchyni a čo tam robil Bill? Ako sa tam vôbec dostal? Vybehol schody a uložil ho do postele.
„Billi? Prinesiem ti wafle?“ Odpoveďou mu bolo jemnučké prikývnutie. Usmial sa a zbehol späť do kuchyne. Pustil sa do prípravy, ale z hlavy nemohol stále dostať predchádzajúcu noc. Prečo si nič nepamätal. Prečo sa zobudil v kuchyni? Opäť zavrtel hlavou. To nemalo cenu. Vzal pohár džúsu a už nachystané wafle, a vrátil sa za Billom. „Tak som tu. Napapáš sa sám, alebo ti pomôžem?“ usmial sa na neho a pohladkal ho po vláskoch. Pýtal sa už len zo zvyku. O to viac ho prekvapilo, keď si chlapec vzal tanier a začal jesť sám. Na Tomovej tvári sa objavil šťastný úsmev. Zvedavo chlapca pozoroval.
Tom nervózne zaparkoval pred nemocnicou a pomohol Billovi von.
„Ako ti je?“ spýtal sa a pozorne chlapca pozoroval. Čiernovlások mu venoval pohľad a jeden úsmev. Tomove srdiečko pár krát prudko zabilo a Tomom sa rozlial príjemný pocit. Mal pocit, že Billov stav sa zlepšuje. Vzal ho za ruku a neisto kráčal do nemocnice. Trošku ho zarazili prázdne chodby, ale rozhodol sa to ignorovať.
„Pán doktor.“ Oslovil muža v bielom plášti. „Prišli sme s Billom na kontrolu.“
„S kým?“ spýtal sa zmätene lekár.
„S Billom. Mojím bratom.“
„Oh, samozrejme.“ Usmial sa milo lekár. „Poďte so mnou.“ Dodal a zamieril k zavretým dverám. Otvorili sa im samé a Tom znepokojene prešliapol. Niečo bolo zle.
„Pán doktor, kam to ideme?“ zašepkal, ale odpoveďou mu bol len lekárov zlomyseľný úškrn. Nezastavil sa. Držal Billa pevne za ruku a kráčali ďalej.
Vošli do miestnosti plnej bielych kachličiek a prístrojov. Muž mu drobného chlapca priam vytrhol z rúk a priviazal ho k operačnému stolu. „Čo to robíte?!“ vykríklo staršie z dvojčiat.
„Neboj sa. Pomôžem mu.“ Spokojne sa uškrnul a Tom sa ocitol priviazaný k jednému z prístrojov.
„Nie!“ zvreskol, keď jeden z nožov skončil zapichnutý hlboko v Billovom srdci.
Tom sa s výkrikom prudko posadil a splašene sa obzeral okolo seba. Ležal v posteli vedľa chudého telíčka. Oddychol si.
„Len sen,“ zašepkal. „Billi.“ Pretočil si ho tvárou k sebe a skríkol, keď sa na neho zahľadeli dve prázdne očné jamky.
Chlapec s rasta copíkmi s hlasným výkrikom zletel z postele. Splašene lapal po dychu a úzkostlivo tisol viečka. „Len sen, len sen, len sen.“ Opakoval si v kuse do kola a nechty zarýval do plávajúcej podlahy. Otvoriť oči sa odhodlal až po pár minútach. Obzeral sa. Je doma. U seba doma. V bezpečí a s Billom. Zarazil sa a prestal dýchať. Bill!
„Billi!“ skríkol a vyletel na nohy. Vletel do jeho izby a srdce mu znova začalo biť, keď uvidel chlapca skloneného nad výkresmi, ako niečo usilovne kreslí. „Billi… tak som sa bál!“ pritisol si ho pevne k sebe a chvíľku ho tisol. Keď ho pustil, chlapec sa opäť ponoril do kreslenia.
Tom premiestnil pohľad na výkresy na stole a zamračil sa. Čarbanice sa mu pred očami zlievali do jasne rozoznateľných obrazov. Jeden vzal do ruky. Poznal to miesto… bolo to predsa to miesto zo sna. Tie prístroje! To všetko! Okamžite sa prehrabával ďalšími skicami. Prešiel prstom po ďalšom obrázku. Dvere s krvavým odtlačkom.
„Bill.“ Zašepkal so zatajeným dychom. Ako mohol… nevidel to predsa. Nasucho prehltol a naklonil sa chlapcovi nad rameno. Výkres okrem pár čarbaníc neobsahoval nič.
„Čo sa to pre boha deje?“ zašepkal a dosadol na posteľ. Zložil hlavu do dlaní a stisol viečka.
Prudko ju dvihol, keď na tvári zacítil dotyk.
autor: Sisa
no ty bláho… nestacim zirat!!!!
Teda… začíná mě to čím dál tím víc děsit…
Popravde, začína mi to naozaj nahátať hrôzu.
Já se tak neskutečně bojim.Vůbec tomu nerozumim ,ale je to jedna z nejlepších povídek,co jsem kdy četla.Naprosto dokonalý. Tvl….nevim,co k tomu jinýho říct. Fakt totálně tomu nerozumim,co se tam děje…nahání mi to hrůzu.
pááání.. sice tomu v nejmenším nerozumim ae je to moooc dobrý.. :)) těším se na pokračování.. 🙂
děsivé ale úžasné…už aby tu byl další dílek:)
Jsem z toho uplně mimo.