My brother autistic 15.

Taak… viem, že mi to zase trvalo, ale mala som toho teraz trošku viac 🙂 Trochu ste ma prekvapili s tou anketou, mala som pripravený taký krásny smutný koniec a teraz ste ma teda pekne vypískali xD… nevadí no… ja zase niečo vymyslím 🙂 Ale mám pre vás aj prekvapko. Trochu som sa pobila s Vegasom a mám pre vás trailer (berte prosím do úvahy, že je to moje prvé video! xD) Okrem iného mám aj nápad na novú FF, vlastne dve, ale uvidím, ako sa k tomu dokopem 🙂 No to bude zatiaľ odo mňa všetko 🙂 Samozrejme ešte vám ďakujem, kočky, za komentíky… moc potešia:) No nič… užite si ďalší diel 🙂 Sisa

Zavrtel hlavou a vošiel dnu. Zadíval sa s úsmevom do hnedých očiek.

„Poď, pôjdeme sa najesť,“ pohladkal ho po brušku, ktoré nahlas škŕkalo. Vstal a vzal ho za ruku. „Dáme si niečo dobré, áno?“ navliekol mu tričko a pomohol mu do tepláčikov. Botasky si prekvapivo obul sám. V tichosti vyšli z hotelovej izby a pomaly schádzali schody vedúce do hotelovej reštaurácie. Posadil ho k stolu a zo švédskych si vybral nejaký šalát a Billovi sladké pečivo. Vrátil sa k nemu a s úsmevom mu ho podal.

„Ochutnaj, je tam čokoláda,“ dal mu sladkú pusu do vláskov a pustil sa do svojej porcie. Boli tu sami. V takto skorých ranných hodinách sem takmer nikto nechodil. Bill spokojne urýpával zo svojho croasantu. Miloval sladké. Jeho čokoládky žiarili ako hviezdičky. Zvedavo nimi tekal okolo seba a kúsal si peru. Tom sa neprestaval smiať. Pritisol ho k sebe ako veľkého plyšového medvedíka. „Dal by som celý svoj život za to, že budeš šťastný,“ zašepkal mu do vlasov a zadíval sa mu prekvapených rozžiarených oči.

***

Sedel v taxíku smerom k ich starému domu. Bol nervózny. Ten dom bol všetko, čo mali. Nervózne vstúpil, keď sa ocitol pred ním. Nebolo to až tak zlé, ako čakal. Práve naopak. Bol až v prekvapivo dobrom stave. Z vrecka vyštráchal kľúče a potichu vošiel dnu. S interiérom to skutočne bolo trochu horšie, ale nič, čo by sa nedalo napraviť. Chce to len trochu… dobre, trochu viac práce a peňazí, ale išlo by to. Bill mu za to stojí. Nájde si pracú a bude tvrdo makať, aby zarobil dostatok peňazí pre nich oboch. Pomaly skontroloval všetky izby a pootváral okná. Dokonca našiel aj kľúče a doklady od auta. Všetko bolo na svojom mieste. Zmizla len jedna vec, Billove obrázky. V podstate celá jeho izba pôsobila zvláštne chladno, aj napriek tomu, že vypadala, ako by sa v dome nikdy nič nestalo. Bola nedotknutá. Rozhodol sa. Do nej už sa Bill nevráti. Spraví mu novú oveľa krajšiu. Plnú Billovej obľúbenej oranžovej. Aby bola teplá a príjemná. Ale to je stále príliš ďaleko. Najskôr si musí nájsť prácu. Pousmial sa a znova zavolal taxík. Nechal sa odviezť na policajnú stanicu, kde si prevzal svoje auto, a vrátil sa do hotela pre Billa.

Netrvalo dlho a obaja sa ocitli v ich starom dome. Čiernovlások po Tomovom boku sa zdal relatívne pokojný, kým sa neocitol pred dverami svojej starej izby. Tom spozoroval, ako začal zrýchlene dýchať a cúvať.

„Poď,“ zašepkal a odtiahol chlapca. Vzal ho za drobnú ruku a uložil u seba v posteli. „Len pekne lež. Ja pôjdem skontrolovať zvyšok domu a ty ma tu počkáš,“ sladko sa na chlapca usmial. „A ešte… niečo tu pre teba mám.“ Dal mu pusu na líčko a podal mu veľkú, asi centimeter hrubú vec, zabalenú v baliacom papieri. Chlapec po ňom zvedavo preletel očkami a vzal si ponúkanú vec. Chvíľku ju neobratne otáčal v rukách kým sa nad ním Tom so smiechom zľutoval a pomohol mu darček rozbaliť. Čiernovlások sa okamžite s veľkým úsmevom zadíval na veľký nový skicár v jeho rukách. Brat nezaváhal a podal mu aj druhý balíček s novými pastelkami. Bill ho bez zaváhania otvoril a začal sa venovať obrázkom.

Tom sa spokojne usmial a opustil izbu. Skúmavo si prezeral dom a ani nevedel, kedy sa ocitol pred schodmi na povaľ*. Neisto prešliapol. Nebol tam už viac ako desať rokov. Keď bol malý, sa toho miesta bál, a potom… úplne zabudol, že ju vôbec majú. Zhlboka sa nadýchol a so zavŕzganím otvoril staré ťažké dvere. Chvíľu protestovali, ale nakoniec povolili. Stlačil vypínač, no výsledný efekt bol iný, ako čakal. Žiarovka na strope zablikala a s hlasnou ranou explodovala. Zletelo na zem pár iskričiek a miestnosť sa ponorila do tmy. Šokovane zamrkal. Naskočila mu husia koža. Oklepal sa a vrátil do kuchyne pre baterku. Skontroloval či funguje a opäť zamieril ku schodom.

Pomaly a obozretne stúpal na každý jeden schod. Nesúhlasne pod ním vŕzgali. Pomaly stupil aj na ten posledný a ocitol sa na starej drevenej podlahe. Svietil baterkou naokolo seba, no jej svetlo nestačilo. Kúsok od seba začul šramot. Okamžite sa tým smerom otočil, no zvuk utíchol. Spravil k tomu miestu pár krokov. Svetlo baterky osvetľovalo jednotlivé kúsky podlahy. Vypískol, keď mu niečo vletelo pod nohy, a spadol na zem.

* půda

autor: Sisa