autor: Nathy_TwC & Sisa
Tom sedel sám pri barovom stole. V ruke mal pohárik od whisky. Točil ním a sledoval, ako sa zlatohnedá tekutina točí dokola. Keď ho to prestalo baviť, zvyšný obsah pohárika do seba vyvrátil na ex, a potom pohár s rachotom položil na bar.
„Ahoj, fešáčik,“ usmialo sa na neho okúzľujúce čiernovlasé dievča a prisadlo si. „Si sám?“ Mladík len mlčky prikývol a ďalej tupo hľadel pred seba. Nemal chuť sa s niekým baviť, nemal chuť na nič okrem alkoholu, ktorý otupoval jeho bolesť a pomáhal mu zabudnúť na Billa, ako bozkával Andreasa. „A môžem ti spraviť spoločnosť?“ usmiala sa a dôkladne si ho prezerala. Páčil sa jej. Veľmi. Tom len ticho zamručal a trocha sa k nej natočil. Ona ale okamžite využila situáciu a vpila sa mu do pier.
Chirurg prudko otvoril oči a ani sa jej nedotkol. Potom ju od seba jemne odstrčil a zamračene sa na ňu pozrel.
„Mohla by si mi povedať aspoň svoje meno?“ začudovane nadvihol obočie.
„Vivien,“ usmiala sa na neho neznáma a zažmurkala dlhými riasami, ktoré skrývali čokoládovohnedé očká.
„Som Tom,“ predstavil sa muž s čiernymi vrkôčikmi, otočil sa späť k barmanovi a objednal ďalšie dva drinky. „Dáš si whisky, Vivien?“ spýtal sa a poočku si prezrel jej štíhlu postavu.
„Rada,“ pousmiala sa žena a ochotne si od neho vzala pohár. „Na čo?“
„Čo na čo?“ usmial sa na ňu Tom pobavene a trocha sa napil.
„Tak už na nič,“ zasmiala sa a s naznačeným štrngnutím si odpila.
„Myslel som si, že by si taká pekná baba zaslúžila nejaký pohárik,“ zaflirtoval pekný mladý muž a s úsmevom sa díval do Vivieniných ohnivých očí. Tá jeho prihrávku dokonale spracovala a vypálila späť.
„Tá peknábaba by radšej prijala prijemnú spoločnosť,“ okúzľujúco sa usmiala.
„A čo pokladáš za príjemnú spoločnosť, Vivien?“ zašepkal Tom, oprel sa o bar a sledoval ju zúženými očami.
„No, mal by to byť mladý muž, ktorý vie, čo chce. Sexy, mužný… Mal by mať čierne rasta, hoperské oblečenie, piercing v pere a sexy pohľad. Nevieš o niekom?“ spýtala sa nevinne. Tom sa nahlas zasmial a zaklonil hlavu. Potom sa na dievča zahľadel a prešiel jej krehkú postavu pohľadom. Páčila sa mu, bola podobná Billovi, ktorý mu veľmi chýbal. Rozhodol sa. Chcel ju.
„Myslím, že o jednom viem,“ pošepkal jej do ucha a pritisol sa k nej.
„Tak?“ usmiala sa. „Ak nie, nevadí,“ s hravým úsmevom vstala. „Môžem skúsiť iný bar.“
„Nemyslím si, že tam nájdeš niekoho takého, pretože ja som originál, maličká,“ povedal Tom sebaisto a uprene sa na ňu zahľadel.
„Maličká?“ Pobavene sa zasmiala a nato sa Tom postavil. Dievča mu siahalo sotva po pevnú, širokú hruď. Sklonil sa k nej, pritisol si ju k sebe a teplý vzduch vychádzajúci z jeho pier ovial jej malé uško: „Necítiš sa maličká, Vivien?“ Dievča spokojne privrelo oči.
„Mám rada dominantných mužov, Tom,“ zašepkala naspäť, aj keď sa to jeho otázky netýkalo ani najmenej.
„Milujem nežné, sladké dievčatká,“ zašepkal a jemne jej nadvihol bradu. Uprene jej hľadel do očí a čakal. Vivien sa spokojne usmiala.
„Máš auto?“
„Mám byt,“ odpovedal Tom pokojne, odtiahol sa od nej, hodil barmanovi dvadsať eur, chytil čiernovlasé dievča za ruku a ťahal ju von z baru, rovno k svojmu luxusnému Audi. Dievča ochotne cupkalo vedľa neho. Spokojne zažmurkala na krásne auto a prešla po ňom prstom.
„Vidím že si správna partia,“ usmiala sa naňho. Tom jej otvoril dvere a počkal, kým nasadne. Potom si sadol za volant, naštartoval a o chvíľu stáli pred jeho bytom. Vystúpil, otvoril jej dvere, zamkol auto a vyviedol ju hore do svojho bytu. Kým si stihol uvedomiť, dievča ležalo rozvalené v jeho posteli a ťahalo ho na seba.
„Povedz… Páčim sa ti?“ usmiala sa a stisla medzi zubami pokožku jeho krku. Mladík po pri tom zo seba rýchlo strhával oblečenie a šepol: „Si úžasne sexy.“ Vivien sa spokojne usmiala a rozvalila na posteli.
„Tak si ma vezmi,“ zašepkala.
„Ako chceš, maličká,“ povedal Tom, rukami brázdil jej hebkú pokožku a vyzliekal ju. Nakoniec ostali nahí a ich telá sa o seba divoko treli.
„Keď ja som maličká… Ako mám hovoriť tebe?“ zastenala a zaklonila hlavu.
„Proste… Tom,“ zašepkal jej do ucha, bozkávajúc ju na krku.
„Dobre, Tom,“ zastenala a prehla sa proti nemu. „Vezmi si ma,“ zahryzla mu do ucha. Tom prudko vydýchol a vtisol sa medzi jej nohy. Hladkal ju, bozkával na hrudi a rukami ju pevne držal za boky. Spokojne zavrnela a pritiahla sa mu do dlaní.
„Idem do teba,“ zašepkal Tom a prudko do nej prirazil
. Dievča pod ním vykríklo a prudko sa prehlo. Ticho zakňučala a po tvári jej stieklo pár sĺz. Mladík jej jazykom prechádzal po krku a nakoniec vyhľadal jej pery. Pritisol sa na ne, no neprestal do nej rytmicky prirážať. Vivien znova nahlas zakňučala a packami sa zaprela do Tomovej hrude. Ten sa odtiahol, zadíval sa jej do očí a rukami sa zaprel vedľa jej hlavy.
„Už lepšie?“ spýtal sa a trocha prirazil. Dievča znova zakňučalo a pokúsilo sa odtiahnuť. „Vydrž, zlato,“ sklonil sa k nej, šepkal jej do ucha, a pritom sa v nej pomaly pohyboval. Ignoroval tiché fňukanie. Nechcel jej ubližovať, ale potreboval to zo seba dostať. V mysli sa mu vynoril Billov obraz. Akoby pod ním neležala Vivien, ale Bill. Potom stačil už len jeden príraz a on sa do nej ťažko urobil. Potom len bezmocne padol vedľa nej a už o sebe nevedel…
Bill sedel na gauči a sledoval televíziu. Spokojne sa opieral o Toma a pomaly zaspával. Chlap s cornrows sedel trocha nahnutý a čosi usilovne ťukal do svojho notebooku. Potreboval ešte vypísať niekoľko lekárskych správ, ktoré nestihol vypísať v práci, a občas sa s úsmevom obrátil k čiernovláskovi a nežne ho pohladkal po hebkých vláskoch. Stále neveril tomu, že sú spolu už štyri roky. Chvíľočku sledoval zaspávajúceho chlapca. Prudko sa strhol, keď mu zavibroval mobil. Pozrel na display. Neznáme číslo. Dvihol obočie a prijal hovor. Nik sa neozýval, no na druhej strane zreteľne počul niekoho zhlboka dýchať.
„Kto je tam?“ spýtal sa.
„Tom?“ ozval sa po chvíli tichý, jemný dievčenský hlas.
„Kto volá?“ spýtal sa znova a nerozumel tomu. Počul príjemný ženský hlas, ale nepoznal ho. „Odkiaľ viete moje meno? Kto ste?“
„Vivien,“ zašepkalo dievča na druhom konci.
„Vi – Vivien?“ zašepkal a zhrozene sa zadíval na čiernovlasého chlapca, ktorý mal hlavičku položenú na jeho kolenách. „Počkaj… Počkaj chvíľku,“ odložil telefón na stolík, nežne Billovu hlavičku položil na gauč, vstal, vzal si mobil do spálne, zavrel za sebou dvere a zašepkal: „Č – Čo odo mňa chceš?“
„Potrebujem s tebou ho…“ ozval sa škaredý kašeľ a povzdych. „… hovoriť.“ Jej hlas znel inak ako vtedy. Bol unavený a vyčerpaný.
„Čo… Si chorá? Alebo… Tak hovor,“ naliehal na ňu Tom. Chcel mať tento preňho nepríjemný rozhovor za sebou skôr, ako sa prebudí Bill a bude sa ho na niečo vypytovať. Nechcel mu klamať.
„Tom… Viem, že je to dávno, ale keby to nebolo súrne, nevolala by som ti. Nechcem ti robiť problémy. Prosím, musím sa s tebou stretnúť.“
„Fajn. Kedy? Kde?“ vzdychol si mladík, šúchal si čelo a nervózne pochodoval po izbe.
„Dnes večer. U mňa,“ a povedala mu adresu, kým sa znova rozkašlala. „Prosím, príď.“
„A nemohol by som prísť hneď?“ spýtal sa Tom a uprene sledoval dvere. Cítil sa, akoby sa práve chystal Billa podviesť. Nebol si istý, či toto bolo správne. Nevedel, či by sa mal stretnúť so ženou, s ktorou prežil noc, ktorá preňho nič neznamenala.
„Dobre. Čakám ťa. Kľúče sú pod rohožkou,“ oznámila mu a zložila.
Tom si strčil mobil do vrecka a prešiel do obývačky, aby vypol svoj notebook. Potom si ho vzal, aby mal pred Billom nejakú výhovorku, zobral si kľúče od auta, bytu a potichu sa vykradol k svojmu autu. Nastúpil, notebook položil na miesto spolujazdca a o pol hodiny odparkoval auto pred pekným malým domom za mestom. Vyšiel von, zamkol auto a postavil sa pred dvere. Chcel zazvoniť, no v tom si spomenul, že mu Vivien vravela o kľúči pod rohožkou. Vytiahol ho, odomkol si a vošiel dnu.
Mladučké čiernovlasé dievča sedelo zabalené v hrubom svetri na sedačke a v kostnatých prstoch držala šálku plnú horúceho čaju. Tvár mala strhanú, prepadnutú. Trocha sa triasla a kašlala. Keď ju Tom zbadal, okamžite si všimol rozdiel. Zahľadel sa na ňu ľútostivým pohľadom a pomaly prešiel bližšie k nej.
„Ahoj, Vivien,“ pozdravil ju a neveriacky si ju prezeral. Takmer neveril tomu, že to bola ona. Vyzerala tak… Inak. Dievča k nemu dvihlo prázdne hnedé očká.
„Ahoj,“ zašepkala zachrípnuto.
„Čo sa ti stalo? Si chorá? Potrebuješ lekára?“ vypytoval sa jej Tom a okamžite si k nej prisadol.
„Nie. Ja už naozaj nie,“ odpovedala potichu a napila sa. „Potrebujem s tebou hovoriť.“
„Čože? Počkaj… To mi ani nehovor. Predsa vidím… Počujem, že si chorá. Potrebuješ lekára, môžem ťa poslať k rôznym špecialistom, ktorí ti určite pomôžu. Sú to moji známi…“
„Nie, Tom,“ zopakovala znova. „Ja som u lekárov už bola. Všade možne. Každý mi povedal to isté, ale nevolala som ti preto.“ Uprela naňho prosebný pohľad. „Ja… Musím ti niečo povedať. Ver mi, že keby som nemusela…“ stíchla a stisla viečka. „Ja… Budeš sa hnevať a…. Ale ja… Musím…“
„Vivien, nemám dôvod sa na teba hnevať. To, čo sa medzi nami stalo… Bola to veľmi pekná chvíľa, ale ja… Teraz už mám niekoho, koho veľmi milujem a nechcem ho stratiť.“
„Ja od teba nič nežiadam,“ zavrtela hlavou. „Nie pre seba.“
autor: Nathy_TwC & Sisa
betaread: J. :o)
Počet zobrazení (od 15.6.2021): 2
Myslim si že to bude jeho dítě.Co mu chce říc.
[1]: přesně to si taky myslím
jojo, určitě to bude tříletý mrně 😉 teda holky, nabudily jste mě 😀 tuhle povídku teda musim číst až do konce 😀
Ojojoj! Tomu říkám teda pořádný pech 😀 Tom si jednou užije jinde a už z toho bude svišť 😀 Teda myslím si to 😉
No, to jsem teda zvědavá, jak to bude Tom vysvětlovat Billovi. mám strach, že z toho bude pěkné peklo 🙁 Sice se mi taky nelíbí představa, že Tom Billa podvedl, ale tak co už 🙁
Ale musím říct, že jsem z Vivien překvapená. vypadá jako fajn a férová ženská. Tak aspoň něco 🙂 Jen je škoda, že tak onemocněla..určitě na tom je dost zle.