autor: Nathy_TwC & Sisa
„Billy, nechám vás tu len na sekundičku. Musíte si na seba zvykať, pretože keď budem v práci, budete tu musieť vydržať bezo mňa,“ usmial sa Tom na Violet a pošteklil ju. Čiernovlások teda prikývol a váhavo sa na dievčatko usmial. Tom ju posadil na gauč a pošteklil ju po nošteku. „Ocino sa o chvíľu vráti. Teraz musíš byť dobré dievčatko a hrať sa chvíľu s Billom,“ povedal, pohladkal čiernovlasého chlapca po ruke, prešiel do chodby, vzal si kľúče a zmizol za dverami.
„Tak Vilolet…“ vzal ju čiernovlások jemne na ruky. „Ako sa ti tu páči?“
„Ehm… Je tu pekne,“ povedala Violett a zachichotala sa. „Ockovi sa páčiš.“ Chlapec sa z chuti zasmial.
„Vážne?“ jemne pohladkal dievčatko po vlasoch. Violet sa zatvárila najvážnejšie, ako vedela, a prikývla.
„Aj mne sa páčiš. Ale ocinovi viac. Ocino mi kúpi novú Barbie,“ povedalo dievčatko a radostne zatlieskalo. Bill si znova neodpustil smiech a dal jej jemnú pusu do vláskov.
„Nesmej sa,“ dievčatko roztomilo nafúklo tváričku. „On mi to sľúbil,“ a osobitne zvýraznila slovo sľúbil.
„Verím, že ju dostaneš. Tú najkrajšiu,“ usmial sa chlapec a daroval jej ešte jednu pusu.
„Ale ja chcem Barbie s koníkom. A ocko mi kúpi aj koníka. Uvidíš,“ hovorilo dievčatko hrdo.
„Dobre,“ zasmial sa Bill a naďalej dievča hladkal. V tom vo dverách zaštrkotali kľúče a dovnútra sa vrútil Tom s hŕbou Violetiných vecí a hračiek.
„Tá má viac handier ako ja,“ povedal doktor zadychčane a položil veľkú krabicu na zem. Chlapec sa spokojne smial a hladkal dievčatko.
~O pol roka~
Tom sedel na posteli v spálni za notebookom a Violet okolo neho pobehovala s novou Barbie.
„Violet, prosím, hraj sa tichšie, lebo nemôžem pracovať, keď mi tu hulákaš,“ ozval sa lekár trocha podráždene a prísne pozrel na svoju dcéru. „Choď za Billom, alebo si ku mne sadni a hraj sa trocha tichšie.“
„Tomi?“ nakukol dnu Bill. „Pôjdem s malou do mesta.“ Tom zdvihol pohľad od notebooku a úľavne si vzdychol.
„Zachránil si mi nervy,“ povedal mladík s cornrows a pohladkal dievčatko po vlasoch. „Keď budeš s Billom v meste, drž ho za ruku a nepusti ho, jasné?“ spýtal sa Tom dievčatka. To len prikývlo a veselo skackajúc vyšlo zo spálne.
***
Čiernovlások spolu s rozkošným dievčatkom kráčal po námestí. V jednej ruke držal nákup a za druhú držal dievčatko. Rozprával jej príhodu a usmieval sa, keď sa spokojne smiala. Zahli do jednej z opustenejších uličiek a čiernovláskovi na chvíľu zmrzol úsmev na perách. Následne vykríkol, keď jeho telo skončilo pritisnuté na stene a zdesene sa zadíval do očí muža, ktorý ho k nej pritisol. Ohrnul nos nad zápachom, ktorý mu vychádzal z úst. Málinko sa chvel. Tak dôverne toho muža poznal. Vivien sa vyľakane zahľadela na muža. Pribehla k Billovi a ťahala ho za nohavice: „Bill! Bill!“
„Čo… Čo odo mňa chceš?“ spýtal sa vyplašene chlapec a pozoroval muža. Bol to on. Určite! Jeho bývalý dealer.
„Hm, kurvička si na mňa spomenula,“ zachechtal sa chlap zlomyseľne a pohľadom prešiel k dievčatku. „Doniesol si si aj šteňa? Aké roztomilé,“ zašepkal a znova upriamil pohľad do chlapcovej vystrašenej tváre. Pritisol sa na bezbranného čiernovláska a jednou rukou ho chytil za tvár.
„N – Nie! Pusť ma!“ Okamžite sa začal cukať. „Hneď!“ Dealer ho spacifikoval a Bill ostal pritlačený o stenu s rukami stočenými za chrbtom.
„Radím ti, aby si to decko odtiaľto poslal preč, ak nechceš, aby malo traumu na celý život,“ zašepkal mu do ucha a provokatívne ho doň uhryzol.
„Nie!“ zašepkal chlapec potichu. „Pu – Pusť ma! Už ti nič nedĺžim!“ opäť sa zacukal.
„Nechceš si niečo dať? Mám tu všetky tvoje pochúťky. Čo ty na to?“ zachechtal sa a pritisol sa rozkrokom na chlapcov zadok.
„Nie!“ zakňučal chlapec ticho a opäť sa pokúsil dostať z mužovho dosahu.
„Počuj, dozvedel som sa, že si si nabalil nejakého bohatého doktora.“
„Ak… Ak ma nepustíš…. Pôjdem na políciu!“
„Och, zlato, ja tam mám veľmi dobré kontakty,“ usmial sa a prirazil bokmi. „Počuj…“ precedil pomedzi zuby naštvane. „Nehraj sa na superhrdinu, lebo to ten tvoj Tomi schytá. Rovno medzi oči a bude to fajn guľka.“
„To nemôžeš!“
„Ja môžem všetko, čo sa mi zachce. Keď neveríš, ešte dnes ti dám dôkaz. Jednu som si preňho už rezervoval,“ dodal a pustil ho. „Teraz vypadni a zapamätaj si, že keď si ťa k sebe zavolám, tak poslušne pribehneš, lebo keď nie, tak…“ spojil prostredník a ukazovák, priložil si ich k spánku na naznačil BUM. Chlapec vzal okamžite dievčatko na ruky a vyparil sa. Tak rýchlo ako teraz doma ešte nebol. Zavrel malú v izbe a okamžite vytočil otcove číslo. On bol teraz jediný, kto mu mohol pomôcť.
„Prosím?“ ozval sa Billov otec.
„Oci!“ zavzlykal chlapec ticho a zviezol sa na kolená. „Prosím… Príď.“
„Čo sa deje, zlatko? Ja teraz nemôžem odísť. Som v Reichstagu.“
„Prosím… Ja… Bojím sa a… Nikto okrem teba mi teraz nemôže pomôcť,“ zavzlykal chlapec ticho.
„Bill… Billy, upokoj sa,“ hovoril rýchlo do telefónu. „Zase ti Tom niečo spravil?“ dodal rýchlo a dosť nahnevane.
„Nie… Tomi o tom nesmie vedieť. Oni… U – Ublížia mu.“
„Kto? Kto mu má ublížiť Bill?“ spytoval sa otec vystrašene.
„J – ja… Šiel som z obchodu a… A on.. Povedal… Povedal, že… Že ak mu nebudem robiť kurvu, tak.. Tak zabijú Toma a… a… oci, prosím… Pomôž mi,“ koktal nezrozumiteľne.
„Bill, kto ti to povedal? Bože… Upokoj sa, Billy,“ snažil sa nasadiť pokojný hlas, ale ani on sám to celkom nedokázal.
„Príď! Veľmi ťa prosím…“ zavzlykal.
„Dobre, prídem hneď, ako sa bude dať. Len ostaň doma a nikam nechoď. Dobre? Musím už ísť. Ľúbim ťa,“ povedal rýchlo a zložil. Čiernovlások si poutieral slzičky a opatrne šiel za malou. Tá sedela vo svojej izbe na koberčeku a pokojne sa hrala. Po chvíli zdvihla pohľad a opýtala sa: „Kto bol ten zlý ujo?“
„Bol to len starý kamarát. Nemyslel to vážne. Vieš, chystáme pre ocka prekvapenie. Nesmieš mu to povedať. Dobre?“
„Bude mať tatko narodeniny?“ usmialo sa dievčatko a očká jej zažiarili.
„Áno,“ chlapec sa pokúsil o úsmev.
„Jéj!“ zatlieskala malá. „A aký darček mu kúpiš?“
„Ešte uvidím. Hraj sa, srdiečko.“ Dievčatko sa s úsmevom začalo hrať a nechalo Billa odísť z izby. Chlapec sa usadil sa kuchyni a zložil hlavu do dlaní. Prečo?! Prečo teraz?! pomyslel si. V tom vošiel Tom a prekvapene zastal vo dverách.
„Billy?“ ozval sa ticho a opatrne k svojej láske prešiel a chytil ju za rameno. „Stalo sa niečo? Ty plačeš?“ čiernovlások sa strhol a poplašene zažmurkal.
„N – nie… Ja len… Nie.“
„Ja len… Vyzeralo to tak,“ povedal Tom a prešiel k chladničke. „Dnes večer budeš doma sám. Mám nočnú,“ dodal a vytiahol Red Bull.
„Sám?“ zašepkal chlapec ticho a podvedome si pritiahol kolená k telíčku. „Nechoď, prosím.“
„Nie, nebudem sám. Budem mať službu s jednou doktorkou,“ dodal Tom, zatvoril chladničku a otvoril plechovku.
„Nechoď preč,“ zopakoval znova chlapec.
„Bill, je to moja práca. Nemôžem tam neprísť alebo im zavolať a povedať, že nemôžem prísť lebo mi môj priateľ povedal: „Nechoď.“ Takto to nefunguje,“ nahneval sa mladý lekár a odpil si z nápoja. Čiernovlások párkrát znova zažmurkal. Potom ale s prudkým FAJN vstal, tresol za sebou dvermi a zavrel sa v spálni. Tom len rozhodil rukami a priložil si chladnú plechovku k čelu. Dnes mal mizerný deň a mizernú náladu. Možno som sa k Billovi nemal tak správať, pomyslel si a so zvesenou hlavou prešiel k dverám spálne. Chvíľku len načúval a premýšľal, či by mu nemal nechať trocha priestoru. Možno si už lezieme na nervy. Možno potrebuje pauzu.
Chlapec sa usadil v deke na balkón a po naozaj dlhej dobe si zapálil cigaretu. Mal nervy v kýbli. Tom medzitým stál pred dverami ako zbitý pes, ale nakoniec sa odhodlal vojsť. Prešiel do stredu miestnosti a všimol si, že dvere na balkón sú otvorené. Ostal však v spálni a sadol si na kraj postele.
Billove ruky sa triasli, ale momentálne mu bolo jedno či od zimy alebo strachu. Zapálil si už tretiu cigaretu a sledoval dym. Zo zamyslenia ho vytrhli takmer nečujné kroky, ktoré sa mu ozývali za chrbtom.
„Billy?“ ozval sa Tomov tichý hlas a počul, ako zašušťala látka jeho nohavíc. „Láska, prepáč,“ dodal chirurg. „Nemal som na teba tak vyskočiť. Bolo to odo mňa hnusné.“
„To bolo,“ odpovedal mu chlapec ticho.
„Dnes som celý deň nejaký podráždený, ale ani ty nie si vo svojej koži. Vidím to, cítim to. Niečoho sa bojíš,“ zašepkal mladík s cornrows a chytil Billa za rúčku. „Nepovieš mi, čo sa ti stalo?“ Bill placho sklopil pohľad, a potom sa zadíval von. Len ticho zavrel hlavou.
„Nič sa nestalo,“ šepol. „To sa ti len zdá.“
„Bill, mňa neoklameš. Viem, že sa niečo stalo. Keď si prišiel, bol si vyľakaný. Teraz… Fajčíš už tretiu cigaretu a ja som ťa ešte v živote fajčiť nevidel. Telefonoval si hneď ako si prišiel a bol si rozrušený. Neklam mi,“ zašepkal Tom posledné dve slová prosebne a zadíval sa na čiernovláska psími očami.
„Ja… O tom nechcem hovoriť. Prosím, nenúť ma,“ zašepkal zlomene a posadil sa na posteľ.
„Neviem, či je to správne, nechať to tak,“ nahlas zapochyboval Tom a nasledoval ho.
„Nenechám to tak, ale… Vyriešim si to… Sám.“
„Bill, nebolo by ti ľahšie, keby si to niekomu povedal?“ spýtal sa Tom a trocha ho Billov odmietavý postoj zabolel. „Alebo mi neveríš?“
autor: Nathy_TwC & Sisa
betaread: J. :o)
O.o teda to je slušnej hajzl! 😀 Chudák Bill, já bych absolutně nevěděla, co dělat :// Co hodlají Tomovi udělat? Doufám, že nic vážného 🙂
Tak já jsem se těšila na rodinnou pohodu a místo toho tohle…
A ještě u toho musela být Violet, chuděra. Billa je mi hrozně líto, doufám, že mu táta nějak pomůže.
A Tomovi by to měl říct, to je jasné, není dobré mít před tím druhým nějaká tajemství, nemluvě o tom, že Tom by měl vědět, že mu hrozí nebezpečí.
Tak tohle jsem nečekala.Doufám že mu otec pomůže a nic se nestane.
Oh, tohle ne 🙁
Já čekala, že si budou užovat rodinného života a ono se to musí opět nějak zamotat. Sakra, co všechno si ještě Bill bude muset prožít? 🙁 Je mi ho opravdu líto. A ještě když tam byla malá Violet. Och, ta se mu sela taky bát. Ale ještě že to Bill u ní zahrál takhle do autu. Nebylo by fajn, kdyby si myslela, že mu ten pán chtěl ublížit.
Ovšem pevně doufám, že Bill Tomovi řekne, co se stalo. Vždyť přece jde i o Toma a hlavně by se Billovi aspoň trošku ulevilo. A snad jim pomůže i taťka.