Robbery II – Life isn’t fairytale 4.

autor: Nathy_TwC & Sisa


„Nie, ale… Chcem si to vyriešiť sám. Prepáč,“ uložil sa opatrne na posteľ.
„Fajn, ako chceš,“ odpovedal Tom a snažil sa neznieť nahnevane. Potom sa postavil, otvoril skriňu a vyberal si z nej čisté veci na prezlečenie do práce. Bill si pritiahol kolená pod bradu.
„Tom? Milujem ťa a vždy budem.“ Tom chvíľu mlčal a prehrabával sa v skrini. Bol nahnevaný a nechcel, aby z neho znova vyletelo niečo, čo nebola pravda. Predýchával hnev, vybral veci zo skrine a položil ich na posteľ.
„Ja viem,“ bolo všetko, čo povedal a začal si skladať veci. Čiernovlások pevne stisol viečka a pevnejšie si k telíčku pritisol kolená. To bolelo. Lekár sa naňho zadíval a mal chuť streliť si po papuli. „Odchádzam do práce. Keby ste niečo potrebovali, budem mať zapnutý mobil. Stačí mi zavolať,“ povedal Tom, prisadol si k chlapcovi a nežne ho pohladkal po nohe. „Nemusíš sa o mňa báť. Vieš, že som vždy v poriadku,“ dodal, nahol sa nad neho a vtisol mu do vlasov láskyplný bozk.
„Neverím že ideš do práce.“ odpovedal chlapec ticho. „A ak aj ideš do nemocnice… Určite nie kvôli práci.“
Tom sa zhlboka nadýchol, vydýchol a povedal: „O čom to hovoríš? Bill… Č – Čo… Žiarliš? Myslíš si, že ťa podvádzam?“
„Áno, myslím si to. V poslednej dobe skoro nie si doma, a keď si, tak si nervózny a bez dôvodu po mne kričíš.“
„Prepáč, ale nemôžem mať stále dobrú náladu. V práci je toho v poslednej dobe veľa a ja sa len snažím, aby… Vlastne je to jedno. Nechaj to tak. Nech ti poviem hocičo, nebudeš mi veriť,“ mávol nad tým rukou.

„Bež preč,“ zašepkal chlapec ticho a skryl sa pod dekou. „Bež!“
„Vidíš, už zase tá odporná veta a zase vychádza z tvojich úst,“ povedal Tom. „Možno by som si mal skutočne nájsť milenku, aby si mal pravý dôvod na to, ma tak odporne podozrievať. De fakto by som sa možno mal odsťahovať a nechať si to všetko prejsť hlavou. Bill, milujem ťa, ale nedokážem s tebou žiť, keď ma podozrievaš a neveríš mi. Už začínaš byť ako Nikol,“ dodal mladík s cornrows nahnevane, zobral si veci a s treskotom zatvoril dvere. Chlapec sa skrčil do tesného klbka a hlasno sa rozvzlykal.
***
Zobudil sa až uprostred noci. Vlastne ho zobudilo hlasné búchanie na dvere. Opatrne vstal a prešiel k nim.
„Otvorte, tu je polícia,“ ozval sa spoza dverí mužský hlas. Bill na okamih zaváhal, ale potom dvere naozaj pomaly otvoril. Vo dverách stál jeho dobrý známy a uškŕňal sa.
„Si ty ale hlúpučký,“ zasmial sa a skôr, ako sa chlapec stihol spamätať, vtisol sa do bytu. Chlapec okamžite schmatol vykúkajúce dievčatko za ruku a zamkol sa s ňou do spálne. Muž sa nahneval a trieskal do dverí. „Otvor, kurva, lebo Tom schytá guľku!“ skríkol, ale potom sa upokojil. „Ja len… Priniesol som ti nejaké vzorky. Nechám ti ich na stole, baby,“ dodal, uchechtol sa, hodil vrecko s bielym práškom na zem a pokojne odišiel. Billovi trvalo dlho, kým sa odvážil vyliezť z izby. Zdvihol zo zeme vrecúško a skúmavo sa naň zadíval. Violet ho nasledovala a prezerala si biely prášok.
„To je darček pre ocina? Billy? Prečo tak kričal? O – On je zlý, však? To nie je tvoj kamarát!“ vykríklo dievčatko.
„Toto? To je cukor na tortu pre ocka, vieš?“
„Ale ten ujo je zlý! On nie je ockov kamarát! On na teba povedal škaredé slovo!“
„Ale nie, princezná.“
„Ja chcem už spať,“ nafúkla tváričku Violet a ľahla si do postele. Bill jej venoval ešte pusinku na tvár a poriadne zamkol dvere od bytu. Potom sa zamkol v spálni a zadíval sa na biely prášok. Len čo si sadol, na chodbe sa znova ozval šuchot a unavený povzdych. Bol to Tom, ktorý sa predčasne vrátil z práce. Primár ho poslal domov, pretože dnes bola pokojná noc. A tak sa chirurg rýchlo vyzul, zamkol, kľúče hodil na poličku, notebook nechal na chodbe a šiel do spálne. Keď stisol kľučku, bolo zamknuté.
„Bill… Billy, otvor mi,“ klopal a od únavy sa ledva držal na nohách. Nevedel, čo sa to s ním dialo. Ešte nikdy nebol po nočnej takýto unavený. Chlapec balíček okamžite podrobne schoval. Vzal si z postele podušku a deku a odomkol. „Och, prečo si sa zamkol?“ nechápal Tom a sadol si na posteľ. Bill si k sebe ale bez slova pritisol svoje veci a vyšiel z izby. Uložil sa v obývačke na gauči. Mladý lekár sa na to vykašlal. Bolela ho hlava a asi to bolo aj kvôli tej hádke, ktorú mali s Billom pred tým. Rýchlo sa vyzliekol, ľahol si a okamžite zaspal. Čiernovlások sa skrčil na gauči a smutne sa zadíval na dvere od spálne. Takto má skončiť tá ich veľká láska?
***
Keď sa Tom ráno zobudil, padol mu pohľad na prázdnu stranu postele vedľa seba. Potom sa len postavil, išiel sa umyť, vykonať rannú potrebu a pozrel sa na Violet, ktorá ešte spala. Potom prešiel do kuchyne, pripravil raňajky a šiel do obývačky, aby sa pozrel na Billa. Chlapec v tej dobe ale už dávno nebol doma. Vyparil sa skoro ráno, aby sa nadýchal čerstvého vzduchu. Potreboval sa uvoľniť a načerpať novú energiu a silu.
Toma to nepríjemne prekvapilo. Chcel mu povedať, že si vezme voľno a pôjdu spolu niekam na dovolenku, ale nemohol mu to povedať. Dnes mal dobrú náladu a chcel mu všetko vynahradiť, ale nebol doma. Chlapec sa vrátil až okolo obeda spolu s nákupom. Ticho ho položil na linku a vláskami v tvári sa snažil skryť uplakanú tváričku. Keď Tom začul kroky, okamžite sa vrútil do kuchyne a Billa šťastne zozadu objal.
„Billy, kde si bol?“ spýtal sa ho. Bill sa vyplašene cukol, ale držal.
„Ja… Bol som na nákup,“ šepol ticho.
„Billy, čo by si povedal na to, keby som si zobral voľno a… Išli by sme niekam na dovolenku. Len my dvaja. Violet by šla na prázdniny k mojej mame. Mohli by sme si náš vzťah opäť dať dokopy. Čo ty na to?“ zašepkal mu nežne do ucha a vtisol mu naň sladkú pusu.
„Ja… Neviem,“ odpovedal chlapec potichu.
„Chceš ma opustiť?“ spýtal sa Tom smutne a okamžite čiernovláska pustil. Bill len ticho zavrtel hlavou.
„Nie… To nie!“
„Bill, prosím, dovoľ mi to. Ani aj ťa nechcem opustiť, lebo si bez teba neviem a ani nechcem svoj život predstaviť. Chcem ti ale dokázať, že ťa stále rovnako ľúbim.“
„Ubližuje mi, ako sa správaš,“ zašepkal potichu.
„Bill…“ vzdychol si Tom. „Chápem, že to, čo som včera povedal… A to s Nikol som vôbec nemyslel vážne. Ty vôbec nie si ako ona. Neviem, prečo sa to všetko deje. Možno sme upadli do stereotypu a ide nám to na nervy. Možno na seba nemáme čas… Kedy sme sa naposledy milovali? Chýbaš mi. Ty ani nevieš, ako veľmi mi chýbaš,“ hovoril Tom a do očí mu vhŕkli slzy.
„Neublížiš mi už?“
„Ja… Ja neviem, ale určite som to nikdy nerobil schválne, Billy,“ odpovedal Tom a sadol si za stôl. „Chcel by som, aby si mi odpustil.“ Chlapec mu venoval len jeden bozk ako odpoveď. Tom ho už nepustil a stiahol si ho na kolená. Bill si oprel čelo o jeho rameno a vyčerpane zavrel očká.
„Príde otec,“ povedal a na chvíľku sa odmlčal. „A kam pôjdeme na tú dovolenku?“
„Ehm,“ odkašlal si Tom a poťahal sa za golier širokého trička. „No, nemyslel som dovolenku v pravom slova zmysle. Vieš, myslel som si, že si tu urobíme také…“ odmlčal sa a hľadal správne slovo. „Hniezdočko? Vieš, ako keď tu ešte nebola Violet. Šli by sme do kina, na večeru, do sprchy…“ šepol chlapcovi do ucha a hladkal ho po stehnách.
„Ale Violet tu je,“ odpovedal Bill váhavo.
„Billy…“ zasmial sa Tom zvonivo a pozrel sa na chlapca sediaceho na jeho kolenách. „Pôjde na čas k mojej mame na prázdniny. Musí si zvykať na to, že nebudeš stále s ňou.“
„Ale keď ja som si na ňu zvykol.“
„A odvykol si si odo mňa,“ pousmial sa lekár a chytil čiernovláska za ruku. „Aj ja som si na ňu veľmi zvykol, ale bude to len pár dní. Tri, možno štyri. Viac nie. Chýbal by mi jej škrekot, keď okolo mňa lieta a chce ísť na koňa.“
„Tak dobre,“ zasmial sa nakoniec Bill.
„Okay,“ povedal si Tom viac pre seba a vtisol chlapcovi pusu na ústa. „Hovoril si, že príde otec. Mal by som sa asi zdekovať,“ povedal Tom a vystrúhal vystrašenú tvár.
„Nie… Ostaň,“ zaprosil chlapec.
„Vieš, že tvoj otec ma veľmi… Povedzme, že ma vôbec nemusí. Viem, že na to má právo, ale nechcem ho znervózňovať. Radšej vezmem Violet do zoo alebo niečo, aby ste sa pokojne porozprávali.“
„Tak dobre. Ale sľúb mi, že sa udobríte.“
„No, veď my sa nehneváme, len sa nemáme práve v láske. Ale dobre. Keď tak veľmi chceš, tak sa s ním porozprávam a udobríme sa,“ šepol Tom, vtisol mu pusu do vlasov a jemne zo seba chlapca odtisol, aby sa postavil. Čiernovlások len nesúhlasne zakňučal a viac sa k Tomovi privinul. „Billy…“ zašepkal mladík s cornrows a nosom mu nežne prešiel cez celý krk až k ušku a vydýchol naň horúci vzduch. „Chcem ísť zavolať mame a do práce, že si beriem voľno.“
„To počká,“ odpovedal chlapec zasnene.
„Ee, to nepočká, lebo sa ponáhľam,“ provokoval Tom Billa a rukami pohladkal chlapcove stehná. Dlaňami sa zaprel do jeho malého zadočka a stisol ho. Bill hravo zavrčal a pleskol Toma po ruke. „Hej!“ vykríkol Tom ticho. „Najprv, aby som počkal s telefónom a teraz, keď to začína byť zaujímavé, tak ma pleskneš. Hm, baby?“ zašepkal mu do ucha posledné slová a vtisol naň vlhký bozk.
„Ako to vysvetlíš malej, keď príde?“ zazubil sa Bill.
autor: Nathy_TwC & Sisa
betaread: J. :o)

3 thoughts on “Robbery II – Life isn’t fairytale 4.

  1. Já v podstatě nechápu, proč se pořád hádají, jsou to úplně zbytečné hádky kvůli ničemu.
    Ale Bill mě naštval, že si ten balíček s drogou schoval, místo aby ho vyhodil, to ještě bude mít dohru 🙁
    Dovolená bude fajn, oba si ji zaslouží, ale měli spíše někam odjet, ať si pořádně pročistí hlavu.
    A ten hnusácký dealer by měl konečně dostat přes držku xD

  2. Těším se, až si udělají dovolenou a budou jenom spolu, myslím, že ji poztřebují oba, protože se hádají kvůli blbostem 😀 Já vím, že taková fáze přijde asi v každém vztahu po nějakém čase…ale nechci, aby se hádali 😀
    Billin měl ty drogy hnedka vyhodit a ne že si je kamsi schoval..mám sztrach, že do toho zase spadne. Jestli mu taťka nebude moct nějak pomoct a dealer ho bude pořád vydírat, tak věřím, že do toho spadne a ni nebude vědět jak. A to rozhodně nechci 🙁

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Verified by ExactMetrics