Robbery II – Life isn’t fairytale 5.

„Zamknem sa s tebou do spálne a zneužijem ťa,“ zašepkal Tom omámený Billovou sladkou vôňou. Začínal byť z neho vzrušený. Tak dlho ho už nemal a bol mu tak blízko ako už dlho nie. Pokúšal ho, zvádzal… Chlapec sa pri slovách: „zneužijem ťa“ zachvel.

„Čo ak nebudem chcieť?“

„Billy… To by si mi neurobil. Necítiš, čo so mnou robíš?“ zašepkal a položil mu ruku na hruď. Chlapec mohol zreteľne cítiť, ako mu silno bije srdce. „Túžim po tebe, ale vieš, že by som ťa nenútil, ak by si nechcel.“

„Milujem ťa,“ zašepkal mu do pier a bozkával ho… Zbožňoval Tomov piercing. Lekár sa usmial, chytil Billovu peknú tváričku do dlaní a opätoval mu bozk. Tisol si jeho pery k svojim a popri tom túžobne vydýchol: „Aj ja ťa milujem.“ Chlapec mu s úsmevom opätovával bozk, nevnímajúc vchádzajúcu postavu. Tom len na chvíľu pootvoril oko a v chodbe zbadal Billovho otca, ako ich nahnevane sleduje. Okamžite sa od Billa odtiahol.

„D – dobrý deň,“ zalapal po dychu a okamžite chlapca pustil.

„Oci,“ zašepkal Bill ticho a okamžite ho pevne objal okolo krku.

„Ahoj, Billy,“ odpovedal muž na pozdrav a škaredo sa na Toma zadíval. Ten sa len usmial, postavil sa a šiel mu naproti so stiahnutým chvostom.

„Vitajte u nás,“ povedal lekár a ponúkol mu ruku. Prezident mu ju neochotne podal.

„Môžete nás nechať samých?“

„Uhm, jasné,“ povedal Tom, pohladkal Billa nenápadne po boku a odišiel za Violet do izby.

„Čo sa deje, zlatko? Čoho si sa tak naľakal, keď si mi volal?“ spýtal sa otec hneď, ako sa za Tomom zatvorili dvere.

„Ja… Ja bol som vonku s malou a… A stretol som… Stretol som môjho starého dealera,“ zašepkal chlapec ticho. Muž naňho vypleštil oči a snažil sa dýchať, aby sa upokojil.

„Čo chcel?“ opýtal sa stroho a chlácholivo svojho syna hladkal po chrbte.

„Povedal… Povedal, že… ak mu nebudem robiť kurvu, zabije Toma,“ zašepkal ticho.

„Strašné,“ zhrozil sa. „Stretol si ho ešte niekedy potom?“

„Bol tu… On… On… Prišiel až sem,“ vzlykol chlapec ticho.

„A… Vie o tom on?“ povedal nazlostene Gordon.

„Nie… Tom to nesmie vedieť! Prosím!“

„Bill, ak vás mám ochrániť, mal by to vedieť,“ prísne sa pozrel na svojho syna.

„Prosím, oci,“ zašepkal chlapec.

„Bill… Mal by vedieť… Tak dobre,“ nechal sa presvedčiť po tom, ako sa zadíval do očí svojho syna. „Čo presne ti povedal? Ako sa ti vyhrážal? Vieš jeho meno, niečo bližšie?“

„Povedal len, že Toma zabije.“

„Len?“ nadvihol obočie. „Myslel som, že sa vyhrážal tebe. Bill, nechcem byť odporný, ale možno by nebolo na škodu, keby ste ty a Tom…“ odmlčal sa a potom dodal: „Skončili.“ Chlapec vyplašene vyvalil očká.

„To… To nemyslíš vážne!“

„Bill, ten muž ti len ubližuje. Myslím si, že by si ho mal opustiť. Akoby to nestačilo, ešte ti aj na krk zavesil to dievčatko. Podľa mňa si ťa nezaslúži. Mal si ostať s doktorom Kernerom.“ Bill pár krát prudko zažmurkal, kým od otca odstúpil.

„Chod preč.“

„Ale Bill… Len chcem, aby si nad mojimi slovami porozmýšľal. A… Zavolám svojmu známemu na polícii, nech si toho muža preklepne. Zatiaľ sa maj,“ rozlúčil sa otec a vyšiel z bytu. Čiernovlások za ním ešte vyšiel von.

„Nie! Nechcem, aby si mi pomáhal! A pokiaľ sa nezmieriš s tým, že Toma milujem a neopustím ho… My dvaja sa neuvidíme,“ zašepkal odhodlane a zavrel za sebou dvere. Zviezol sa po nich na zem a ticho sa rozvzlykal. Keď Tom začul krik na chodbe, okamžite vystrelil s Violet na rukách z izby. Keď zbadal Billa, ako sedí na zemi pri dverách, poslal dievčatko do izby a prisadol si k čiernovláskovi. Nežne si ho k sebe pritúlil, hladkal ho po chrbte a do vlasov mu vtisol niekoľko letmých bozkov.

„Billy, prečo plačeš? Čo sa stalo?“ opýtal sa a nosom prechádzal po pokožke jeho hlavy.

„Prečo to nechce pochopiť? Prečo, Tomi?“ zavzlykal mu chlapec ubolene do krku a pevne stisol viečka.

„Nič si z toho nerob, zlatko. On to časom pochopí,“ zašepkal mu do vlasov Tom a oprel si oňho hlavu. Pritom ho neprestával hladkať. Síce netušil, o čom to Bill hovoril, ale očividne ho to zabolelo. Preto sa ho na to nechcel veľmi vypytovať.

„Nie je to od neho fér, Tomi. Nie je!“ začkal a pevne sa k priateľovi tisol.

„Upokoj sa, Billy. Nevšímaj si to. On to pochopí,“ utešoval ho Tom a pomaly sa postavil a pomáhal mu vstať. „Poď, nechcem aby si sedel na studenej zemi a prechladol mi,“ dodal najnežnejšie a najláskyplnejšie ako vedel.

„On… On… Chce, aby sme sa rozišli,“ zavzlykal.

„Ale Billy… Nič si z toho nerob. Si dospelý a môžeš si robiť, čo chceš. Nehnevaj sa naňho preto. JA byť na jeho mieste, asi by som chcel to isté, pretože som ti veľmi ubližoval,“ snažil sa ho Tom trocha upokojiť. Bill tichučko zavzlykal a zaboril tvár do Tomovho krku.

„Nehovorme o tom, prosím.“

„Dobre, nebudeme, ale sľúb mi, že nebudeš plakať,“ povedal Tom s povzdychom, pohladkal ho po vlasoch a vtisol mu do nich niekoľko bozkov.

„Chcem spinkať,“ odpovedal mu Bill potichu.

„Máš pravdu. Ľahni si a pospinkaj si,“ uznal Tom a uložil ho do postele. Na chvíľku si k nemu ľahol a hladkal ho.

„Ostaneš tu, prosím, so mnou?“ Mladík s cornrows len prikývol a ďalej chlapca hladkal po hebučkých vlasoch. Billove očká pomaly klesali, až kým nezaspal. Keď sa Tom uistil, že Bill už tvrdo zaspal, opatrne sa odtiahol a šiel do kuchyne, aby uvaril nejaký obed.

„Prečo Billy plakal?“ spýtala sa ticho Violet, keď sa Tomovi priplietla pod nohy.

„Pohádal sa s ockom,“ odpovedal jej a vzal si ju k sebe na ruky. Pritom miešal sáčkovú polievku v hrnci.

***

„Oci,“ uplakané dievčatko zaťahalo Toma za nohavice. „Nekričte už po sebe, prosím.“

„Violet, teraz sa mi nepleť pod nohy. Choď do izby a hraj sa,“ nežne postrčil Tom svoju dcérku, a pritom nahnevane hľadel na čiernovlasého chlapca.

„Ale nesmiete po sebe kričať!“ Čiernovlások zvesil zo vešiaka na chodbe svoju bundičku a obúval si botasky. Potreboval na vzduch. Preč odtiaľto! Preč od Toma. Bolo tak ťažké klamať mu do očí, že sa nič nedeje zakaždým… keď sa vrátil od – od… Nevedel, ako toho muža osloviť.

„Violet, okamžite choď do izby!“ rozkázal Tom dievčatku výhražne a ako rozzúrený býk vybehol za čiernovláskom. „Kam ideš?! Ešte sme neskončili!“ skríkol rozzúrene.

„Ale ja som skončil,“ odpovedal mu ticho a bez rozrušenia, tak ako pri každej ich hádke, čo dokázalo Toma vždy rozzúriť na maximum.

„Tak ty si skončil! Fajn, tak som skončil aj ja s tebou! Keď ti nestojím ani za to, aby si mi povedal pravdu, tak už nemáme viac čo spolu riešiť!“ zvreskol na chlapca mladý lekár, zobral Violet na ruky a odišiel do jej izby. Pritom za sebou nezabudol poriadne tresnúť dvermi.

Čiernovláskove telíčko sa jemne roztriaslo potlačovanými vzlykmi. Pustil kľúče z ruky na zem a vybehol do nočného zimného mesta. Pomaly prechádzal opusteným parkom a počúval zvuky okolo neho. Občasné zapraskanie haluzí a tichý nechutný dych. Otočil sa práve v momente, keď za ním ten muž zastal.

„Tak som tu,“ povedal ticho bez akejkoľvek emócie. Vedel, čo bude nasledovať, a nemýlil sa. Muž ho zvalil na zem a strhal z neho šaty. Pár rýchlych prírazov, nechutných nadávok a bol preč. Rovnako ako vždy. Dnes ale bolo niečo iné. Bill nevstal a neodišiel ako obyčajne. Naopak. Len si vytiahol džínsy, pritiahol si k telu bundičku a ostal ticho ležať. Bol v úplne najzapadlejšiej časti, kam nik nechodil. Zaboril prst do snehu a nakreslil ním malé srdiečko. Jemne sa pousmial, keď si spomenul na Toma, a očká sa mu znova zaplnili slzami. Pod srdiečko dopísal ILY a zavrel oči. Nemal kam by išiel. Doma bol nahnevaný Tom a otca nechcel ani vidieť. Vzal do roztrasených rúk mobil a zadíval sa na tapetu, kde žiaril Tomov úsmev. Jemne prešiel prstom po jeho tvári, kým vypol mobil.

***

Tom medzitým sedel na balkóne, fajčil jednu cigaretu za druhou a so slzami v očiach zízal na vytáčanie na mobile.

„Volaná stanica je dočasne nedostupná. Zavolajte neskôr, prosím,“ ozývalo sa zo slúchadla zakaždým a jemu po tvári začali stekať prvé slzy. Pomaly vstal, zahasil cigaretu a vošiel do spálne. Zavolal svojej matke a povedal jej, že privedie Violet. Potom prešiel do dcérkinej izby, pobalil jej potrebné veci, obliekol ju, vzal si kľúče od auta, zamkol byt a zišiel s malou k autu. Potom dievčatko odviezol k svojej matke a opatrne jazdil po meste. Očami hľadal pekného čiernovláska. Napriek tomu, že prešiel každú jednu ulicu a spýtal sa každého, koho stretol, chlapca nenašiel. Nevzdal to ani s prichádzajúcim svitaním. Cukol sa, keď mu zvonenie mobilu oznámilo prichádzajúcu SMS. Prezrel si ju. Bola od operátora a oznamovala, že Billov mobil je znovu zapnutý. Okamžite číslo znova vytočil.

autor: Nathy_TwC & Sisa