Robbery II – Life isn’t fairytale 6.

Chlapec v snehu zaspal len pár hodín pred svitaním. Úpenlivo ignoroval zimu. Nevnímal, keď sa kúsok od neho zjavil neznámy muž, ktorý výrazne zapáchal po alkohole a nedostatku hygieny. Sklonil sa nad neho a skúmavo si ho prezeral, pokiaľ mu do očí nepadol mobil pohodený vedľa chlapca. Vzal ho do ruky a usmial sa sám pre seba. Bude mať predsa na nový chľast, keď ho predá, a možno aj niečo na jedenie. Chvíľku skúmal zariadenie, kým prišiel na to, ako ho zapnúť. Bol bez PIN kódu, čo ho samého prekvapilo, ale plus preňho. Prekvapene zažmurkal, keď mu telefón okamžite zazvonil v ruke. Zvedavo prijal hovor a priložil si ho k uchu.

„Bill? Prosím, kde si?“ ozval sa z telefónu okamžite zúfalý hlas. Muž, ktorý ho zdvihol, sa zľakol a ticho načúval. „Bill? Billy? Ozvi sa, prosím. Ľutujem, čo som povedal. Kde si? Prídem si po teba, len… Povedz niečo,“ prosil Tom so stiahnutým hrdlom. Na druhej strane sa ozývalo len tiché dychčanie a lekár spozoroval, že niečo nesedí. Bezdomovec pri tom ticho sledoval bledého chlapca na zemi a premýšľal. Mohol by získať viac ako jeden mobil.

„Ak vám poviem, kde je… Zaplatíte mi?“ povedal po chvíli pre Toma mučivého ticha. „Príďte do parku,“ dodal a ponáhľal sa na miesto, kde spal chlapec. Keď ho našiel, postavil sa pred neho a striehol, aby mu neutiekol. Sklonil sa nad neho a položil mu ruku na čelo. Bol ľadový. Nebolo by dobre, aby teraz zomrel. Mohol by zaňho dostať balík. Nervózne postával, aby uvidel muža, ktorého počul v telefóne. To už Tom utekal na miesto. Keď bol tam, zadíval sa najprv na muža, a potom na tmavé klbko na zemi.

„Čo ste mu urobili?!“ skríkol nahnevane, priskočil k chlapovi a chytil ho pod krk. „Ako to, že máte jeho mobil?! Odpovedzte!“ Muž vyvalil oči.

„Pustite ma! Našiel som ho tu!“

„Vráťte mi ten mobil! Okamžite!“ zatriasol ním silno mladý lekár a bezdomovec mu ho roztrasene vrátil. Tom ho okamžite pustil, telefón hodil do vrecka a dal mužovi stoeurovku. „A zmiznite,“ dodal. Muž odišiel a mladík s cornrows sa okamžite hodil na kolená do snehu k svojej láske. Bol taký chladný, keď sa ho dotýkal, no ešte dýchal. „Billy, Billy…“ šepkal rozochvene jeho meno, hladkal pekného chlapca horúcimi dlaňami po tvári a jemne ním triasol. „Miláčik, otvor oči. Láska moja, odpusť mi,“ opakoval. Bill skutočne po pár minútach otvoril oči na niekoľko milimetrov. Z úst sa mu vydralo kňučanie, a potom škaredý kašeľ.

„Billy,“ vydýchol si chirurg úľavne a prudko si k sebe krehkého chlapca pritiahol. Silno ho objal a rukami trel jeho útle telo, aby sa trocha zahrial. „Hlupáčik, ochorieš mi,“ zašepkal chlapcovi do ucha nežne, a potom sa mu zahľadel do očí.

„Prečo si si vypol mobil? Bál som sa o teba,“ dodal a na tvári mal ešte stále stopy po slzách. Chlapec svoje oči len znova zavrel. Bol veľmi vyčerpaný. Tom sa postavil a vzal si ho do náruče. Potom ho odniesol k autu, posadil na miesto spolujazdca, zapol mu pás, a keď nastúpil a naštartoval, nastavil kúrenie tak, aby naňho príjemne fúkalo. „Toto mi už nikdy neurob,“ povedal ticho, keď sa auto pohlo. Čiernovlások si ticho pritiahol kolená pod bradu a zadíval sa z okna. Bolelo to. Psychicky. Tam… Niečo v jeho vnútri.

Tom už potom celou cestu nič nepovedal. Keď odstavil auto pred bytovkou, vystúpil, otvoril chlapcovi dvere a pomohol mu vystúpiť. Potom ho vyniesol do bytu a opatrne ho povyzliekal z mokrých šiat. Bill sa však okamžite zabalil do županu. Nechcel, aby Tom videl nové a aj staré modriny na jeho tele. „Billy, napustím ti vaňu,“ oznámil mladík s cornrows a stratil sa na okamih v kúpeľni. Po chvíli sa vrátil a milo sa na svojho miláčika usmial. Pohladkal ho po tváričke. „Billy, milujem ťa a nedovolím, aby si ďalej stváral také hlúposti. Uvedomuješ si, čo sa ti tam vonku mohlo stať? Zomrel by som, keby sa ti niečo vážne stalo. Ak by ti niekto ubližoval a ja by som ho dostal do rúk, tak by som ho zabil,“ zašepkal lekár a bruškami prstov nežne hladkal hebké líčko. Chlapec len ticho sledoval zem. Keď ho Tom vzal za bradu, aby sa naňho pozrel, len ticho zabodol pohľad do steny.

„Láska moja, povedz, niečo,“ zašepkal chirurg. „Kto ti ubližuje? Som to ja?“ nechápal a mal sto chutí sa zabiť, aby sa Bill znova usmial. Chlapec len ticho sklopil pohľad a zadíval sa na podlahu. Uzavrel sa do svojho sveta a odmietal vyjsť von alebo k sebe niekoho pustiť. Tom si smutne povzdychol a mlčky pošúchal čiernovláskove plecia. „Billy, poď do vane. Oddýchneš si a pomôžem ti,“ ozval sa po chvíli ticha lekár utrápene a chytil krehkú rúčku. Bill sa poslušne nechal odviesť, vyzliecť a posadil sa do vody. Tom si pritiahol malý koberček k vani a sadol si k nemu na zem. „Mám ťa nechať samého?“ Chlapec si ticho šúchal zmrznuté ruky a pozoroval vodu okolo seba. „Billy… Povedz niečo. Aspoň niečo, prosím,“ prosil chlapca muž s cornrows a prezeral si ho. Po tele mal malé odreniny a podliatiny. Tom nasucho preglgol a kľakol si k okraju vane. „Umyjem ťa, miláčik?“ spýtal sa a nežne prstami pohladkal namodravé miesto na čiernovláskovom ramene. Bill ticho zakňučal. Rúčka ho naozaj dosť bolela. Frederik s ním vždy zaobchádzal hrubo, a pri každej príležitosti mu ruky vykrúcal.

„Bill, povedz mi čo sa ti stalo,“ zaprosil Tom ešte raz zlomeným hlasom, a pritom čo najjemnejšie umýval krehké telo, ktoré miloval držať pevne v náručí.

Odpoveď však napriek tomu nedostal. Keď o pár minút neskôr uložil chlapca do postele, smutne vydýchol. Zarazene sledoval, ako si k sebe chlapec pritúlil malého plyšového medvedíka, a zavrel oči. Nepamätal si, kedy naposledy ho držal. Bol to práve ten, ktorého mu dal, keď sa ženil. Myslel si snáď, že tu s ním ani nebol? Tom len zakrútil hlavou a sadol si na posteľ. Pomaly sa vyzliekol do spacieho úboru a opatrne hľadel na pekného chlapca. Bál sa oňho. Hruď sa mu zvláštne zvierala. Toto nebol jeho Bill. Potom si ľahol aj on a prikryl sa. Do izby svietilo ranné svetlo, ale obaja boli unavení. Tom sa otočil na svoju lásku a pozorne ho sledoval. Chcel si ho k sebe pritiahnuť, ale nevedel, či by mu to dovolil. Trvalo dlho, kým sa mu podarilo zaspať. Zobudil sa až po tme. Automaticky hmatol rukou vedľa seba, ale posteľ bola prázdna a studená.

Čiernovlások už viac ako dve hodiny sedel na podlahe balkóna a sledoval hviezdnu oblohu a padajúci sneh. Na sebe mal len Tomove rozťahané tričko a tenké tepláčiky. Zimu však naplno ignoroval. Občas natiahol ruku, aby mu na ňu dopadali vločky snehu. Tom sa prudko posadil na posteli a rozhliadal sa po izbe. Začal panikáriť.

„Bill! Billy, kde si?!“ skríkol s náznakom panického strachu v hlase a prehadzoval perinu a vankúš, akoby čakal, že sa čiernovlások niekde skrčil. Nakoniec mu do očí spadli otvorené balkónové dvere. Okamžite sa k nim rozbehol. Bill si k sebe macíka pevnejšie pritisol, a ďalej sa díval na oblohu. „Bill!“ skríkol a okamžite chlapca objal a bozkával nežne do vlasov. Zrazu sa mu po tvári rozutekali slzy a chladili ho na tvári viac ako mráz na nahej pokožke. Striasol sa a pohľadom prebehol chlapcovo chabé oblečenie. „Poď dnu. Prechladneš,“ povedal nežne.

„Um,“ bolo jedine čo zo seba chlapec dostal a opatrne s Tomovou pomocou vstal a posadil sa na posteľ. Zovrel v ruke macíka a ticho k Tomovi dvihol pohľad. Ten sa na chlapca žiarivo usmial a rýchlo si zotrel slzy.

„Máš hlad? Spravím ti hrianky*?“ opýtal sa pekný lekár starostlivo. Pritom ho končekom prsta pohladkal po sčervenanom líčku. Čiernovlások ho bez slova ticho sledoval. Trhol sa, keď sa niekde blízko tlmene rozzvonil jeho telefón. Tom sa po ňom natiahol skôr, ako to stihol urobiť čiernovlások, a začudovane sa pozrel na display. „Frederik?“ prečítal meno žiariace na obrazovke a nechápavo pozrel na svojho priateľa. „Kto je to?“ spýtal sa žiarlivo. Bill mu mobil jemne vzal z ruky a prijal hovor. Pritlačil si ho k uchu a zavrel očká. Počúval: „Dnes o tom istom čase na tom istom mieste,“ povedal chlap a zarehotal sa. Potom zložil. Keď Bill zdvihol pohľad, uvidel Toma, ako nad ním stojí so zloženými rukami a je nahnevaný.

„KTO je ten chlap, Bill?“ spýtal sa dôrazne. Čiernovlások sa smutne zadíval na hodiny. Má 2 hodiny. Pustil mobil na zem a uložil sa v posteli. Zavrel oči. „Bill, povedz mi, kto je ten muž,“ naliehal Tom a sadol si k nemu. Začal ho hladkať po vlasoch, a pritom sa mu utrápene díval do očí. „Je to také ťažké, povedať mi to?“

„Otcov bodyguard,“ zašepkal po naozaj dlhých minútach ticha. „Vraciam sa domov,“ dodal takmer nečujne.

„Čože?“ zašepkal Tom zhrozene a nasucho preglgol. „Prečo?“ nechápal a hrdlo sa mu nepríjemne stiahlo. Na to mu už čiernovlások ale neodpovedal. Len zavrel či a snažil sa zaspať. „Bill, ty… Nemiluješ ma už? Prosím, povedz mi aspoň jedno slovo. Povedz mi prečo? Chceš, aby som sa zabil? Prečo ma chceš zrazu opustiť? Ja to bez teba nezvládnem,“ šepkal Tom náhlivo a snažil sa udržať výbuch emócií na uzde. Odpoveď však už nedostal.

***

Bill sa uprostred noci ticho vytratil a poslušne Frederika čakal v parku. To však nevedel, že ho Tom sledoval a ostal skrytý v neďalekých kríkoch. Ticho vykríkol, keď ho Frederik zvalil do snehu, a opäť mu surovo vykrútil ruky. Strhal z neho oblečenie a bez najmenšieho citu do neho začal tvrdo prirážať. Keď skončil, neodpustil si pľuvanec do čiernovláskovej tváre a stratil sa v tme. Bill si k sebe ticho pritiahol kolena a utrel si tvár. Zavrel očká a nechával si po tváričke stekať slzičky.

Tom to všetko sledoval. Udialo sa to tak rýchlo. Stál na mieste, akoby ho niekto niečím ovalil po hlave. Vo chvíli, keď sa chlap snažil ujsť, vybehol z kríkov a rozzúrene sa za ním rozbehol. Keď bol niekoľko krokov od neho, hodil sa naňho a zvalil ho na zem.

„Čo, kurva, chceš?!“ Frederik prekvapene vyvalil oči. Lekár mu najprv jednu vrazil, až mu zlomil nos, a potom ho stisol tak, že sa chlap nemohol pohnúť.

„Čo si to spravil Billovi, ty sviňa?!“ skríkol a uštedril chlapovi ďalší zásah do tváre. Muž sa pokúšal brániť, ale nedarilo sa mu to. Tom ním chvíľu silno triasol, potom sa postavil a zdvihol slizkého chlapa. Pridržal si ho, a povedal: „Ak sa ešte raz dozviem, že si sa naňho len pozrel, tak ti prisahám, že ťa nájdem a vystrelím ti mozog z hlavy. Teraz vypadni, skôr ako ťa zabijem!“ sotil chlapa a ten sa sklátil k zemi.

„Skapeš!“ Daroval mu slizké zavrčanie, kým sa vyškrabal na nohy a zmizol. Tom nad tým len naštvane mávol rukou a utekal za Billom. Našiel ho ležať na zemi a skučať.

„Bill,“ vydýchol a opatrne chlapca zdvíhal zo zeme. „Čo si to urobil?“ Bill mu v náručí len ticho vzlykol. Bol si istý, že si to u Frederika vyžerie.

„Billy, pokojne. Pokojne, už sa ťa nedotkne,“ upokojoval ho Tom, a pritom ho nežne hladkal po chrbátiku. „Zmeníš si číslo a presťahujeme sa, a už ťa viac nenájde.“

„Nájde. Vždy ma nájde,“ zašepkal ticho.

„Keď ho zabijem, už ťa nebude hľadať,“ zašepkal a silno chlapca objal. Bill ubolene zastenal a stisol očká. Lekár trocha povolil zovretie a zdvihol chlapca na ruky. Potom ho odniesol do auta a odviezol domov. Čiernovlások zaspal hneď, ako ho Tom jemne položil na sedadlo.

***

Tom sedel na posteli a sledoval Billa, ktorý ticho oddychoval. Cez pootvorené pery nasával a vydychoval vzduch. Vyzeral tak sladko a nádherne. Mal naňho takú chuť, ale nedokázal sa ho dotknúť. Po tom, čo videl v noci, to nemohol spraviť. V jeho vnútri vyrástlo čosi zvláštne, čo mu v tom bránilo. Bill po pár minútach rozlepil očká. Ticho sa okolo seba poobzeral a pohľadom sa zastavil na Tomovi. Ten sedel na posteli, opieral sa o prelesť a rukami si zakrýval tvár. Zdalo sa, že je zahĺbený do myšlienok. Čiernovlások k nemu opatrne natiahol ruku a slabo sa ho dotkol. Chirurg sa vystrašene stiahol a zahľadel sa na pekného čiernovláska. Prinútil sa do úsmevu.

„Dobré ráno, miláčik,“ povedal strnulo a čakal.

„Ja… Ja…“ skúsil Bill, ale zasekol sa uprostred vety. Čo mal asi povedať?

„Myslím… Idem na záchod. O chvíľu som späť,“ povedal Tom, zhodil zo seba perinu a odišiel z izby. Keď sa po chvíli vrátil Bill stále sedel na posteli a uprene ho sledoval. Lekár zastal vo dverách a tentoraz hľadel do zeme on. „Prečo… Prečo si mi o tom nepovedal?“ opýtal sa a snažil sa znieť ľahostajne.

*topinky

autor: Nathy_TwC & Sisa