Robbery II – Life isn’t fairytale 11.

„Keď som to spravil naposledy, tak si ma poslal do… veď vieš kam,“ pousmial sa Tom šibalsky. Chlapec sa zasmial a zaboril tvár do jeho krku.

„Prosím, Tomi.“

„Neviem. Tvoj otec striehne na každom rohu a nechcem si predstaviť ten trapas, keby…“ zasmial sa pri tej predstave a cítil sa ako tínedžer. To čiernovláska ale najmenej nezaujímalo. Strhol Toma do postele, uložil sa vedľa neho a pomaly z neho sťahoval tričko. Tom sa len usmieval a sledoval Billove šikovné pohyby. Keď si predstavil, aký bol hanblivý, keď sa spolu milovali po prvý krát, bol nesmelý. Teraz bol naopak akýsi… Dravý? Pozorne sledoval hebké dlane, ktoré kĺzali po pokožke jeho vypracovaného brucha. Chlapec sa k nemu svojim vychudnutým telíčkom pritisol a bozkával ho. Rozopínal mu opasok jeansov. Tom sa zachvel. Bolo to už veľmi dlho, čo boli takto spolu, a až teraz kompletne pocítil, ako mu Billovo horúce telo chýbalo. Usmial sa do bozku a prudko chlapca pretočil pod seba. Tento raz to bol on, kto bol navrchu, a rýchlo Billovi stiahol tričko a nohavice. Roztúženými dlaňami stisol útle boky a perami sa prisal na bielu šiju. Bokmi prirazil dopredu a pery posunul pod chlapcovo ucho. Bill sa proti nemu prehol a nechty zaryl do jeho chrbta.

„Milujem ťa… Milujem,“ zastenal. Bolo to tak dávno. Tomova tvár sa presunula nad Billovu a spojil ich pery. Dlaňami prešiel po jemnej hrudi a ramenách. Hladkal hebkú pokožku chlapcových bokov a prstami opatrne zašiel za lem boxeriek. Čiernovlások hneď nadvihol zadoček, aby Tomovi uľahčil prácu. Chirurg mu stiahol spodnú bielizeň a rukou pohladkal Billa cez bedrá na zadoček.

„Och, už som aj skoro zabudol ako vyzeráš,“ zašepkal muž a pozorne si prezrel chlapcovo pekné telo. „Si nádherný,“ zašepkal chlapcovi do ucha a jemne ho doň uhryzol. Potom ho nežne hladkal jazykom a rukou prešiel do chlapcovho rozkroku a pohladil ho.

„Tomi,“ opäť zastenal chlapec a vkĺzol na oplátku svojimi rukami pod Tomove boxerky. Začul zbesilý výdych a prúd horúceho vzduchu do ucha. Tomove prsty sa omotali okolo Billovho penisu a pomaly sa pohybovali. Lekár cítil, ako chlapcova erekcia pomaly narastá.

„Poď do mňa, Tomi. Prosím,“ stenal a prehýbal sa proti jeho ruke. Podvedome roztiahol nohy.

„Ešte chvíľku,“ zašepkal muž s cornrows a hladkal chlapca po tele. Vychutnával si jeho slastný výraz a cítil čoraz väčšie pnutie v rozkroku. Po chvíli zo seba rýchlo skopal rifle a boxerky. Roztiahol chlapcove nohy ďalej od seba a nahol sa nad neho, aby ho mohol bozkávať. Pritom hladkal hebké, dlhé nohy a malý guľatý zadoček. Chlapec sa mu okamžite vpil do pier a dravo ho bozkával. Tom sa na chvíľku odtiahol a usmial sa. „Billy, láska… Potrebujeme gél,“ zašepkal a prstami odhrnul niekoľko vláskov z porcelánovej tváričky.

„Ja… Nemám,“ chlapec na chvíľu zosmutnel, ale následne sa usmial. „Ale mám krém.“

„Och, bože… Kde?“ spýtal sa chirurg rýchlo a pomaly šalel. Už ho potreboval cítiť okolo seba. Bol tak blízko toho, aby boli znova spojený.

„Tam… Tam na poličke,“ kývol chlapec hlavou a zrýchlene dýchal. Tom sa chtiac nechtiac musel postaviť. Prešiel niekoľko krokov a vzal krém z poličky. Potom sa ponáhľal späť a chvatne ho otvoril. Zahľadel sa na chlapca pod sebou a uškrnul sa: „Takýto luxus som si nepredstavoval.“

„Rýchlo, Tomi,“ pobavene sa zasmial čiernovlások. Muž s cornrows sa znova uškrnul a nabral trocha krému na prsty. Nahol sa roztiahol čiernovláskove dlhé nohy a jemne rozotieral chladný krém po rozpálenej pokožke jeho vstupu. Toma z toho pohľadu oblial pot. Bolo na nevydržanie dívať sa na to. Nakrémoval si prsty a jedným začal masírovať stuhnuté svalstvo, a keď povolilo, hladko zapadol prstom hlboko do Billovho tela. Ten sprudka zastenal a prehol sa.

„Tomi!“ zastenal opäť a v prstoch zovrel prikrývku. „Tomi, vezmi si ma. Patrím len tebe,“ hlasno stonal.

„Psst,“ zašepkal Tom a obzrel sa. „Načapú nás,“ dodal s chichotom a pohol prstom. Pomaly pridal druhý, ktorý zapadol do tela rovnako hladko. Hýbal nimi, skrúcal ich a čiernovlások si hrýzol peru, aby nevykríkol. Potom prsty vybral a povedal: „Ja už to nevydržím.“

„Tak už to sprav. Nevadí mi, že to bude bolieť,“ chlapec takmer vykríkol. Potreboval to. Tomovi to však nebolo jedno. Ale už si nedokázal pomôcť. S veľkou námahou sa snažil vstupovať do Billa opatrne a pomaly. Nechcel ho roztrhať. Predsa len to už bolo dávno, čo mal s ním sex. Chlapec z počiatku trochu bolestne usykával, ale nakoniec sa prekonal a hlasno Tomovi zastenal do ucha. Tomu sa ten zvuk rozlieval celým telom ako slastné brnenie. Začal do chlapca prudko prirážať a krútil pritom bokmi, aby trafil bod, ktorý spôsoboval chlapcovi najväčšiu slasť. Našiel ho a pridal silu. Zastonal Billovo meno a znova prirazil. Bol ako na kolotoči. Všetko sa s ním točilo.

Bill sa pod ním prudko prehýbal a vychádzal mu v ústrety. Dookola stenal jeho meno a zabáral mu tvár do krku. „Viac, Tomi. Viac!“ nahlas zastenal. Tom sa nechal unášať vlastnými pocitmi a takmer chlapca pod sebou prerazil. No obaja slastne stenali. Chirurg už cítil, že jeho vrchol sa blíži, a tak vzal do ruky Billov penis a v rytme so svojimi pohybmi hýbal zápästím. Chlapec sa s výkrikom spravil len pár minút pred ním. Keď vyvrcholil aj Tom, unavene sa zložil na zadýchaného čiernovláska a cítil, ako naňho padá únava. Ešte však zozbieral silu a chytil Billyho za ruku. Pritiahol si ju k ústam a vtisol na ňu bozk.

„Ďakujem za ďalší nádherný zážitok s tebou,“ zašepkal lekár a zdvihol hlavu, aby videl Billovi do tváre. Čiernovlások mu daroval sladký úsmev a včerpane zavrel očká. „Bolo to dokonalé!“

O štyri dni

Tom vošiel do prezidentovej rezidencie. Bol trocha nervózny. Počas toho, ako bol v L. A., musel stále myslieť na Billa. To, že sa od neho na krátky čas znova vzdialil, ho len utvrdilo v tom, že ho potrebuje po svojom boku. Musel Gordona presvedčiť, že chce Billa znova pri sebe. Chcel… Skutočne mu chcel dokázať, že sa o neho dokáže postarať, dať mu všetko, čo potreboval, a hlavne to, že on je jediný, kto ho dokáže spraviť šťastným.

Využil nepozornosť goríl a ticho vkĺzol do izby, v ktorej bola jeho láska. Usmial sa. Čiernovlások ležal na posteli skrčený do tesného klbka a spinkal. Dlhé vlasy mu padali do tváre a na perách mal jemný úsmev. Mladý chirurg za sebou ticho zatvoril dvere a po prstoch prešiel k posteli, aby spiaceho krásavca nezobudil. Opatrne si k nemu prisadol a nežne ho pohladkal vo vlasoch. Bill sa jemne pomrvil a opatrne rozlepil očká.

„Dobré ráno, Ruženka,“ žiarivo sa naňho usmial Tom. Nahol sa nad neho a vtisol mu na čelo letmú pusu. „Ako si sa vyspinkal?“ spýtal sa, hladkajúc čiernovláska po vlasoch.

„Tomi!“ chlapec ho okamžite objal.

„Billy, vrátil som sa, ale len na veľmi krátky čas,“ povedal lekár a záhadne sa pritom usmial.

„Čože?“ čiernovláskove pery sa rozochveli. „Myslel… Myslel som…“

„Ale…“ Tom sa odmlčal, pomaličky sa od chlapca odtiahol a zahľadel sa mu do očí. „Vezmem si ťa so sebou.“

„Naozaj?!“

„Áno. Teda… Ak to tvoj otec dovolí. A myslím si, že ak sa s ním porozprávame, tak bude musieť, miláčik,“ odpovedal mladý muž trocha vážnejšie. Bill sa mu vyškrabal do lona a pevne ho objal. Zaboril mu tvár do ramena. „Mali by sme to spraviť čo najskôr. Musíš sa stihnúť pobaliť,“ zašepkal mu Tom šťastne do uška a objímajúc krehké stvorenie sa oň nežne otrel nosom.

„Tak poďme!“ usmial sa chlapec a okamžite vstal. Tom ho chytil za ruku a ticho ho nasledoval. Prešli cez chodbu ku Gordonovej kancelárii a Bill zaklopal. Zvnútra sa ozvalo povolenie, a tak vošli.

„Otec…“ zašepkal čiernovlások a pevne stisol lekárovu ruku. Gordon prekvapene odvrátil pohľad od novín a zahľadel sa na svojho syna. Keď však zbadal, kto stojí po jeho boku, zamračil sa.

„Hm, prosím. Čo potrebuješ?“ opýtal sa a radšej sa tváril, že si ich spojené ruky ani nevšimol.

„Chcem… Odísť s Tomom,“ oznámil mu na rovinu. Jeho otec sa nadvihol na stoličke.

„Č – Čo, prosím? Čo si to povedal?!“ skutočne sa nazlostil. „S týmto tu…“ fľochol rýchlo pohľadom po Tomovi. „Nepustím ťa s ním ani do záhrady za domom. Myslíš, že ti s ním dovolím odísť?“ dodal znechutene.

„Pane… Ak dovolíte…“ ozval sa konečne pekný chirurg a trocha sa pred svojho milenca postavil. „Vždy som sa oňho vedel postarať. Nemáte právo takto o mne hovoriť.“

„Ako si sa o neho postaral?! Že ste ho uniesli, doráňali a dostali na dno?! Že si ho TY dostal na dno? Že kvôli tebe fetoval?!“

„Pane!“ okríkol Tom muža pred sebou a celkom Billa svojou postavou zatienil. „VY neviete, prečo sa to stalo. Neviete dôvody, neviete o tom vôbec nič. Nemáte právo ma za to súdiť! Snažil som sa… Najlepšie ako som vedel. Nikdy som mu nechcel ublížiť! Nie som toho schopný! Nevedel som, čo Bill robí! Naschvál som sa od neho vzdialil! Snažil som sa, aby zabudol…“

„Takmer kvôli tebe zomrel!“

„Nie kvôli mne, ale kvôli vám! VY ste mu nedovolili vidieť ma! Vy ste ma už toľkokrát donútili opustiť ho! Viem, že je najjednoduchšie obviniť z toho mňa, ale uvedomte si, že VY na tom tiež nesiete svoj podiel viny!“

„Znova si koleduješ, Kaulitz!“

„Pri všetkej úcte… Poviem vám, čo si o vás myslím. Ste egoistický, zabednený, nevšímavý človek! Kedy si konečne uvedomíte, že Bill už nie je malý chlapec! Je dospelý a má svoju rodinu – mňa a moju dcérku! Kým ste sa do toho nezamiešali… boli sme spolu šťastní! Kedy ste sa naposledy bližšie pozreli svojmu synovi do očí, keď som s ním?! Videli ste ho niekedy takého šťastného?! Priznajte si, že už nie ste prvý v jeho živote! Musíte sa zmieriť s tým, že teraz som na prvom mieste ja, aj keď sa vám to nepáči!“

Bill v pästičkách pevne stisol jeho tričko. Gordon len bojovne zavrčal. Vedel, že to, čo hovorí ten drzý chlapčisko, je pravda, a to ho na tom hnevalo najviac. „Už s tým nič neurobíte… Mali by ste Billa nechať ísť. Nemôžem, a ani vám nezakážem vídať ho. Vy aj Simone ste jeho rodičia a môžete prísť a zavolať mu kedykoľvek. Ja vám nebudem brániť vídať sa s Billom, tak ako ste bránili vy mne,“ Tom trocha ovládol svoj hlas, keď zacítil Billyho zovretie. Nemienil sa už svojej lásky vzdať v prospech tohto muža. Prezident sa zamračil a nadýchol na protiútok, ale došli mu slová. Zauvažoval: „V poriadku… Ale budem vás kontrolovať!“

„Ďakujem, ale myslím si, že vašu kontrolu už nebudeme potrebovať. Máte kedykoľvek otvorené dvere. Zajtra ráno odchádzame,“ povedal Tom a otočil sa späť k Billovi. Pohladkal ho po tváričke a s úsmevom povedal: „Ideme domov, miláčik.“

***

Čiernovlások neisto vstúpil do krásneho domu: „Naozaj je náš?“ Tom sa naňho zaľúbene pozrel a prikývol.

„Samozrejme. Kúpil som ho pre teba a Violet. Patrí k nemu aj pekná záhrada a bazén, keby si mal chuť zaplávať si. A dvadsať minút autom odtiaľto je pláž. Violet sa tam rada chodí hrať,“ povedal chirurg.

„Wow,“ zašepkal chlapec a pevne snúbenca objal. Tom mu objatie opätoval.

„Billy, vybavil som ti školu. Môžeš pokračovať tam, kde si skončil. Rozmýšľal som… Mali by sme si najať opatrovateľku pre Violet. Nebudeš mať čas starať sa o ňu. Musíš študovať.“

„Myslíš?“ šepol chlapec neisto.

„Určite. Budeš toho mať veľa a ja som väčšinu dňa v práci. Violet chodí ráno do škôlky, po obede ju vyzdvihnem, a potom som s ňou. Musím pracovať doma a je to ťažké starať sa o ňu a pracovať. Myslím si, že nám to uľahčí život,“ ubezpečil ho chirurg.

„A nebude smutná?“

„Musí si na to zvyknúť. Ale bude to trvať len dovtedy, kým neskončíš školu. Sem tam jej dáme voľno a vezmem si voľno. Pôjdeme niekam na dovolenku alebo zavoláme tvoju mamku a spravíme si večer pre seba.“

„Dobre,“ usmial sa Bill.

***

Bill, Tom a Violet sedeli v obývačke a čakali. Violet sedela Tomovi na kolenách a nechávala sa ním štekliť. Čiernovlások si ženy nedôverčivo prezeral. Neveril ani jednej na toľko, aby im zveril malú. Tom medzitým vzal malú na ruky, vstal a usadil ju vedľa svojho okúzľujúceho snúbenca. Billy sa dnes naozaj vyparádil. Chirurg tušil, že sa tých žien trocha obával. Všetky, ktoré sa prihlásili, vyzerali dobre, ale to ho vôbec nezaujímalo. Preňho bolo podstatné, aby si Violet vybrala tú, s ktorou si bude rozumieť najlepšie.

„Vítam vás, dámy. Prosím vás, aby ste sa po jednej obťažovali za mnou do kancelárie,“ pousmial sa Tom milo na dievčatá a zobral zo sebou jedno z dievčat. Čiernovlások sledoval, ako sa za ním dievčatá vybrali. Mračil sa a sledoval ich. Keď boli všetci po krátkom rozhovore s ich budúcim zamestnávateľom, Tom im ponúkol miesta na sedenie v obývačke a nechal Violet, nech sa s nimi trocha zoznámi. Medzitým si odtiahol zamračeného Billa za roh a nežne ho pritisol k stene. „Billy, ty žiarliš?“ zašepkal nežne a s láskou končekom prsta pohladkal hebké líčko. Chlapec tichučko kývol. „Miláčik, nemusíš žiarliť,“ chytil chlapca za bradu a nadvihol mu tváričku tak, aby si pozerali do očí. „Milujem ťa. Iba teba, Billy. Od chvíle, čo som zistil, že ťa milujem, si to bol a budeš stále iba ty a nikto iný,“ usmieval sa Tom a pritom sa k nemu pomaličky približoval.

„Ale ony sú krajšie ako ja.“

„Och, Bill…“ povzdychol si Tom, a potom sa pobavene zasmial. „Mňa tie ženy nezaujímajú, a už vôbec nepriťahujú. Sú tu pre Violet, nie pre mňa. A…“ telom pritisol chlapca celkom k stene a bol tak blízko, že chlapcovi dýchal na pery. „Mňa nikto okrem teba nezaujíma, Billy. Okrem toho si miliónkrát krajší ako ony.“

„Naozaj?“ zašepkal chlapec nedôverčivo. Všetky boli tak pekné a on bol… Len úplne obyčajný chalan.

„Billy, ty mi stále neveríš? Pozri sa koľko sme toho prekonali a stále som s tebou. Nemyslíš si, že keby si pre mňa nebol jediný, bol by som tu?“ povedal Tom trocha smutnejšie.

„Keď ja… Ja… Nie som… Nie som pre teba po tom všetkom dosť dobrý.“

„Bill… Prečo si to myslíš? Vieš… Ja si zase myslím pravý opak. Toľko si si toho kvôli mne vytrpel. Vidím, ako veľmi ti na mne záleží, ako veľmi ma miluješ. Chcel si kvôli mne zomrieť… To ja nie som hodný teba, nie ty mňa. Ublížil som ti toľkokrát a bojím sa, že ti to do smrti nevynahradím, ale prisahám, že sa budem snažiť. Chcem ťa spraviť šťastným. To je jediné poslanie v celom mojom živote,“ priznal pekný lekár úprimne. Bill sa k nemu opäť pevne pritisol a jemnučko popoťahoval. Zavrel očká: „Bojím sa, že ťa raz omrzím.“

„Billy…“ pevne chlapca objal a silno ho stískal. „Vo vzťahu dvoch ľudí to nikdy nie je vždy len ideálne. Raz sme hore a raz zase dole, ale to všetko len má posilniť našu lásku. Prosím, nebuď smutný, ak budem mať zlú náladu a odvrknem ti. Nechcem sa s tebou ani hádať, ale niekedy… Jednoducho musím, pretože to mám v povahe. Neber to prosím tak, že ťa nemám rád. Vždy ťa budem mať rád a nikdy ma neomrzíš, pretože viem, že ťa chcem mať po boku až do smrti a aj potom.“ Bill sa jemne pousmial a viac sa k chlapcovi pritúlil. Venoval mu sladký bozk. Tom ho s radosťou opätoval a pomaly čiernovláska pustil.

„Poď, ideme sa porozprávať s Violet a vyberieme si opatrovateľku,“ povedal, položil Billovi ruku na pás a odviedol ho do obývačky.

author: Nathy_TwC & Sisa