Robbery II – Life isn’t fairytale 12.

Bill sedel v obývačke na kresle a z posledných síl sa snažil udržať otvorené oči, aby mohol dočítať stranu v skriptách. Bez úspechu. Spal za pár sekúnd. Keď to videla mladá blondína, spokojne sa uškrnula. Sabrina pomaly vyšla schody a zaklopala na dvere lekárovej kancelárie.

„Môžem?“ usmiala sa. Tom zdvihol pohľad od svojho počítača a pozrel sa na ženu cez vrch monitora.

„Niečo vážne?“ povedal bez záujmu a oprel sa o operadlo.

„Ide o škôlku malej,“ povedala Sabrina.

„Tak dobre. Sadni si,“ posunkom jej ukázal stoličku oproti, ktorú od neho delil stôl.“ O čo ide?“

„Nechce sa kamarátiť s inými deťmi.“

„No… Violet je na svoj vek veľmi inteligentná. Myslím… Nebude to trvať večne,“ pousmial sa Tom milo na opatrovateľku. „Je tam ešte krátko a predtým bola vždy len so mnou alebo Billom. Moja dcérka je šikovné dievča a určite bude mať čoskoro veľa kamarátok,“ ubezpečil pekný lekár dievča. Sabrina sa usmiala a vstala. Ladným krokom prešla k Tomovi za stôl.

„Čo keby ste išli ráno s nami? Určite by sa potešila,“ koketne sa usmiala. Tom si jej úsmev ani nevšimol, len sa zamyslene pozrel pred seba.

„Vlastne to nie je zlý nápad. Vezmem ju do škôlky a vy budete mať doobeda čas pre seba. Budete sa môcť aspoň vyspať,“ uvažoval chirurg.

„Rada pôjdem.“

„Ja viem, Sabrina,“ pozrel sa na ňu. „Ale aspoň s ňou budem chvíľku osamote a trocha sa porozprávame. Okrem toho… Nebudem vás už zdržiavať. Choďte sa venovať Violet a ja… Myslím, že som s prácou už nadnes skončil. Pozriem sa na Billa,“ dodal a vypol počítač.
„Violet spí a Bill tiež. Zostali sme sami,“ usmiala sa znova.

„Och, Bill určite znova zaspal pri učení,“ povedal si Tom pre seba, pousmial sa a vstal. „Tak v tom prípade už máte voľno. Dobrú noc,“ zaželal jej lekár, obišiel ju oblúkom a vyšiel z kancelárie. Mladá pestúnka si nespokojne dupla a zavrela sa u seba v izbe. Veď ona ho určite dostane.

Medzitým Tom zišiel do obývačky. Okamžite si všimol čiernovláska sediaceho v kresle, ako spal a skriptá stále pevne zvieral v rukách. Pousmial sa a ticho sa k nemu priblížil. Opatrne mu z rúk vytiahol učebnicu, položil ju na stôl tak, ako bola otvorená v jeho rukách, vzal ho do náruče a niesol si ho do spálne. Bill nespokojne zakňučal a našpúlil pery. Tom ho nežne uložil do rozostlanej postele a začal ho vyzliekať. Prstami zakaždým nežne pohladkal novo odhalenú časť pokožky, a keď čiernovlások ostal len v spodnej bielizni, starostlivo ho prikryl. Nahol sa nad neho, s úsmevom mu zaželal dobrú noc a vtisol mu pusu na čelo. Chlapcove očká sa pomaly otvorili a on sa s úsmevom zadíval na svojho princa. Chirurg sa k nemu posadil a hladkajúc po vlasoch svojho miláčika povedal: „Znova si zaspal pri učení.“

„Nechcel som,“ zašepkal chlapec s jemným úsmevom.

„Ja viem, že si nechcel. Aj mne sa to často stávalo. Zajtra budeš pokračovať, ale najprv sa musíš dobre vyspať. Ja zatiaľ pôjdem ešte pozrieť Violet a dať jej pusu na dobrú noc. Ty zatiaľ sladko spinkaj, miláčik,“ vtisol svojmu snúbencovi na čelo ďalší bozk a prešiel k izbe svojej roztomilej dcérky. Chlapec poslušne zavrel očká a okamžite zaspal. Violet sa na posteli nespokojne prehadzovala a popoťahovala. Tom si k nej prisadol a starostlivo jej priložil ruku na čelo. Bolo trocha teplejšie ako obyčajne, a tak prešiel k dverám oproti izbe jeho dcérky. Zaklopal a čakal. Odpovede sa však nedočkal. Dievčatko v izbe sa ticho rozplakalo. Tom sa k nej vrátil, prisadol si na posteľ a nežne ju objal: „Violet, maličká, povedz ockovi… Bolí ťa niečo?“ Dievčatko opatrne rozlepilo očká a ticho vzlykalo. „No tak, už som s tebou. Už je dobre,“ silno dievčatko stískal v náručí a nežne sa s ním húpal zo strany na stranu. „Zmeriame ti teplotu?“

„Môžem spinkať s vami?“ zavzlykala tichučko.

„Och, miláčik, to vieš, že môžeš,“ usmial sa Tom a vzal si dievčatko so sebou do spálne. Uložil ju medzi seba a spiaceho Billa, odmeral jej teplotu, dal zapiť tabletku, vyzliekol sa a ľahol si. „Zajtra musíme ísť k doktorovi, Vio,“ dodal Tom a pohladkal dievčatko po vláskoch. „Skús spinkať, chrobáčik,“ vtisol dievčatku bozk na čielko, pritisol i ju k sebe a hladkal ju, kým nezaspala. Bill opatrne rozlepil očká.

„Čo sa stalo?“ šepol a pohladkal dievčatko po tváričke. Tom si zívol.

„Má teplotu a asi aj trocha nádchu. Keď som bol dole, skontroloval som jej rukou teplotu. Išiel som za Sabrinou, aby na ňu dala pozor, ale Violet sa rozplakala. Vzal som ju radšej k nám,“ zašepkal Tom a cez tmu hľadel na obrys pekného čiernovláska.

„Pôjdeš s ňou zajtra lekárovi?“ šepol chlapec a hladkal dievčatko po tváričke.

„Áno a asi si vezmem aj týždeň dovolenku. V tomto Sabrine nedôverujem. Pochybujem, že by kvôli nej vstávala, a ty sa potrebuješ učiť, takže ťa nebudem zaťažovať,“ pousmial sa Tom. Chlapec sa pousmial a vstal. Vzal lekára za ruku a zamieril do kúpeľne. Chirurg ho prekvapene nasledoval. Bill za nimi zamkol dvere kúpeľne a s úsmevom sa oprel o stenu. „Čo je, Billy? Ty… Máš nejaké nekalé úmysly, čo?“ Tom si chlapca pred sebou premeral. Čiernovlások sa však ďalej sladko usmieval. „Billy…“ zašepkal Tom hravo a prudko sa k chlapcovi pritisol. Dlane mu položil na boky, a pritom ich palcami nežne hladkal. „Chceš ma?“

Chlapec hneď prikývol a ťahal ho do sprchy: „Chcem, aby si si ma vzal. Rýchlo a tvrdo,“ zašepkal. Tomovi cuklo v rozkroku a ťukol čiernovláska po nose.

„Čo ti to tak zrazu napadlo, hm?“ vyzvedal chirurg a stiahol si boxerky.

„Chcem to skúsiť… S tebou,“ sladko sa usmial a vyšpúlil zadoček. Tom ho po ňom ihneď plesol, prudko si ho k sebe pritiahol a aj jemu stiahol spodnú bielizeň. Bill sa zavrtel a viac sa prehol. Lekár vzal ho na ruky a zatvoril sa s ním v sprche. Zapol teplú vodu a pritisol čiernovláska na chladné sklo.

„Hm, myslím, že dnes to bude naozaj rýchle. Billy, dnes si priveľmi sexy,“ zašepkal chlapcovi do ucha a silno v dlaniach stisol malý, pevný zadok. Drobný čiernovlások mu okamžite obmotal nohy okolo bokov a nechal si na tvár dopadať kvapky vody. Tom si ho vyzdvihol a tvrdo sal pokožku na čiernovláskovom krku. Pomaly presúval pery na útlu hruď, jazykom provokatívne krúžil v okolí malých bradaviek svojho krásavca. Zrazu zdvihol hlavu a svojimi ústami uväznil Billove. Vášnivo sa do nich dobýval, a popri tom sa prudko vzrastajúcim vzrušením trel o malý zadoček. Stonal do bozku vzrušením. Čiernovlások mu steny ochotne oplácal a slastne zatváral očká. Miloval čokoľvek, čo mu robil jeho Tom.

Pekný lekár prudko od seba odtrhol ich pery a zhlboka sa nadýchol. Cítil ako ho čiernovláskova erekcia šteklila na bruchu. Ten dotyk mu po tele rozlieval mučivé až príliš príjemné brnenie, ktoré sa kumulovalo do jeho penisu.

„Oh, Bože…“ zastonal Tom nahlas. „Bill, si úžasný…“ dodal a prstom vyhľadal chlapcov pálivý vstup.

„Nič… Nič som ešte nespravil,“ zastenal Bill, keď cítil, ako sa do neho lekárov prst tlačí.

„Stačí, že si,“ zašepkal Tom a zachvel sa, keď pocítil, ako svaly pevne obopínajú jeho ukazovák. „Do riti,“ zanadával a prudko prirazil a stočil palec. Chlapec sa prudko prehol a hlasno zastenal: „Môj Bože.“ Tom prst vybral a rukou sa zaprel vedľa Billovej hlavy.

„Oh, Bill, musím už do teba, lebo… Lebo ak to nespravím teraz, urobím sa mimo tvojho tela,“ zašepkal chirurg a rýchlo našiel najstabilnejšiu polohu. Roztiahol chlapcov zadoček a vystrčil boky. Špička jeho vzrušenia sa pritisla na citlivú pokožku. Čiernovlások spokojne zastenal a pomohol mu. Tom pod návalom slasti privrel oči a zaklonil hlavu. Bolo to neopísateľné vzrušenie, ktoré sa mu rozlievalo po tele. Bill sa naňho sám prudko prirazil a stisol sa okolo neho. „O – Oh,“ vzdychal Tom nahlas a rýchlo pohyboval panvou oproti telu svojho snúbenca. Každým hlbším prírazom sa otieral o chlapcovu prostatu. Ten na oplátku hlasno vzlykal a zarýval nechty do chlapcovho chrbta. Tvoril na ňom hlboké, dlhé ryhy. Tom hneď spomalil a pohladkal ho po mokrých vlasoch.

„Billy… Nechcem ti ubližovať… Láska moja…“ šepkal pomedzi to, ako pomaly vchádzal a vychádzal z chlapcovho tela, a oprel si čelo o Billovo rameno.

„J – Je to dokonalé,“ zašepkal chlapec. Tom znova pomaly zrýchľoval a cítil, ako sa čiernovlások chvel. Drvil v rukách jeho stehná a pritisol pery na malé uško. „P – Pridaj… Ah, Bože… T – Tomi… Prosím,“ lapal po dychu čiernovlások. Chirurg poslúchol a znova sa dostal do tej mučivej rýchlosti. Silou vrážal do povoľného vnútra svojho milenca a špičkou narážal do bodu, ktorý nútil čiernovláska pod ním kričať. Obaja veľmi rýchlo zabudli na malú Violet spiacu vedľa. Pohrúžení do sily okamihu vnímali len svoje vlastné uspokojenie. Tomova ruka rýchlo vyhľadala Billovu erekciu. Stisol ju v dlani a párkrát prudko zapohyboval zápästím v rytme pohybu svojich bokov. Bill sa stiahol a on v tej chvíli prudko prirazil. Ich citlivé pokožky sa o seba drsne otreli a obaja naraz s výkrikom vyvrcholili.

Bill sa k nemu pevnejšie pritisol a spokojne oddychoval. Jemne sa zavrtel bez toho, aby si uvedomil, že má za chrbtom kohútik. Následne sa kúpeľňou ozvali dva prekvapené výkriky chlapcov, keď na ich rozhorúčené tela dopadla ľadová voda. Tom zanadával a rýchlo vodu zastavil. Pomaly sa od čiernovláska odtiahol, vyšiel zo sprchy a podal mu bielu, mäkkú osušku. Sám si zobral druhú a sušil sa.

„Do pekla. Tá sprcha nám to tak hnusne pokazila,“ povedal Tom a rýchlo začal sušiť Billa. Ten uzimene drkotal zúbkami. Tom ho rýchlo šúchal, potom uteráky zahodil, vzal si ho do náruče a ako princeznú si ho tichučko ako myška odniesol do spálne.

„Tomi,“ zasmial sa ticho a pritisol sa k lekárovi. „Milujem ťa.“

„Aj ja ťa milujem,“ opätoval chirurg vyznanie nežným hlasom a uložil čiernovláska do postele. „Teraz však už zábava skončila,“ zašepkal a pohladkal čiernovláska po vlhkých vlasoch. „Musíme spať.“

„Budeš ma navždycky milovať?“

„Samozrejme, miláčik,“ nahol sa k nemu Tom a láskyplne ho pobozkal. Keď sa odtiahol, ešte raz ho pohladkal po tvári. „Snívaj sladko, láska,“ šepol do ticha, pobozkal chlapca na čelo a prešiel k svojej časti postele. Ľahol si a otočil sa čelom k Billovi, od ktorého ho delila spiaca Violet.

„Si tak ďaleko,“ zašepkal Billy.

„Hm, musím byť. Medzi nami je Vio,“ šepol Tom s úsmevom v hlase a natiahol cez spiace dieťa ruku k čiernovláskovi. Ten sa okamžite chytil a pevne mu ju stisol. Opatrne malú preliezol a uložil sa mladému lekárovi na hrudi.

***

Tom a Violet pred chvíľou odišli k lekárovi a Bill ostal sám v obývačke. Počul, ako sa Sabrina promenáduje po kuchyni. Tak teda vstal a pomaly vošiel.

„Môžem pomôcť?“ usmial sa, keď videl, že sa pokúša o obed.

„Hm, samozrejme,“ povedala cez plece a prebehla čiernovláskovu postavu zamračeným pohľadom. Znova sa odvrátila a umývala riad ešte od raňajok, ktoré Tomovi a Violet pripravila. Rozzúrene drhla tanier a rozmýšľala, čo na ňom Tom videl. Bill si s úsmevom viac pritiahol k telíčku tenkú mikinu a prešiel k nej. Pomáhal jej s cestom.

„Ja… Myslel som… Keď tu teraz bývate a staráte sa o malú… Či by sme si nemohli tykať,“ usmial sa znova.

„V pohode,“ povedala cez zuby a s hraným úsmevom sa k chlapcovi otočila. „Hovor mi Sabrina,“ dodala a dívala sa, čo robí.

„Bill,“ usmial sa na oplátku a ďalej sa venoval krájaniu cibule. Sabrina sa vrátila k riadu.

„Ako dlho ste s doktorom už spolu?“ opýtala sa na oko bez záujmu a utierala taniere.

„Je to… Už pár rokov… Vlastne… 5 rokov. Dali sme sa dokopy ešte pred tým, ako sa narodila malá,“ odpovedal Billy zamyslene.

„Aha,“ povedala Sabrina zamyslene. „A… Violet? Ona… Adoptovali ste si ju?“ zaujímala sa ďalej.

„Nie. Je to Tomova biologická dcéra,“ odpovedal už o niečo menej ochotne.

„Och, vážne?“ povedala blondínka prekvapene. „No, tak potom už viem, po kom je taká… Milá,“ dodala a sadla si k stolu, aby ošúpala zemiaky. „Ako ste sa s doktorom spoznali?“ Bill sa zasekol v strede pohybu a usykol, keď sa mu nôž zarezal do prsta. Okamžite si ho strčil do úst. „Och, porezal si sa?“ ustarane sa na chlapca zahľadela, ale v duchu sa mu smiala. Nemehlo sprosté. Nič nevie, pomyslela si, vstala, chvíľu sa hrabala v skrinkách, a potom mu podala náplasť na poranený prst. „Nech sa páči,“ podala mu ho. Čiernovlások sa usmial a vzal si ho.

„Ďakujem,“ oblepil si prst. „Máš rada zvieratá?“ zmenil tému.

„Hm, celkom. Podľa toho čo. Ale… Rozmýšľam… Ty a Tom… Môžem ho tak volať, však? Neprekáža ti, že tu má aj svoju dcéru? No… Tipujem, že pred tebou už mal vzťah so ženou, keďže má dieťa,“ nedala sa odbiť Sabrina.

„Nie. Violet ľúbim rovnako ako Tom,“ odpovedal chlapec vyrovnane. „Je ako moja.“

„Rozkošné,“ povedalo dievča a potlačilo chuť prevrátiť očami. „Hm, tak… Ako že ste sa to spoznali?“

„To by som si radšej nechal pre seba.“

„Hm, tak dobre. Ja len… Ale nič. No takže… Myslím, že to hodím do trúby a… Pôjdem si do izby čítať, kým sa Vio nevráti,“ povedala Sabrina, keď videla, že už z čiernovláska nič nevytiahne. V izbe bude musieť porozmýšľať o nejakom účinnom spôsobe, ako Toma dostať. Chlapec len prikývol a usmial sa: „Dobre, ja to tu dokončím.“Sabrina prikývla a odišla.

***

Čiernovlások sedel na posteli v spálni a usilovne listoval v učebnici. Nedarilo sa mu. Zrazu do izby vošiel Tom a vyzeral dosť unavene.

„Ahoj, Billy,“ pozdravil čiernovláska s milým úsmevom a s povzdychom si vedľa neho sadol. Chlapec sa k nemu okamžite pritúlil: „Čo sa deje?“

„Nič, len… Violet museli pichať injekciu a strašne plakala. Musel som s ňou ísť ešte do cukrárne na zákusok. Len čo sa upokojila z injekcie, vymýšľala, že chce zmrzlinu. Keď som jej ju nedovolil, zase plakala a všetci sa na nás pozerali. Nevedel som ju upokojiť, a tak som sa nahneval a nakričal na ňu. Plakala preto a teraz sa na mňa hnevá a zavrela sa so Sabrinou v izbe. Ale… Vidím, že aj ty máš asi s niečím problém. Hm, potrebuješ pomoc?“ zaujímal sa Tom. Chlapec sa okamžite rozosmial a z očiek mu vytieklo pár sĺz. Držal sa za brucho a smial. Pekný lekár sa zatváril zmätene.

„No, nikdy nemala takéto… Ako by som to povedal… Nikdy tak netrucovala. Nechápem čím to je. A… Nesmej sa z toho. Mne to nie je vôbec smiešne,“ povedal Tom, nahol sa nad neho a začal ho štekliť. Bill so smiechom vypískol a v záchvate sa pod ním krútil. Tom po chvíli prestal a doľahol naňho. Pohladkal ho po vlasoch. „Billy, čo sa učíš? Nemám ti pomôcť? Musím sa priznať… Teóriu by som si veľmi rád zopakoval. Posledných pár rokov vykonávam len prax,“ usmial sa a vtisol mu bozk na bradu. Čiernovlások zavrnel a podstrčil mu podklady na test. Lekár sa posadil a prezeral si ich. Prevracal strany, pohľadom rýchlo čítal zadania úloh. „Nie je to ťažké,“ pozrel sa na svojho miláčika.

„Je a riadne!“ nesúhlasil čiernovlások.

„Ale Billy… Keď si zvládol skúšku z biofyziky, toto je úplne banálne,“ zaškeril sa chirurg a ukázal na kostru.

„Čo keby sme si to prebrali prakticky?“ nahodil nevinný pohľad.

author: Nathy_TwC & Sisa