Robbery II – Life isn’t fairytale 13.

„Chcel som to navrhnúť,“ usmial sa Tom šibalsky, „ale rozptyľovalo by ťa to, a… Potom by si sa toho veľa nenaučil. Hovorím z vlastnej skúsenosti,“ priznal.

„No táák,“ zazubil sa.

„Och, Bill…“ zaškeril sa aj Tom a chytil chlapca za stehno. „Začneme s kostrou dolnej končatiny, ktorá sa po latinsky povie ossa membri inferioris liberi,“ a provokatívne ho stisol. Chlapec spokojne zavrnel a čakal. „Stehenná kosť – femur,“ rukou pomaličky prešiel ku kolenu a popri tom si k nemu prisadol čo najbližšie. Palcom pohladkal kosť, ktorá sa skrývala pod látkou Billových teplákov a vtisol mu vlhkú pusu pod ucho. „Jabĺčko je patella,“ dodal a medzi pery chytil malé, sladké uško.

„Pokračuj,“ mladý študent spokojne zavrel oči.

„Hm, nevidím nijaké výsledky,“ šepol lekár hlbokým hlasom. „Pamätáš si to?“ spýtal sa a prešiel nižšie. „Kosti predkolenia – ossa cruris.“

„Samozrejme,“ zavrnel chlapec.

„Tak čo keby si mi to zopakoval?“ chirurgove pery sa s úsmevom prisali na chlapcov hebký krk. Miesto odpovede sa ale ozval len hlasný sten. „Bill…“ Tom sa odtiahol a prísne sa na chlapca pozrel. Zložil si ruky na hrudi: „Vidíš, hovoril som ti, že sa takto nič nenaučíš,“ usmial sa záškodnícky. Bill mu nespokojne zopakoval jeho vlastne slová a zavrtel sa. „Veľmi dobre. Vidím, že som skvelý prednášajúci,“ zasmial sa Tom a pohladkal chlapca po tváričke.

„Pokračuj, Tomi,“ zaprosil čiernovlások.

„Neviem… Začína sa to zvrhávať,“ šepol Tom. „Možno by si mi ty mohol ukázať čo všetko vieš, a ja by som ťa len… Pre zmenu doplnil,“ zmenil taktiku. Chlapec sa spokojne usmial a usadil sa mu v lone. „Takáto odpoveď bude určite na A,“ Tom chytil čiernovláska za zadoček. Čiernovlások sa spokojne usmial a podrobne Tomovi prechádzal prstom po tele a pomenovával. Ten prikyvoval, občas ho opravil a ani sa nenazdali a Billy na všetky otázky poznal správne odpovede. „Och, Billy. Ja ťa tak veľmi milujem,“ zašepkal Tom, keď ho prudko prevalil pod seba a začal ho vášnivo bozkávať na krku. V najmenej očakávanej chvíli sa dvere prudko otvorili: „Bill?“

Tom sa od čiernovláska okamžite odtrhol a zahľadel sa na dvere. Stála v nich Sabrina a prekvapene sa na nich dívala. Chirurg sa od svojho snúbenca pomaly, dosť neochotne odtiahol.

„Čo potrebuješ?“ spýtal sa a trocha zamračene na ňu hľadel.

„Malá plače a nechce sa utíšiť,“ povedala pestúnka vecne.

„Och, dobre,“ lekár sa otočil k čiernovláskovi s prosbou v očiach. „Pôjdeš za ňou? Mňa… Mňa asi veľmi nebude chcieť vidieť, keď som na ňu dnes tak nakričal,“ priznal Tom s trpkosťou v hlase.

„Len bež,“ usmial sa chlapec. „Utekaj.“

„Nie som si istý. Volala teba. Nechcem… Bojím sa, že mi zase prasknú nervy,“ povedal Tom a poškriabal sa na krku.

„Bež,“ zopakoval čiernovlások nežne, ale naliehavo.

„Och, Bill… Ale… Budeš sa učiť. Je to jasné? Keď sa vrátim, nech ťa vidím s nosom v knihe,“ zdvihol sa, stisol mu ruku a naznačil Sabrine, aby išla s ním. Chlapec sa rozosmial a prikývol.

„Dobre.“ Tom mu venoval ešte jeden úsmev, kým za sebou ticho nezavrel dvere a neostal na chodbe so Sabrinou.

„Čo jej je?“ spýtal sa rýchlo. Dievča sa spokojne usmialo a zatiahlo mladého lekára do svojej izby.

„Spí,“ zašepkala mu do pier, kým sa k nemu naplno pritisla. Tom zalapal po dychu prekvapením. Nestačil sa ani spamätať a už cítil jej ruky pod tričkom na chrbte. Uvedomoval si, že bol ešte stále vzrušený z toho, ako sa s Billom pred chvíľou spolu bozkávali, ale… Prudko ju od seba odsotil.

„Bože… Čo to… Čo to robíš, Sabrina? Si blázon?!“ vyhŕkol okamžite.

„Viem, že to chceš,“ opätovala mu a stiahla ho na posteľ. Usadila sa mu na nohách. Tom ju zo seba opatrne, ale dosť rázne zhodil, a vstal. Nahnevane sa na ňu pozrel.

„Ešte raz sa o niečo také pokúsiš a máš padáka,“ takmer kričal.

„Ak ma odmietneš… Oľutuješ to!“ Lekár sa na tom len schuti zasmial. Potom však smrteľne zvážnel a zaťal čeľusť.

„Myslím to vážne, Sabrina. Ty nie si v pozícii, aby si si diktovala podmienky. Ak sa niekedy dozviem, že si niečo povedala alebo spravila Billovi alebo Violet, poputuješ odtiaľto rovno do basy. Teraz sa budem tváriť, že sa nič nestalo, ale ak sa to zopakuje… A ešte jedna vec. Nemysli si, že sa ťa zľaknem. tieto úbohé vyhrážky si nechaj pre iného hlupáka. Radím ti, aby si si vyhliadla iného chlapa, pretože mňa zaujíma len a len Bill,“ sipel pekný chirurg a zatínal päste. To sa ale na oplátku zasmiala ona: „A čo na ňom vidíš? Že je väčšia kurva ako ja?! Poznám toho tvojho Billa! Jebával s mojím pasákom a rozkošne pri tom stenal,“ uškrnula sa. „Myslím že Frederika by zaujímalo, kde svoju obľúbenú kurvičku nájde. Máš poslednú šancu spamätať sa!“

„Sabrina,“ zavrčal Tom výhražne. „Bill to nerobil preto, že chcel. Viem, prečo sa to stalo. A určite viem, že Bill ani zďaleka nie je taká kurva ako ty! Ty sa mi sama hádžeš do postele a stavím sa, že aj tomu Frederikovi by si vždy roztiahla nohy. Vieš čo? Po tom, čo si mi povedala, nebudem nič prehliadať. Jednoducho si okamžite pobaľ veci a vypadni. Nechcem, aby takáto… Ženská vychovávala moju dcéru a žila so mnou pod jednou strechou,“ uzavrel Tom debatu a rýchlo vyšiel z izby.

„Varovala som ťa!“ skríkla ešte za ním.

Lekár s dupaním prešiel do spálne a rýchlo otvoril dvere. Pozrel sa na čiernovláska, ktorý sedel na posteli a učil sa. Niekoľkokrát sa prudko nadýchol a vydýchol. Potom vošiel, sadol si vedľa neho a silno ho objal.

„Č – Čo… Čo sa stalo?“ zakoktal chlapec okamžite.

„Nič… Nič sa nestalo,“ povedal Tom a pobozkal čiernovláska do hebkých voňavých vláskov. „Len sa chcem pomaznať.“

„Viem, že sa niečo stalo. Cítim to.“

„Billy, prosím, nemusíš mať starosti,“ odtiahol sa muž s cornrows a zahľadel sa mu do očí. „Všetko je v poriadku, len… Zase som sa nepohodol s… Vilolet,“ zaklamal.

„Mám isť za ňou?“

„Nie, nie. Vraj už zaspala. Nechaj ju spinkať a radšej ma objím. Potrebujem ťa mať pri sebe,“ povedal Tom smutne.

Chlapec mu okamžite vyšiel v ústrety a ochotne ho bozkával. Tom sa jeho dotykom poddával a cítil, ako jeho hnev a sklamanie pomaly opadávali. Jeho potreba po čiernovláskovom dotyku sa v ňom opäť naplno prebrala. Jemne chlapca zatlačil do matraca a doľahol naňho. Bill sa pod ním zachvel a túžobne zastenal jeho meno. Tomovo srdce pritom vynechalo niekoľko úderov. Zrazu sa cítil, akoby sa s ním miloval po prvýkrát.

Rukami začal vášnivo skúmať drobné telo pod sebou a začal sa oň trieť. Nezadržateľná túžba ho hnala za tým, aby nútil pekné stvorenie pod sebou stenať tak ako v noci. Mysľou mu prebehla scénka zo sprchy a zacítil pnutie v rozkroku.

„Billy…“ zašepkal čiernovláskovi do ucha predtým, ako mu ho pokrýval bozkami, a zasnene načúval jeho tichým prosbám o viac. Oboch ich rýchlo povyzliekal a ich nahé pokožky sa o seba začali trieť. Zalieval ich pot a s každým presne miereným dotykom z ich hrdiel vychádzali dráždivé, vzrušené stony a tiché mená…

***

Sabrina si Toma odchytila hneď, ako ráno vyšiel zo spálne: „Varovala som ťa. Ak si nedáš povedať… Billov otec dostane veľmi zaujímavé fotky.“ Tom sa na ňu začudovane pozrel.

„Čože? Aké fotky?“ nechápal. „A… Čo tu ešte chceš? Nemala si byť už dávno preč?“ zasipel a pozrel sa za roh, či ich nesleduje Bill. Sabrina mu do ruky okamžite vtisla fotky, na ktorých sa bozkávali. Tom si ich šokovane prezeral.

„Ty… Ale…“ koktal a nechápal. „Č – Čo to do čerta má znamenať? Kde… Bože, nikdy sa to nestalo! To… Neopováž sa mu ich poslať!“

„Pošlem, ak nesplníš moje podmienky!“ skríkla, no nie priveľmi nahlas.

„Aké podmienky? Čo… Sabrina, prisahám… Nesnaž sa ma naštvať,“ zvyšoval hlas pekný chirurg.

„Budeš so mnou! Inak sa tie fotky dostanú prezidentovi!“ nástojila Sabrina.

„Ako… Ty si zrelá na psychiatriu! Nebudem s tebou! Milujem Billa! Tie fotky sú podvrh! To ti neprejde!“ presviedčal ju, hoci vedel, že mu to asi nijako nepomôže.

„Riskneš to?“ spýtala sa posmešne.

„Prečo ma chceš? Prečo mňa?“ nechápal Tom.

„Bohatý, sexi… Chcem ťa, Tom! Dostanem všetko, čo chcem!“

„Chceš prachy? Fajn, koľko chceš? Dám ti, koľko budeš potrebovať, ale na to ma nepotrebuješ,“ hovoril chirurg a vo vnútri vrel.

„Chcem teba,“ zopakovala.

„Dobre, ale mám podmienku aj ja,“ povedal Tom ticho.

„Skús,“ šepla.

„S Billom sa nerozídem. Ostanem s ním a všetko bude tak ako doteraz. Nič sa nedozvie ani on, ani Violet a ty… Dostaneš, čo chceš. Je to v poriadku?“ Tom si nepomohol a musel od nej odvrátiť pohľad. Hnev ho opustil a nahradilo ho zhnusenie.

„Ostanem tu bývať,“ oznámila mu blondína.

„Fajn. Ostaň tu, ale staraj sa o Violet ako doteraz. Nič sa nemení,“ povedal Tom a sám neveril tomu, že niečo také vypustil z úst.

„Výborne,“ spokojne sa usmiala. „Keď Bill odíde do školy… Čakám ťa u mňa v izbe,“ otočila sa a odišla.

Tom zdvihol ruku a otvoril ústa, ale skôr ako by niečo stihol povedať alebo ju zastavil, bola preč. Tak len sklonil hlavu, obrátil sa čelom k dverám a položil ruku na kľučku. Zrazu mal pocit, že v ňom všetko oťaželo. O to horšie bolo pozrieť sa do očí šťastnému čiernovláskovi. Sedel na posteli a s oddanosťou, nekonečnou láskou v očiach naňho čakal. Ešte včera sa s ním miloval, mohol sa mu s čistým svedomím pozrieť do očí, ale teraz? Čo mohol spraviť? Mal mu to povedať? Mal byť ticho a nechať sa tou babizňou dirigovať? Nevedel, čo má robiť. Našiel v sebe však aspoň toľko sily, že sa došuchtal k posteli a zvalil sa na ňu. Mlčal, nič nepovedal. Myslel si, že to bude rovnaké? Omyl. Teraz už vedel, že jeho šťastie je preč. Chlapec sa k nemu prisunul a pobozkal ho: „Hodíš ma, prosím, do školy?“ Tom sa na čiernovláska pozrel a pri pohľade na jeho rozžiarené očká sa neubránil úsmevu.

„Samozrejme, miláčik. Bude mi cťou,“ povedal a stiahol si čiernovláska na seba. Nežne sa nosom otrel o jeho, zatvoril oči, dýchal jeho omamnú vôňu a usmieval sa.

„Si poklad,“ usmial sa Billy spokojne a venoval mu bozk.

„Možno,“ odpovedal lekár ticho a hladkal čierne vlasy. „Dnes máš tú skúšku, však?“

„Áno,“ pousmialo sa pekné stvorenie.

„Billy, cítim v kostiach, že to bude áčko,“ zasmial sa chirurg. „Ale… Prosím, neukazuj im to tak ako mne. To môžem len ja,“ silno chlapca stisol v náručí.

„Neboj sa,“ rozosmial sa Bill.

„Kedy to začína a kedy sa mám po teba vrátiť?“ spýtal sa Tom a bodla ho vina.

„Zavolám ti, Tominko,“ šepol čiernovlások nežne.

„Najlepšie… Najlepšie by bolo, keby som to vedel dopredu. Čo ak… Čo ak ma zavolajú do nemocnice alebo niečo. Veď vieš, že som vždy na roztrhanie,“ zaklamal Tom a znova sa cítil previnilo. Povedal si však, že si na ten pocit bude musieť zvyknúť.

„Tak sa prejdem,“ opäť ho pobozkal a smial sa pritom.

„Billy, to nie. L.A. je pre takého krásneho a krehkého človiečika veľmi nebezpečné mesto. Neprežil by som, ak by ti niekto ublížil,“ zosmutnel Tom.

„Ja som predsa v poriadku,“ odpovedal s úsmevom.

„Áno, ale…“ nežne ho od seba odstrčil a položil ho vedľa seba. Pritisol sa k nemu bokom a chytil ho za ruku. „Bill, prosím, veľa to pre mňa znamená.“

„Tak dobre… Budem rád, keď po mňa prídeš,“ dosvedčil čiernovlasý chlapec. Tom mu najprv neodpovedal, len ho nežne pobozkal na pery, a keď sa odtiahol, s úsmevom sa opýtal: „Ideme?“

„Dobre. Veľmi rád.“

***

Tom s povzdychom zatvoril vchodové dvere. Prešiel k Violetinej izbe a nakukol dnu. Spala. Opäť ich zatvoril a prešiel k dverám oproti, kde mala izbu opatrovateľka. Opatrne zaklopal a čakal.

„Ďalej,“ ozvalo sa spokojne z vnútra. Tom zaváhal a dlho stál na chodbe. Nakoniec však vošiel a zamkol za sebou.

„Som tu presne ako si chcela. Máme hodinu. Potom sa musím vrátiť po Billa,“ povedal a ostal stáť pri dverách. Nejako sa nemal k činu.

„Výborne,“ zavrnela a zamierila k nemu. Tom sa pritisol k dverám. Nevedel či bude vôbec schopný toho dotknúť sa jej.

„Budeš musieť byť viac aktívny,“ povedala Sabrina.

„A čo ako to nedokážem?“ odpovedal chirurg.

„Fotky dostane Gordon.“

„Bože… Môžeš s tým už prestať? Mám hodinu a ja neviem, či… To je jedno,“ priznal Tom nakoniec.

„Nechám to na teba!“

„Ako chceš,“ zasipel Tom a schmatol ju. Boli pri sebe príliš blízko. „Nemysli si, že k tebe niekedy budem niečo cítiť,“ dodal nenávistne

„Verím tomu, že áno,“ usmiala sa zlomyseľne.

„Never tomu. Len sa sklameš,“ zašepkal Tom, znova ju od seba odtiahol a vyzliekol si tričko. „Poďme na vec, nech to už mám z krku.“

„Nie… Chcem, aby si to robil pekne pomaly a chcem si to užiť!“ skríkla ticho.

„Máme hodinu. Nemám čas hrať sa s tebou na mačičky,“ povedal chirurg.

„Nemáš na výber,“ zasipela.

„Nebolo to v podmienke. Ty nemáš na výber. Ja nemám čas a ty to chceš, tak kde je problém? Prestaň sa so mnou hádať. Keď bude Bill niekedy v škole od rána, tak dobre, ale teraz, prosím, nie.“

author: Nathy_TwC & Sisa