Robbery II – Life isn’t fairytale 14. (konec)

„To máš veľkú smolu, Tom. Veľmi veľkú,“ znela výhražne.

„Nie, ty máš smolu,“ povedal lekár a znova si tričko obliekol. „Všetko Billovi poviem a uvidíme, komu bude veriť viac. Či mne alebo tebe.“

„Tu nejde o Billa. Čo na to asi povie jeho otec?“

„Jeho otec si tie fotky určite preverí a zistí, že je to lacná, aj keď na prvý pohľad veľmi dôveryhodná fotomontáž. Potom ťa zažalujem a skončíš vo väzení, Sabrina.“

„Skús to. Uvidíme, kto vyhrá,“ zložila si s úsmevom ruky na hrudi.

„Ver tomu, že to budem ja. Bill ma neopustí, pretože som ho nepodviedol a jeho otec si môže trhnúť nohou, lebo Bill je plnoletý a rozhoduje za seba,“ trval na svojom lekár.

„Oh, zaujímavé, že doteraz to tak nebolo,“ naoko sa začudovala opatrovateľka. Tom si sťažka povzdychol a chytil sa za čelo. Chvíľu premýšľal a díval sa pritom do zeme.

„Sabrina,“ otočil sa k žene, „buď rozumné dievča,“ povedal pokojne a so všetkým sebazaprením sa prinútil a jemne si ju k sebe za ruku pritiahol. „Budem sa snažiť, ale nič ti nesľubujem, okay?“ dodal a zadíval sa jej rezignovane do očí.

„Nie,“ odsekla. „Máš na výber.“

„Sabrina, chcem byť milý. Nehnevaj ma,“ povedal Tom a položil jej ostýchavo dlane na boky. Dievča natočilo hlavu a svojimi dlaňami vkĺzlo pod jeho tričko. Tom nasucho preglgol a zatvoril oči. Pritisol si ju k sebe a začal ju nežne bozkávať na krku. Prstami pomaly zachádzal pod jej tričko a hladkal hebkú pokožku. Zrazu sa strhol a prudko ju od seba odstrčil. Bolo to celkom inštinktívne. Bože, čo to robím? Ja sa bojím tej… pomyslel si a prudko potriasol hlavou. „Sabrina, máš padáka. Vypadni z môjho domu, a ak sa opovážiš tie fotky niekomu ukázať, vysmejem sa ti do ksichtu, a naviac skončíš v base spolu s tým svojím Frederikom!“ skríkol a náhle ho prepadla zúrivosť. Mal chuť schmatnúť ju za krk a zaškrtiť, ale namiesto toho radšej rýchlo vyšiel z dverí a hnal sa do kuchyne. Čiernovlasý chlapec medzi dverami len šokovane sledoval divadlo pred sebou.

„Thomas!“ skríkla Sabrina a rozbehla sa za lekárom. Ten si pekného čiernovláska nevšimol a otočil sa k opatrovateľke.

„Čo tu ešte chceš?! Vypadni! Okamžite sa strať! Nechcem ťa tu! Skončila si! Pobaľ si veci a vypadni, lebo zavolám políciu a všetko im poviem! Zabudla si, čo si mi povedala o Frederikovi? Na tvojom mieste by som sa zbalil a už sa mi viac neukazoval na oči!“ kričal chirurg tak nahnevane, ako ho Bill nikdy nepočul kričať. Žena pred ním sa triasla od nervov a bezmocnosti. Keď ale pohľadom zaznamenala rozklepaného chlapca medzi dverami, spokojne sa uškrnula.

„Oh, takže poprieš, že si ma tam ešte pred chvíľou vyzliekal a pristúpil si na našu dohodu. Si úbohý!“

„Ty krava!“ neovládol sa už Tom a priskočil k nej. „Daj mi pokoj! Nič sa tam nestalo! Nič! Neviem, kde som nechal rozum, keď som na chvíľu zaváhal! Poviem ti však jednu vec! Nikdy by som ho nepodviedol, pretože ho milujem! Radšej budem sám, aj keď neprávom, ale s vedomím, že som ho nikdy nepodviedol, ako robiť to, čo si odo mňa chcela!“

„Budeš ma musieť zabiť, aby som mu to nepovedala!“

„Nezabijem ťa, pretože taká úbohá chudera mi nestojí za to špiniť si ruky! Vypadneš a dáš nám pokoj! Pokojne mu to povedz! Bill bude skôr veriť mne ako tebe, sprostej husi, čo ma chce len kvôli peniazom! Bill mi totižto verí a miluje ma! Sabrina, nemáš šancu!“

„Nezdá sa že by ti veľmi dôveroval,“ odpovedala s úškrnom a kývla hlavou k chlapcovi. Po tváričke mu stekali slzy a klepal sa, ako keby stál nahý uprostred snehového záveja. Tom sa obzrel a zhrozene sa zahľadel na pekného chlapca.

„Bill…“ zašepkal a spravil k nemu krok. „Bill, never jej! Ona…“ Chlapec len prudko zavrtel hlavou a o krok cúval. Vyplašene priateľa sledoval. Ešte ho takéhoto nevidel. „Billy,“ rýchlo k nemu prešiel a chytil ho za ruku, „never tej žene. Čo povedala, nie je pravda. Vydierala ma…“ Bill ale rukou cukol a zavrtel hlavou.

„Bojím sa ťa,“ zašepkal uplakane.

„Billy, neboj sa ma. Neublížim ti. Len… Hnevám sa na tú ženu. Chce nás rozdeliť a ja…“ Tomov hlas sa zlomil a rozvzlykal sa. Skryl si tvár do dlaní a otočil sa chlapcovi chrbtom. Mal sto chutí utiecť, ale nemohol. Čiernovlások mu zdráhavo položil ruku na rameno. Tom sa zatriasol a spadol na kolená. Bill prekvapene zažmurkal, ale v nasledujúcej sekunde k nemu dopadol na kolená a pevne ho objal. Lekár sa mu stočil do náruče a zavzlykal mu do krku: „Billy, neopusti ma. Nechcem ťa znova stratiť.“ Chlapec ticho vzlykol. Nevedel, čo robiť.

„Billy, Billy… Láska moja,“ šepkal mu Tom do ucha a pevne si ho k sebe tisol. „Never jej, prosím,“ šeptal mu pomedzi vzlyky a hladkal ho po vlasoch. „Chcela by nás rozdeliť. Chcela by moje peniaze, ale ja ju nechcem. Chcem len teba, miláčik.“

„Ja… Ja… Neviem, čo si mám myslieť,“ šepol čiernovlások.

„Bill…“ Tom sa odtiahol, zahľadel sa čiernovláskovi do očí a chytil ho nežne za ramená. „Nemôžem ti nič prikázať, ale prisahám, že som s tou ženou nič nemal.“

„Bojím sa,“ zašepkal Bill, „že znova… Že ma znova za niekoho vymeníš,“ dodal tichučko.

„Bill, nikdy by som ťa nevymenil dobrovoľne. Ani nikdy pred tým som to nespravil preto, že by som ťa nechcel. Všetko, čo som kedy spravil, som spravil preto, lebo som si myslel, že to bude pre teba najlepšie. Milujem ťa, a akokoľvek sa teraz rozhodneš, budem to rešpektovať,“ povedal so stiahnutým hrdlom a rozboľaveným srdcom. Čiernovlások ho pevne objal a zavrel očká, „aj ja ťa milujem, Tomi,“ zašepkal. Chirurg sa oňho oprel a sťažka sa nadýchol.

„Nech ide preč… Prosím!“ pevne stisol látku jeho trička. Lekár si zotrel slzy a pevne čiernovláska zovrel v náručí. Otočil sa k žene, ktorá ich zarazene sledovala.

„Sabrina, počula si. Tu si skončila. Vypadni.“ Dievča nenávistne zúžilo očká a s vyhrážkou sa zavrela v izbe. Tom zaboril tvár do havraních vlasov a zhlboka nasal ich vôňu. Chlapec ticho popoťahoval a stále nepúšťal jeho tričko. Jemne sa klepal.

„Neboj sa, Billy. Všetko bude v poriadku,“ zašepkal mu do vlasov nežne a jemne sa od neho odtiahol. „Choď do izby, musím ju odtiaľto nejako dostať.“ Čiernovlások opatrne prikývol a pritisol sa Tomovi ešte raz na pery, kým sa spolu s malou zatvoril v ich spoločnej spálni. Bol z toho rozrušený. To všetko, čo sa okolo nich za posledné roky stalo, bolo tak chaotické. Vydýchol a požmolil si oči. Malá sa k nemu pritisla a vyplašene naňho pozrela: „Čo sa stalo, Billy? Prečo ocko tak veľmi kričí na Sabrinu?“

„Poď ku mne,“ šepol a pevne ju k sebe pritisol. „Kričí, pretože spravila zlé veci,“ vydýchol a zavrel oči. „Pôjdeš spinkať, áno?“

„Billy…“ zašepkalo dievčatko vystrašene, keď sa zdola ozval rachot. Znelo to, akoby sa niečo rozbilo, a hneď na to bolo počuť ďalší krik. Chlapec ju uložil do postielky a spieval jej, až pokiaľ nezaspala.

Potom pomaly zišiel dole a len tak tak sa vyhol letiacej váze, ktorá sa následne rozbila o stenu kúsok od jeho hlavy. Poplašene zamrkal a priložil prsty na malý škrabanec od rozbitého skla. Tom sa obzrel a okamžite sa pred neho postavil, aby ho nezasiahla ďalšia vec, ktorú sa po ňom Sabrina snažila hodiť. Rýchlo ho od seba odstrčil a bronzová soška ich tesne minula.

„Sabrina, si bláznivá?! Mohla si ho zabiť!“ skríkol lekár a pomaly sa k nej približoval. „Vypadni, lebo zavolám políciu a podám na teba trestné oznámenie!“

„No a čo?! To by bolo len dobre!“ skríkla a nespokojne pohodila hlavou. Víťazoslávne sa usmiala, keď sa jej nakoniec podarilo trafiť, aj keď to bola len nejaká plastová hračka patriaca malej. Spokojne pohodila hlavou a zhodila z poličky ešte niekoľko rodinných fotiek, kým za sebou zabuchla dvere. Tom si hneď na to úľavne vydýchol a okamžite priskočil k Billovi a objal ho. Jemne ho začal hojdať v náručí: „Si v poriadku?“ Čiernovlások jemne prikývol a viac sa k Tomovi pritisol. Chvel sa: „Pripadám si ako blázon,“ zašepkal ticho Lekár si ho k sebe tesnejšie pritisol a hladkal ho po vlasoch.

„Už je dobre. Už nepríde,“ upokojoval ho Tom. „Nie si blázon, láska,“ šepol mu do ucha vtisol naň bozk.

„T – Tomi ja… Necítim sa dobre. Pomôž mi, prosím,“ šepol Bill a opäť pevne stisol jeho tričko. „Je toho veľa… Hrozne veľa.“

„Čo je? Čo je ti?“ zľakol sa Tom okamžite a položil čiernovláska na gauč. „Čo ťa bolí? Kde?“ vypytoval sa rýchlo a prehliadal ho.

„Ja… Ja neviem,“ pritiahol si ho k sebe a stúlil sa mu opäť do náruče. „To všetko, čo sa stalo… Cítim sa hrozne vyčerpane a slabo… Nesmieš ma pustiť, pretože potom spadnem a už nikdy nevstanem. Prosím, drž ma pevne,“ vtisol mu tvár do krku a pomaly oddychoval. Tom si tichučko povzdychol a objal ho, ako dieťa svojho najobľúbenejšieho plyšáka. „Som s tebou a nikdy ťa nepustím. Iba ak by si to tak chcel ty,“ zašepkal a mlčky vyhľadal čiernovláskove pery.

„Nechcem. Nikdy to nebudem chcieť,“ šepol čiernovlások a cítil Tomove dlane na lícach. Lekár si ho pomaly, nežne pritiahol a predtým, ako ho láskyplne pobozkal, sa mu dlho díval do očí a usmial sa: „Milujem ťa viac ako čokoľvek. Už ťa nikam nepustím. Nie bezo mňa.“ Pevne sa k nemu pritisol a zavrel oči. „Ja ti verím,“ zašepkal.

***

Čiernovlások sedel v hojdacom kresle na drevenej terase. V rukách držal šálku horúceho čaju a krčil sa v Tomovej voňavej mikine. Sledoval, ako sa Tom naháňa s malou po lúke pred chatou. Už zopár dní boli v Alpách a užívali si príjemný horský vzduch. Všade naokolo bolo krásne a Bill čerpal energiu zo všetkého živého naokolo. Cítil sa tak dobre ako už dávno nie. Bol plný života a v čokoládových očkách mu žiarili iskričky šťastia. Mal všetko, po čom túžil. Zo zamyslenia ho vytrhlo radostné zvýsknutie malej Violet a Tomov hlas: „A mám ťa! Teraz ťa zjem!“ chirurg začal malú štekliť a kadejako sa s ňou blázniť. Keď bolo po nahýnačke, aj dobrom „obede“, ktorým mala byť Violet, priniesol malú do chatky a nechal ju hrať sa v izbe. Potom vybehol schody a vošiel do izby, ktorú zdieľal s Billom. S úsmevom a potichučky vošiel na balkón a zozadu sa k nemu približoval ako divá mačka, ktorá číha na korisť. Zrazu sa na chlapca vrhol a silno ho objal.

„Mám ťa, myšička,“ zašepkal chlapcovi do ucha a zdvihol ho do vzduchu. Chlapec nahlas vykríkol a rozosmial sa: „Tomi… Toto sa nerobí,“ zachichotal sa a jemne ho pobozkal. Pevne ho objal a zubami mu zacvakal pri krku. „Mal by som ťa pohrýzť,“ uškrnul sa a vtisol mu vlhký bozk na krk. Tom slastne prevrátil oči a preniesol chlapca do izby. Položil ho do postele, ľahol si k nemu a šikovne si ho pritiahol. Čiernovlások mu ležal na hrudi a pekne sa usmieval.

„Violet je v izbe s novou Barbie…“ žmurkol na svojho miláčika a pevne ho stisol.

„Oh…“ chlapec sa uchechtol. „Má uši ako zajačik, Tomi. Všetko počuje,“ zazubil sa znova, ale rukou jemne zablúdil do lekárových boxeriek. Mladý chirurg mu opätoval úškrn a so slastným povzdychom zatvoril oči. Popri tom prstami nežne prehrabával havranie vlasy. Pri každom pohybe krehkej ruky na svojom penise prsty zovrel a zaťahal tak čiernovláska za vlasy. Ticho zamraučal a nechával sebou manipulovať…

KONIEC

author: Nathy_TwC & Sisa