Fire

autor: Thanatos

Koľko dní už ubehlo od tvojej smrti? Nie, to nie je dobra otázka. Koľko rokov už ubehlo od tvojej smrti? Už dávno som to prestal počítať. Jediné, čo mi po tebe ostalo, je tato fotka, inak všetko zhorelo do tla.

Teraz sedím tu na ošúchanom gaučí v starom byte so zatlčenými oknami. Jasne, pár rokov som ešte žil na úrovni z našej slávy, no ale sláva zašla a ja som teraz pomaly bezdomovec. Nikto iný už nespomenie na nejakú kapelu menom Tokio Hotel. Nikto si už nespomenie na nehodu, ktorá sa stala takmer pred 15 rokmi. To som bol ešte mladý a zaľúbený, no od vtedy sa zmenilo veľmi veľa. A ani ja už nie som ten Bill, ktorým som býval. Kedysi čierne vlasy sú už teraz blonďavé a kedysi krásna manikúra sa zmenila v ošúchané nechty. Miloval som ho, veľmi som ho miloval. No potom niekto podpálil náš byt v LA. Tom zhorel spolu s naším domom. A tak tu teraz sedím a držím našu spoločnú fotku.

Veľmi veľa krát som to chcel ukončiť, no som slaboch. Ale teraz som pevne rozhodnutý. V jednej ruke držím žiletku a v tej druhej držím našu fotografiu. Obidvaja sa na nej usmievame. Pohladím jeho tvár na fotke a mám pocit, ako keby som bol už blízko neho.

Vezmem žiletku a potom ma napadne, že by som mal napísať list na rozlúčku, no vlastne, komu ho mám adresovať? Tom je mŕtvy a Georg a Gustav, tak s tými som sa už roky nestretol. Neviem, či ešte aj žijú, no myslím, že Gustav má rodinu a aj deti, a Georg, tak to nemám ani šajnu. Jasne, chýbajú mi, no nemôžem sa s nimi stretnúť v takomto stave.

Nikdy som sa z Tomovej smrti nepozviechal natoľko, aby som dokázal vyraziť medzi ľudí. Keď zomrel on, ako keby som s ním zomrel aj ja. No asi som veľký slaboch. Keby som umrel pri tom požiari aj ja. Veľmi veľa krát som rozmýšľal, prečo práve on. No nikto mi nikdy nedal žiadnu odpoveď. Veľakrát som rozbíjal od zlosti veci. Dokonca som sa na čas uchýlil aj k drogám, no pred pár rokmi som s nimi prestal.

Nie som ani schopný ísť na Tomov hrob, lebo viem, že by som sa zrútil úplne. A tak teraz siaham po mojej novej kamarátke žiletke.

Usmejem sa a pevne ju stisnem v ruke. Jemne si ňou prejdem najprv po dlani. Vyskúšam, či je ostrá. Hneď mi vytryskne malá červená čiara a ja sa pozerám, ako kvapká dole na gauč. Po skúške ostrosti ju pevnejšie uchopím, no v tom momente sa rozhodnem, že idem radšej do vane. Vyzlečiem sa a napustím si teplú vodu. Vezmem si žiletku a prejdem si ňou po zápästí. Je to uvoľňujúci pocit. Cítim, že som už tak blízko pri Tomovi. Ešte chvíľu pozerám, ako moja šarlátová krv zafarbuje kryštálovo čistú vodu. No potom nevydržím a zavriem oči. Vtom sa preberiem na úplne inom mieste. Vidím Toma, ako sa približuje a berie ma do náruče.

autor: Thanatos