autor: Sisa
Kočky, musím vám dať za pravdu, že dieliky boli skutočne krátke. Aj ten dnešný bol naplánovaný len po prvé hviezdičky, ale nakoniec som sa teda rozhodla spojiť dva dohromady. Bude to tak lepšie. Užite si čítanie a opätovne vám veľmi ďakujem za komentáre.
Sisa
Nervózne našľapoval po zanedbanom chodníku. Posledný rok bol tak veľmi hektický. Musel sa vzdať svojich dlhých čiernych vlasov. Dnes boli krátke a blonďavé. Ale to nebolo všetko, dospel a zmenil sa. Už nebol ten krehký chlapček. Muž, ktorého jeho mama poprosila o pomoc, sa zmenil v osobného trénera, s ktorým trávil všetok svoj voľný čas. Cvičil, cvičil a cvičil. Jeho drobné telo pokryli svaly a on konečne vypadal ako dospelý muž, ktorým bol.
Zadíval sa na budovu pred sebou. Jeho prvý pracovný deň. So sklopenou hlavou sledoval špičky svojich tenisiek a nervózne v ruke tisol kabelku s vecami. Urputne ignoroval všetkých svojich budúcich kolegov, ktorí okolo neho prechádzali a mierili k veľkej murovanej stene.
Dobehol tesne pred tým, ako sa ťažká železná brána zatvorila. Hlas z reproduktora niečo hlásil, ale nevnímal to.
Dokázal sa sústrediť len na svoj strach a trému. Potichu nasledoval skupinku starších žien pred ním.
„Hey! Vy! Stojte!!“ kríkol muž za sklom a Bill stuhol.
,,Á-áno?“
,,Preukaz!“ mladý muž okamžite prehrabal vrecka a ukázal mu kartičku s menom a fotkou. Strážnik sa ho ostražito prezrel a neubránil sa úškrnu nad jeho výrazom. Nakoniec len s uchechtnutím prikývol a pustil ho ďalej.
Pomaly prešiel zamrežovanými dverami. Pomaly položil kabelku na predom pripravený stôl a prešiel akousi bránou. Pripomínala mu tú, ktorou nedávno prechádzal na letisku.
Chlapík stojací vedľa neho skontroloval obsah jeho tašky a nechal ho ísť. Úľavne vydýchol, keď sa ocitol na rozľahlom dvore, no úľavu opäť vystriedal strach, keď si uvedomil, ako ďaleko jeho pracovisko ešte je. Nervózne prešliapol a pomaly vykročil smerom k ťažkým kovovým dverám, nachádzajúcim sa presne uprostred areálu. Zaryto sledoval svoje topánky a snažil sa ignorovať pískanie a oplzlé poznámky, ozývajúce sa z okien budovy po jeho boku.
Prebehol ku dverám a pracne hľadal správny kľuč, ktorým by mohol odomknúť. Vkĺzol do miestnosti a okamžite za sebou zamkol tak, ako mu šéf prikázal. Minútku sa zmätene obzeral a hľadal dvere, ktorými ísť. Po malom váhaní otvoril hneď prvé a na okamih stuhol, keď pohľadom narazil na dvoch mužov v sýto modrom pracovnom oblečení. Okamžite ucukol pohľadom, zamumlal niečo na pozdrav a prebehol miestnosť, aby sa mohol stratiť za ďalšími dverami. Stisol viečka, keď za sebou začul smiech a urýchlene kráčal dlhou chodbou k provizórnej kancelárii.
,,Tak si trafil, Bill?“ Bill ticho prikývol a malinko sa na kolegu usmial. Posledné po čom túžil, boli problémy s kolegami. Posadil sa k svojmu počítaču.
,,Heslo máš štyri nuly. Šéf odkazuje, aby si si ho zmenil. A do pošty ti poslal prácu na dnes, tak sa do toho prosím pusť. Keď to budeš mať hotové, daj to narezať tým dvom vpredu a potom to odnes do skladu.“
,,Do skladu?“
,,Nevieš, kde je sklad? Poď ukážem ti to,“ vstal a zamieril po dlhej chodbe až na koniec.
,,Je to tu veľké.“ Zamumlal ticho Bill, aby sa mu podarilo zlomiť nepríjemné ticho.
,,No to áno. A pri tom je tu tak zasrane málo miesta.“ Odfrkol si kolega naštvane.
Ticho prikývol. Nevedel, čo viac povedať.
,,Tak sme tu.“ Bill sa neisto obzeral po veľkej miestnosti plnej regálov. Otočil sa, keď zacítil nepríjemné mrazenie na krku a jeho srdce vynechalo zopár úderov, keď sa stretol s párom ľadových očí.
Bill sedel za stolom a snažil sa tváriť, že má ešte kopec práce. Po očku zazeral na vizitky ležiace po jeho pravici. Boli hotové a čakali len na odnesenie do skladu. Nechcel tam ísť, ale vedel, že musí.
„Mike?“ zamumlal ticho a uprel neistý pohľad na kolegu. „Ja… idem to zaniesť.“ Zabodol pohľad do kopy vyplnených papierov na kolegovom stole a dúfal, že Mike sa dobrosrdečne ujme aj jeho vizitiek. Ten ale pohotovo vstal a vtisol mu do rúk aj svoju kopu. „Super, vezmi mu prosím aj toto a dohliadni na to, aby vyplnil formuláre. Díky moc. Ja zatiaľ skočím na obed.“ Odpovedal s úsmevom.
„A-ale…“ zakoktal Bill neisto, no to už Mike opúšťal miestnosť. Trhane vydýchol a nervózne prešlapol, kým zamieril ku skladu. Trvalo mu celú cestu, kým si dodal dosť odvahy a do skladu vošiel s hrdo zdvihnutou hlavou. Jeho kolená sa však triasli a pohľadom uhýbal na všetky svetové strany.
„P-priniesol…“ zakoktal a v duchu zastenal nad tým, ako úboho jeho hlas znel. Ticho si odkašlal a dodal si neexistujúce sebavedomie.
„Priniesol som zákazky. Máte to zapísať… teda… spočítať a zapísať!“ Pokúsil sa o vážny tón a nakrčil obočie, keď vo väzňovej tvári uvidel pobavený úškrn. Nadýchol sa na protest, ale miesto toho prudko cúvol, keď k nemu dotyčný spravil pár rýchlych krokov. Cukol sa, keď chrbtom narazil do steny, a stuhol, keď sa muž objavil tesne pred ním. Mohol na tvári cítiť jeho dych. Nasucho prehltol, keď mu vzal z rúk papiere a zámerne sa ho pri tom dotkol.
„Mal ste povedať a nie sa s tým vláčiť… pane.“ Zamumlal tesne od jeho ucha a dal si skutočne záležať na zvýraznení jeho oslovenia.
Bill sa zachvel a jeho kolená vypovedali poslušnosť. Zachytil sa steny a prekĺzol popri nej von z miestnosti. Počul za sebou len pobavený smiech.
„Prosil som ťa, aby si ho skontroloval! Naozaj ťa to až tak veľmi obťažovalo?!“ Mike sa mračil a v ruke mávam prázdnym formulárom. Dostal od šéfa vynadané.
„J-ja… ja som…“
„Ty si čo? Vieš čo, radšej mi nič nehovor!“ prskol blondiak nahnevanie a opustil miestnosť. Bill skľúčene vydýchol a posadil sa k počítaču. Nechcel robiť problémy. Skutočne nie. Táto práca ho bavila a on sa v nej chcel udržať čo najdlhšie, no nezačalo sa to vôbec ružovo.
autor: Sisa
betaread: J. :o)
Počet zobrazení (od 15.6.2021): 0
Kdo je ten blazen, co ma zalibu sahat na cizi lidi a rikat jim 'pane' ? :O Tak ta pomoc asi nebude Tom, to by to tu bylo vic rozvedene. Bill mel jit na policii a nahlasit to :O Lip by se mu zilo, kdyby vedel, kdo to udelal a ze sedi za mrizemi! Nicmene to s Billem ted nebude lehke, kdyby se k nemu nahodou chtel nekdo dostat bliz. Chapu, proc se tak zmenil, ostrihal a proc cvici. Mel by se dat na sebeobranu a poridit si peprak a nrjaky ten obusek nebo tak. Dneska clovek nikdy nevi :O Okey, tak kdyz Tom nrni ta pomoc, pak to bude ten divnej kolega v praci nebo jiny kolega v praci… Vidim, ze si ho Slayer nebo jak zatim nenasel, tak asi kecal nebo co, nevadi, hajzl jeden hnusnej. Jedine ze by Slayer byl Tom… Pak by to byl jen hajzl, co by zaslouzil 2 roky vezeni nejmene, ze nicemu nezabranil a pak by si taky zaslouzil, aby ho Bill zmlatil a pak mozna by mu mohl Bill odpustit, takze ja doufam, ze Tom Slayer neni (jrstli to jmeno pisu spatne tak pardon :D) j
A dal bych rada napsala, ze mne kratke dily nevadi 😀 Sice jsem pak napjata a konci to v tom nejlepsim a tak, ale na druhou stranu mi netrva dluho cist a tak dal, nemam rada dlouhe dily 😀 Kdo na to ma mit cas? 😀 Nevadi, takhle je to akorat 😀 Kazdopadne kazdopadne Billa je mi lito porad a stale, je to hrozny proste a ja doufam, ze pachatele ceka trest! Fuj, nechapu a nepochopim to! Takze tak. Dal doufam, ze uz Billa nic dalsiho trapit nebude, ted uz si zaslouzi byt jen stastny, coz asi pujde tezko, ale stejne, jeste nekdo na nej sahnete nrbo zarvete a mate maler! U me! Hayashiiiii! Mam ruzovy pas od vietnamcu, neprejte si me! Tohle neni moc vtipne, jsem si jista, ze bych byla schopna udelat jim to same. Prvne bych si najala nejake Ramba, aby je zmlatili a pak… Nejsem si jista co pak, protoze jsem holka, takze jim nemuzu udelat to same o.O hmmm…. No… Kdybych je nechala poradne zmlatit a zavrit do vezeni, coz nevim, jak bych udelala, ale tak… Trest by to byl dostacujic myslim. Nikdy nebudou mit rodinu! Nikdy nebudou stastni a nikdy je karma nenecha byt! Fuj na ne! Proste tohle nepochopim, jak to nekdo muze udelat a zaslouzili by si smrt, fakt ze jo, nebo kastraci. Lidi si muzou rict, 'ale oni jsou nemocni, oni za to nemuzou,' prd! Ja kdybych byla nemocna, kdyby sexualni deviance nebo jak to je, byla nemoc a kdybych ji mela treba ja (jeste ze nemam, jsem stastna zena) tak se kurva lecim! Tak se zavru nekam, vyhledam pomoc a lecim se! A nedelam takove nechutnosti do haje! Jsme lidi, mame takovej mozek poradnej, IQ nebo co, nejsme zvirata a chovame se jako bestie (nekteri) tak co to ma byt. Tot vse, uz se nebudu dal vyjadrovat 😀 Nejsem verejne vulgarni 😀
Vyhlizela jsem kazdej den dalsi dil a dockala jsem se 😀 Toz to doufam, ze se dalsiho dockam co nejdriv 😀
Sayurii – Tak takto som sa už dlho nenasmiala :DDD Dík za komentár a zdielam tvoj názor. 😀
[2]: Čítať tvoje komentáre je fakt zážitok! Dnes si ma niektorými časťami totálne odrovnala, ale inak s tvojím názorom súhlasím 🙂
A k príbehu…
Takže Tom tá pomoc nebude. Akosi nám ho stále odmietaš predstaviť 😀
Billa chápem, prečo sa tak zmenil a to cvičenie je fakt dobrá vec, ale bohužiaľ je to zatiaľ len vonkajšia zmena. Kým sa zmení aj zvnútra (lebo teraz je ešte stále vystrašený zo svojho okolia a ľudí v ňom), tak ešte nejaký čas prejde.
Tiež som zvedavá, ako sa Bill dostal k práci vo väzení a čo je vlastne náplňou práce. Dnes o nej boli len náznaky v rámci nejakej administratívy.
A priznám sa, že by si ma odrovnala tým, kebyže je Tom jedným z väzňov 😀
Ďakujem za časť.
Já se normálně už bojím číst, co toho chudáka Billa zase čeká za hrůzy. Strašně jsem se lekla, že ten týpek ze skladu je Slayer a teď zas přemýšlím jestli to náhodou nebyl Tom. Napadlo mě to, protože říkal Billovi "pane" a název povídky mi zase připomíná písničku z jednoho nejmenovaného filmu, na který by to sedělo…To by bylo hodně zajímavé a třeba by takový druh vztahu Billovi pomohl získat pořádné sebevědomí…Ale to už trošku konspiruju 🙂
Takže tu máme časový skok, což mi nevadí, nemusím být u všech zdlouhavých procedur. Co mě mate, je fakt, že Bill pracuje "ve věznici?" To jako proč? S jeho životní zkušeností bych se baráku, plného takových šmejdů, vyhnula velkým stokilometrovým obloukem. Navíc je mi divné, že administrativní pracovníci mají kontakt s vězni, aniž by u toho byl dozorce. Trochu nezvyklé, leda by to byla věznice 1. skupiny, tzn. žádní násilníci a vrazi.
Nicméně z toho týpka ve skladu naskakuje husí kůže, takže to žádný troubelín, co sedí kvůli dopravní nehodě, nebude.
Jsem vážně zvědavá, jak to vlastně je a jak se to vyvine.
Díky, těším se na pokračování.
A já si zase celou dobu myslela, že ten chlápek ve skladu je Tom. A teď mě tady holky zmátly…tak nevím. Každopádně mě taky moc zajímá, jak se Bill ocitl pracovně zrovna na takovém místě. Pořád nic nevím a začíná mě to frustrovat!! 😀
Tak tahle práce není pro Bill po tak hrozné zkušeností.
Vývoj příběhu mě tedy překvapil! 🙂 Čekala jsem, že ten, kdo Billovi pomůže, by možná mohl být Tom? 😀 Tak asi nee. Každopádně ani mně nevadí takový časový posun a jsem ráda, že se Bill dal trochu do sebe. Ačkoli pár svalů jej moc nezachrání, jak tady již bylo napsáno, nejslepší bude, až se změní i uvnitř, ale to je běh na dlouhou trať! 😉
Jsem zvědavá na další pokračování a děkuji za díl! 🙂
Takže Bill to prekonával bez Toma s nejakým trénerom. No snáď mu pomohol ale veľmi to nevyzerá, že by bol Bill v pohode. Dúfam, že tú naozajstnú liečbu ktorá ho vylieči mu poskytne Tom ale kde v pekle je, keď tak dlho nechá Billa týrať všelijakými blbcami. Čo je to za fabriku v ktorej Bill pracuje, keď sú tam samí úchyláci, ktorí popiskujú po chudákovi a ten odporný vrátnik alebo kto to od neho tak drzo pýtal preukaz? A potom ten divný skladník:( dúfala som, že to bude Tom… som strašne zvedavá kde je a kto to bude.
Ďakujem za kapitolu:)