autor: Sisa
Kočky opätovne vám ďakujem za komentáre 🙂 Pomáhajú mi písať ďalej 🙂 Hlavne tie vaše dohady
😀 Zbožňujem ich!
„Tak už sa nehnevaj. Prosím. Ja… nemyslel som to zle. Ja to šéfovi vysvetlím.“ Bill už bol skutočne zúfalý. Bol to už tretí deň, čo s ním Mike odmietal komunikovať a jeho to trápilo. Nechcel mu uškodiť. Zadíva sa do jeho zelených oči a ešte raz ticho zaprosil. Mladý bachar ticho vydýchol a prikývol.
„Dobre. Toto odnes prosím Romanovi, nech to nareže, a potom do skladu, nech sa o to postará. A tento raz prosím dohliadni na to, aby tie papiere vyplnil!“ Bill nasucho prehltol a pomaly prikývol. Urputne ignoroval poznámky rezačov, a keď bolo všetko nachystané, váhavým krokom zamieril do skladu v ústrety mladému skladníkovi. Vošiel dnu a ticho si odkašlal. Ucukol pohľadom, keď sa na neho okamžite zadívali jeho ľadovo hnedé oči. Nervózne sledoval, ako sa k nemu približuje. Prezeral si jeho dlhé tmavé vlasy. Zarastenú tvár, krúžok v pere a dokonale vypracovaný hrudník ukrytý pod obtiahnutým bielym tielkom. Nemohol tu byť dlho, keďže jeho pokožka mala stále jemne bronzový nádych.
„Tak, čo to bude dneska, pane.“ Prehovoril pevným hlasom s jemne hravým tónom.
Bill sa zopár krát prudko nadýchol, kým mu pred tvárou zamával Mikeovým formulárom. „Toto mi vyplníte…“
Mladý väzeň s nezáujmom preletel formulár pohľadom. Mykol slabo plecami a odložil ho na kopu ostatných. „Možno sa na to neskôr pozriem.“ Provokačne pretočil očami a vzal z Billových rúk štós papiera. „Chvejete sa. Že by ste mali zo mňa strach, pane?“ zadíval sa do blondiakových očí a pristúpil o krok bližšie. Bill zúfalo odolával pokušeniu utiecť ako minule. Hral sa s ním! Ako mačka s myšou! Zamračil sa a prebodol väzňa pohľadom.
„Nie, to si skutočne nemyslím. Naozaj sa nebojím niekoho, kto sa odtiaľto ešte pár rokov nedostane.“ Odsekol jemne posmešným tónom. Táto reakcia ho stála naozaj veľa odvahy. Stuhol, keď videl záblesk zlosti vo väzňových očiach. „Ten papier.“ Zamumlal skôr, ako prišiel o zvyšok svojej odvahy. Mladík niečo ticho zavrčal a skutočne sa pustil do vypĺňania Billovho formuláru. Len čo bol hotový, strčil mu ho pod nos a so slovami, že má ešte kopec práce, mu zabuchol dvere pred nosom. Ten so spokojným úsmevom zamieril späť do kancelárie. „Mike? Tu to je.“ Podal mu vyplnený formulár a spokojne sa posadil k svojmu stolu. Dnes ho čakalo ešte dosť práce a on ju chcel mať čo najskôr hotovú.
Prechádzal tmavou opustenou ulicou. Bolo krátko po polnoci a mesto bolo ponorené do tmy a ticha. Svietila len každá tretia pouličná lampa. Vzduch bol naplnený neznesiteľným tichom. Bolo to snáď ticho pred búrkou ? Kdesi v diaľke zavrešťala mačka a zarachotil kontajner. Prudko sa otočil, keď za svojim chrbtom začul kroky, no nikoho nevidel. Úľavne vydýchol a otočil sa dopredu, aby pokračoval v ceste, no hrudníkom narazil do muža pred sebou. Okamžite cúvol. Muž natiahol ruku jeho smerom a on poplašene cúval do priestoru za sebou. Pouličná lampa zablikala a ulica sa ponorila do tmy. Za jeho chrbtom sa ozval smiech a hlasy, ktoré sa stále približovali. Rozbehol sa do parku a zúfalo hľadal niekoho, kto by mu pomohol. Volal a prosil, no nebol tu nikto, kto by mu prišiel na pomoc. Zasyčal, keď zakopol o koreň stromu a spadol. Členok ho bolel a tvár pálila. Dotkol sa jej a na prstoch zacítil malé kvapôčky krvi. Teraz ho však oveľa viac zaujímali približujúce sa hlasy. Volali jeho meno. Odkiaľ ho poznali? Schoval sa za jeden zo stromov a pevne dúfal, že ho nenájdu. Vykríkol, keď ho niečia ruka vytiahla na nohy a pritisla bruškom ku stromu.
„Nie! Prestaňte! Prosím!“ šepkal medzi vzlykmi a snažil sa brániť. Bez úspechu. Cítil ruky dotýkajúce sa jeho tela a dych na svojom krku.
„Hovoril som ti, že si ťa nájdem,“ zašepkal mu neznámy do ucha a rukami vkĺzol pod uplé tričko. „Odvediem si ťa domov a už ťa nikam nepustím. Budeš mi patriť! Budem sa ťa dotýkať celé dni a celé noci. Budeš len môj. Navždy.“ Zavrčal mu do ucha a prudko ho otočil tvárou k sebe, aby sa mohol zadívať do ľadových hnedých očí.
Bill sa s tichým výkrikom prudko posadil a splašene lapal po dychu. Bol mokrý od potu a sĺz.
„Sen! Bol to len sen!“ snažil sa uistiť sám seba a vystrašene sa obzeral po svojej izbe. Bol doma. Vo svojej posteli. V bezpečí. Pomaly vstal a prešiel do malej kúpeľne, aby si mohol opláchnuť tvár studenou vodou. Zaprel sa o umývadlo a zadíval sa na seba do zrkadla. Frustrovane vydýchol a stisol viečka. Prečo sa to musí diať práve jemu? Otvoril skrinku a vzal do ruky plató s tabletkami. Vydýchol a dve si hodil do úst. Musel sa vyspať a vedel, že bez nich sa mu to len ťažko podarí. Pomaly prešiel k posteli a posadil sa. Tie hnedé oči. Prečo sa mu snívalo o ňom? Dopadol do perín a unavene stisol viečka. Obmotal ruky okolo podušky a pritisol si ju k hrudníku. Akokoľvek bol ten sen desivý, tie ruky dotýkajúce sa jeho pokožky, spôsobovali mrazenie v celom jeho tele. Trhane vydýchol a zachvel sa. Nasucho prehltol a snažil sa nespomínať na tie pocity. V sne alebo v tom sklade. Bol to väzeň. Zločinec. Musel spraviť niečo skutočne zlé. Preto tam bol a nebolo na mieste, aby k nemu cítil akékoľvek sympatie. Zadíval sa na oblohu za oknom a pritiahol si k sebe plyšového medveďa. Zatúžil o ňom vedieť viac…
autor: Sisa
betaread: J. :o)
Počet zobrazení (od 15.6.2021): 0
Páni.. vyzerá to tak, že sa nám na scéne zjavil aj Tom 😀 A som fakt zvedavá, za čo sedí…
Bill ma dnes prekvapil, ako sa mu postavil a odvrkol – aj keď to dokázal len tak tak, ale dokázal. A hlavne, že to ten väzeň (Tom?) nečakal, takže ho to určite nepríjemne prekvapilo 😀
Ale záver – trošku sa bojím toho sna a hlavne toho, že sa v ňom spojila postava Slayera, ktorý sa Billovi vyhrážal, že si ho raz nájde a toho väzňa. Dúfam, že to nebude mať nejaký hlbší zmysel, ako napríklad to, že je to jedna a tá istá osoba…
Ďakujem za časť a teším na pokračovanie.
Ha, já říkala, že je to Tom! A to už mě tu ostatní minule málem zviklali 😀 Ale vůbec Billovi celou tu situaci nezávidím, já bych do toho skladu podruhé snad ani nedošla.
A stejně jako Kirsten doufám, že Slayer a ten skladník nejsou jedna j ta samá osoba!
No jo, většina z nás tušila, že ten skladník je asi Tom, ale dokud to není jisté… 😀
Ten sen byl dost divný, copak asi bují v Billově podvědomí?
Díky, jsem zvědavá, co bude dál.
Tak už se nám Tom definitivně objevil…Bylo načase 🙂 A dobře s ním Bill vybabral 🙂 Ale stejně jsem teď trošku zmatenà. Pochopila jsem to správně, že se Billovi zdálo o Slayerovi, ale místo něho tam byl Tom (pokud to teda dává smysl)? Ale Tom mu ve vězení říkal "pane" a v tom snu se ty role zase obrátili…Tak nevím. Já teda bych Billa radši viděla v té dominantnější pozici. Působí na mě pořád jak spráskaný štěně, takže by mu to určitě prospělo. Už se ho ostatní natrápili dost. Teď je na řadě on 🙂 Ostatně bylo vidět, jakou má radost, že si s Tomem tak poradil…
Taký si myslím že je to Tom ale ty sny.
Tak to som zvedavá prečo je Tom taký hnusný, hlavne prečo je v base. Potešilo ma, že Bill trochu nabral odvahu a na tom vyplnení formulára trval a hlavne ma potešilo, že Tom aj keď bol hnusný, ten papier vyplnil:) Ďakujem za kapitolu.
Jsem pořád zvědavá, jestli to teda ten Tom je nebo není. 😀 Zatím si totiž nejsem jistá! 😀