autor: Sisa
Kočeny, Tom hovorí Billovi Pane, pretože je jeho nadriadený a v lochu je to tak proste zvykom 🙂 Nehľadajte v tom nejaký skrytý význam. Aj keď… musím uznať, že Tom si to oslovenie naozaj užíva 😀 Opätovne ďakujem za komentáre a užite si diel 🙂
Bill sa točil na svojej stoličke a po očku sledoval mladého skladníka. „Mike? Ako sa volá?“ Oslovený sa otočil a uprel pohľad na mladíka.
„On? Thomas.“ Odpovedal a zamračene si Billa prezeral. „Nezapleť sa s ním.“
„Nie…“ Blondiak okamžite zavrtel hlavou, ale zvedavosť bola silnejšia. „A prečo tu je?“
Mike nesúhlasne nakrčil obočie ale odpovedal. „Drogy. Našli mu nejaké svinstvo a zabásli ho. Dostal ale len minimálny trest a posedí si len zo pár mesiacov.“
Bill nasucho prehltol. Spomenul si na svoje posledné slová adresované mladému väzňovi. „Aha.“ Zamumlal a pohľad zaboril do monitoru.
Neprešla ani hodina a dvere kancelárie sa otvorili. „Bill?“ Ohlásil ho muž medzi nimi. Mladík sa na svojho šéfa placho zadíval.
„Áno?“
„Pôjdeš do skladu a nájdeš mi tam zopár zložiek. Trumper ti pomôže. Je to tam treba roztriediť a upratať, takže dnes zostaneš tam.“
„Ale…“
„Ale?“ šéf zdvihol obočie a uprel na neho pohľad. Bill len ticho zavrtel hlavou. Nedovolil si protestovať. Ticho vydýchol a zamieril dlhou chodbou ku skladu. Nervózne prešliapol a pomaly vošiel do skladu. Tom stál pri stole a prehrabával sa nejakými papiermi. O malú chvíľku na neho uprel pohľad.
„Oh… potrebujete niečo… pane?“ uškrnul sa.
Bill sa zopár krát zhlboka nadýchol. „Áno, upraceme to tu.“ Prešiel pomaly bližšie a prezeral si štósy rôznych zákaziek. „Začneme odtiaľto.“ Zamyslene ukázal na jednu z políc a roztržite sa obzeral po niečom, na čo by sa mohol postaviť, aby dočiahol. Spokojne sa usmial, keď pohľadom narazil na malý rebrík a okamžite si ho o policu oprel a vyliezol na najvyšší stupienok. „Budem vám to podávať a vy to budete dávať na stôl.“ Usilovne unikal očami pred väzňovým pohľadom. Vyťahoval jednotlivé zložky a pohmkával si pri tom melódiu hrajúcu z rádia.
„Aby vás to nezlomilo.“ Uchechtol sa Tom ticho a vzal mu z rúk nejaké papiere. „To viete, vypadáte, že toho moc nezjete.“ Neodpustil si pobavený úškrn a uchechtol sa, keď mu na hlave pristála nejaká kniha. „No, ako by som nehovoril. Tá rana nič moc, pane.“ Pobavene sa zadíval do Billových nahnevaných očí.
V mladom polygrafovi to len vrelo. Naozaj sa mu práve vysmial do očí?! Zavrčal a urazene otočil hlavu späť k papierom. Ticho si mumlal pod nos nadávky a vyberal spisy z police. Zavrčal niečo v štýle aby sa staral o seba a vzal jeden z najhrubších šanónov. Cukol sa, keď ho papiere prevážali a už cítil, ako padá z rebríka. Stisol viečka a následne ich prekvapene otvoril, keď zacítil niečie ruky, ako ho pevne zvierajú okolo pása. Prudko sa nadýchol a pozeral do Tomových hnedých očí. Trhane vydýchol, keď ho pritisol na svoje telo. Cítil jeho pevný hrudník a veľké ruky na svojom úzkom páse. „Pusť.“ Šepol ticho, no odpoveďou mu bolo nesúhlasné zamumlanie. Trvalo len sekundu, kým ho mladík natisol na stenu a naplno sa vpil do plný pier. Dovolil si len tiché zakňučanie, kým privrel oči a ticho zastenal do väzňových pier. Privrel viečka a jemne stisol jeho ramená. O pár sekúnd sa jeho zápästia ocitli natisnuté na stene nad jeho hlavou. Strhol sa a prudko ucukol. „Pustite ma!“ sykol a prudko sa mu vyšmykol. Odstrčil ho od seba a daroval mu dostatočne silnú facku. Prudko dýchal a pozeral do Tomových očí. „Už nikdy! Nikdy v živote sa ma nedotýkaj!“ zavrčal a s buchnutím dverí opustil miestnosť.
Vletel na toalety ako blesk a nezabudol za sebou zamknúť. Prudko lapal po dychu a snažil sa ukľudniť, ale nešlo to. Bolo to ťažké. Zadíval sa na seba do zrkadla a prudko do neho udrel päsťou. Ignoroval hluk a aj pulzujúcu bolesť. Ticho zavzlykal a sklopil hlavu. Oprel sa o stenu a zviezol sa po nej na zem. Pritisol si k telu kolená a zaboril do nich hlavu. Spomienky sa vracali a on zúfalo zatúžil po svojich liekoch. Natiahol dlaň a zovrel v nej jeden z väčších strepov. Trhane sa nadýchol a pritisol si ho k zápästiu. Stisol viečka a zatlačil.
Strhol sa, keď sa ozvalo búchanie na dvere. Vydýchol a pustil ho na zem. Opatrne vstal a prešiel ku dverám. Utrel si slzy a otvoril. Čakal za nimi kohokoľvek, ale určite nie Toma, ktorý okamžite vkĺzol dnu a zamkol za sebou. Bill sa nadýchol na protest, ale to už skončil natisnutý na stene s dlaňou na ústach.
„Ticho. Prestaň!“ sykol mu do ucha, keď sa Bill pokúšal dostať z jeho zovretia. Keď sa mladík skutočne upokojil, pomaly ho pustil a jemne stisol jeho zápästie. „Krvácaš. Ošetrím ti to.“ Zamumlal a pritiahol si ho k sebe, pomaly ošetrujúc jeho dlaň.
Blondiak po ňom unavene tekal očami, kým vydýchol a sklopil hlavu. Bol vyčerpaný.
„Hotovo… nabudúce by ste mal byť opatrnejší.“ Zamumlal ticho a pustil jeho dlaň. Slabo sa usmial a opustil toalety, nechávajúc zmäteného Billa za sebou.
autor: Sisa
betaread: J. :o)
Počet zobrazení (od 15.6.2021): 0
Tomovo správanie ma tmätie mätie. Bozk bol super (a vyzerá, že na chvíľu sa to páčilo aj Billovi), no potom v jednej chvíli búchal naštvane na dvere a v druhej Billovi nežne ošetroval ruku. Som vážne zvedavá, ako sa bude správať ďalej.
A Bill… to, že berie lieky (asi na upokojenie?) je pochopiteľné, aj keď sa mi to veľmi nepáči. Ale ešte viac sa mi nepáčil ten pokus s tým črepom. Nech sa Bill neodvažuje niečo také urobiť znovu!
Ďakujem za časť.
Ale to je škoda, že v tom není žádný skrytý význam! Bylo by to totiž moc zajímavé… 😀
Té věci se střepem se vůbec nedivím, v každém díle Billovi někdo ublíží, nebo ho aspoň k smrti vyděsí a vzhledem k tomu, jak špatně na tom psychicky je, to asi byla jen otázka času.
Bylo fajn, že Tom Billa ošetřil a vlastně mu svým příchodem i zabránil ublížit si ještě víc. Docela by mě zajímalo, co se mu honilo v tu chvíli hlavou. Když dáte někomu pusu a on si pak pořeže zápěstí, to asi není moc dobrý pocit… Ale snad se poučil a bude s Billem trochu opatrnější…
V podstatě slovo od slova souhlasím s Ireth, takže k tomu nemám co dodat.
Díky za kapitolku, těším se na pokračování.
Líbí se mi, že ačkoliv Tom není žádný svatoušek s tou svou minulostí a předchozím chováním k Billovi, tak přece jen má nějaké svědomí, vytušil, že to asi přehnal a běžel za Billem do té koupelny. Hádám, že nebude tak špatný 🙂
Tom mě maličko mate. To jeho chování, samozřejmě. Na konci byl sladký, jak Billovi pomohl, ale předtím z něj šel docela strach. 😀
Rozhodně jsem zvědavá na pokračování! 🙂
Tom mě vyděsil ale zachoval se dobře.
Tom je zrejme namyslený týpek, ale má v sebe dobré srdce, zrejme pozostatky dobrej výchovy. Dúfam, že Billovi už nebude ubližovať. Bolo mi ho ľúto, musel to byť po tej jeho životnej skúsenosti šok:(