Stretli sme sa na Vianoce 4.

Prešlo pár mesiacov, Tom si našiel lepšiu prácu, s gitarou sa mu tiež darilo čoraz lepšie, otcovi šiel dokonca za svedka, po svadbe sa vyspal s družičkou, zohnal si pomerne veľkú garsónku a šiel ku Katrin a svojmu otcovi na spoločný nedeľný obed. Vo vrecku ho hriali dva zväzky kľúčov – jeden od ich starého bytu, druhý od jeho nového. Už bol aj presťahovaný. Keďže Jörg si väčšinu svojich vecí odsťahoval, stačilo už len rozhodnúť, čo so zvyškom a byt mohli predať. Prekvapilo ho, že ho o to Jörg nežiadal už dávno, ale zrejme chápal, že pre Toma by nebolo jednoduché nasťahovať sa k jeho novej rodine. Ani keby mal pre seba svoju vlastnú izbu. A tak sa rozhodol, že im teraz ten byt daruje. Dnešný deň bol pre to ako stvorený. Ako sa dozvedel od otca, Katrin mala dnes narodeniny. Nakoniec to však bolo omnoho výnimočnejšie stretnutie, ako predpokladal. Vlastne sa potom na tom aj zasmial. Počas toho slávnostného obeda mu totiž jeho nová „mama“ oznámila, že mu čoskoro pribudne súrodenec. Tom im vtedy doprostred stola položil kľúče, prevrátil oči a s úškrnom pokrútil hlavou. Ako keby to vedel. Alebo privolal. Tak či tak, najskôr ani jeden z nich nechápal, o čo mu ide. Potom otec spoznal jeho kľúče, ale aj tak nechápal. Nakoniec im to musel vysvetliť doslovne. Samozrejme boli obaja šokovaní a odmietali to, ale nakoniec ich presvedčil. Hoci Katrin sa zdala dosť rozcitlivená, keď hovoril o tom, že taký byt sám pre seba ani nepotrebuje. Veď čo keď si niekoho nájde, isto neostane sám navždy, bude potrebovať poriadny byt, čo keď si bude chcieť založiť rodinu… To ho nakoniec rozosmialo. Rozhodne neuvažoval o zakladaní rodiny. Určite nie v najbližších mesiacoch a rokoch. Samozrejme vysvetlite to nastávajúcej matke, ktorá si robí starosti o svojho nového synátora. No áno. Život je ťažký.

Prešlo pár mesiacov, Katrin sa krásne zaguľacovala a jemu sa stalo to, čo určite nečakal – našiel si dievča. Nebola to žiadna extra veľká láska, ale bolo im spolu dobre, rozumeli si, v posteli im to klapalo… Keď sa priblížil čas Vianoc, pozvala ho k nim na spoločnú večeru. Nemyslel si, že je to dobrý nápad. On a Vianoce… Nie. To sa mu rozhodne nepozdávalo. Ale ako jej to mal vysvetliť? Lenže keď sa mu ozvala aj Katrin a aj ona ho opäť pozvala, aby ich strávil s nimi, rozhodol sa, že ich radšej strávi so svojou priateľkou. No… dopadlo to presne tak, ako predpokladal. Keď sa nad tým neskôr zamyslel, nebol si istý, aký bol jej zámer. Či ním chcela naštvať rodičov, či chcela, aby jej ho schválili, respektíve neschválili, alebo to brala ako dobrú výhovorku, aby sa s ním mohla rozísť. Tak či tak, podarilo sa jej to.

Obliekol sa vtedy slušne – v rámci svojich možností. Vlastne si obliekol presne to, čo aj na otcovu svadbu. Dredy si zviazal do chvosta. A správal sa čo najslušnejšie. Pre rodinu jej priateľky to však nebolo dosť. Ale bodaj by aj bolo! Teda vedel, že je celkom bohatá, ale nečakal, že až tak. Keď im večeru začala servírovať nejaká zamestnankyňa, až vtedy pochopil, ako veľmi je za vodou. Jej rodičia zrejme očakávali, že sa bude stretávať minimálne s nejakým vysokoškolským študentom. Teda nie, že by sa k nemu správali zle. To absolútne nie. Boli k nemu primerane milí, zdvorilí a chladní. A jemu už pri odchode z ich domu bolo jasné, že s touto dievčinou ho nečaká dlhá budúcnosť. A tak sa aj stalo. Vlastne sa rozišli už vo chvíli, keď opúšťal ich rezidenciu. A on prišiel domov, dal si sprchu a ľahol si spať. Na druhý deň k nemu prišla Katrin aj s Jörgom, priniesli mu vynikajúce jedlo a strávili spolu príjemné popoludnie. A on bol šťastný. Prekvapovalo ho, ako rýchlo sa otcova manželka dokázala prispôsobiť jeho zvláštnym názorom a náladám a nesnažila sa ho zmeniť. Vlastne bol presvedčený, že práve to je dôvod, prečo ju Jörg tak miluje. A vtedy ho prvý krát napadlo, či aj on niekedy nájde niekoho, ako je ona.

Ďalšie Vianoce sa rozhodol stráviť so svojimi priateľmi na chate. Myslel si, že je to dobrý nápad. Stráviť ich s ľuďmi, ktorí ich majú asi tak radi ako on… Ale mýlil sa. Tí chalani v skutočnosti mali presne to, po čom on celé svoje detstvo tak strašne túžil, ale nevážili si to. Mali úplné rodiny, ktoré Vianoce vždy trávili doma, všetci spolu a niekedy aj s ďalšími príbuznými. Niektorí boli z rozpadnutých rodín, no keď začali pohŕdavo hovoriť o tom, ako ich mamičky nútia k spoločnej večeri, k slušnému správaniu a tak podobne. Bože, čo by on za to dal? Vyrastať s niekým, kto sa oňho skutočne zaujíma? Čo by dal za to, keby ho jeho mama cepovala za zlé správanie? Keby mal nejakú mamu? Nejakú skutočnú rodinu?

Nakoniec tam nevydržal. Nedokázal počúvať tie reči. Myslel si, že sa aspoň raz zabaví, ale bolo to snáď ešte horšie. Zatiaľ čo ostatní sa opíjali, on nevypil takmer nič, a tak bez strachu nastúpil do svojho starého auta a vybral sa na cestu domov. Jeho najlepší priateľ Andreas sa ho od cesty snažil odhovoriť, ale on si uvedomoval, že tam nemá čo robiť. Kamarát ho tak aspoň požiadal, aby sa mu ozval hneď, ako príde domov. Tom sa vtedy len zasmial nad tým, aký je zrazu starostlivý. Keby vtedy len tušil…

Cesta prebiehala v pohode. Cesta naprieč lesom bola opustená, trochu zľadovatená, úzka a čerstvo zasnežená, a tak šiel pomaly. Veď sa ani nemal kam ponáhľať. Pustil si rádio a mierne ironicky sa usmial, keď z neho začul vianočné melódie. Spomenul si, že presne také melódie zrejme práve v tej chvíli počúva aj jeho otec so svojou manželkou. Možno mal radšej predsa len ísť tam. Keď si to uvedomil, trochu ironicky sa zasmial. Tak veľmi sa snažil vyhnúť sa rodinným Vianociam, a pritom po ničom inom netúžil viac. Možno… možno by to mal predsa len skúsiť. Možno. Ak ho ešte niekedy pozvú. Ak…

Prebral sa až o niekoľko týždňov. A absolútne si nepamätal, čo sa dialo po tejto jeho poslednej myšlienke. Až postupne sa dozvedal pravdu, alebo aspoň tú jej časť, ktorú sa podarilo zistiť Andreasovi a polícii.

Andreas sa samozrejme poriadne ožral a na nejakého Toma si v ten večer skutočne ani nespomenul. Obzvlášť, keď sa dal nakoniec dokopy s akýmsi fešákom a skončili spolu v posteli. Nie že by bol Andreas gay, aspoň si to o sebe nikdy nemyslel, ale nebránil sa novým skúsenostiam a ten chalan bol fakt chutný. Keď sa potom prebral a uvedomil si, čo sa stalo… neodolal a s tým chalanom si to zopakoval. Vraj aby si to triezvy lepšie vychutnal a zapamätal. Lebo opitý sex mal svoje neviazané čaro, ale sex za triezva bol predsa len v niečom lepší. Obzvlášť ak bol s niekým, s kým bol ochotný vyspať sa aj bez značnej dávky alkoholu. Potom si znovu trochu pospal… A keď sa konečne prebral, skontroloval svoj mobil. A po chvíli si uvedomil, že od Toma nemal žiaden zmeškaný hovor ani správu. Trochu ho to zarazilo, ale potom nad tým len pokrútil hlavou. Veď Tom nebol malý chlapec a nemal povinnosť sa mu hlásiť. Predsa len sa mu však rozhodol zavolať. Lenže Tom mu to nedvíhal.

Naraňajkoval sa, za aktívnej účasti toho mladého a znovu zavolal Tomovi. A stále nič. Šli sa von prejsť, trochu sa ohadzovali snehom a Tom sa mu stále neozýval. Mladík (volal sa Sami a Toma prekvapilo, keď sa dozvedel, že sú s Andreasom ešte stále spolu ) ho opäť zatiahol do postele. Vraj je unavený a chce si trochu pospať, ale Andreas ho ešte pred tým ukecal na jedno kolo poriadneho sexíku. (Niekedy vtedy Tomovi došlo, že zrejme to ich udržiavalo stále spolu, lebo Andreas bol veľmi zaujatý sexom a väčšina jeho doterajších priateliek jeho nadšenie až tak nezdieľalo.) Keď sa však večer zobudili a Tom sa mu stále neozýval, rozhodol sa, že ho pôjde hľadať. Ostatní ľudia na chate boli v tom čase zase pod obraz a on bol vďačný Samimu za to, že ho svojou prítomnosťou udržal ďaleko od alkoholu, pretože vďaka tomu mohol šoférovať. Prešli celú cestu lesom až k nemu domov, no nikde ho nenašli. Skúšal mu znovu volať, za dverami načúval, či nezačuje jeho mobil v byte hrať, no nepočul nič. Nevedel, čo ho nútilo stále ho hľadať, no niečo mu hovorilo, že niečo nie je v poriadku. Nikdy pred tým sa nestalo, aby mu Tom tak dlho nedvíhal. Chcel by zavolať jeho otcovi, no nemal naňho číslo a nevedel ani jeho novú adresu. Spomenul si ale, že tam raz bol, na jeho svadbe. Trafil by tam? A potom si uvedomil, že jeho číslo predsa len má. Ak si ho teda nezmenil… Prehľadal telefón asi dva krát, kým ho našiel uloženého pod akousi prezývkou. Sám na seba sa naštval, že si ho neuložil poriadne a kým sa vytáčalo jeho číslo, zaumienil si, že tak urobí hneď, ako nájde Toma.

Telefón vyzváňal až neskutočne dlho, aspoň jemu sa to tak zdalo. Keď mu to konečne niekto zodvihol, takmer zvýskol od radosti. Keď sa mu však v telefóne ozval neznámy ženský hlas, skoro si začal zúfať, kým si neuvedomil, že Jörg je teraz už vlastne ženatý muž a že tá žena môže byť jeho manželka. Tak aj bolo, no ak dúfal, že Tom bude u nich, mal smolu. Nebol tam a ani sa im neozval. Aj oni mu volali, aby mu popriali Šťastné a veselé. To Andreasa už ozaj vystrašilo. Od Toma vedel, že si Katrin váži a má ju rád. Dokonca trochu ľutoval, že na chate nebude mať jej skvelé jedlo. Ešte pred tým, než sa včera rozlúčili, mu spomínal, že sa im ozve a Katrin mu isto prinesie na obed niečo dobré. Ak to neurobil, ak sa jej neozval… Rozhodli sa vrátiť späť na chatu a cestou poriadne sledovať cestu lesom. Bola už úplná tma, šli slimačím tempom, sledovali každú známku niečoho nezvyčajného. Nadránom sa oteplilo a všetok sneh sa dávno roztopil. Zrazu Sami vykríkol a Andreas dupol na brzdu. Chlapec vyskočil z auta a bežal k zrázu na kraji cesty. Andreas netušil, čo ho tam zaujalo, vraj si všimol nejaké polámané konáre. A naozaj. Bolo tam Tomovo auto a v ňom Tom.

V prvej chvíli si mysleli, že je mŕtvy. Nebol. Našťastie. Ale bol poriadne dochrámaný a podchladený. Našťastie jeho auto nemalo kúrenie, a tak bol poriadne naobliekaný a to podchladenie mu zrejme aj zachránilo život. Spomalili sa mu životné funkcie a zrejme aj vďaka tomu nevykrvácal. Keď Tomovi začal opäť zvoniť telefón a na obrazovke zasvietilo Katrinino meno, len jej rýchlo oznámil, že Tom mal nehodu, že žije a že sa jej ozve. Sami už volal záchranku a vyzliekal si bundu, aby ňou Toma prikryl. Odmietal ním hýbať pre prípad, že by mal zlomenú chrbticu. V danom stave to vlastne bolo aj jedno. Andreas zatiaľ doniesol lekárničku, no nakoniec nevedel, čo by s ňou mal robiť. Väčšina jeho rán a škrabancov už nekrvácala, alebo boli schované pod oblečením a to mu pre chlad nechceli vyzliekať. Nakoniec našiel jeden hlboký škrabanec na ruke, z ktorého mu stále pulzovaním vytekal drobný pramienok krvi. Andreas mu ho vyčistil a prelepil a konečne sa cítil aspoň máličko užitočne. Dlho ale nie. Ako čakali tie nekonečne dlhé minúty na sanitku… Po chvíli si všimol, že Sami je len v tričku, a tak ho poslal do auta. Mladík odmietal ísť, no po chvíli ho predsa len vyhnala zima. Ešte pripomenul Andreasovi, aby sa ozval Katrin, pretože má určite strach, a odišiel. Aj on sa bál. Toma videl len chvíľu a zdal sa mu milý. Určite milší ako niektorí chalani a baby na chate. Obzvlášť v opitom stave, keď ich bavilo robiť si žarty z jeho krehkejšieho zjavu. A tak čakal a uprene sledoval cestu cez zadné sedadlo, vyhliadajúc príchod sanitky. Keď sa konečne zjavila, nedbajúc na chlad vyskočil z auta a zakričal na Andreasa. Ten si úľavou vydýchol. Zrejme sa mu to len zdalo, no mal pocit, že Tom dýcha stále pomalšie. Desil sa toho, že mu jeho najlepší kamarát umiera pred očami.

autor: Jasalia