Stretli sme sa na Vianoce 20.

Tom ostal niekoľko sekúnd úplne mimo, lebo absolútne nechápal, čo od neho Gordon vlastne chce. Po chvíli si uvedomil, že sa ho pýtal na Billa, ale to ho zmiatlo ešte viac, pretože odkiaľ Gordon Billa pozná?

„Ty… čo vieš o Billovi?“ vykoktal zo seba nakoniec a posadil sa na posteľ. Len pred pár minútami prišiel domov a stihol sa akurát vyzliecť, ako sa chystal do sprchy, keď ho prekvapil vyzváňajúci mobil. Myslel si, že je to jeho priateľ a bol tým taký nadšený, že sa ani nepozrel, kto volá pred tým, než hovor prijal. O to viac bol prekvapený, keď sa v telefóne ozval hlas jeho učiteľa a spýtal sa ho práve na Billa.

„Bill je môj nevlastný syn,“ priznal Gordon a Tom sa na posteli zvalil dozadu. No poteš.

„Ja… ja… neviem, čo chceš počuť,“ dostal nakoniec zo seba. Nechcel sa s ním baviť o niečom takom súkromnom, ako je Bill. S priateľmi to bolo iné, ale Gordon… a ešte k tomu jeho nevlastný otec… Gordon o ňom vedel veľmi veľa. Poznal ho už od puberty, vedel o jeho avantúrach. Čo mu mal teraz povedať? Že sa do Billa zamiloval? Že ho očaroval a úplne pobláznil? Že s ním mal len tie najlepšie úmysly? A keby mu to aj povedal, veril by mu?

„Chcem počuť, aké s ním máš úmysly. Pozri, Tom, ja viem, že nie si zlý človek, ale… Ty a tvoje doterajšie vzťahy… Je to tvoja vec. Ale Bill je môj syn a je to úžasný chlapec. Preňho to nie je… On to nezvládne, ak sa s ním iba zahrávaš. Ak to nemyslíš vážne. Ak…“

„To nie,“ skočil mu Tom do reči, ale Gordon sa nedal zastaviť. Nebolo preňho zvykom starať sa do takýchto vecí a vôbec o tom hovoriť. Ale miloval svoju ženu a miloval jej syna a ako správny chlap cítil povinnosť postarať sa o ich bezpečie a pohodlie.

„Ak je to len nejaká skúška, aké by to bolo s mužom… Alebo ak je to kvôli Samimu…“

„Nie! To určite nie! Gordon, ja ho milujem! Ja… Záleží mi na ňom. A nie je to kvôli Samimu ani nič neskúšam. Prisahám. Ja… On… Je taký úžasný! Nikdy by som mu nechcel ublížiť!“ priznal úprimne, prekonajúc náhle všetky rozpaky. Nebolo mu to príjemné, ale nemohol dopustiť, aby si Gordon myslel, že Bill je len náhrada. Bill bol príliš úžasný, aby ho ktokoľvek považoval len za náhradu. On si niečo také nezaslúžil. Lenže zdalo sa, že muža nepresvedčil.

„Si si tým istý? Tom, vieš, že si nikdy nešiel týmto smerom. Nikdy si sa nepozeral po chalanoch a to sa poznáme už pekných pár rokov. Dobre, chápem, dospel si a zrejme je už na čase, aby si začal o vzťahoch uvažovať vážnejšie. A viem, že od tej nehody si svoj život dosť zmenil a už nie si taký… prelietavý,“ odpustil si slovo povrchný, pretože, úprimne, on nemal veľmi čo hovoriť, „ale predsa len… Bill je chlapec. Je to mladý muž. Si si istý svojím rozhodnutím?“

„Ja… nie je to moje rozhodnutie. Ja som si nič nerozhodoval. To jednoducho prišlo. Ja… viem, že som nikdy nešiel týmto smerom a Sami ma možno skutočne trochu ovplyvnil. Ale nie je to tak, že by som sa doňho zamiloval alebo tak nejako. Skôr som si len uvedomil, že si s ním skvele rozumiem, že je proste strašne fajn. Omnoho lepšie ako s dievčatami. A že by mi nevadilo mať niekoho takého. Ale vôbec som nemyslel na to, že by som si našiel priateľa. Ale Bill… očaril ma hneď pri prvom stretnutí. Bol taký… nevinný. A krehký. Mal som potrebu ho ochraňovať a starať sa oňho. A čím viac som s ním, tým je to silnejšie. On… je pre mňa skutočne veľmi dôležitý. Chcem s ním byť a starať sa oňho. Prisahám, Gordon. Nie je to len žart,“ uisťoval ho so všetkou úprimnosťou, ktorú cítil. Na chvíľu ho napadlo, že ak mu neuverí, mohol by presvedčiť Billa, aby ho opustil. Alebo by mu mohol o ňom porozprávať veci, po ktorých by sa s ním už jeho chlapec nechcel stretávať. Pri tej predstave, že by ho mohol stratiť, sa mu stiahol žalúdok a srdce ho zabolelo tak, ako snáď ešte nikdy. Nemohol ho stratiť. Nie teraz, keď ho konečne našiel. V duchu sa modlil, aby mu Gordon konečne začal aspoň trošku veriť a dal mu šancu dokázať, že neklame. Lenže čím dlhšie bol muž ticho, tým viac sa jeho nádej zmenšovala. Rozmýšľal, či má začať prosiť a skutočne by to aj spravil, keby sa zrazu v slúchadle neozval odovzdaný povzdych.

„Dobre. Dám ti šancu dokázať, že to s ním myslíš vážne. Ale varujem ťa. Ak mu ublížiš…“

„Nie, ja… určite nie! Ja…“ horlivo sa ho snažil presvedčiť, nadšený jeho rozhodnutím, no on ho opäť prerušil.

„Nie, nesľubuj niečo, čo nemôžeš splniť. Život je dlhý a plný rôznych situácií a nikto nemôže vedieť, čo sa stane v budúcnosti. Ani ty nie. Ale mne ani nejde o budúcnosť. Nie týmto spôsobom. Ide mi len o to, aby si sa staral. Aby si splnil všetko to, čo si tu teraz povedal. Aby si sa skutočne snažil. Ak to nevyjde, v poriadku. Stáva sa. Ale chcem, aby si skutočne poriadne zvážil svoje rozhodnutie a podľa neho sa správal. Ak si rozhodnutý byť s Billom, tak s ním buď. Staraj sa oňho, miluj ho a pracuj na vašom vzťahu. Zo všetkých síl. Lebo ak zistím, že si mi klamal, že si to vzdal príliš rýchlo alebo že to je len chvíľkové pobláznenie a ty si za pár dní uvedomíš, že to bola chyba, tak si to s tebou vybavím. Na to nezabúdaj. A teraz choď spať. Je už neskoro. Verím, že nad mojimi slovami budeš premýšľať a že sa rozhodneš správne. Sľubujem, že nech sa rozhodneš akokoľvek, podporím ťa. Bill je úžasný chlapec, zaslúži si všetko dobré. Nezabúdaj na to. Dobrú noc, Tom.“

„Dobrú noc,“ dostal zo seba mladík, silno zasiahnutý slovami staršieho muža. Veril mu každé slovo a dosť ho to všetko desilo. Nechcel si ani predstaviť, že by sa preňho mal Bill niekedy stať chybou. Ale vedel, že v budúcnosti sa môže stať čokoľvek. Veď ak by mu niekto ešte pred pár dňami povedal, že sa bude s Gordonom baviť o jeho synovi a o jeho láske k nemu, asi by si ťukal na čelo. Ale teraz bol rozhodnutý urobiť všetko pre to, aby sa to nikdy nestalo. A aby s ním bol Bill skutočne šťastný.

Zatiaľ čo sa Gordon bavil s Tomom, Bill nešťastne sedel na svojej posteli a nemal ďaleko k plaču. Nechápal, čo jeho matke tak prekáža. Chápal, že sa oňho bojí a že nie je zvyknutá na to, aby sa jej vyhýbal, ale Toma nepoznala a nemala právo o ňom takto hovoriť. Ale na druhej strane poznala jeho a vedela, že by nevyviedol nejakú blbosť. Chcel sa s ňou o tom ešte raz porozprávať, no keď prišiel do jej izby, už spala. Gordon tam však nebol, a tak sa ho vydal hľadať. Našiel ho, ako práve zaváral dvere na balkóne. Bol poriadne premrznutý, takže to vyzeralo, že tam bol dosť dlho.

„Čo si robil na balkóne? Veď tam mrzne,“ nechápal Bill, no on len pokrútil hlavou a schoval mobil do nohavíc.

„Potrebuješ niečo? Prečo nespíš? Je neskoro.“

„Chcel som hovoriť s mamou, ale už spí. Ja… chcel som s ňou hovoriť o Tomovi.“

„To je mi jasné. Ale možno by si tomu mal nechať čas. Možno sa len potrebuje zmieriť s tým, že už nie si dieťa. Že si už dospel a začal si riešiť bežné dospelácke veci,“ uškrnul sa a Bill sa začervenal. „A možno pomôže, keď sa s Tomom zoznámi. Vyzerá síce trochu… povedzme… exoticky, ale je to dobrý chlapec.“

„Naozaj si myslíš, že je dobrý?“ špitol chlapec nesmelo, no zároveň s nádejou žiariacou v tmavých očkách. A hrdosťou, ktorú cítil vždy, keď sa niekto v dobrom vyjadril o jeho milom. Gordon si to všimol a musel sa nad tým pousmiať. Bill nemohol poprieť, že je do Toma zamilovaný až po uši. Stačil jediný pohľad a bolo by to jasné aj úplne slepému. Dobromyseľne ho pohladil po vlasoch a pokýval hlavou.

„Jasné, že je. Je to slušný a šikovný chalan. Netvrdím, že je čistý ako ľalia, ale to v jeho veku asi nikto. Samozrejme, až na teba,“ podpichol ho a Bill prevrátil oči. „Ale verím, že to s tebou myslí vážne a…“

„Odkiaľ vieš, že to so mnou myslí vážne?“ prerušil ho Bill podozrievavo a on si uvedomil, že sa preriekol.

„Ups…“

„Gordon! Čo si urobil?“

„Nič…“

„Nič? Ukáž telefón!“

„Nie,“ odmietol muž, no kútiky jeho úst, trhajúce sa smerom nahor, jasne naznačovali, že nemá ďaleko od smiechu. To Billa naštvalo.

„Gordon! Neštvi ma! Prečo si to urobil? A netvrď mi, že si nič neurobil, pretože mne je jasné, že si niečo urobil. Volal si mu, je to tak? Prečo! Ja…“

„Billi, ukľudni sa. Neurobil som nič zlé. Len som sa chcel uistiť, že je všetko v poriadku. Pre dobro nás všetkých. Po tom výstupe tvojej matky som mal pocit, že je to to najlepšie, čo môžem urobiť. Nechcel by som zažiť jej hnev, ak by to nevyšlo.“

„Ale to nie je jej problém.“

„Ja to viem, ty to vieš, ale ona si to zrejme nemyslí. Chráni ťa ako levica svoje mláďa. Mohlo by to byť vtipné, ak by to nebolo také desivé,“ pripomenul Gordon a Bill sa zasmial. Mal pravdu. A vlastne ho potešilo, že ho Tom presvedčil o vážnosti svojho záujmu.

„Ďakujem. Za všetko. Si ten najlepší otec, akého som si mohol želať,“ objal Bill staršieho muža a ten mu objatie s úsmevom opätoval.

„A ty si úžasný syn. A teraz choď spať. Bol to dlhý deň. Dobrú noc.“

„Dobrú.“

Tom vyšiel zo sprchy, uložil sa do postele a s úsmevom zaboril nos do vankúša, na ktorom ešte pred pár hodinami ležal Bill. Jeho vôňa na ňom ešte stále bola a on blažene zatvoril oči, pripravený snívať o svojej láske. Už upadal do spánku, keď mu zrazu pípla smska. Rozospato natiahol ruku po telefón, očakávajúc aj neočakávané. Text správy mu však navodil priam blaženú náladu.

„Milujem ťa. Sladké sny,“ znela správa od Billa a on sa zamilovane usmial.

„Aj ja ťa milujem.“

autor: Jasalia