Stretli sme sa na Vianoce 26.

autor: Jasalia

Ahóóój! Prichádzam s ďalšou časťou, a zároveň oznamujem, že netuším, kedy bude ďalšia. Som po operácii očí a hoci som túto časť písala ešte pred, opravovala som ju až po, a rovno vám poviem – JE TO DES!!! Som totálne slepá! Ešte ako tak dokážem prečítať nejaký kratší text, ale dosť ma pri tom režú oči. Ale snáď sa to skoro vráti do normálu, tak držte palce. Zatiaľ vám želám príjemné čítanie! :-p

Gustav diaľkovým ovládaním otvoril veľkú kovovú bránu a vpustil jeho aj Tomovo auto na ich súkromný pozemok. Príjazdová cesta nebola široká, no na jej konci sa po oboch stranách nachádzala parkovacia plocha pre dve autá. Tom svoje staré autíčko zaparkoval vedľa luxusného BMV a len čo z neho Bill vystúpil, chytil ho za ruku a pritiahol si ho k sebe. Gustav sa nad tým uškrnul, no bez slova sa vybral k vchodovým dverám. Tom aj jeho priatelia s obdivom vzhliadli na nádhernú vilu s dvojkrídlovými vstupnými dverami a obrovskými oknami. Gustav odomkol dvere a po tom, čo všetci vstúpili, ich zamkol a vyťukal bezpečnostný kód. Keď to traja kamaráti videli, obočie im vyletelo až niekam hore a vymenili si uznanlivé pohľady. No téda. Iný luxus!

„Vyzujte sa a upracte si topánky do botníka. Bundy na vešiak. Oboje je tam za tými dverami,“ ukázal na posuvné dvere na jednej strane vstupnej chodby a následne ich aj odsunul, aby im ukázal miesto, o ktorom hovoril. On sám si odsunul zrkadlo na druhej strane, kde sa nachádzala rovnaká miestnosť, ale v tejto boli už nejaké bundy a topánky – tento šatník patril členom rodiny. A Georgovi, evidentne.

V dome bolo príjemne teplo a všetko bolo parádne vianočne vyzdobené. Stromček v obrovskej obývačke svietil stovkou svetielok a v krbe bolo ešte niekoľko žeravých uhlíkov. Georg sa hneď pustil do prikladania, aby opäť rozdúchal oheň, a Bill zamieril za Gustavom do kuchyne. Tom sa okamžite vybral za ním a jeho priatelia ho nasledovali.

„Máme nejaké občerstvenie, ale nie je toho veľa. Nie pre toľkých ľudí,“ oznámil Gus, kým vyberal z chladničky luxusne vyzerajúce kanapky a chlebíčky.

„Wow! To vyzerá… Super!“ vydýchol Andreas a len s námahou dokázal udržať ruky pri tele, ako sa samé naťahovali k dobrotám na stole.

„Ďakujem,“ lakonicky odvetil blondiak a Andy aj so Samim len šokovane vyvalili oči.

„To si všetko robil ty?“

„Hej. Geo pomáhal. Musel, ak nechcel ostať hladný. Ale keď tak na to teraz pozerám, tak skončíme hladní všetci.“

„Je už neskoro. Nemusíme sa prejesť. A dáme šampus. A koláčiky. Máš tu koláčiky, že? A v najhoršom môžeme ešte niečo dorobiť. Je toho dosť. Keby sme to mali zjesť všetko sami, prejeme sa. A som si istý, že máš aj nejaké čipsy, oriešky a iné dobroty. Vždy je tu toho kopu,“ upokojoval ho Bill a keď mladík nakoniec neochotne prikývol na súhlas, chopil sa misy a odniesol ju do obývačky. Ostatní chalani napodobnili jeho príklad a postupne poodnášali do obývačky všetky dobroty, dve fľaše šampusu a fľaše s kolou a minerálkou. Gus nakoniec ešte priniesol nejaké poháre a nezabudol ani na čipsy a oriešky. Keď Tom s priateľmi videli to množstvo dobrôt, okamžite sa im začali zbierať slinky. Oni sa takej hostiny ešte nikdy nezúčastnili, ale zdalo sa, že Bill s Geom sú už na to zvyknutí. Geo okamžite natiahol ruku k jeho obľúbeným jednohubkám, no dostal po ruke od svojho priateľa.

„Najskôr šampus!“ pripomenul mu a hlavou pokynul k baru. „Môžeš priniesť poháre? Tie vysoké štíhle. Ďakujem.“ Geo poslušne splnil jeho požiadavku a on sa pustil do otvárania šampanského. Keď Andy videl to kvalitné pitie, o ktorom síce nevedel povedať, či je to pravé šampanské, ale rozhodne bolo kvalitnejšie než to jeho a Tomove, rýchlo obe ich fľaše nenápadne zasunul za fotelku.

„Nemusíš to schovávať. Už som to videl. A našťastie to nie je to najlacnejšie, čo sa dá kúpiť. Bude sa to dať vypiť,“ oznámil mu Gustav lakonicky, nespúšťajúc pohľad z fľaše. Odstránil alobal a opatrne začal odstraňovať aj drôt. Andy očervenel a zahanbene sklonil pohľad k zemi.

Georg priniesol poháre a prevzal od Gustava fľašu, aby ju mohol otvoriť. Fľaša urobila parádne puk a v nasledujúcich sekundách už nalieval penivú tekutinu do pohárov. Všade len trochu, aby vyšlo na všetkých.

„Tak, na nový rok. Nech je lepší ako ten minulý,“ predniesol Gustav a zdvihol pohár.

„A na nových priateľov,“ pridal sa Bill a vrhol zamilovaný úsmev na svojho priateľa.

„Fajn, nech je po tvojom. Na nových priateľov,“ odsúhlasil mu to Gustav, prevrátiac očami a potom si konečne všetci spoločne štrngli.

„Mňam, to je dobrota. Nemám rád víno, ale na toto by som si zvykol,“ priznal Andy a uznanlivo pri tom pokýval hlavou. Bill sa hrdo usmial, akoby to bol on, kto kúpil taký výborný chľast a Gus len pokrútil hlavou a rozlial zvyšok. A potom všetkým nalial aj colu, aby sa už mohli konečne pustiť do jedla. Hlavne dvaja najväčší hladoši, Andy a Geo, ktorým už slinky takmer tiekli po brade a oči sa im stále viac zabodávali do dobrôt.

„Dobrú chuť, vy nenažranci,“ poprial im a ako na povel sa obaja vrhli na taniere.

Asi o pol hodinu neskôr v miestnosti potichu hrala hudba, v kozube horel oheň a na stole už neostali žiadne chlebíčky a iba posledný malý tanier s kanapkami. Bill si priniesol plný tanier koláčikov a položil si ich na kolená, aby sa nimi mohol napchávať. Ostatní sa nad tým len uškrnuli, pretože ho už poznali. Obe fľaše lepšieho šampusu boli vypité, lebo – ako poznamenal Sami – toto sa pilo samo, a teraz popíjali z Tomovej fľaše. A keďže to boli bublinky, stihli im trochu udrieť do hlavy a pomohli uvoľniť atmosféru. Tom sedel na gauči tesne vedľa Billa, ktorý sa k nemu tisol najviac, ako sa dalo. Andreas so Samim sedeli na druhom konci – Sami mal nohy prehodené cez tie Andreasove a rukami objímal jeho rameno. Len Georg s Gustavom sporiadane sedeli v kreslách a hoci tie boli prisunuté tesne k sebe, obaja svoje ruky držali na tom svojom. Tom to nechápal, tú ich rezervovanosť, ale nechcel sa do toho starať, nebola to jeho vec.

„Ako ste sa vlastne vy traja zoznámili?“ spýtal sa ako prvý Sami, no dostalo sa mu len celkom suchej odpovede od Gustava. Toho chalana snáď neuvoľní ani chľast.

„V škole.“

„Veľmi obšírne,“ nedal sa Sami a on sa uškrnul. Bol to však Bill, kto sa rozhodol pridať nejaké podrobnosti.

„Gustav a Georg chodili spolu na hudobné konzervatórium. Gus sa tam učil hrať na bicie a Geo na basu. Ale zoznámili sme sa v Loitsche. Gus tam má babičku. Celkom sme sa spriatelili, keď tam jeden rok trávili celé leto. Spieval som a oni ma počuli a pýtali sa ma, či sa k nim nechcem pridať. Mali sme spolu kapelu. Vlastne stále občas hráme, ale nie je to ono,“ priznal Bill a Tom sa naňho pri tom pozeral dosť obdivne. On hudbu miloval, ale nikdy by sa sám k žiadnej vlastnej skupine nedokopal. Keby ho Gordon nedokopal k tomu, aby hral pre niektorých jeho známych, zrejme by si naveky hral len sám pre seba.

„Hm, to som vám ešte nepovedal,“ otočil sa Bill na svojich priateľov: „Tom tiež hrá na gitaru.“

„Hral som.“

„A ešte budeš. Pôjdeš k tomu špecialistovi a dáš sa do poriadku.“

„Ha, ty si vážne myslíš, že ťa počúvne? My všetci sme sa ho snažili presvedčiť už toľko krát, že sa to ani nedá spočítať. Nakoniec sme to museli vzdať,“ vložil sa do toho Andy, na čo ho Sami opravil.

„Hovor za seba. Ja som to ešte nevzdal. Ale je pravda, že už to skúšam len sporadicky a viac menej zo zvyku.“

„To môže byť pravda. Ale mňa poslúchne. Uvidíte,“ uistil ich Bill a keď Tom vyzývavo zdvihol obočie ako že či to myslí vážne, on sa naňho len sladko usmial a nahodil ten najnevinnejší kukuč, aký zvládol. Staršiemu z dvojice neostalo nič iné, len pokrútiť hlavou a venovať mu bozk. Čo by pre svoju lásku neurobil?

„A to bol Bill vždy taký, hm… výrazný?“ spýtal sa diplomaticky Sami a Bill mal obrovskú chuť sa poriadne rozosmiať. Vyzývavým pohľadom nabádal svojich priateľov, aby o ňom prezradili nejaké pikošky. Georg sa toho s radosťou ujal a okamžite nahodil provokatívny úškrn.

„No, hej. Len mal kratšie vlasy. A ešte nepoužíval tiene. Ale používal ceruzku a vlasy mal čierne. Vyzeral ako taký jež. Babky prechádzali na druhú stranu ulice a križovali sa, keď prechádzal okolo. A nechodili do lesa, lebo Bill tam chodil a spieval si tam. Ale keď sme tam ten rok prišli aj s gitarou a bubnami, babka nám povedala, aby sme si ho našli. Vraj je trochu čudný, ale inak milý a že by sa k nám mohol hodiť. Keď sme ho nakoniec ozaj našli podľa nejakého zavýjania ozývajúceho sa z lesa, miesto satanáša sme našli len akési vrabča, ktoré trhalo lúčne kvety pre svoju mamu. A chcelo sa hrať. Bol fakt zlatý. Také malé decko, ktoré sa chcelo hrať na staršieho. A strašne chcelo nejakých kamarátov, lebo tam doma ho mali všetci za blázna.“

„Hééééj! To nie je pravda! Mali ma tam radi!“ bránil sa Bill, no skeptický pohľad všetkých naokolo mu napovedal, že mu to moc neveria. „Je to malá dedina. A žije tam veľa starých ľudí. Nevyznajú sa. To len preto,“ vyšpúlil pusinku a nahodil výraz raneného šteniatka. Tomovi sa ho uľútostilo a tak si ho pritiahol do náručia, aby ho trochu pomaznal. Na tvári mal však pobavený úsmev, keď mu dával bozk do vlasov.

Zábava pokračovala v podobnej nálade ešte nejaký čas, až kým sa nevypilo všetko šampanské, nezjedli všetky dobroty a mládencom sa postupne nezačali únavou otvárať ústa. Sami zadriemal v Andyho náručí a on o chvíľu zadriemal tiež, Géčka prestávali byť opatrní v zatajovaní svojho vzťahu a Bill vytiahol Toma, aby si s ním zatancoval, keď začala hrať jeho obľúbená skladba. Tomovi sa moc nechcelo, no keď ho začal zvádzať pohľadom, začal pomaly podliehať. A keď ešte pridal zúbky, ktorými sa pohrával so svojou spodnou perou, vyštartoval za ním ako nočný motýľ priťahovaný svetlom. Objal ho v páse a pritiahol si ho k sebe čo najbližšie, až sa ich telá dotýkali po celej dĺžke. Bill si omotal ruky okolo jeho krku a začal ho na ňom jemne hladkať. Tomovi sa po tele rozbehli zimomriavky a v podbrušku mu začal lietať kŕdeľ motýľov. Hudba prestala mať význam a jediné, na čom záležalo, bol poklad v jeho náručí.

„Milujem ťa,“ šepol a odmenou mu bol bozk. Nohy, ktoré sa mu ešte pred chvíľou pohybovali, sa automaticky zastavili a oni ostali stáť na mieste. Ruky mu skĺzli z jeho pása nižšie a on si ho k sebe pritiahol bližšie. Vo chvíli, keď sa ich loná stretli, obom sa z hrdla vydral ston. To ich však zároveň aj prebralo a oni sa on seba pomaly odtiahli. Bill sa zahanbene pousmial, no v ňom to vyvolalo len ďalšiu vlnu lásky. Pokojne by takto ostal aj navždy, no predsa len sa napokon odtiahol a otočil sa späť ku gauču. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď uvidel Géčka, ako si navzájom dosť intenzívne hľadia do očí. Akoby si bez slov zdelovali nejaké významné posolstvo. Nevedel, čo to malo znamenať, ale robilo ich to v jeho očiach sympatickejšími. Pozrel späť na Billa a ten sa rozhodol, že to celé ukončí tak, aby nikoho nedostal do rozpakov.

„Uáááá!“ zívol si hlasno a ruky natiahol dohora. „Som totálne K.O. Vstávať, spachtoši! Ide sa spať!“

autor: Jasalia