Herzenswärme 2.

„Je jedno, kam ideme, vezmi si na minútu čas,
vlna mien, slov a čísel nám naráža do hlavy,
a je jedno, kam pozrieme, neostane to na večnosť,
poď, stúp na brzdu, pri všetkom, čo sa náhli, vezmi si na minútu čas,
ako veľmi to ponáhľa, vezmi si na minútu čas, čas.“
– Adesse

Cez stenu svojej detskej som počúval hádku rodičov a objímal mladšiu sestru, ktorá usedavo plakala na mojej posteli. Pritúlil som si ju k sebe a pobozkal párkrát do vlasov, aby sa nebála. Bolo počuť rinčanie skla. Chcel som si zapchať uši, ale nešlo to. Musel by som pustiť Christy. Po minúte zrazu tresli vchodové dvere a všetko stíchlo. Počul som už len matkin plač z kuchyne. Opatrne som sa od sestry odtiahol a naznačil jej, aby ostala a ticho ležala. Zakradol som sa do kuchyne a chvíľu sledoval matku, ktorá sedela pri stole s tvárou v dlaniach a ticho vzlykala.

„Si v pohode?“ objal som ju okolo ramien zľahka a ona len kývla. „Je už preč? Nevráti sa?“ zašepkal som a cítil, že to bolelo, hoci by som mal byť radšej šťastný.
„Uhm,“ potiahla nosom. „Christy?“ pozrela sa na mňa a zotrela si slzy.
„V mojej izbe,“ odpovedal som smutne.

„Prekvapenie!“ začul som Billa nadšene vypísknuť a s úsmevom som sa k nemu otočil. Keď som za ním uvidel týpka zo Starbucks môj úsmev bol znova v prdeli.
„Čau – te,“ odpovedal som zrazu bez nálady. A to som si myslel, že som sa už mizernejšie cítiť ani nemohol.
„Stalo sa niečo, Tom?“ Billovo nadšenie očividne opadlo. Nemal som mu to za zlé. Nemohol vedieť, čo sa u nás za posledných pár dní stalo. A už vôbec nie to, čo sa stalo pred pár hodinami.
„V pohodičke,“ odpovedal som stroho a pomyslel si: Nebudem predsa rozoberať svoje sračky pred tým trápnym predavačom chcaniek!

„Uhm, to je Erik,“ ukázal na ERIKA alias predavača značkových chcaniek.
„Čau, som Tom,“ podal som mu ruku slušne, ale najradšej by som mu nakopal riť. „Sorry, dnes nie som v nálade,“ pozrel som na Billa bezvýrazne a on náhle vyzeral zaskočene. Mal som chuť mu zabuchnúť dvere pred nosom a bez rozlúčky, ale… Kurva, vedel som, že to nebola jeho vina! Erik sa na mňa vražedne pozrel, ale mal som to na háku.
„A – aha, tak inokedy,“ povedal Bill, zamával mi, vzal svojho „priateľa“ za ruku a šiel s ním preč. Dnešný deň už proste nemohol byť viac na piču. Vylovil som konečne kľúče, odomkol a vyšiel hore do bytu. Hodil som loptu do kúta a vzal si z chladničky otcove pivo, ktoré tu našťastie zabudol. V byte bolo nezvykle ticho, takže matka so sestrou už asi spali.

Prešiel som po prstoch do svojej izby, zapálil malú lampu a naštartoval PC. Bez nálady som blúdil po internetových stránkach a pil pritom pivo. Pripadal som si ako totálny zúfalec a naviac mal výčitky, pretože som nemal Billa hnusne odpálkovať. Mohol som trochu počkať, kým tamten odíde, a mohol mu POTOM vyliať svoje srdce. Teraz som tu namiesto toho celkom sám čumel na monitor a nepomáhalo to ani trochu. Potreboval som sa aspoň ožrať.Tak som si zašiel pre ďalšie pivo. Sledoval som pritom online nejaký tupý film, ktorý som ani nevnímal. V duchu som sa modlil, aby sa Bill nehneval a aby sa niečo stalo. Čokoľvek. Zrazu mi pípla SMS. S povzdychom som z vrecka vyberal mobil a prečítal správu od Billa: „Tom, si okay?“ Rýchlo som mu odpísal, nech sa zastaví. Po piatich minútach prezváňal, a tak som mu išiel otvoriť. Po minúte už Bill stál zadychčane vo dverách.
„Uf, ty kokos,“ zafučal.

„Bežal si kvôli mne po schodoch?“ opýtal som sa ho prekvapene a zasvietil na chodbe, aby sa mohol vyzuť. Bill by NIKDY nebehal. On nebehal ani na teláku! Fakt mal o mňa strach. Priznávam, že som z toho mal trocha radosť.
„Samozrejme. Vidím, že je niečo zle,“ odpovedal naštvane a odhodil topánku k tej predchádzajúcej. Hneď vedľa mojich. Nič som mu na to neodpovedal, len som zobral z chladničky pivá a zatvorili sme sa v mojej izbe. Bill si sadol na posteľ ja na stoličku k písaciemu stolu a chvíľu sme len tak ticho popíjali.
„Aké bolo rande?“ opýtal som sa ho s horkosťou nie len po pive, ale aj po niečom INOM. Kútikom oka som sa naňho pozrel.
„Ako rande,“ mávol rukou Bill.

„Bože, chýbal si mi,“ prezradil som vo chvíľke slabosti a cítil som, ako mi po tvári tečú slzy. Objal som ho silnejšie než obvykle a on si položil líce na moju hlavu.
„Aj ty mne,“ povedal a tiež ma tuhšie objal.
„Matka je z toho na kašu. Sestra plakala, akoby ju niekto chcel zabiť. Myslel som, že to neustojím, Bill,“ priznával som sa mu so všetkým, čo mi šrotovalo v hlave. „Chcel som, aby vypadol. Je to kretén, ale… Predsa je to otec. Nebol taký vždy. Pamätám si aj dobré časy. Chcel by som, aby si ho aj Christy pamätala tak ako ja, ale pochybujem o tom.“ Bill na to nič nepovedal a bol som rád, lebo som vedel, že to chápal. Jeho rodičia sa tiež pred troma rokmi rozviedli. Akurát ten dôvod bol iný. „Prisahám, že som sa už naňho posledné dni nedokázal ani pozrieť. Hrozne ma sklamal. Tej kurve, čo nám zničila rodinu, by som najradšej rozkopal hlavu,“ letelo to zo mňa celkom samo.

„Super. Konečne si to povedal,“ usmial sa na mňa a ja som sa tváril, ako by som práve zjedol extra kyslé Haribo.
„Okay, okay. Dostal si ma,“ priznal som sa znova.
„Nájdi si nejakú stálu frajerku a budeme chodiť von spolu – všetci štyria,“ navrhol Bill.
„Bill, pozri sa na mňa. Na moju rodinu. Máš dojem, že chcem nejaký stály vzťah?“ uviedol som ho do reality.
„V poriadku, keď nechceš. Len som sa snažil o nejaký kompromis,“ obraňoval svoj návrh.
„Oceňujem to, ale poznáš ma až priveľmi,“ usmial som sa naňho a on na mňa. Ďalšia kríza bola za nami. „Pivo?“

„Vrana k vrane sadá,“ žmurkol som naňho a vstal. „Poď ukážem ti čo a ako.“ A tak sa aj stalo. Potom som sa vrátil do izby, hodil sa do spacieho úboru, trenírok a uložil sa do postele. Medzitým som našiel na nete ďalší film a čakal, kým sa Bill vráti. V kúpeľni bol asi hodinu. Zadriemal som trocha, ale keď som ho počul, ako sa sťažuje na to, že na zajtra nemá čisté boxerky, hneď som nadobudol vedomie. „Požičiam ti,“ mávol som rukou a sledoval ho, ako si ku mne ľahá. Vypol som malú lampu na stolíku a pustil film.
„To je Titanic?“ opýtal sa hneď po prvom zábere.
„Uhm,“ zívol som.

Keď som sa znova prebudil, uvidel som známe svetlá z ulice odrážajúce sa na strope mojej izby. Snažil som sa znova zaspať, ale to, čo sa dnes stalo, mi to nedovolilo. V tom som si uvedomil, že vedľa mňa niekto pravidelne a zhlboka dýchal. Otočil som hlavu a v matnom svetle zachytil Billovu tvár mierne opuchnutú hlbokým spánkom. Mal pootvorené pery, jeho viečka a mihalnice sa mierne chveli. Niečo sa mu snívalo. Premýšľal som nad tým, čo pekné sa mu mohlo snívať, a po chvíli som radšej prestal, pretože som si takmer okamžite spomenul na toho idiota: Prečo musel chodiť práve s tým blbcom? Naozaj nechápem, čo na ňom vidí! Bill je krásny a podľa mňa si určite môže vyberať. Pohľad mi skĺzol k jeho pootvoreným ústam.

autor: MoreInsidiousKindOfStories