Herzenswärme 3.

„Pozornosť je prvá forma lásky…“
– Neznámy

Sedel som na terase pred kaviarňou spolu s Laurou. Tváril som sa, že počúvam jej každodenné starosti, ale pod stolom som nenápadne hypnotizoval čas na displeji svojho mobilu. Povzdychol som si, podoprel hlavu a ďalej unudene sledoval Laurine nikdy sa nezastavujúce ústa. Vždy som si myslel, že Bill hovoril najviac a najrýchlejšie na svete, ale ona odo mňa práve teraz dostala prvenstvo v disciplíne koľko slov povieš za sekundu. Napil som sa kávy a ona mi ukázala, ako si rada upravuje vlasy. Dávala si ich hore na jeden bok, na druhý… Za tri minúty vytvorila asi milión vlasových kreácií. Sám seba som sa pýtal, čo som tu s ňou vlastne robil. Nesnažil som sa s ňou ani konverzovať, ale jej to nevadilo. Nevadilo jej ani to, že som ju vôbec nepočúval. Asi si myslela, že som z nej bol dosť v prdeli, keď som len zízal a čušal. Ale to sa rybka zlatá mýlila. A ako!

Prišiel som na to, že ak chcem s Billom tráviť viac času, musím si nájsť sparing partnera. Laura bola na toto ideálny typ. Vedela o blbostiach kecať hodiny. V tomto smere si so Starbucks – Mannom sadli dokonale a ja som sa mohol venovať Billovi. Aj teraz som tu sedel len preto, že mal prísť. A už bol konečne tu.
„Hey,“ pozdravil bez nálady a sadol si vedľa mňa. Bol sám.
„Hey, kde máš toho zo Starbucks?“ podpichol som ho a on mávol rukou. Vyzeral pritom naštvane.
„Dám si veľké espresso bez mlieka a cukru, prosím,“ povedal čašníkovi a otočil sa ku mne. Mal začervenané oči. Vedel som, že niečo bolo zle, ale nechcel som sa vypytovať pred Laurou. Bola to kecka.

„Oh, Bill, ten náramok je super,“ povedala Laura a chytila ho za ruku, aby na seba hneď strhla všetku pozornosť. „Ježíš!“ pískla takým tým na nervy lezúcim hlasom.
„Uhm, ďakujem,“ odpovedal Bill a vzal si kávu.
„Dnes nie si v nálade? Čo sa stalo? Kde je Erik?“ zaujímala sa.
„Pracuje,“ zamrčal Bill cez zuby a ja som bol na čistom, že mu ten kokot niečo urobil. Mal som chuť sa zodvihnúť, vojsť do toho krámu s chcankami a pred všetkými mu napchať všetku kávu do huby.
„Počuj, zlato,“ pozrel som na Lauru konečne a ona sa usmiala ako mesiačik na hnoji. Vyzeralo to, že sa namotala viac, než by som chcel, ale teraz som musel hovoriť s Billom. A SÁM!“Ehm, potrebujem s Billom hovoriť.“

„Oh, jasné,“ zdvihla sa a vzala veci. Pozrela na mobil. „Aj tak už musím. Idem nakupovať s Angie,“ prešla okolo stola, dala mi hlasný bozk na líce a mávajúc odišla. Keď zmizla z dohľadu, otrávene som si oddýchol.
„Je to normálna piča!“ skríkol Bill naštvane a zložil si ruky na hrudi. Musel byť pekne naštartovaný, keď tak nadával.
„A odkedy ti vadí? Myslel som, že je v pohode,“ podpichol som ho. Netušil som, že ju nemusel.
„Tom,“ prekrútil oči a pozrel na mňa typom – drž hubu.
„Hey, už chápem,“ pousmial som sa a dlho naňho pozrel. Fakt nevyzeral na to, že by dnes mal náladu na vtipy.

„Erik ma podviedol. Podvádza…“ vypálilo z neho a ticho sa rozplakal. Jemne som ho objal a pohladkal po chrbte. Všetci na terase priblblo zízali. A to my, Nemci, vraj nie sme konzervatívni. Obzvlášť tá stará baba od vedľajšieho stola, čo si AKOŽE čítala noviny. Mal som chuť sa na ňu vyzjapať nech si rieši svoje sračky, ale nechal som to teraz tak. Zjazdím ju nabudúce, ak sa mi bude chcieť, ale teraz som svojho kamoša musel podporiť.Cítil som sa zle aj zaňho.
„Načapal som ho. Práve teraz. Išiel som okolo Starbucks a… vylizoval sa tam s nejakou… Oh, bože,“ zaskučal ako zbitý pes.

„Buď rád, že si sa to dozvedel,“ chcel som ešte niečo dodať, ale radšej som ostal ticho. Nechcel som to veľmi rozvádzať, keď mu bolo tak na hovno.
„Uhm,“ kývol hlavou a potiahol nosom. „Máš pravdu. Vždy si mal pravdu. Och, Tom,“ a objal ma.
„Bude to v poriadku. To prejde,“ ubezpečil som ho, a keď sa odtiahol, usmial sa na mňa.
„Som voľný, tak by sme mali ísť niekam na párty,“ odpovedal mi na to hneď, ale jeho úsmev bol smutný. Vedel som, že to bola len jeho maska.
„V pohode. Obvolám partiu a uvidíme,“ vytiahol som mobil a obtelefonoval kamošov z okolia. Bill ticho pil svoju kávu a sledoval, ako sa pritom vlní. Asi pri treťom telefonáte som sa dozvedel o dobrej žúrke, tak som oznámil, že sa s Billom stavíme, a ukončil hovor. Spýtavo sa na mňa pozrel.

„Môžeme prísť hneď,“ oznámil som mu a vstal.
„Kam ideš?“ nechápal.
„Zacálovať?“ a už som si to namieril k baru, ale on ma zastavil.
„Tom, ak chceš platiť za tú pipku, tak v pohode, ale tu sú peniaze za mňa,“ dával mi 5 eur.
„Nebuď blbý. Na jednu kávu ešte mám,“ vtisol som mu peniaze naspäť do ruky a odišiel zaplatiť. Potom sme ešte chvíľu sedeli a dopíjali kávu.

„Cítim sa na hovno. Čo zlé som mu urobil?“ rozmýšľal Bill nahlas.
„Ty nič, ale on je nevďačné hovädo,“ odpovedal som mu a znova som bol na toho idiota nasraný. „Prisahám, že keď ho niekde uvidím, tak mu nakopem zadok. Buzerant.“
„Tom!“ okríkol ma Bill a dal mi päsťovku.
„Au, kurva,“ pošúchal som si ruku a pozrel sa naňho. „A TO bolo za čo?“
„Aj JA som BUZERANT. A nechcem, aby si ho mlátil,“ zamračil sa.
„Ty nie si BUZERANT, ale GAY, a nestriedaš fronty.“ Dopil som svoju kávu.
„Tie tvoje komplimenty,“ Bill sa na krátky okamih zachichotal.

„To vieš, moje sú originálne a od srdca úprimné,“ žmurkol som naňho a položil šálku. „Dvíhame kotvy?“ Bill kývol, vzal si veci a išli sme k najbližšiemu podchodu metra.
„Tom, som taký happy, že si môj kamoš,“ chytil ma za lakeť a pritisol sa ku mne.
„V pohodičke. Nič to nie je. Nakopať jeden zadok je maličkosť,“ usmial som sa naňho.
„Tom!“ povedal hneď výhražne.
„No čo? Robím si srandu. Nenakopem ho, keď nechceš. Ale pomohlo by mi to,“ pokrčil som ramenami.

„Tebe? A ako? Nie som to náhodou ja, komu zlomil srdce?“ posťažoval sa.

„Zlomil ti srdce?“ pozrel som naňho prekvapene. Nemyslel som si, že ho fakt miloval. Mal som skôr dojem, že to bolo len také menšie hormonálne zlyhanie.
„A prečo som s ním asi chodil pol roka?“ oboril sa na mňa a v očiach mal slzy.
„Sorry. Len neplač. Nemyslel som to…“ ospravedlňoval som sa mu.
„V pohode,“ mávol rukou. „Aj tak to vlastne stálo za hovno,“ zamyslel sa. „Ale mal som ho rád,“ dodal nostalgicky.
„Dáme si pivo a bude po starostiach,“ vošli sme do metra a sadli vedľa seba. Dve zastávky sme ostali celkom ticho. Cítil som, že bol Bill zahĺbený do seba a vyhovovalo mu to, tak som ho nechcel provokovať.

Po dvoch zastávkach sme vystúpili a mlčky pokračovali v ceste k domu ďalšieho nášho spoločného dobrého kamoša. Keď som zazvonil, otvoril dvere a zvnútra sa na nás vyvalila vypeckovaná hudba.
„Čaute,“ podali sme si ruky a vzal nás dnu. „Dajte si, čo chcete. Zatiaľ len VIP,“ žmurkol na nás a ukázal, že sme tam boli len my a jeho frajerka Eli. Pozdravil som ju a Bill si k nej hneď prisadol a začal sa s ňou rozprávať. Ja som si vzal od Benjiho pivo a štrngli sme si. „Čo je s ním?“ ukázal na Billa.
„Komplikovaný vzťah,“ pousmial som sa a napil.

„Hovoril som mu, že ten chalan nie je nič preňho,“ napil sa aj on.
„To mu hovoril asi každý,“ pokýval som hlavou.
„Kde je Laura?“ vyzvedal a ja som sa zatváril, že mi to bolo u prdele. „Ale kámo. Kde si nechal mačičku?“ buchol do mňa lakťom spiklenecky.
„V obchodnom dome. Nech si tam nakupuje. Aj tak mi ide na nervy,“ priznal som sa mu.

„Ty, Tom, poď sem,“ a stiahol ma do vedľajšej izby. Spod deky vytiahol sáčok trávy. „Dáš si jointa?“

„Hm,“ zamyslel som sa, „daj to sem,“ a balili sme si cigy. Po chvíli som si zapálil a zhlboka to do seba vtiahol. Chvíľu som zadržal dych a tak sa to opakovalo. Keď som joint uhasil, cítil som sa príjemne omámene a spolu s Benjim sme sa pridali k Billovi a Eli.
„Tom, ty si sa zhulil,“ okamžite ma začal komandovať môj zlatý best friend.
„Trošičku,“ ukázal som mu na prstoch a on si ku mne privoňal. Nakrčil nos.
„Ak sem prídu fízli, tak…“ ukázal mi akože ruky v putách.
„Ale… Raz za čas,“ mávol som rukou.
„Už tretíkrát za tento polrok,“ oboril sa na mňa.

„No, veď to je tak akurát. A ty to odkedy počítaš?“ opýtal som sa ho spomalene. Fakt mi to nemyslelo.
„Stále,“ zložil si ruky na hrudi.
„Nehnevaj sa,“ objal som ho zozadu a pritúlil sa k nemu. „Veď to bol len malilinký joint. Pozri,“ ukázal som mu prstami aký. Trochu som pritom klamal.
„Bože, vy ste ako manželia,“ zarehotal sa Benji.
„Drž hubu!“ oborili sme sa naňho s Billom spolu.
„Zalezte si spolu radšej niekam,“ zasmiala sa aj Eli.
„Okay, tak vám uvoľníme pľac,“ zdvihol som sa a bral Billa so sebou hore po schodoch.

Keď sme vošli do hosťovskej izby, zvalil som sa do postele a skopal zo seba topánky. Zapol som nám telku, čo tam mali, a Bill si vedľa mňa sadol.
„Nemáme pivo,“ usmial sa na mňa nevinne.
„Ah, kurva,“ sadol som si a už preňho utekal. Keď som sa vrátil s malým balením Heinekenu, Bill sa už rozvaľoval na posteli. Sadol som si k nemu. „Posuň ten svoj mini zadok.“
„No, Tom!“ nahneval sa na mňa a okamžite sa posunul. Ľahol som si k nemu a podal mu otvorenú fľašu. Jednu som si vzal sám.

„Keď ja nikdy neviem, ako ti spraviť radosť,“ usmial som sa naňho. „Keď ti poviem, že si pekný, hneváš sa. Keď ti poviem, že máš malý zadok, hneváš sa,“ rozhodil som nechápavo rukami do vzduchu. Bill sa rozrehotal a ja hneď po ňom, keď mi to došlo.
„A čo teraz, hm?“ pozrel na mňa.
„No, neviem, psie očko,“ napil som sa a v tom mi napadla Laura. „Prečo ju nemáš rád?“ vypadlo zo mňa. Skúmavo som naňho pozrel a jeho pohľad klesol k etikete na fľaši.
„Ja neviem,“ pokrčil plecami. „Nie je to tak. Dnes mám trocha nervy v kýbli,“ vyhováral sa.

„Bill, buď úprimný,“ pozrel som naňho s úsmevom a on mi pohľad placho opätoval.
„Ja… dobre,“ pokýval. „Neznášam ju. Je to vypatlaná sliepka. A okrem toho sa vždy snaží byť stredobodom pozornosti. Nikdy sa jej nezastavia ústa a vyzerá ako zle preplastikovaná Barbie,“ vyšlo z neho na jeden dych. „Je to dosť?“ usmial sa na mňa nevinne a ja som ostal prekvapene zízať.
„No vcelku,“ povedal som uznanlivo a rozrehotali sme sa.
„Bude to s ňou pokračovať?“ opýtal sa ma a smutne na mňa pozrel, keď nás oboch po chvíli smiech prešiel.

„Ani náhodou!“ ubezpečil som ho bez zaváhania. „Ona je aj NA MŇA dosť blbá. Keby aspoň toľko nehulákala, tak by som si to možno rozmyslel, ale…“
„Tom!“ prerušil ma úder vankúšom.
„Do hlavy nie! Budem totálny magor!“ kričal som a snažil sa ubrániť zúrivému útoku, ktorý sa okamžite zmenil na hravý.
„Už nebudem. Sorry,“ dodal Bill a nakoniec odložil vankúšovú smrtiacu zbraň stranou.
„To som rád. Ty ma ešte dostaneš do cvokhauzu,“ vzal som si pivo a napil sa. „Prečo si mi o Laure doteraz nič nepovedal?“

„Myslel som, že ju máš rád, keď si s ňou tak dlho,“ pokrčil ramenami.
„Bill,“ zaťukal som si na čelo a náhle potom sčervenel, keď som si spomenul, že som to spravil len preto, aby som mohol byť s ním. To je blbé. Nemôžem mu to povedať! Čo by si o mne pomyslel?! Ja by som o sebe na jeho mieste povedal, že som sa doňho zabuchol. A kurva! pomyslel som si.
„Tomi? Si okay?“ preberal ma zo zamyslenia.
„Č – čo? Oh, hey. Ideme to už dole omrknúť?“ povedal som a on hneď prikývol.

autor: MoreInsidiousKindOfStories