Herzenswärme 9.

„Telesné choroby vieme liečiť liekmi, ale jediným liekom na samotu, zúfalstvo a beznádej je láska. Veľa ľudí zomiera pre kúsok chleba, ale oveľa viac ich zomiera od túžby po troške lásky.“
– Matka Tereza

Vošiel som autom do podzemnej garáže a zaparkoval. Keď sa dvere do garáže zatvárali, všimol som si, že Bill pomaly pootvoril viečka. Usmial som sa naňho, vystúpil a začal z kufra vykladať batožinu. Keď sa kufor zatvoril, uvidel som, ako Bill vystúpil a nasadil si na hlavu šiltovku NY Yankees.
„Pomôžem ti,“ pribehol ku mne a vzal niekoľko tašiek.
„Nemal by si,“ ustarostene som sa naňho zahľadel.
„Tom, prosím, nemôžem sa stále pozerať na to, ako namiesto mňa všetko vláčiš. Už mi to ide na nervy,“ zamračil sa trocha.
„Okay, tak vezmi toto,“ podal som mu jeho kabelku, igelitku s nákupom a vzal si od neho svoju napakovanú cestovnú tašku cez plece.
„TO nemyslíš vážne,“ povedal urazene a ja som mu podal kľúče od auta a bytu.
„Zamkni auto a otvor mi dvere,“ uškrnul som sa naňho.
„Prepána,“ pretočil oči. „Ty si fakt nedáš povedať,“ zamkol auto. Potom mi otvoril dvere na schodisko a vyšli sme spolu na druhé poschodie. Nechal som ho odomknúť dvere do malého apartmánu, ktorý nám na týždeň požičal Benji, a vošli sme. Kým som zo seba skladal náklad batožiny, nechal som Billa, nech sa tu poriadne porozhliadne. „Je to tu také maličké, ale útulné,“ povedal s úsmevom a otvoril dvere na balkón dokorán, aby trocha vyvetral. „Stále neviem, ako si to urobil Tomi, ale chcem sa ti za to VEĽMI poďakovať,“ hodil sa mi do náruče so širokým úsmevom a ja som ho zachytil. Objal ma rukami okolo krku a nohami okolo pása. Usmieval sa a v očiach mal iskričky, ktoré som v poslednej dobe nevídal príliš často, ale mal som z toho krásny hrejivý pocit.

„Som proste frajer,“ žmurkol som naňho. „Kde je spálňa?“ uškrnul som sa naňho a on mi ju spiklenecky ukázal. Vypol som teda svetlo a po tme som s ním v náručí prešiel do spálne, kde som ho bez ostychu položil na diván. Začal som z neho strhávať oblečenie a tú jeho blbú čiapku som odhodil čo najďalej.
„Oh, Tomi,“ zastonal Bill, keď som sa mu perami prisal na jednu z odhalených bradaviek a rýchlo z neho sťahoval nohavice. Cítil som, ako sa mi pritom nechtami zabáral do pokožky na ramenách. Nechcel som kaziť náladu, a tak som sa sám urýchlene vyzliekol. Bill ma pritom pozorne sledoval, a keď som sa k nemu v posteli pridal, rýchlo sa na mne uvelebil. „Toto bude veľmi rýchle,“ zašepkal, keď sa na mne začal pohupovať a ja som mu pritom masíroval zadok. Nahol sa nado mňa a začal ma vášnivo bozkávať.
„Kokos, zabudol som lubrigant,“ zamumlal som do bozku a Bill zaskučal. Rýchlo zo mňa zoskočil a po chvíli sa vrátil.
„Na, a hlavne rýchlo,“ vtisol mi do ruky dávkovač a znova zaujal polohu.
„Niekomu tu uteká vlak,“ podpichol som ho, keď som si dal na prsty potrebné množstvo gélu.
„Buď ticho. Dobre vieš, prečo to tak súrim,“ povedal ublížene a dal mi za to päsťovku. Zasyčal som od bolesti, ale nebola to až taká rana.
„Ty čertisko jedno!“ okríkol som ho hravo a stočil ho pod seba. Bill prekvapene vykríkol. Roztiahol som mu nohy a začal ho bez upozornenia dráždiť prstami. O chvíľu už pod mojím velením ticho zastonal a zapohyboval panvou, aby som čím skôr a čo najlepšie trafil jeho bod blaženosti.

„Viac doprava,“ navigoval ma Bill a nahlas zastonal. Víťazne som sa uškrnul a cítil som, ako sa môj kamoš tam dole zobúdzal. Dráždil som Billa ešte niekoľko minút, kým nezačal žobrať o milosť: „Oh, prosím, Tom!“ Nechcel som to naťahovať, pretože odkedy bol Bill vystavený chemoterapii a rӧntgenoterapii, jeho výkonnosť viac ako výrazne klesla. Vybral som z neho preto prsty, rýchlo namazal svoj nástroj, zaprel sa rukami vedľa jeho hlavy a pomaly doňho prenikal.
„No, kurva fix,“ takmer som zamdlel, keď som pocítil, aký bol dnes vo vnútri úzky a horúci.
„Pohni sa,“ zafučal Bill zúfalo a chytil ma za zadok.
„Keď to urobím rýchlo, roztrhnem ťa ako žabu,“ odpovedal som rovnako frustrovane.
„Prepána, Tom, rob UŽ niečo,“ panikáril Bill a ja som ho rýchlo pobozkal, aby som ho nejako rozptýlil. Znova som sa pomaly posúval vpred a on mi zaboril prsty do vlasov. Zaťahal za ne, keď som v ňom už bol konečne celý.
„Bolí?“ opýtal som sa ho, keď som prerušil bozk. V šere izby som sledoval, ako rýchlo prehltol a pokrútil hlavou.
„Poď, Tomi,“ vyzval ma nežne, pritiahol si ma k sebe a znova spojil naše pery. Začali sme sa oproti sebe pomaly pohybovať a hľadali sme správne tempo. Trvalo niekoľko minút, kým sme sa dokonale zosynchronizovali a izbu naplnili naše blažené stony.

Cítil som, ako mi pritom po chrbte stekal pot, a to, ako do mňa Billovo telo narážalo, ma vzrušovalo čoraz viac. Cítil som sa pritom ako na húsenkovej dráhe. Dosiahnuť vrchol sa mi zdalo takmer nemožné, a pritom to tak veľmi bolelo. Prišpendlil som Billa k posteli celou svojou váhou a otieral sa mu pri prirážaní bruchom o penis.
„Pre Kristove rany!“ skríkol Bill, keď sa naše ústa oddelili, a hneď na to lapajúc po dychu vyvrcholil. Moje uvoľnenie ho nasledovalo len o jeden príraz neskôr. Vyčerpane som sa naňho položil a objal ho, aby mu náhodou nebola zima. On mi hneď na to začal prehrabávať vlasy prstami a počul som, ako hlasno oddychoval. „Zabudol som si vziať lieky,“ zašepkal po chvíli a ja som sa z neho lenivo odvalil. Zakryl som sa aspoň do pol pása a sledoval jeho tmavú, krehkú siluetu, ktorá sa pomaly vykradla von z izby. Kým bol preč, premýšľal som nad tým, koľko sa toho medzi nami za posledného pol roka zmenilo. Náš vzťah s Billom sa prehlboval každým dňom viac, ale starosti mi, samozrejme, robilo niečo celkom iné – jeho zdravotný stav. Liečba síce pomáhala a zmenšila jeho nádor na mozgu tak, aby ho bolo možné operovať, ale na druhej strane si z môjho nádherného priateľa aj priveľa vzala. Vypadali mu vlasy, obočie, preč boli aj jeho krásne, dlhé mihalnice. Schudol, a to dosť výrazne. Pripomínal viac kostlivca než krásneho chalana a jeho nálady sa striedali ako na hojdačke. Nemohol sa so mnou milovať, kedy by na to mal chuť. Musel som sa vždy prispôsobiť tomu, kedy sa na to jeho telo cítilo, a v úplnej tme, aby som sa naňho pritom nemohol pozerať. Presne tak ako dnes v noci. Ale aj napriek tomu všetkému som ho stále miloval rovnako, ak nie ešte viac. Netvrdím, že byť s ním bolo jednoduché, pretože bolo viac zlých ako dobrých dní, ale stále som mal nádej, že ho jedného dňa budem mať späť takého, aký bol predtým, pretože mu lekári konečne naplánovali operáciu.

Tešil som sa, ale zároveň aj obával. Nemohol som to dostať z hlavy, a čím viac sa termín približoval, tým nervóznejší som bol. Billovi som to nepovedal, pretože som vedel, že sa kvôli tomu bál aj za mňa. Preto som sa rozhodol, že s ním na týždeň odídem niekam preč. Obaja sme už potrebovali zmeniť vzduch, lekár to povolil a Benji mi ponúkol rodinný apartmán na Makarskej v Chorvátsku. Nemohol som takú dobrú ponuku odmietnuť, a keď som dnes videl, aký bol Billa šťastný, hneď som vedel, že som urobil správny krok.
„Oh, Tomi, ďakujem ti za všetko, čo pre mňa robíš,“ zašepkal Bill, keď si ku mne ľahol a prikryl sa.
„Poď sem, miláčik,“ objal som ho a jemne k sebe pritisol.
„Milujem tvoje prekvapenia,“ pobozkal ma na líce a položil si hlavu na moje rameno.
„A ja milujem teba,“ usmial som sa naňho cez šero v izbe.
„Kto by to bol povedal, že z teba raz bude taký dokonalý partner,“ zašepkal zamyslene a zachytil môj pohľad. Zdvihol som ruku, aby som ho pohladkal po hlave, ale Bill ma hneď zastavil. Nechcel, aby som sa dotýkal jeho holej hlavy.
„Prepáč, zabudol som,“ vtisol som mu aspoň bozk na čelo.
„Ty za nič nemôžeš,“ pohladkal ma po hrudi a snažil sa v posteli uvelebiť.
„Mal by si už radšej spať,“ pritisol som si jeho dlaň na srdce a oprel sa lícom o vrch jeho hlavy. Kým sa mi nezačali zatvárať oči, ani som si neuvedomil, že som predtým takmer 11 hodín šoféroval.
„Nechce sa mi,“ zašepkal Bill.
„Zajtra si to tu musíme omrknúť, tak si pospi,“ zívol som.
„Tak sladké sny,“ zaželal mi nakoniec a nežne ma pobozkal na dobrú noc.
„Aj tebe, Billy,“ pootvoril som oči, usmial sa naňho a nechal sa konečne unášať na vlne snov…

Keď som opäť precitol, bol už za oknom v spálni jasný deň. Skontroloval som preto čas na mobile. 10.03 ráno, pomyslel som si a vrátil telefón na nočný stolík. Ponaťahoval som sa a pohľadom skontroloval Billa, ktorý spal vedľa – v skrčenej polohe a tvárou otočenou smerom ku mne. Chvíľu som sledoval jeho pokojný výraz a snažil sa spomenúť si na to, ako vyzeral predtým. Teraz bola jeho pokožka až neobvykle bledá, pod očami mal výrazné tmavé kruhy a líca hlboko vpadnuté. Na hlave mal sivú čiapku z jemného úpletu, ktorá sa nedala prehliadnuť. V noci si musel obliecť aj jednu z mojich extra širokých teplákových súprav, ktoré som nosil vždy, keď som prišiel z práce domov. To všetko robil preto, aby som si nevšimol, ako ho liečba a choroba ničili. Nechce, aby som sa kvôli nemu trápil, pomyslel som si a smutne povzdychol. Opatrne som si ho k sebe pritiahol tak, aby sa neprebudil, a objal ho. To, aký bol ľahký a krehký na dotyk, ma až desilo. Aj pod hrubou látkou som cítil všetky jeho vyčnievajúce kosti.
„Oh, Billy,“ zašepkal som ustarostene a jemne ho rukami pohladkal po chrbte. Jemne som ho pobozkal na čiapku a v tom som pocítil, ako sa zamrvil. Nahlas pritom zívol.
„Uhm, Tomi,“ pozrel sa na mňa a pretrel si oči. „Ty už nespíš?“ usmial sa, pretočil na brucho a hladkal ma po hrudi.
„A čo ty? Vyspal si sa dobre?“ usmial som sa naňho a zaťahal ho za svoju teplákovú súpravu.
„Bola mi zima,“ kývol Bill a nahodil nevinný výraz.
„Mohol si ma zobudiť. Vieš, že by som ťa zahrial,“ pritiahol som si ho k sebe, uškrnul sa a pošteklil ho. Bill sa roztomilo zasmial a snažil sa ma od seba odohnať.
„Čo budeme dnes robiť?“ zmenil tému, keď sa mu to podarilo.
„Spravíme si raňajky, vezmeš si lieky a pôjdeme sa prejsť,“ navrhol som a Bill sa trocha zamračil.
„Neviem, či je to dobrý nápad,“ sadol si a pozrel sa von oknom.
„Vykašli sa na to,“ vzal som ho za ruku a on sa na mňa zlato pozrel. Dal som mu len tak zo srandy prstom po nose a on sa znova zachichotal. Miloval som jeho smiech.

„Vieš, že neznášam ten pocit, keď na mňa všetci zízajú,“ zahľadel sa na mňa smutne po chvíli a objal ma okolo krku.
„Vyser sa na nich, Bill. Sme tu preto, aby sme si užili,“ oprel som si čelo o jeho.
„Ale ja sa na to naozaj necítim,“ oponoval mi a ublížene si povzdychol.
„Chápem, že to nie je nič príjemné, ale nechceš sa predsa nechať obmedzovať blbými vypatlancami,“ povedal som naštvane a díval som sa mu pritom uprene do očí. Bill uhol pohľadom a v tom momente som sa okamžite nasral na všetkých idiotov, ktorí človeka hneď odsúdili bez toho, aby mali aspoň trocha šajnu o tom, čo sa vlastne dialo. „Nemôžeš za to a nemal by si sa skrývať. Si skutočný hrdina,“ podporil som ho a on nahlas potiahol nosom.
„Oh, Tomi,“ rozvzlykal sa a hodil sa mi okolo krku. Hladkal som ho upokojujúco po chrbte a cítil pritom jeho bolesť. Nenávidel som ten bodavý pocit uprostred hrude. Horšie však bolo vedomie, že môj najlepší kamarát, kedysi nádherný, sebavedomý a spoločenský, bol dnes utiahnutý a samotársky typ, ktorý sa bál cudzích ľudí. Snažil som sa ho znova vytiahnuť z ulity a dokázať mu, že sa nemal za čo hanbiť.
„Billy, no ták,“ jemne som si ho kolísal v náručí a šepkal som mu do ucha: „Vieš, že si pre mňa ten najlepší, najkrajší a najodvážnejší človek na celom svete. Chcem, aby si si to tu užil.“
„Ja viem,“ odpovedal mi ticho, keď ako tak zahnal plač a neprestával sa ma držať. „Stále nerozumiem, prečo so mnou ostávaš. Vyzerám hrozne, a dokonca sa k tebe aj hrozne správam. Ja som totálna socka a ty si taký nádherný,“ pozrel sa na mňa a znova zavzlykal. Hovoril tak zranene a vyzeral ako zbité šteňa. Mne samému sa z toho tisli slzy do očí, ale nemohol som ho v tejto nálade podporovať.

„Prestaň s tými somarinami. Dobre vieš, že neznášam, keď TAK o sebe hovoríš,“ zamračil som sa naňho. „Som s tebou, pretože ťa milujem a aj keď ku mne nie si vždy milý, viem, že to nehovoríš TY,“ uviedol som ho na pravú mieru a on sa na mňa len bez slova díval. „Sme spolu, nech sa deje čokoľvek,“ dodal som rozhodne a začal ho nežne bozkávať. Cítil som, ako sa mu pritom neustále chvela spodná pera, ale neodporoval mi. Naopak pritisol sa ku mne ešte viac a pootvoril pery, aby som mohol zachytiť jeho jazyk. Chvíľu som skúmal jeho ústa ja, potom sme sa vymenili. Keď som si ho položil na diván, aby sme boli v pohodlnejšej polohe, zastavil ma.
„Nemôžem, Tomi,“ zašepkal ublížene a sledoval som slzy, ktoré po stranách opúšťali jeho oči a vpíjali sa do postele.
„A ja ťa nemôžem nechať padnúť na dno,“ venoval som mu letmý bozk na čelo.
„Nemôžem tam ísť,“ pokrútil hlavou a ja som sa naňho prosebne zahľadel. „Nie teraz.“
„Čo by si povedal na to, keby sme šli večer. Nemusíme ostať dlho,“ pokúsil som sa o kompromis a zbadal som, že Bill trochu váhal. Tušil som, že to tu chcel vidieť, ale jeho strach bol väčší než odvaha. „Prosím. Sprav mi radosť,“ vzal som ho za ruku.
„No tak dobre. Pôjdeme, keď bude tma,“ kývol a pozrel sa na mňa so strachom.
„Neboj sa. Budem LEN s tebou a už neplač,“ ubezpečil som ho a zotrel mu slzy. „Usmej sa,“ nahol som sa nad neho a otrel sa mu nosom o ten jeho.

autor: MoreInsidiousKindOfStories