Herzenswärme 10.

– Claude Adrien Helvétius

„Si pripravený?“ opýtal som sa Billa, keď som za sebou zatvoril dvere do kúpeľne a uvidel ho nervózne stáť pri dverách. Mal na sebe moju širokú teplákovú súpravu, na hlave šiltovku Yankees a cez ňu pretiahnutú kapucňu. Nič mi na to nepovedal, tak som ho len vzal za ruku, zamkol za nami a vyviedol ho na ulicu. Keď pred sebou uvidel hlučný dav, stuhol a pritisol sa ku mne.
„Neboj sa, miláčik,“ pritiahol som si ho k sebe. „Pozri sa tam,“ ukázal som pred seba, aby som ho prinútil myslieť na niečo iné.
„Sme tak blízko mora?“ opýtal sa prekvapene.
„Chceš sa pozrieť?“ usmial som sa naňho a on váhavo prikývol. Stisol som mu ruku v dlani o čosi silnejšie a predieral sa s ním cez masu ľudí. Všetci naňho, samozrejme, tupo zazerali, ale po sto metroch sme už stáli sami ukrytý v tieni stromov na kamienkovej pláži. Mesiac a hviezdy sa odrážali na vlniacej sa morskej hladine.
„Nádhera,“ usmial sa na mňa Bill, objal ma a ja som ho stisol ako plyšáka.
„Bola by škoda, keby si to nevidel,“ pohladkal som ho po chrbte a začul som, ako sa k nám niekto zozadu približoval. Videl som, ako si Bill hneď inštinktívne skryl tvár, a tak som si ho k sebe pevnejšie pritiahol, aby som mu dodal odvahu. Bill mi na to nič nepovedal, ale vedel som, že odtiaľ chcel preč, tak som mu vyhovel. Skôr ako by sa niekto priblížil na pár krokov, vydali sme sa po opustenej pláži presne opačným smerom – ďaleko od ľudí, hlasov a hudby.

„Ako sa cítiš?“ opýtal som sa ho, keď sme sa ocitli na opustenom chodníku a zvuky zábavy takmer stíchli.

„Som v pohode,“ odpovedal a jemne sa usmial.
„Myslíš, že to zvládneš až hore?“ ukázal som mu malý kostolík na vrchu kopca. Zastali sme a sledoval som, ako si Bill pohľadom premeriaval cestu.
„Keď ma hore dokopeš,“ zachichotal sa, chytil ma za ruku a odhodlane vykročil.
„Veľmi rád,“ zasmial som sa, vzal ho na ruky a chvíľu s ním opatrne mával vo vzduchu. Bill sa pritom chvíľu rozčuľoval a potom smial.
„Ty si blázon, Tom,“ dal mi päsťovku, keď som ho znova položil na zem. „Skoro si ma vyhodil z útesu,“ ukázal na stranu, ktorá bola osvetlená len mesiacom a hviezdami.
„Pst, počúvaj,“ upozornil som ho, aby na chvíľu zmĺkol a všade naokolo bolo počuť len zvuky šumiaceho mora. Celou cestou hore sme sa rozprávali a smiali.
„Oh, Tomi, pozri,“ ukázal zrazu Bill na kamenné schodisko na konci chodníka. „Myslíš, že sme už pri kostole?“
„Omrkneme to tam a uvidíme,“ chytil som ho za ruku, vyšli sme po schodoch a uvideli pred sebou malý kostolík. Bill sa na mňa usmial a hneď ma zatiahol k betónovému zábradliu odkiaľ bol krásny výhľad na more.
„Som rád, že som sa nechal presvedčiť,“ dal mi rýchlu pusu.
„No čo, ja mám proste vždy pravdu,“ pokrčil som ramenami. Bill sa hrane zasmial a poobzeral sa.

„Čo je tam?“ ukázal na nenápadnú cestičku ukrytú za krovím.
„Poď,“ vzal som ho za ruku a šiel ako prvý prieskumník. Po krátkej ceste sme došli na miesto ukryté za stromami a kríkmi. Priamo pod nami bol strmý zráz, ale výhľad na more bol ešte lepší ako pri kostole. Takže som si sadol na zem a Billa si pritiahol do lona. On ma objal a chvíľu sme ticho sledovali pohyby a načúvali nárazom vody o útesy pod nami.
„Cítim sa ako vo filme od Rosamunde Pilcher,“ zachichotal sa Bill.
„Si fanúšik?“ zasmial som sa aj ja a môj najlepší kamarát zrazu stíchol. Uprel na mňa svoj zlatohnedý pohľad a trochu zvážnel.
„Ty si môj strážny anjel, Tomi,“ zašepkal a pobozkal ma na líce ako nesmelá školáčka.
„To si prvý, kto si to o mne myslí,“ uškrnul som sa naňho a pošteklil ho.
„Tom!“ okríkol ma jemne Bill, chytil ma za ruky, dal mi ich za chrbát a pobozkal ma. „Myslím to vážne. Zachraňuješ mi život každý deň,“ znova mi ruky uvoľnil. „Bez teba by som tu už dnes určite nebol,“ dodal tichučko, akoby ani nechcel, aby som to počul. Mal však smolu, počul som ho.
„Také blbosti ani nehovor, prosím,“ zašepkal som trocha nahnevane, pretože sa mi pri pomyslení na to, že by tu už so mnou naozaj nebol, stiahlo hrdlo.
„Dlho som o nás premýšľal,“ sklopil Bill na okamih pohľad a mňa na okamih nepríjemne zamrazilo. Keď si ale oprel hlavu o moje rameno, upokojil som sa. „Chcem sa ti poďakovať za všetko, čo pre mňa robíš, čo si pre mňa spravil a aj za to, čo sa ešte len stane,“ povedal a ja som sklonil hlavu, aby som sa mu mohol pozerať do tváre.

„Si taký krásny, Bill,“ pohladkal som ho končekmi prstov po líci a usmiali sme sa na seba. Pri pohľade na jeho tvár zaliatu mesačným svetlom ma zalial pocit čistej lásky k nemu.
„Si celý môj svet a ľúbim ťa tak veľmi, že to ani neviem slovami vysvetliť,“ zašepkal Bill a ja som ho pobozkal. Bol to len krátky a jemný bozk, ale zato dokonale omamný. „Každý deň si mi dal silu pokračovať a nevzdávať sa,“ zašepkal rovnako omámene, ako som sa ja cítil, a niekoľkokrát rýchlo zaklipkal očami. Nedokázal som sa ubrániť úsmevu.
„Obdivujem ťa za to, že to so mnou vydržíš a nikdy sa na mňa nenahneváš. Milióny by to so mnou už dávno vzdali, ale ty nie – ty si iný. Vždy ma vo všetkom podporuješ a… Aj keď vyzerám príšerne, neštítiš sa ma,“ chytil ma za ruku, priložil si ju k tvári a potom mi na ňu vtisol bozk.
„Pre mňa si stále krásny,“ ubezpečil som ho a pritisol k sebe.
„Oh, Tomi, ani nevieš, ako veľmi by som sa s tebou teraz chcel milovať,“ zašepkal mi do ucha a ja som si utrápene povzdychol.
„Aj ja by som chcel,“ pobozkal som ho pod ucho a spravil mu tam svoju značku. Bill pritom sladko zavrnel a ja som mu dlaňou jemne zatlačil na rozkrok. Cítil som, ako mi pod rukou pomaly tvrdol, a on ticho zanariekal.
„Tomi, nechcem, aby…“ pritlačil som viac a on nebol schopný vetu dokončiť.

„Tak mi zaviaž oči,“ povedal som a on sa odtiahol.
„Spravil by si TO pre mňa?“ opýtal sa prekvapene.
„Spravím pre teba všetko na svete.“ Na znak potvrdenia som si dal dole tričko, poskladal ho a zaviazal si ním oči.
„Ľahni si,“ zašepkal mi Bill do ucha a pomohol mi. Bol som úplne slepý a mal som z toho trochu strach, pretože len niekoľko desiatok centimetrov od nás už bol zráz.
„Daj si na seba pozor, Billy,“ naslepo som natiahol ruku do vzduchu a on mi ju chytil a pobozkal ma na ňu.
„Neboj,“ ubezpečil ma a vyzul mi topánky. Potom rozopol jeansy. Nadvihol som panvu a on mi ich vyzliekol spolu so spodným prádlom. Počul som, ako sa vyzliekal, a ja som sa trocha striasol od chladu. Keď si však na mňa ľahol a pobozkal ma, prestal som a sústredil som sa len na jeho sladké ústa. Hladkal ma pritom po boku a jemne sa o mňa trel. Prekvapilo ma, že všetky pocity boli oveľa intenzívnejšie, keď som nič nevidel.

„Dnes ťa spravím šťastným ja,“ zašepkal mi Bill do ucha, keď prerušil bozk a ja som nahlas zastonal, keď ma bozkával pod uchom.
„Cítim sa ako tá ženská z Fifty Shades,“ napadlo mi zrazu a zasmial som sa.
„Tom, prestaň,“ zamumlal Bill a priložil mi ruku na ústa.
„Rozkaz, mister Gray,“ povedal som trocha nezrozumiteľne a počul som, ako sa Bill zachichotal.
„Si blázonko,“ povedal mi na to a začal mi ústami spracovávať jednu bradavku. Rukou mi pritom skĺzol cez hruď až celkom dole a začal ma palcom dráždiť na špičke.
„Oh!“ vykríkol som pod návalom dvojitej rozkoše. Bill ma vtedy celého vzal do ruky a začal pohybovať dlaňou. „Kruva, Bill,“ zastonal som a nahmatal jeho zadok. Okamžite som ho pod návalmi extázy stisol a naslepo som vyhľadal jeho pery. Bill ma okamžite začal s vervou bozkávať a moje vzrušenie už takmer bolelo. „Musím – už – dnu,“ zafunel som, pretože som sa zúfalo chcel do jeho krehkého tela.

„Počkaj ešte chvíľku,“ jeho dych ovanul moje ústa a jeho ruka na mojom penise spomalila do vražedného tempa. Stisol som jeho zadok o čosi viac a zhlboka predychával, keď som zrazu pocítil, že sa dostávam presne tam, kde som to tak veľmi chcel.
„Oh, Bill,“ zastonal som tiahlo a držal sa, aby som mu neublížil. Spojenie bolo akési drsnejšie, než na aké som bol zvyknutý, ale vedel som, že som sa nemohol pohnúť v pred. Inak by som mu iste ublížil. Počul som nad sebou Billa sústredene dýchať a cítil, ako sa okolo mňa jeho svaly uvoľňovali a sťahovali. Zatínal som nad tým zuby a snažil sa potlačiť potrebu sa okamžite urobiť. Bolo to stokrát horšie ako mučenie, ale zároveň stokrát lepšie než čokoľvek, čo som doteraz zažil. Ostal som z toho celkom paralyzovaný slasťou až dovtedy, kým som v ňom nebol celý. Chytil som Billa za boky a pomáhal mu tak pri pohybe nahor a tlmil pri pohybe nadol. Verím tomu, že keď sme sa oproti sebe hýbali, vyplašili sme z toho lesíka všetky veverice, zajace a bohvie čo ešte. Takmer som kričal a Bill kričal. Prisahám, že na orgazmus, ktorý som tejto noci mal, nikdy v živote nezabudnem. Veril som aj tomu, že ani Bill naňho nikdy nezabudne, a keď sme konečne obaja dosiahli vrchol, môj kamoš a milenec v jednej osobe sa na mňa vyčerpane zrútil. Z posledných síl som ho objal.

Netušil som, ako dlho sme tam len tak ležali, ale bola to tá najpríjemnejšia vec na svete – objímal som Billa, cítil jeho vôňu a všetko naokolo bolo tiché až na príjemný šum mora. Na nič iné som nemyslel až do chvíle, keď sa odo mňa po čase Bill odtiahol a ja som jeho telo znova opustil. Počkal som, kým sa obliekol. Potom som si z očí dal dole tričko, navliekol si ho a uškrnul sa na svojho milenca.
„Vy sa červenáte, mister Gray,“ povedal som, keď som si už zapínal opasok a obaja s Billom sme sa rozosmiali.
„Bože, Tom, ty si niekedy taký hlúpy,“ pritiahol sa ku mne Bill znova, keď som už bol celkom oblečený a ja som ho narýchlo pobozkal.
„Bolo to skutočne fajn,“ ubezpečil som ho, keď sa na mňa spýtavo zahľadel.
„Myslíš?“ začervenal sa trocha a ja som pokrútil hlavou.
„Ja to VIEM,“ usmial som sa a pobozkal ho tento raz na čelo. Bill mi na to už neodpovedal a ja som sa naňho pozorne zahľadel. „Unavený?“ otrel som sa mu nosom o krk a on prikývol. „Tak ideme,“ vstal som a vzal som ho za ruku. Cestou späť bol veľmi tichý a videl som, ako sa popri mne len tak motal. Vyzeral trochu ako opitý, ale stále mi pripadal roztomilý. Keď sme po dvadsiatich minútach dorazili ku vchodu, odomkol som a vzal som si ho na ruky.
„Tomi, čo to robíš?“ začudoval sa Bill, keď som ho niesol po schodoch hore.
„Chcem ťa trochu šetriť,“ povedal som a nejako odomkol dvere do bytu. Zabuchol ich za nami a odniesol si ho do postele. „Vzal si si už lieky?“ opýtal som sa ho a on kývol, tak som mu pre ne zašiel a podal mu ich spolu s pohárom vody. Keď ich zapil, unavene sa položil do postele a chvíľu ma spod privretých viečok sledoval.

„Objím ma,“ zašepkal zrazu prosebne, tak som odložil pohár na nočný stolík, vyzul si topánky a oblečený si k nemu ľahol. Bill sa ku mne okamžite pritúlil a spokojne si vydýchol.
„Si so mnou šťastný?“ opýtal som sa ho, dal som mu z hlavy dole kapucňu a on sa na mňa placho zahľadel. Stále mal na hlave tú blbú šiltovku. Hneď pochopil, na čo som myslel. Otočil sa a rýchlo vymenil Yankeesku za sivú čiapku.
„To vieš, že som,“ usmial sa na mňa, keď sa ku mne znova pritúlil.
„Keby sme sa tak nemuseli nikam vracať,“ povedal som nahlas, čo som si myslel, a Bill si povzdychol v rovnakom momente ako ja.
„Možno to takto malo byť,“ odpovedal mi na to zamyslene a potom sa mi zahľadel priamo do očí: „Myslíš si, že by sme boli spolu aj vtedy, keby som bol celkom zdravý?“
„Neviem, či by som mal niekedy gule na to priznať sa ti,“ povedal som, keď som si spomenul na to, ako som ešte pred niekoľkými mesiacmi riešil svoju dilemu ohľadom vzťahu k Billovi. „Asi by som ti to nikdy nepovedal,“ dodal som po chvíli a pohladkal som ho po čiapke.
„Prečo?“ vyzvedal Bill.

„No, vždy som si asi myslel, že máš na lepšieho,“ priznal som sa, keď som nad tým chvíľu pouvažoval. „A ty? Prečo si sa nepriznal prvý?“ podpichol som ho.
„Ty si zlý. Takto proti mne obracať vlastné otázky,“ posťažoval sa mi Bill a hneď na to sa zamyslel: „Nemyslel som si, že by si bol gay.“
„Ja NIE SOM gay. Som BILLOSEXUÁL,“ odpovedal som mu a obaja sme vyprskli smiechom.
„Ty si fakt pako, Tom,“ buchol ma Bill jemne po ruke, keď nás smiech ako tak prešiel.
„Chcel som ti len dať pekný kompliment a ty si ma zase kvalitne odfajčil,“ a znova sme sa rozrehotali.

autor: MoreInsidiousKindOfStories