Government Hooker 1.

Ahoj všetci!
V prvom rade by som sa chcela veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí čítali, komentovali alebo hodnotili moju prvú poviedku „Herzenswärme.“ VEĽMI ste ma potešili! 🙂 Musím sa priznať, že som toľko ani nečakala, ale o to som teraz šťastnejšia, že vám môžem predstaviť niečo nové – poviedku „Government Hooker“ (= vládna šľapka). Názov som si požičala zo songu od Lady Gaga. Len tak pre zaujímavosť poviem, že hlavná postava je traumatizovaná istými udalosťami, o ktorých sa dnes niečo dozviete, a od týchto zážitkov sa začne odvíjať jej povaha a túžba po hľadaní.

Mal som len jedenásť, keď sa TO stalo po prvý raz. Prišiel som zo školy ako každý deň. Spravil si niečo na obed a zaliezol do svojej izby, kde som sa mohol skryť pred hrozným svetom dospievajúcich. Mal som z toho slzy na krajíčku. Sedel som na posteli a zízal na bielu stenu. Pritisol som si k hrudi kolená a potiahol nosom. Vonku bol krásny slnečný deň, ale mne všetko pripadalo ponuré a smutné. V mysli mi neustále lietali urážky, ktoré mi denne padali na hlavu. Nechápal som, čo vo mne spôsobovalo, že ma každý tak nenávidel. Pohľadom som zavadil o knihu na svojom nočnom stolíku a rozhodol sa, že sa v nej jednoducho stratím. Otvoril som ju a začítal sa. Bol to príjemný a jediný možný spôsob, ako ujsť z reality, no po chvíli sa dvere mojej izby otvorili. Nemohol som nepostrehnúť výhražné buchnutie dverí o skriňu. Takmer ma to vyľakalo.

„Čo tu chceš?“ zamračil som sa na matkinho priateľa. Bol znova opitý.
„Ty vieš, ČO chcem,“ odpovedal a jeho tvár nadobudla zvláštny, hrozivý výraz.
„Neviem, ČO chceš, ale viem, že ja CHCEM, aby si hneď VYPADOL,“ pokrútil som hlavou a Frederik vstúpil do izby. Zamkol za sebou dvere a kľúč sa stratil vo vrecku jeho nohavíc. Zlovestne sa uškrnul. Srdce mi v hrudi podivne vynechalo niekoľko úderov a potom sa rozpumpovalo strachom. Kniha mi vypadla z rúk a on sa pomaly približoval. Díval sa na mňa tak… Bolo to desivé. Podvedome som sa odďaľoval, ale na konci postele som už nemal kam ujsť. „P – pomoc,“ zašepkal som zmätene a on ma chytil za kotník. Prudko ma stiahol smerom k sebe. Skôr než by som čokoľvek stihol urobiť alebo povedať, hlava mi prudko narazila o roh skrinky pri posteli. Bolestne som zakňučal a chytil si pulzujúce miesto na hlave. Svet sa so mnou zatočil a posledná vec, ktorú mám dodnes v živej pamäti, sú jeho hrozné oči plné hnevu a chtivosti…

Zobudil som sa na bolesť, keď už vonku začalo byť šero. Prvá vec, ktorú som si dokázal vybaviť, bol fakt, že moja hlava narazila o roh a to bol dôvod, prečo som stratil vedomie. Pokúsil som sa posadiť.
„AU!“ zavyl som a do tela mi vystrelila ostrá bolesť. Okamžite som sa prestal hýbať a čakal, kedy to prejde. Potom som sa s námahou usykávajúc zviezol po posteli a za pomoci steny postavil. Až pri pohľade dole som zistil, že spodná polovica môjho tela bola celkom nahá. Nasucho som prehltol a môj pohľad upútala tmavá škvrna na obliečke. Nedokázal som si to nejako spojiť, ale nahnalo mi to strach a slzy do očí.

* * * * * *

Bol som po prvýkrát zamilovaný. Ten chalan bol o dva roky starší než ja. Vysoký, blond, pekné sivé oči a čo bolo najdôležitejšie – NEURÁŽAL MA. Všimol som si ho jedného dňa, keď ma pred bránou školy práve týrali nadávkami moji spolužiaci. Prechádzal okolo a naše pohľady sa stretli. Bola to láska na prvý pohľad a stalo sa to presne tak ako v tej knihe – čas sa zastavil, všetko stíchlo a ja som videl LEN jeho. Nespomínam si na to, ako odo mňa mojich tyranov odohnal, ale dokonale si spomínam na ten pocit, keď mi jemne položil ruku na rameno.
„Si v poriadku?“ opýtal sa ma a ustarostene sa na mňa zadíval. Zmohol som sa len na jemné kývnutie a on sa trocha usmial. Srdce sa mi prudko rozbúchalo a cítil som, ako mi pritom horeli líca. „Som Andreas. A ty si…“
„Bill,“ odpovedal som s povzdychom.
„Kde bývaš?“ opýtal sa ma a ja som mu odrecitoval svoju adresu. Nahlas sa zasmial. „Fajn, tak to máme spoločnú cestu,“ dodal a ja som neveril tomu, že som s ním mohol ísť domov. Po prvý raz v živote som s niekým išiel domov. Zrazu bolo toho šťastia tak trochu priveľa, ale nesťažoval som sa. Býval na susednej ulici, a keď sme zastali pred jeho domom, pozval ma ďalej. Neodmietol som, pretože som na to nemal dôvod. Vlastne som ani nechcel. Vošli sme teda dnu. Ponúkol mi kolu. Všetko vyzeralo tak nevinne. Zatvorili sme sa do jeho izby a tam sa TO stalo.

Pobozkal ma a ja som prekvapením doširoka otvoril oči. Pritiahol si ma a masíroval mi pery svojimi. Skúmal som svoje pocity a trocha sa zachvel. Nebol to zlý pocit a tak som začal trocha nesmelo spolupracovať. Pootvoril som pery a jeho jazyk ma nežne pohladkal na podnebí. Nahlas som vydýchol nosom a poddal sa jeho nežným dotykom. Robil všetko tak opatrne a starostlivo. Ani neviem, kedy a ako sa to všetko stalo. Pripadalo mi to ako krátka minúta, keď som zrazu precitol a on sa vo mne hýbal. Bol som prekvapený tým, že to vôbec nebolelo, a dokonca mi jeho pohyby do tela vysielali zvláštne brnenie. Cítil som, ako mnou postupuje slabé elektrické napätie, že dole tvrdnem. Zastonal som slasťou a zaboril prsty do hustých blond vlasov. Cítil som sa s ním ako princezná z rozprávky a nedokázal potlačiť blažený úsmev, ktorý sa mi dral na pery, keď ma napĺňal svojím mužstvom. Rozoznával som v sebe každý jeho pohyb a cítil jeho prsty omotané okolo seba. Začal na mne pracovať a ja som len prekvapením lapal po dychu. Pot mi stekal po tvári, po tele. Urobil som sa rýchlejšie než on, ale slastné brnenie a to všetko, čo som v ten okamih cítil, som určite chcel zažiť znova, a potom znova. Predychával som svoje vlastné vyvrcholenie a myseľ mal dokonale zahmlenú, keď som pocítil, ako sa v mojom vnútri rozprestrel známy pocit tepla. Tento raz ma však nezanechal znechuteného vlastným bytím, ale naopak uspokojeného.

Andreas sa prestal hýbať a oprel si čelo o moju hruď. Ležali sme bez slova aj po tom, čo zo mňa vyšiel. Nechápal som, že TO mohlo byť také dobré, dokonca krásne, pretože matkin priateľ, ktorý mi TO robil tiež, ma vždy nechal v slzách a uboleného. Nerozumel som tomu, prečo to zrazu s Andym bolo také iné. Tento chalan vo mne vôbec nevzbudzoval strach a ani žiaden odpor.
„Uhm, Bill, asi by si mal už ísť,“ bolo všetko, čo Andreas po pár minútach povedal a ja som to ihneď pochopil. Opatrne som sa posadil, vzal svoje veci, obliekol sa a odišiel domov. Na perách mi hral úsmev, no ten zmizol hneď, ako som vo dverách uvidel svojho otčima.
„Kde si bol?“ pýtal sa a skôr pritom vrčal, než hovoril.
„Bol som sa prejsť,“ odpovedal som mu pokojne a on ma surovo chytil za zápästia. Zakňučal som od bolesti, keď sa mi jeho prsty zaryli hlboko do pokožky.
„Nabudúce ŽIADNE prechádzky. Ešte RAZ sa to zopakuje a budem ťa voziť do školy a aj zo školy,“ povedal Frederik výhražne a pustil ma. Chvíľu som pred ním len stál omámený strachom, ale nakoniec som sa odvážil ničím zbytočne nezdržiavať. Zatvoril som sa vo svojej izbe dúfajúc, že si na mne dnes znova nepríde vybiť svoj hnev.

* * * * * *

Po tom, čo sa medzi mnou a Andym stalo, som ho samozrejme už nikdy nevidel. Hneď ďalší deň odišiel Andreas za otcom do Holandska, kde mal v septembri študovať na strednej. Bol som dlho smutný z toho, že ma opustil jediný človek, o ktorom som si myslel, že ma aspoň TROCHU miloval, ale nakoniec som sa tým snažil príliš netrápiť a naučil sa túto skúsenosť brať ako ponaučenie, že TO nikdy nemám robiť s niekým, kto sa chystá na strednú niekam ďaleko. Zároveň som ale zistil ešte jednu vec, a to, že čo mi dal Andreas, mi akosi podivne CHÝBALO. Takmer každú noc som sa budil s pocitom bolestivého vzrušenia a musel si pomôcť sám. Zo začiatku to bola zábava, skúšať na sebe nové veci, ale po čase som pochopil, že to nedokáže nahradiť ten pocit, keď sa VO MNE hýbal. Jedného dňa som si preto po škole tajne kúpil lubrigant a v ten istý večer si prstami privodil ten dobrý pocit V SEBE, ale stále som ho nemohol pokladať za dostatočný. A presne kvôli tomu som asi po roku od Andreasovho odchodu začal v noci utekať z domu. Túlal som sa v noci sám po uliciach a hľadal niekoho, kto by mi ten pocit dal. Obšmietal som sa okolo barov a diskoték. Občas sa mi podarilo nepozorovane prekĺznuť dnu, ale nevedel som prísť na to, AKO a ČO urobiť, aby som niekoho mohol dostať do seba. A to je vlastne aj ten dôvod, prečo teraz spomínam.

V ten večer som stretol niekoho, kto mi dal to, čo som hľadal. Meno toho chalana dodnes nepoznám, ale pri pohľade naňho som mal znova ten istý pocit, aký mi dal Andreas – slastná energia prúdiaca do môjho tela. Silné nutkanie ma prinútilo. Dal som sa s ním do reči, on mi kúpil drink alebo dva. Opil ma, ale mne to nevadilo. Nebol som na ten pocit zvyknutý, ale cítil som sa príjemne uvoľnený a on ma chytil za ruku. Smial som sa, kým ma viedol na opustené miesto v parku, kde ma oprel o strom. Bozkával ma a jeho ruky mi blúdili po tele. Zavzdychal som a môj rozkrok pocítil prvý príval vzrušenia. Keď sa na mňa pritisol, cítil som jeho tvrdosť a to ma vzrušilo ešte viac. Zrazu sa odtiahol a rozopínal si nohavice. Sledoval som ho a on si stiahol boxerky.
„Vezmi ho do pusy,“ zašepkal takmer prosebne, oprel sa rukou o strom a uprene sa mi díval do očí. Pocítil som, ako ma jeho ruka tlačila na kolená, a tak som povolil. Kľakol som si, chytil ho do ruky a zapohyboval. Zastonal. Olízal som si spodnú peru a končekom jazyka ochutnal vrch jeho mužstva. Nechutil zle, a tak som vrcholok pevne objal perami. Nevedel som, čo s tým, ale chvíľu som ho sal. Pulzoval mi v ústach a on stonal: „Dobrý.“ Pohladkal ma končekmi prstov vo vlasoch a tá nečakaná nežnosť vo mne vyvolala pocit, že ho musím zobrať hlbšie. Spravil som to a on trochu pohol bokmi vpred. Hýbal som ústami po jeho dĺžke, sal som ho a olizoval. Priznal som si, že sa mi to páčilo. Sledoval som každý jeho pohyb, záchvev, zvuk, ktorý vydal. Podľa toho som zistil, že sa čoskoro urobí, a tak som prestal. MUSEL som HO cítiť V SEBE. To bol ten dôvod, prečo som sem prišiel, a nechcel som odísť bez toho. „Prečo si prestal?“ opýtal sa zrazu a zachytil môj pohľad.

„Chcem HO v sebe,“ odpovedal som trocha váhavo a on mi rýchlo pomohol na nohy. Rozopol mi opasok, stiahol nohavice spolu s boxerkami. Oprel ma o strom, chytil a zdvihol. Ruky a nohy som mu obtočil okolo tela. Cítil som jeho teplo na svojom vstupe a už len pri pomyslení na to som zastonal. V tom som si však uvedomil, že to nebude dobré. „Počkaj,“ zašepkal som a chlapec sa nepokojne zavrtel. Ako zázrakom som vylovil z vrecka nohavíc lubrikant a sám sa začal rýchlo rozťahovať. Nevnímal som nič, čo robil, ale ja som si to dokonale užíval. Trafil som svoj bod a hlboko zastonal. Po chvíli som bol pripravený a on do mňa drsne zasunul. Vydýchol som prvotnou bolesťou, zvraštil čelo. Chalan chvíľu čakal a potom na môj pokyn pokračoval. Kĺzal vo mne trocha drsnejšie, ale bol to dobrý pocit. Narážal som bokmi oproti a snažil sa nájsť svoj bod. Podarilo sa mi to prekvapivo rýchlo a takmer som zakričal. Chytil som sa a pumpoval v rytme. Netrvalo dlho a urobil som sa. On nasledoval hneď po mne. Ešte som sa párkrát stiahol, aby som mu dopomohol k dokonale šťastnému koncu, a on zo mňa potom vyšiel. Natiahli sme si veci a on odchádzal. Pozorne som ho sledoval, ale bol pritom ešte stále tak trocha v opojení. Chalan zrazu zastal a vrátil sa niekoľko krokov späť.

„Budeš tu aj na budúci týždeň?“ opýtal sa ticho a ja som kývol, že budem. „Stretneme sa tu o jedenástej?“ opýtal sa a ja som znova kývol. „Okay. Tak nabudúce,“ zamával mi a odišiel. Ešte chvíľu som ho sledoval, a až keď sa celkom stratil v diaľke, vybral som sa domov. Potichu som sa vplížil do domu a modlil sa, aby ma niekto nenachytal. Našťastie, všetko prebehlo bez problému a ja som si dal dobrú sprchu ešte predtým, než som si ľahol do postele a tvrdo zaspal.

O ROK NESKÔR

* * * * *

Bol som práve v škole a mali sme sexuálnu výchovu. Všetci sa na nej dobre bavili, až na mňa. Všetko to, čo učiteľka vravela, som viac – menej poznal z prvej ruky, hoci som to ešte nikdy nerobil s babou. Premýšľal som nad tým, že s tým chalanom som mal dobrý šuk niekoľko mesiacov pravidelne. Cítil som sa s ním fajn a pomaly sme sa učili, čo máme radi, ale vyskúšať niečo nové s babou ma lákalo. Poobzeral som sa preto po triede a premeriaval si spolužiačky. Nevyzerali zle, ale najviac ma lákala Stephanie – malá, prirodzene krásna hnedovláska s peknou ženskou postavou. Pomyslel som si, že by som ju možno mohol pozvať na rozlúčkovú party a potom by sa to mohlo stať. Keď zazvonilo a učiteľka odišla, vstal som a vydal sa dopredu, k jej lavici. Vedel som, že všetci zízali, ale bolo mi to jedno.
„Stephi,“ oslovil som ju mäkko a ona sa na mňa trocha prekvapene pozrela.
„Ahoj, Bill,“ zamihala mihalnicami a trocha sa začervenala. Usmial som sa automaticky naspäť, pretože mi to prišlo roztomilé.
„Máš už parťáka na tú party?“ opýtal som sa jej a ona len kývla, že nemá. Počul som, ako všetci v triede náhle stíchli, a ja som sa narovnal. „Môžem to byť ja?“
„No, budem rada,“ jej úsmev sa roztiahol ešte viac a ja som neodolal urobiť to isté. Tak trochu som neveril tomu, že moje pozvanie fakt prijala, ale mal som z toho dobrý pocit.
„Tak super. Teším sa,“ priznal som, otočil sa na odchod a ona ma chytila za ruku. Otočil som sa k nej.
„Uhm, Billy, nechceš ísť dnes niekam na zmrzku?“ opýtala sa ma zrazu a mne poklesla čeľusť.
„No, veľmi rád. Hneď po škole?“ navrhol som a ona nadšene prikývla. Usmial som sa na ňu a odišiel na miesto. Napísal som matke správu, že sa po škole pôjdem prejsť so spolužiačkou a čakal na koniec vyučovania, ktorý prišiel nečakane rýchlo.

Počkal som teda na Stephanie pri bráne a bol z toho trocha nervózny. Ešte nikdy predtým som nemal, tak povediac, rande. Uvedomil som si, že to bolo trocha divné, pretože som nemal problém nechať sa ošukať chalanom, ktorého meno som ani nepoznal. Nejako som sa tú nervozitu snažil potlačiť. Keď sa ku mne konečne pripojila, bavili sme sa celkom nenútene a ja som sa cítil neobvykle príjemne a pokojne. Nikdy som s nikým nič podobné nezažil a musel som priznať, že bola skutočne sladká. Svojimi vtipnými poznámkami ma nútila sa neustále smiať, a tak som sa rozhodol, že jej jahodovo-vanilkovú zmrzlinu zacvakám. Sedeli sme na lavičke v parku neďaleko od miesta, kde som sa tak rád nechával mrdať, ale v tej chvíli mi to ani nenapadlo. Nechal som sa unášať príjemnou atmosférou jej prítomnosti a sledoval, ako jedla zmrzlinu. Pocítil som malý, známy záchvev v rozkroku a vedel, že to nie je dobré znamenie. Aspoň nie pre tento prípad.
„Si taký zlatý, Billy. Nechápem, prečo sa ti všetci posmievajú,“ zachytil som jej slová a smutne sa na ňu usmial. Tak trocha to zabolelo, keď to povedal niekto celkom iný.
„Tak to sme dvaja,“ odpovedal som jej na to trocha zádumčivo a ona ma chytila za ruku. Začudovane som dvihol pohľad od zeme a zachytil jej pohľad plný podpory a porozumenia. Srdce sa mi v hrudi podivne rozbúchalo a žalúdok zachvel.
„Vždy si sa mi páčil, ale bála som sa ťa niekam pozvať, pretože… si taký tichý,“ priznala a ja som sa usmial. Ani som si nevšimol, kedy sa priblížila tak veľmi, aby ma pobozkala. Nechápal som, čo sa to dialo. Nemohlo to byť predsa AŽ také ľahké! Ale na moje počudovanie BOLO.

Pritiahol som si ju k sebe a snažil sa potlačiť vášne, ktoré mnou lomcovali. Pripadala mi v tom momente taká nevinná a ja som sa cítil ako kus zvrátenej špiny, ale nedokázal som sa od nej odtrhnúť. Jej pery mali ľahký malinovo-melónový nádych a chutili presne tak sladko, aká som si myslel, že bola ona sama. Cítil som, ako sa na mňa pritisla a jej prsia narazili na moju hruď. Nevyhnutné zacukanie v rozkroku prišlo bez toho, aby som dokázal potlačiť slastný ston. Cítil som, ako ma chytila za ruku a položila si ju na prsník. Roztiahol som prsty a jemne ho stisol. Zastonala mi do úst s rovnakou nástojčivosťou a ja som vedel, že to ani jeden z nás proste nevydrží. Pomaly som sa odtiahol a vstal. Zmätene sa na mňa zahľadela, a tak som ju vzal za ruku. Zobral som naše tašky a viedol som ju na moje staré dobré tajné miesto v parku. Dal som si dole bundu, prestrel ju na zem a obaja sme si sadli. Dotýkali sme sa jeden druhého, pomaly vyzliekali a ja som ju bozkával všade na celom tele. Neveril som tomu, akú príjemne jemnú a mäkkú pokožku mala. Na toto som definitívne nebol zvyknutý, ale páčilo sa mi dráždiť jej bradavky. Ticho podo mnou stonala, prehrabovala sa mi vo vlasoch a bola ku mne nežná. Nasucho som prehltol, keď som si uvedomil, že som už ďalej nemohol čakať. Vytiahol som z tašky kondóm, ktorý sme dostali na dnešnej hodine sexuálnej náuky, rozbalil ho, natiahol si ho a skusmo som do nej strčil prst. Vo vnútri bola mäkká, vlhká a horúca. Zanariekal som nad predstavou, že o chvíľu budem v nej, ale pomyslel si, že ju možno budem musieť trocha pripraviť. Presne tak, ako som to vždy robil sebe. Gél som našťastie nepotreboval a ona tak pekne stonala, až som sa takmer urobil len z toho zvuku.

Keď prišiel ten okamih, zasunul som. Tiahlo som zastonal a ona sa trocha zamrvila. Pritiahla si ma k sebe a zúfalo mi drancovala ústa jazykom, kým som si neprerazil cestu do jej tela úplne. V tej chvíli som nemyslel na to, že asi bola vtedy ešte panna, ale s odstupom času si to myslím. Bol som jej prvý a ona v podstate moja prvá – pekná, dosť romantická predstava. Prirážal som do nej a ona sa sťahovala. Stonali sme si do úst tak dlho.
„Budeš už?“ uniklo mi pomedzi bozky a ona kývla. „To je dobre,“ zašepkal som omámene a znova do nej prirazil. Zahúkala mi do úst a celé jej telo sa podo mnou skrútilo a stiahlo. Vedel som, že som ju urobil, a tak som si dovolil urobiť sa aj ja. Keď som z nej vyšiel, stiahol som si kondóm a zahodil ho ďaleko do vysokej trávy. Zrazu sa stalo niečo, čím ma prekvapila – pritúlila sa ku mne a ja som neodolal jej teplému objatiu. Uvedomil som si, že toto bolo TO najlepšie, čo som kedy mal, a tak som s ňou začal chodiť, aby som TO nestratil.

* * * * * *

Bolo samozrejmé, že matkin frajer nebol nadšený tým, že som si našiel priateľku, ale bol som už veľký chlapec a on mi TO už nemohol robiť. Už som sa ním nemienil nechať kontrolovať, a hneď ako som zistil, čo mi ten chlap vlastne celé tie štyri roky robil, začal som protestovať a brániť sa. Frederik bol z toho samozrejme frustrovaný a občas aj agresívny, ale ja som sa cítil úžasne. Bol som si istý, že sa ma jeho odporný vták už nikdy ani nedotkne. A naviac som sa prihlásil na gymnázium v Berlíne, takže v septembri proste odídem do hlavného mesta a už ho NIKDY neuvidím. Na druhej strane som to ale aj trocha ľutoval kvôli Stephanie. Snažila sa ma neustále presviedčať, aby som ostal, ale ja som jednoducho NEMOHOL. Najhoršie na tom bolo, že ona bola prvý človek na svete, ktorého som mal skutočne rád a vedel som, že aj ona mala rada mňa. Chcela vedieť, prečo som tak veľmi chcel odísť, ale ja som jej nemohol povedať, že som to musel urobiť preto, aby som bol čo najďalej od svojho zvráteného otčima, ktorého som už nemohol ani cítiť. Každým dňom som sa na ten osudný deň tešil viac, a viac. Aj keď to víťazstvo malo tak trocha horko-sladkú príchuť.

autor: MoreInsidiousKindOfStories