Government Hooker 6.

Pozval som Tinu k sebe na intrák a chcel sa s ňou poradiť ohľadne tej zmluvy, ktorú som mal do zajtra podpísať, alebo nechať opraviť. Sadli sme si spolu na posteľ a študovali ju.
„Tak,“ začala, „zamestnávateľ, bla, bla, bla a zamestnanec bla, bla bla spolu uzatvárajú…“
„To môžeš preskočiť, to je jasné aj mne,“ vytrhol som jej zmluvu z rúk a pretočil niekoľko strán s paragrafmi na sekciu povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa.
„Nebuď z toho nervózny,“ plesla ma po ruke a vytrhla mi papiere z rúk.
„A nemám byť? Potrebujem prachy, inak ma pätnásteho vykopnú na ulicu,“ pripomenul som jej a ona radšej len prikývla. Sledoval som, ako si pomaly a pozorne všetko čítala.
„Podľa cenníka služieb? A kde je ten cenník?“ pozrela sa na mňa zmätene a ja som jej ukázal posledné tri strany. Znova sa začítala a pri niektorých veciach dokonca sčervenela. Trochu ma svojou reakciou prekvapila. „No, teda. To sú ale rozkošné názvy! Quick & Dirty*,“ zalapala zrazu po dychu. „Dúfam, že s týmto si nesúhlasil,“ ukázala na kolonku análny fisting.
„Trochu som nad tým uvažoval,“ uškrnul som sa.
„Ty prasa jedno,“ zachichotala sa a potom si ma krátko, ale dobre obzrela. „Skoro si ma oblbol,“ dodala a pokračovala v čítaní. „Čo sú tie bodky?“
„To je to, s čím súhlasím,“ oznámil som jej.
„No, je to všetko celkom v pohode. A tie sumy. Oh, za toto bude Vuittonka raz – dva,“ ukázala na kolonku s názvom „All Night Ride**,“ pri ktorej sa skvela suma 7500 eur. „To je to, čo dostaneš ty?“ pozrela sa na mňa zrazu prekvapene a ja som kývol. „Ty budeš normálne zazobaný. Vezmeš si ma bez predmanželskej zmluvy?“ spravila psie oči a ja som sa zasmial.
„Nepredbiehaj. Možno nebudem mať dosť klientov,“ upozornil som ju a znova sme sa zachichotali.

„Bože, ja viem, že nič z toho nie je extrémne perverzné, ale… Vidieť to všetko spísané na papieri a tie pomenovania. To JE tak trochu perverzné,“ lamentovala.
„Prestaň všetko komentovať, prosím,“ upozornil som ju a cítil, ako sa pritom červenám. „Bu povedal, že môžem akéhokoľvek klienta odmietnuť, ak sa mi nebude páčiť alebo ak bude chcieť niečo, čo nie je na mojom zozname alebo v balíčku,“ spomenul som si náhle. „Skontroluj, či je to medzi povinnosťami zamestnávateľa.“
„Hm,“ prevrátila strany a začítala sa. „Nie je to tam, ale máš to pri právach zamestnanca,“ ukázala na podčiarknutý riadok a prečítala ho: „V prípade, že sa zamestnanec pri vykonávaní svojich povinností necíti na vykonávanie nadštandardných požiadaviek klienta, má právo ich odmietnuť, alebo ak sa necíti dostatočne fyzicky motivovaný, má právo ho okamžite odmietnuť pri prezentácii.“
„Fyzicky motivovaný? To je pekný výraz pre nepostaví sa mu?“ zamyslel som sa nahlas a Tina sa začala smiať. „A ty chceš byť moja kolegyňa?“ napomenul som ju a ona hneď prestala.
„Sorry, ale tebe to nepríde ani trochu vtipné?“ opýtala sa ma zvedavo.
„Vieš, že ani nie? V podstate mi ide o zadok, takže som z toho tak trochu stiahnutý,“ priznal som sa.
„Bill, obaja vieme, že to VIEŠ a MILUJEŠ, tak nechápem, s čím máš zase problém,“ pripomenula mi a ja som sa trocha potešil, ale… bolo tam ALE.
„Toto je PROFESIONÁLNA záležitosť. Nie je to zábava. Nikdy som to nerobil profesionálne. Mám proste trochu trému,“ vyšiel som s pravdou von ohľadne toho, ako som sa cítil.

„Neboj sa. Proste si predstav, že si na hajzloch v metre so Schülerom a bude to super,“ radila mi a ja som znova vybuchol smiechom.
„Ďakujem za radu,“ dodal som, keď som sa upokojil a zotrel si slzy. Tina sa len uškrnula a ja som ju nechal, nech si všetko poriadne prečíta. Presunul som sa k stolu a prihlásil sa na svoj chat. Nemal som tam žiadnu správu, a tak trocha ma to zamrzelo, pretože som aspoň v kútiku duše dúfal, že sa mnou Stephi bude možno chcieť ASPOŇ písať, ale to som sa očividne mýlil. Aby toho nebolo málo, vymazala si ma aj zo zoznamu priateľov, a to ma dorazilo ešte viac. Smutne som hľadel na monitor a pomyslel si, že to tak snáď bude najlepšie pre nás oboch.
„Podľa mňa je to všetko v poriadku,“ začul som Tinu a kútikom oka postrehol, ako mi podala papiere späť. „Mal by si to podpísať. Tá zmluva je super,“ usmiala sa a ja som si od nej papiere vzal a hodil na ne nedbalý podpis, aby som to už konečne mal z krku. Už mi to bolo celkom jedno. „Čo sa stalo?“ opýtala sa ma, keď som zmluvy hodil do tašky.
„Stephanie si ma vymazala z chatu,“ odpovedal som a ublížene sa na ňu pozrel.
„Aj tak by vám to nefungovalo, pretože sa tam nemôžeš vrátiť,“ pripomenula mi a ja som sa zmohol len na povzdych, pretože mala pravdu.
„Aj tak to bolí,“ priznal som.
„Venuj sa sebe, mne, škole a všetky problémy o chvíľu odletia preč,“ chytila ma za ruku Tina a ja som sa na ňu usmial. „To je my boy,“ opätovala mi úsmev.
„A čo s Tomom?“ zamyslel som sa.
„Ale samozrejme, že sa budeš venovať aj Tomovi,“ povedala, ale nepochopila, čo som tým chcel povedať.

„Myslíš, že by o tej mojej práci mal vedieť?“ opýtal som sa jej trocha inak a ona konečne pochopila.
„No,“ zamyslela sa. „Možno by to nemusel vedieť. Neviem, ako by zareagoval, keby sa to dozvedel.“
„V poslednej dobe sa správa divne. Myslíš, že by sa na mňa naštval?“ opýtal som sa jej opatrne a nechápal, prečo by ma to malo zaujímať. Prečo by sa na mňa vlastne kvôli tomu mal hnevať? Bola to MOJA vec.
„Ide o to, že… Tom ešte stále nevie, čo sa stalo s… veď vieš,“ začala opatrne a bolo jasné, že narážala na môjho otčima.
„Samozrejme, že to nevie. Nie je to nič, čím by sa niekto chválil,“ odpovedal som jej na to trocha nahnevane, ale v skutočnosti som sa nehneval na ňu, ale na seba. Tina bola ticho a ja som mal silnú potrebu jej znova niečo prezradiť: „Tak trochu sa bojím, že by sa so mnou potom už nechcel stretávať.“ Naše pohľady sa stretli.
„Tom je super kamoš, Bill. Ešte stále je to síce dosť veľké decko, ale nie je podlý. A má ťa rád,“ pohladkala ma jemne po paži.
„Prečo musí byť všetko také komplikované?“ zakňučal som.
„Ak sa na to necítiš, tak mu to nehovor a rob to, čo si myslíš, že je práve v tejto chvíli správne. Ja budem mlčať ako hrob,“ ubezpečila ma.
„Si poklad,“ usmial som sa na ňu.

* * * * * *

Bol prvý školský deň po vianočných prázdninách. Tina bola chorá, a tak si dnes Tom „z čistej solidarity“, ako to predtým sám okomentoval, sadol ku mne. Dnes sme sa videli prvý raz od Silvestra a ja som sa pri pohľade naňho snažil nemyslieť na TO. Chcel som svoju myseľ zaostriť na učiteľku, ktorá vysvetľovala nejaký zložitý matematický príklad, ale nedokázal som sa sústrediť. Musel som stále myslieť buď na Toma, alebo na to, že sa dnes o deviatej potrebujem dostať na Yorckstraße a odniesť Buovi podpísané papiere. Nevedel som sa rozhodnúť, čo bolo mučivejšie – Tom, alebo zmluva. Ešte stále som nebol dokonale zmierený s tým, že by som mal robiť eskort, ale na druhej strane mi nejaký hlások v hlave našepkával, že to NEBUDE zlé. Utrápene som si povzdychol a oprel si hlavu o dlane. Potreboval som to všetko rýchlo vyriešiť, aby som sa konečne v pokoji mohol venovať učeniu.

„Hey, si okay?“ začul som zrazu zašepkať Toma a otočil som sa k nemu. Chvíľu som sa mu len tak díval do očí a skúmal ich tvar, farbu, pekné mihalnice, ktoré ich rámovali a dodávali im ten obvykle pekný výzor.
„Som. Asi,“ odpovedal som mu až po chvíli a pokrčil ramenami. Sledoval som, ako Tom na sekundu skontroloval učiteľku a potom sa ku mne znova otočil.
„Asi?“ opýtal sa a videl som, že nad niečím uvažoval. „Má to niečo spoločné s…“ na sekundu sa začervenal.
„S čím?“ opýtal som sa ho a snažil sa pritom tváriť, že som ani netušil, o čo sa jednalo. Myslel som, že do toho Tom možno trocha hlbšie zabŕdne a ja sa ho konečne budem môcť opýtať na ten PRAVÝ dôvod.
„Silvester, my dvaja,“ odpovedal krátko a očividne nechcel zachádzať do detailov, do ktorých som chcel ja.
„A čo sa stalo?“ uškrnul som sa a táto hra sa mi pomaly začínala páčiť. Tom bol neskutočne roztomilý, keď bol v rozpakoch.
„Oh, Bill,“ zastonal frustrovane. „Vieš, že hovorím o TOM.“

„Myslíš si, že som smutný z toho, že som s tebou šukal?“ opýtal som sa ho narovinu. Kútikom oka som zachytil, ako sa na nás prekvapene zadívala spolužiačka z vedľajšej lavice, a pomyslel si, že zase budú po škole kolovať ďalšie reči. Tom si to ale nevšimol a neurčito prikývol. Aby som povedal pravdu, tak som s odstupom času už neriešil ten ČIN, ale skôr jeho PRÍČINU. Určite som sa na Tomov výkon nemohol sťažovať a nikdy som nepopieral, že bol môj spolužiak sexy. Určite viem, že ma priťahoval, a to bol aj jeden z mojich dôvodov, prečo som mu to dovolil. Od návratu z Magdeburgu som trpel pocitom neustálej frustrácie a potreboval som niekoho V SEBE, aby som všetko negatívne odohnal. V tú noc mi bolo úplne jedno, či by to bol Tom, alebo by som si na party po polnoci odchytil niekoho iného. Chcel som len vedieť, či bola pravda to, čo si myslela Tina. Z mne neznámeho dôvodu som to proste CHCEL vedieť.
„A nie si?“ prerušil mi Tom niť myšlienok a ja som zrazu pocítil, ako mi na okamih jemne stisol ruku vo svojej. To malé gesto mi na tvári vyčarilo jemný úsmev a pomyslel som si, že to od neho bolo veľmi milé, že sa tak staral.
„Nie som. A ani by som nemohol byť, pretože si bol fenomenálny,“ odpovedal som mu v trochu omámenom rozpoložení a sledoval, ako sa roztomilo rozpačitý Tom okamžite zmenil na sexy ničiteľa. Tak trochu ma ten jeho pohľad nenechával chladným, ale uvedomoval som si, že sedím v triede plnej ľudí a navyše uprostred hodiny.
„Ani ty nie si na zahodenie,“ oplatil mi Tom kompliment. Videl som, ako sa hneď na to oprel o operadlo stoličky a dal si ruky za hlavu. „Yeah, baby,“ dodal a žmurkol na mňa práve v okamihu, keď zazvonilo.

Obaja sme si začali skladať veci do tašiek a potom spolu vyšli pred školu. „Ideme do pajzlu na jedno?“ opýtal sa ma Tom hneď pri bráne a ja som kývol. Chvíľu sme šli len tak bez slova a on mi otvoril dvere do lokálu. Pozdravil som barmana a objednal, kým si Tom sadol na naše miesto a ja ho po chvíli nasledoval s pohármi. „Ďakujem,“ povedal a prebral si svoj pohár. Sadol som si, položil tašku vedľa. Obaja sme sa napili a ja som si všimol, že medzi nami zrazu celkom viazne konverzácia.
„Máš dnes večer v pláne niečo nekalé?“ opýtal som sa Toma a vôbec som to nemyslel úchylne. Zdalo sa však, že to môj spolužiak pochopil presne v tom nepravom zmysle a uškrnul sa.
„Ak by si sa chcel pridať,“ nadvihol kútik úst s piercingom a ja som si zahryzol do pery. Prichytil som sa pritom, že som na malý moment zaváhal.
„Ehm, ja už dnes niečo mám,“ odpovedal som mu na to, keď som si spomenul na svoje „obchodné“ stretnutie.
„To je škoda,“ povedal Tom tichšie než predtým, zahľadel sa do pohára a znova sa napil. Trochu ma zamrzelo ako sa tváril, ale nemohol som s tým už nič urobiť.
„Nehneváš sa?“ opýtal som sa rovnakým tónom a nechápal, prečo som sa kvôli nemu zrazu cítil tak nepatrične.
„Je to v pohode. Viem, že máš nabitý program v metre a tak,“ odpovedal mi na to a vyznelo to dosť urážlivo. Nechcel som sa s Tomom hádať, ale nedokázal som potlačiť zamračenie. Nechápal som, prečo sa zrazu správal tak hlúpo. Mal som pocit, ako by ma odsudzoval za to, čo sa stalo len RAZ, a to už dosť dávno.

„Tom, ja… nefajčím vtákov v metre každý deň,“ odpovedal som mu na to urazene, pretože som to už nevydržal.
„To som ani nepovedal. A aj keby… tak je to len tvoja vec,“ hovoril takým divným tónom a potom pokrčil ramenami, akoby ho to nezaujímalo. Vytáčalo ma to.
„Aký máš problém?“ opýtal som sa ho a snažil sa pritom znieť pokojne.
„Nemám žiaden problém,“ pokýval Tom hlavou a usmial sa na mňa. „Nemyslel som to tak,“ snažil sa mi ospravedlniť, ale ja som sa proste nevedel zmieriť s tým, že to bolo AŽ také jednoduché.

„Ale povedal si to. Vyznelo to, akoby si si o mne myslel, že som nejaká lacná, sfetovaná prostitútka z metra,“ povedal som a uvedomil si, že sa mi vôbec nepáčilo, keď o mne TAKTO hovoril. Aj keď to vlastne bola tak trochu pravda. Ale len TROCHA. Nebol som sfetovaný a bola to STÁVKA.
„Bill, ospravedlňujem sa, ak si to tak pochopil. Nič také si o tebe nemyslím. Chcel som ťa len trochu kamarátsky podpichnúť,“ hovoril a díval sa mi pritom celý čas do očí.
„Tak dobre, ale už mi také veci nehovor,“ ukončil som to a teraz som si už bol na STO percent istý, že som mu nemohol povedať nič ani o svojej práci, a ani o ničom z toho, čo som v dohľadnej dobe plánoval. Tina mala znova pravdu. Tom bol verný, srdečný priateľ a spolužiak, ale bol z iného sveta ako my. Bol presne taký, ako sa vtipne opísal v prvý deň – rozmaznané, privilegované decko. V tom momente som si uvedomil, že som vlastne ani nechápal, prečo sa bavil s niekým, ako som ja – trápny teploš, ktorý z nudy fajčí vtákov v metre. A to ešte ani nevedel o tom, že ma fikol triedny a onedlho budem fajčiť vtákov za prachy. Náhle mi bolo zo seba zle.

„Už nebudem, sľubujem,“ začul som jeho hlas a potriasol som hlavou, aby som všetky myšlienky znova zahnal. Tom sa na mňa milo usmieval, nahol sa vpred a chytil ma za ruku. Daroval som mu späť krátky úsmev a opatrne ruku stiahol pod stôl. TOTO bolo divné. Nebolo to správne a ja som pochopil, že to, čo sme s Tomom na Silvestra spravili, nám práve kazilo pekné priateľstvo. Potreboval som to vyriešiť. A to hneď!
„Uhm,“ pozrel som sa na dno svojho pivného pohára a o niekoľko sekúnd na to späť na svojho spolužiaka sediaceho oproti. „Necítiš sa so mnou dnes trocha divne?“

„No, trochu,“ priznal Tom a rukami objal svoj pohár.
„Myslím, že sme si to tým Silvestrom pekne pohnojili,“ zašepkal som a cítil, ako sa pri spomienke na Tomove prsty v sebe červenám. Zdalo sa, že nejaká tá spomienka z onoho večera mala na Toma rovnaký efekt. „Mali by sme sa proste odteraz asi na nejaký čas vyhýbať úchylným narážkam, kým to medzi nami nebude znova okay,“ navrhol som a Tom kývol. Zahľadel sa na stôl a potom znova na mňa.

„Ľutuješ to?“ opýtal sa ma a v očiach mal niečo zvláštne.
„Ja,“ zamyslel som sa, „určite nič,“ dodal som a Tom odhalil svoje krásne biele zuby. „A ty?“
„Tiež nič,“ priznal bez zaváhania. „Myslím, že som si to s tebou užil viac než s kýmkoľvek predtým, Bill,“ priznal sa mi nečakane a ja som cítil, ako sa znova červenám. „Tak trochu teraz ľutujem len to, že si od seba už asi budeme musieť dať pauzu naveky,“ dodal a zrazu vyzeral celkom vyrovnane. Nechápal som, kde v sebe zrazu nabral toľko odvahy, keď sa ešte pred hodinou červenal ako školáčka. Dnes bol naozaj podivný.
„Ako si povedal,“ usmial som sa trocha priškrtene a Tom prisunul svoj prázdny pohár k môjmu.
„Ešte jednu rundu? Platím,“ žmurkol na mňa a ja som s úsmevom kývol. Sledoval som, ako vstal od stola a mal pocit, že moja hruď bola aspoň o niečo ľahšia. V duchu som ďakoval, že bol Tom taký správny a inteligentný, že možnosť „už nikdy“ navrhol sám od seba. Zrazu predo mnou pristálo ďalšie pivo. Chytil som ho a Tom mi naznačil, aby som počkal „Na priateľstvo,“ predniesol prípitok s úsmevom a ja som jeho prípitok s radosťou zopakoval.

* * * * * *

Bolo niečo pred deviatou a ja som sa poflakoval po meste. V ruke som mal mapku, ktorú som nenápadne ukradol v turistickom centre, a hľadal som bar Tutti Frutti. Ešte aj teraz som sa pri tom názve musel uškrnúť a nechápal, prečo by si niekto pre striptízový klub vybral taký trápny názov. Prechádzal som po Wilhelmstraße a videl rad ľudí čakajúcich pred stánkom na kebab alebo na hranolky pri ďalšom. Vôňa hranoliek mi trocha podráždila žalúdok a ten dal v okamihu nahlas najavo, že som od obeda nič nejedol. Sľúbil som si, že si cestou späť na intrák nejaké kúpim a zabočil za roh, kde by to malo byť. Pozrel som napravo a uvidel nevinne vyzerajúcu budovu s čiernymi dverami. Keď som si však lepšie prezrel dvere potiahnuté niečím, čo vyzeralo ako zamat a s malým priezorom hore, nasucho som prehltol a zaklopal. Priezor sa otvoril. V ňom hneď na to aj pár pichľavých očí.
„Vypadni, krpec. Máme ešte zatvorené,“ chcel ma odbiť nejaký chlap. Asi vyhadzovač.
„Ale ja som tu, pretože ma sem volal Bu,“ povedal som mu rýchlo a chlapík bez slova priezor znova zatvoril. Pomyslel som si, že tu asi prestojím celý večer, kým nepríde Bu, ale dvere sa zrazu otvorili a v nich stála práve zmienená osoba.
„Ahoj,“ natiahol ku mne ruku s veľkým úsmevom a rýchlo mi potriasol tou mojou. „Poď,“ nechal ma prejsť a dvere sa zabuchli. Mierne som nadskočil a kútikom oka zachytil ochrankára. „Toto je Schnauze***, vyhadzovač,“ predstavil ma Bu tomu chlapovi, ktorý bol asi tak päťkrát širší ako ja a minimálne o hlavu vyšší. „Toto je Bill, naše nové baby. Bude robiť eskort,“ predstavil ma.
„Čau, krpec,“ pozdravil ma Schnauze teraz už dosť kamarátsky. „Sorry, že som bol taký hnusný, ale na úchylákov musíš ísť niekedy zostra,“ ospravedlnil sa mi ja sa som sa zmohol len na rozpačitý úsmev.

„Tak poď,“ chytil ma Bu za ruku a viedol ma dozadu, kde mali kancelárie. Do jednej sme vošli, ponúkol mi miesto na sedenie a nalial mi pohárik bieleho vína. Sadol si, oprel sa a usmial sa na mňa. „Tak navaľ papiere,“ povedal vecne, ale nevycítil som z toho žiaden podraz, tak som ich vytiahol z tašky a podal mu ich. Bu všetko skontroloval a potom mi jednu kópiu podal. „To si nechaj. Nikdy to nedaj z ruky,“ poradil mi. Ja som kývol a rýchlo zmluvu odložil. „Tak a teraz,“ pozrel sa do šuplíka svojho stola, hrabal sa tam a potom vytiahol malú obálku. Podal mi ju a ja som si ju začudovane vzal. „Je to občiansky. Samozrejme… je falošný, ale máš na ňom osemnásť, takže je tvoja práca tak nejak teraz legálna,“ usmial sa Bu.
„Uh, to je cool,“ povedal som a s nadšením vytiahol občiansky. Vyzeral tak ako ten pravý, akurát zmenili niekoľko detailov. „Môžem vymetať bary,“ napadlo mi.
„Povedal som ti, že to bude mať nejaké tie benefity,“ zasmial sa Bu. „Ale späť k biznisu,“ opäť trocha zvážnel. „Ešte predtým, než ťa vypustíme do sveta,“ začal a upútal tak moju pozornosť, „potrebujem, aby si začal navštevovať nejaké kurzy. Klientela je náročná a poznáš to, aj z vyššej spoločnosti, takže sa hodí nejaká tá etiketa stolovania, rozhovoru a podobné sračky,“ vysvetlil mi a ja som len prikyvoval. „Všetko ti hradí firma, nemusíš do toho vraziť ani cent zo svojho.“
„No a… kedy budem môcť začať?“ opýtal som sa ho a dúfal, že kurzy nebudú trvať príliš dlho, pretože som mal už len osem dní na zaplatenie internátu.

„Si do toho zrazu nejaký hr,“ pozrel sa na mňa Bu prekvapene a ja som nevedel, či mu to mám povedať. „Hey, pokojne mi povedz, čo sa deje.“
„Mám len osem dní na zaplatenie ubytovania a nemám žiadne peniaze. Matka mi už nebude platiť,“ priznal som sa mu a on zamyslene prikývol.
„Pozriem sa na to, Bill. Určite ťa nechceme stratiť, takže to za teba vyriešime. Ty si s tým odteraz už nerob starosti a sústreď sa na kurzy,“ najprv horúčkovito gestikuloval, a keď skončil, podal mi ďalšie papiere. Vzal som si ich a narýchlo prelistoval. „Každý kurz končí teoretickou alebo praktickou skúškou. Máš tam etiketu a spoločenské tance. To je všetko, čo si ešte potrebuješ doplniť, “ vysvetlil mi, čo všetko tam bolo, a ja som nad tým len zafňukal. „Neboj sa, všetci sú už viac menej podplatení,“ podporil ma a ja som sa zachichotal. „Fajn, teraz musíme urobiť niečo s tou tvojou vizážou,“ prezrel si ma
„Čo je na mne zlé?“ opýtal som sa ho nechápavo a chytil sa za svoju obľúbenú čierno-bielu pruhovanú mikinu.
„No, nevyzeráš zle, ale zatiaľ si ešte niečo ako nevybrúsený diamant. Ak vieš, čo tým myslím,“ pousmial sa na mňa a vzal do ruky telefón. Priložil si ho k uchu a po chvíli položil späť na stôl. „Mám tu pre teba niekoho, kto ti s tým pomôže,“ dodal, vstal a prešiel k dverám.

* Quick & Dirty – rýchlo a nemravne
** All Night Ride – celonočná jazdy
*** Schnauze – ňufák

autor: MoreInsidiousKindOfStories