autor: Sisa
na úvod asi len toľko, že keďže som bola na seba maximálne naštvaná, že som prepásla ďalší koncert, rozhodla som si to na niekom vybiť, a aj keď sa to nezdá, bol to práve Tomi (aj keď on hlavnou postavou nie je) 😀 – moja „malá“ hviezdička.
Väčšine z Vás, ktorí si ma pamätajú, je to zrejme jasné, ale pre ostatných, prosím, nenechajte sa zmiasť tým sladkým názvom! Skutočne sa nejdeme hrať na rozprávky a táto hviezdička vyletí vysoko len pre to, aby mohla tvrdo spadnúť.
Príjemné čítanie! Sisa
Jeho nohy sa jemne predierali horedole vzduchom a on nedokázal odtrhnúť pohľad od hviezdnej oblohy. Bol si istý, že na dnes hlásili silnú búrku, no obloha pred ním sa zrejme rozhodla pre niečo iné. Donútil sa k malému úsmevu, keď mu na tvár strápenú horúcimi slanými slzami dopadla prvá snehová vločka, nasledovaná ďalšími. Natiahol dlane. Vždy miloval sneh. Už ako malý chlapec bol schopný tráviť na záhrade hodiny. Zatúžil byť opäť dieťaťom. Nepoznať svet. Mať len svoje nesplniteľné sny. Sny, ktoré ho nemohli zlomiť.
Privrel oči a započúval sa do šialeného kriku. Do kriku desiatok dievčat pod jeho nohami. Len čo k jeho ušiam doľahol výkrik jediného mena, prinútil sa ich opäť otvoriť a pohľadom hypnotizoval práve prichádzajúci limuzínu parkujúcu pred hotelom, na ktorého streche práve sedel. S trpkým úsmevom sa zadíval na billboard pred svojimi očami. Na billboard obsahujúci tvár, ktorú napriek všetkému tak miloval. Zmyselné hnedé oči a plné pery ozdobené piercingom ho privádzali k šialenstvu. Tak veľkému, že by pre ne spravil čokoľvek.
*Flashback*
Nemohol uveriť, že je skutočne tu. Po toľkých rokoch šetrenia a snívania bol tu! Pevne v drobnej dlani tisol bielo zlatý lístok a predieral sa davom pištiacich dievčat. Mal pocit, že trvalo hodiny, kým sa mu podarilo dostať k hrubému červenému povrazu a bodyguardovi, ktorý ho strážil. Nervózne prešliapol a natiahol k nemu jemnú dlaň s VIP lístkom. Svalnatý muž ho skĺzol nakrčeným pohľadom a na tenké zápästie umiestnil zlatý kovový náramok.
„VIP zóna je na poschodí.“ Zahundral a pustil ho dnu. Neváhal ani sekundu a prekĺzol do útrob klubu, ktorý na dnes večer sľuboval kráľovskú zábavu. Preletel miestnosť pohľadom a zamieril k chrómovým točitým schodom. Spokojne si obzrel balkón, na ktorom sa ocitol. Vypadalo to, že tu bude len hŕstka fanúšikov, a tie stovky tam vonku zostanú v bežnej zóne.
Obzrel si voľné kreslá, aby si mohol vybrať to s najlepším výhľadom na javisko. Koncert mal začať o hodinu a on už sa nemohol dočkať. Čo je ale hodina oproti tým rokom. Spokojne sa zavrtel a nervózne otáčal náramkom na svojom zápästí. Skutočne je tu a uvidí ho! Dnes! A môže s ním hovoriť! Teda nie, že by bolo pravdepodobné, že zo seba dostane viac ako prosbu o fotku, ale… má VIP lístok obsahujúci meetko! Dnes! Spokojne sa usmial a skontroloval sa v zrkadle. Strávil hodiny úpravami. Kaderník, kozmetika, nové oblečenie.
Napriek tomu, ako dokonalý koncert bol, nemohol sa dočkať, no len čo sa ocitol pred dverami do zákulisia, nedočkavosť vystriedala nervozita a stres. Ticho vypískol, keď do neho po otvorení dverí niekoľko dievčat strčilo a on sa ocitol na zemi, rovno pred párom drahých značkových tenisiek. Prudko sa nadýchol, kým sa odvážil zdvihnúť hlavu a zadívať sa do dvoch tmavo hnedých očí.
„Si v poriadku?“
„J-ja… T-ty… t-ty si…“ zakoktal a zatrepal hlavou, aby sa prebral. Omámene prikývol a dotkol sa ponúkanej dlane.
„Tom.“ Usmial sa mladík a pomohol mu na nohy.
„Ano… j-jasné… ja ja viem… V-váš koncert a… a tak…“
„A ty si…?“ spýtal sa gitarista a pomaly pustil čiernovláskovu drobnú dlaň.
„Oh… J-ja… Bill… Volám sa Bill.“ Zakoktal a o pár krokov cúvol, aby mohol naraziť do steny za jeho chrbtom. Mladík si neodpustil pobavený úsmev a posadil sa na svoju stoličku vedľa speváka ich kapely. Celú hodinu odpovedal na otázky fanyniek a pohľadom často skĺzal k tichému chlapcovi na kraji miestnosti, ktorý na neho okúzlene mrkal a nezmohol sa na slovo. Nesnažil sa s ním komunikovať. Len mu pri odchode do dlane vtisol kartičku s názvom hotela a číslom izby a venoval mu posledný úsmev, kým sa stratil za dverami.
Bill nervózne našľapoval tichou hotelovou chodbou. Nachádzal sa na najvyššom poschodí najluxusnejšieho hotela v Berlíne. Čo tu pre boha robil? Skutočne bol dobrý nápad prísť? Zastavil pred masívnymi dverami so zlatým číslom 666. Jak symbolické. Prudko sa nadýchol a pomaly zaklopal. Nervózne si zahryzol do pery a sledoval pomaly otvárajúce sa dvere.
„Vitaj, Bill.“ Usmial sa gitarista sebavedomo. „Nečakal som, že prídeš.“
„J-ja… môžem odísť… nechcel som rušiť a…“
„Poď ďalej.“ Skočil mu Tom drzo do reči a ustúpil, aby dal chlapcovi najavo, že je skutočne vítaný. Len čo sa za Billom zavreli dvere, dovolil si uveriť, že je naozaj tu.
„Víno?“ spýtal sa Tom po ceste okolo.
„Nie, ja… nepijem a…“ skôr ako stihol vôbec dokončiť svoje dôvody, mu mladý gitarista vtisol do dlaní pohárik s alkoholom a pohodlne sa usadil na veľkom krvavočervenom koženom gauči.
„Posaď sa a povedz mi niečo o sebe. Som zvedavý.“ Napravil si jazykom piercing v pere a hypnotizoval Billa očami. Ten sa nezmohol na nič iné, ako sa opatrne usadiť na kraji gauča a neisto sa napiť nápoja, ktorý mu Tom ponúkol. Naplno sa však rozkašlal už po prvom dúšku ostrej tekutiny.
Netrvalo dlho a bol za ňu Tomovi viac ako úprimne vďačný. Stačilo pár hltov a jeho telo aj myseľ sa uvoľnila a on rozprával, rozprával a rozprával…
„… No… a tak som si po 5 rokoch šetrenia konečne kúpil lístok!“ zazubil sa sladko a pohodlne sa na gauči zavrtel. „Oh bože… stále neverím, že som tu s tebou!“ zachichotal sa opilo a pretrel si unavene očká. „Musíš sa mi snívať, Tomi!“ preliezol bližšie a opatrne sa dotkol gitaristovej tváre. „Milujem ťa tak moc,“ zašepkal
„Si gay, Bill?“ spýtal sa Tom po chvíli a donútil čiernovláska položiť sa na chrbát. Nečakal na odpoveď a vpil sa do sladkých pier. Pridržal mu chudé rúčky nad hlavou a voľnou rukou bojoval s mladíkovým zložitým opaskom. Len čo ho dostal pod kontrolu, zhodil ho z gauča a nasledovali ho úzke čierne jeansy. Šikovne sa vtisol medzi chudé nôžky a otrel sa rozkrokom o Billov. Bol tak zasrane tvrdý, už odkedy mu na meetku spadol k nohám.
„Kurva, tak moc ťa chcem!“ zasyčal a bez okolkov roztrhol chlapcove boxerky. Ignoroval vystrašené protesty a natiahol sa pre lubrikant v malom stolíku pri pohovke. Neobťažoval sa s dlhou predohrou. Pár prírazov prstami považoval za dostatočnú prípravu a rovnako tak ignoroval bolestný výkrik z chlapcových úst po prvom príraze. Užíval si to nezameniteľné tesno a prirážal vo vlastnom tvrdom, dráždivom tempe. Vtisol protestujúceho chlapca viac do matrace a voľnou rukou zakryl jeho ústa. Ten krik bol tak otravný. Zaklonil hlavu a zastenal pri každom prudkom príraze do krehkého tela. Nepotreboval veľa, kým sa do neho tvrdo spravil a pustil ho. Udýchane dopadol vedľa a nechal chlapca skrčiť sa do klbka a plakať. Natiahol si boxerky s pohľadom upreným na otvárajúce sa dvere. Uškrnul sa na 3 mladíkov zvedavo sledujúcich situáciu v miestnosti.
„Je váš. Ja som skončil.“ Uchechtol sa a nahol sa pre sáčik s bielym práškom povaľujúci sa na stole.
Klbko na gauči sa zachvelo a vystrašene sledovalo zvyšných členov kapely. Okamžite sa natiahol po jeansoch s úmyslom dostať sa odtiaľ, no spevákove ruky ho rýchlo zrazili späť, a kým stihol vykríknuť, jeho drobné zápästia sa ocitli v pevnom zovretí jeho vlastného opasku.
„N-nie… prosím… pustite ma! Nie!“ vzlykal a snažil sa dostať z ich dosahu, no bolo to nemožné. Prehol sa nad neznesiteľnou bolesťou zadočku a vykríkol
Viac si z tej noci nepamätal. Bol to len zhluk kriku, plaču a bolesti. Bol si istý, že niekde tam vzadu zahliadol Toma s blaženým úsmevom a nosom špinavým od bieleho prášku. Keď sa prebral, bol takmer nahý, krvavý a premrznutý. Ležal niekde uprostred lesa, ďaleko za Berlínom. Bolesť mu nedovoľovala takmer žiadny pohyb, a tak len ležal a plakal dlhé hodiny.
Hoci uplynulo veľa času a všetky povrchné zranenia sa zahojili, jeho srdce krvácalo stále rovnako a on to nedokázal zastaviť. Preto dnes sedel tu. Na streche rovnakého hotela. Dva roky od onej osudnej noci. Aká irónia. Stisol v dlani retiazku, ktorú Tomovi strhol z krku, a prudko sa nadýchol.
„Zbohom.“ Zašepkal a odrazil sa od kamenného múrika.
Výkriky gitaristovho mena sa zmenili na vystrašený hysterický krik, keď čiernovláskovo telo dopadlo na strechu limuzíny. Tom o pár krokov odskočil a prudko dýchal. Zadíval sa do otvorených hnedých očí a otočil hlavu. Stačila mu sekunda, aby ho spoznal. Aby spoznal krvavú retiazku visiacu z Billovej dlane.
Jeho retiazku…
autor. Sisa
betaread: J. :o)
Počet zobrazení (od 15.6.2021): 3
Teda, udělat z Toma takového hnusáka, fuj. Povedlo se ti to tak dokonale, že jsem ho vážně po celou druhou polovinu povídky nenáviděla. Doufám, že ten poslední pohled na Billovo tělo ho bude pronásledovat až do konce života!!!
Chudáček Bill 🙁
Fuj, to bylo hnusný. Teda, teď samozřejmě nemyslím samotnou povídku, protože ta je napsaná rozhodně skvěle, ale to Tomovo chování bylo fakt hnusné. Chci tě poprosit příště na ten koncert radši jdi, jestli tě to frustruje natolik, že napíšeš něco takového.
Klobouk dolů před tvým uměním. Popsat něco takového, aby to vyznělo tak temně jak mělo. Wow. Prostě wow.
A ještě bych teda chtěla říct, že Tom na té fotce vypadá naprosto k sežrání.
Moc děkuji za povídku.
Přiznám se, že jsem se dlouho rozmýšlela, zda se do povídky pouštět, protože vím, jak depresivně umíš psát, a jako vždy se těmhle povídkám vyhýbám, pokud dopředu vím, že neskončí hezky. Jenže se mi moc líbí banner (skvělá práce! Tom tam vypadá neodolatelně ;-)), a tak mi to nakonec nedalo, a řekla jsem si, že to tedy zkusím.
A teď samozřejmě nevím, zda jsem udělala dobře. Tohle bylo šílené! Tenhle Tom se mi nelíbí ani trochu. Jedna věc je, že se k němu chová ohavně v posteli a je sobecký, ale věc druhá je, že nechal, aby se na Billovi vystřídali ostatní a ještě jej pak zavezli někam do lesa, kde jej nechali. Takové chování je totálně neodpustitelné, je mi z Toma špatně! 🙁 Nemluvě o tom, jak to nakonec dopadlo. 🙁 Upřímně doufám, že Bill bude Toma strašit ve snech, když už nic jiného!
No, páni! Věřím, že sis pořádně vybila svoji frustraci, protože kluci to od tebe parádně schytali. 🙂 S tím tvrdým dopadem jsi to myslela evidentně vážně.
Ale povídka, i když byla pěkně depresivní, se mi líbila. Díky.
Krásna povídka ale moc smutná.*************
A pak že já a Á ďa jsme byly sadistky…
Přesně podle mého gusta 🙂 Tohle by klidně zasloužilo víc dílů.
[3]: mě by se i líbil díl kde by zfetovaného Toma hezky dokopak k spravedlnosti mrtvý Bill, ať už duch, nebo jeho vlastní svědomím a drogami vyvolaná halucinace.
Po prečítaní tvojho mena ako autorky mi bolo hneď jasné, že toto bude niečo kruté! 😀
Toma som väčšinu poviedky nenávidela nielen preto, ako sa sám k Billovi správal, ale hlavne preto, že ho potom podhodil ostatným a nakoniec ho nechali niekde v lese. Bill si ten záver naplánoval perfektne. Aj keď si samozrejme nezaslúžil zomrieť, tak Tom si zaslúžil ten pohľad, ktorý videl a dúfam, že ho bude prenasledovať naveky! A tiež by ma zaujímali Tomove myšlienky na konci (keďže je jasné, že ostatné dianie mu bolo úplne fuk).
Ďakujem za poviedku.
Mám problém napísať komentár k tejto poviedke. Napísaná bola úžasne, ale… Veď vieš sama. Proste je ťažké napísať niečo pozitívne k niečomu takému depresívnemu. Nabudúce fakt poď s nami na koncert, :-p