Government Hooker 8.

V pondelok ráno som naklusal do triedy s taškou v ruke a hneď zbadal Tinu, ktorá mi už z diaľky mávala. Prešiel som okolo Toma, ktorý sa tváril, že som vzduch, a hneď ako som si sadol, otočil sa chrbtom.
„Čo sa medzi vami stalo?“ opýtala sa Tina okamžite a chytila Toma zozadu za kapucňu, aby sa k nám otočil.
„Daj pokoj,“ ohnal sa po nej Tom naštvane, nasadil si kapucňu na hlavu a oprel si hlavu o ruky. Stále sa na mňa odmietal pozrieť a ja som cítil, ako sa mi nepríjemne zovrelo hrdlo. Nechcel som, aby sa na mňa Tom hneval!
„Buď rozumný aspoň ty a povedz mi, čo mu sadlo na nos,“ pozrela sa na mňa skúmavo a ja, vediac, že Tom určite počúva až príliš pozorne, som len pokrčil ramenami. Našťastie si Tina uvedomila, že na to asi práve nie je to správne miesto, a tak sa viac nevypytovala. Tom ale nanešťastie trucoval celý deň a ani raz sa na mňa nepozrel. Neprehovoril ku mne ani pol slova. Vedel som, že som si zaslúžil cítiť sa tak príšerne, ale aj tak som mal nutkanie Toma odtiahnuť na bok a pohovoriť si. Neurobil som to, a tak keď sme po vyučovaní spolu stáli pri bráne školy, objal Tom Tinu a nasadol do auta bez toho, aby sa na mňa čo i len pozrel. Zahľadel som sa do zeme a čakal, kým auto zmizlo z dohľadu. „Poď, ideme sa naliať,“ navrhla mi Tina a ja som len kývol.

Šli sme vedľa seba a ja som bol šťastný, že som už nemusel navštevovať žiadne kurzy. Mal som dva týždne na to, aby som sa nabiflil teóriu a potom mohol konečne začať makať. Vošli sme do lokálu, pozdravili a ja som si sadol k obvyklému stolu. Tina mi podala pivo a ja som len poďakoval pohľadom. „Šíš, vyzeráš ako nakopnutý pes,“ okomentovala môj výzor.

„Aj sa tak cítim,“ priznal som sa a poriadne sa napil.
„Ako idú kurzy?“ opýtala sa a ja som vedel, že sa ma skôr či neskôr opýta na Toma, ale aspoň mi dala trocha času na zmierenie sa s tým.
„Musím už len napísať test z etikety a o dva týždne ma čaká Candle Night,“ odpovedal som jej.
„To zaváňa romantikou,“ uškrnula sa.
„Nie je to moja parketa,“ priznal som sa.
„Kto to je? Nejaké bližšie detaily?“ vyzvedala, ale ja som len kývol, že ešte nič neviem. „Ten Bu musí stále robiť nejaké tajnosti,“ zamyslela sa nahlas.
„Nechceš sa ma na to už radšej opýtať?“ zmenil som tému a ona sa na mňa významne zahľadela.
„Nič nevrav,“ zastavila ma rýchlo. „Vieš o tom, že sa Tom v sobotu ožral ako sviňa? V živote som ho takého nevidela. Len toľko som chcela. A teraz spusť.“
„Oh,“ zastonal som po dodatočnej správe a cítil sa ešte horšie ako predtým.
„Prepána, Bill, čo to s tým chalanom stváraš?“ opýtala sa ma a ja som pocítil, že mi to silno vyčítala. Bolo mi z toho do plaču a zrazu som pocítil, ako ma objala okolo ramien. „No tak spusť, nech sa ti uľaví,“ zašepkala a ja som sa díval na hranu dreveného stola.

„Mala si pravdu,“ začal som, „s tým Silvestrom, keď si si robila srandu, že ma Tom…“ prehltol som a ona ma okamžite pustila. Ostala na mňa pozerať s pootvorenou pusou a nemým úžasom. „A v sobotu sa TO stalo znova,“ priznal som sa jej ešte raz a jej ústa sa znova zatvorili.
„Kde? Kedy?“ nechápala.
„Odišiel za mnou. Spomínaš si na to?“ Tina kývla a ja som pokračoval: „Oh, no… Potreboval som si, veď vieš. Tri mesiace som kvôli tomu šialenstvu nemal čas ani na TO, a keď si vypijem, tak ma proste chytia dvojnásobné chute. Veď to poznáš. Tak som šiel na záchod, zamkol sa v kabínke a on tam prišiel za mnou.“
„Ty si mu otvoril?“ opýtala sa šokovane.
„Nie, preskočil ku mne. Robil som si dobre a on… tam zrazu bol,“ skryl som si tvár do dlaní a cítil, ako mi pod prstami horela hanbou, keď sa mi v mysli vynárali záblesky. „Chytil mi ho a… proste som ho nedokázal poslať preč a skončilo to tak, že sa do mňa urobil,“ povzdychol som si a konečne sa na Tinu pozrel.
„Bože, Bill, nerob z toho vedu,“ prekrútila oči Tina.
„Ale on si myslí, že chodím s…“
„Ja viem, čo si myslí. Ah bože, prečo som vtedy musela chýbať? V živote si to neodpustím,“ vyčítala si hneď. „Vieš, čo ti na to poviem?“ pozrela sa na mňa zrazu rozhodne. „Proste mu všetko vyklop a bude to.“
„Tiež som už nad tým uvažoval, ale… Veď vidíš, že ma celkom ignoruje,“ pripomenul som jej.

„Ehm, to je pravda,“ zamyslela sa. „Proste počkáme, kým to z neho, chudáka, trochu opadne. Potom mu ale musíš povedať celkom VŠETKO.“
„A čo ak ho to neprejde už nikdy? Možno ma už fakt z duše nenávidí. Nemôže ma ani cítiť,“ povedal som a pomyslenie na to, že so mnou už Tom nikdy neprehovorí, vážne zabolelo.
„Teraz ti už okrem trpezlivosti neostáva nič iné,“ zaklincovala to Tina.
„No super, to fakt nie je moja silná stránka,“ oprel som si hlavu o ruky a pozeral do blba.
„Keby si nebol v jednom kuse taký nadržaný, tak…“
„Ty si tá posledná, čo mi má niečo o…“
„Dobre, ja VIEM,“ uzavrela to Tina razantne. „Netlač naňho. Je vcelku rozumný. Ak bude chcieť, príde za tebou sám.“
„Fajn, počkám. Aj tak mi nič iné neostáva,“ chytil som pohár a znova sa poriadne napil. „A čo ty? Tebe nič nepovedal?“ napadlo mi zrazu.
„Ja neviem,“ krútila hlavou a premýšľala. „Počkať,“ prestala a pozrela sa na mňa. „Mám taký dojem, že mi dnes spomínal nejakú Susanne. Je z druhej triedy,“ povedala a ja som do seba radšej hodil zvyšok piva. „Nič k tomu nepovieš?“

„A čo k tomu mám povedať? Ja Toma nevlastním, len som s ním dvakrát… Chýba mi,“ priznal som sa, keď mu pohľad skočil k prázdnemu miestu oproti. „Chcem, aby sa nič z toho medzi nami nestalo a on tu sedel a usmieval sa na mňa, hovoril svoje úchylné vtipy a…“ hovoril som rýchlo všetko, čo mi v tej chvíli letelo hlavou a pred očami mal živé obrazy.
„To znie tak trochu ako láska,“ usmiala sa na mňa Tina.
„Prečo si všetci myslia, že som… NIE SOM,“ oponoval som jej.
„KTO všetci?“
„Ty, Bu, Melanie…“
„Všetci okrem TEBA to totižto vidia, ty somár,“ povedala Tina a buchla ma jemne ramenom. „Už si to proste priznaj.“
„A čo z toho?“ pozrel som sa na ňu.
„ČO asi? Nechceš mať niekoho, kto by ťa mal rád? To ti nestačí? Čo by si EŠTE chcel?“ hľadela na mňa nechápavo a ja som vedel, že mala ZASE pravdu. „Bill, nepozeraj sa tak na mňa.“
„Ale ja… Ja…“
„Šíš, tak už si to konečne spočítaj,“ pretočila oči.
„Tom sa mi páči a je fajn, ale…“
„Ale?“ znela takmer výhražne. „Musím ťa k nemu dokopať? Urobím to, ak budeš odmietať.“

„Ja na to proste nemám,“ vypadlo zo mňa a cítil som, ako mi po lícach začali tiecť slzy.
„To myslíš vážne? Nemáš na to, aby si chodil s niekým, koho máš rád? Bill, to je totálna blbosť. Počuješ sa vôbec?“
„Nezaslúžim si nikoho. Som hnusný, úchylný. Bridím sa samému sebe. Ako by ma mohol mať niekto rád?“ vzlykol som a konečne som nahlas povedal to, čo som si o sebe vždy myslel.
„Bill, JA ťa mám RADA. Tvoja mama ťa určite má rada tiež. A Stephanie, Tom, Bu, Melanie… Nie si odporný ani úchylný. No dobre, možno trochu úchyl,“ zasmiala sa a ja tiež, „ale to čo si o sebe myslíš, NIE JE pravda. Vyhoď si to z hlavy.“
„Stephi ma už nemá rada,“ pripomenul som jej.
„Zabudni na ňu. Nežijeme v sedemnástom storočí, nie sme postavy z historického románu a ona nie je bezbranná panna, čo bude na svojho princa čakať až do smrti,“ pripomenula mi a ja som cítil, ako sa mi bolestivo stiahol hrudník. Bolo to kruté, ale pravdivé. „Chápem, že bola tvoja prvá láska a nikdy na ňu svojím spôsobom nezabudneš, ale ani ja nie som so svojou prvou láskou a občas si naňho s úsmevom spomeniem, ale život ide ďalej,“ dodala, aby ma podporila.
„Potrebujem viac času,“ zašepkal som a uprene sa na ňu pozrel.
„Viac času na čo?“ nechápala Tina.
„Zabudnúť,“ odpovedal som sucho a posunkom si objednal ďalšie pivo.

„Na koho?“
„Na ŇU,“ zašepkal som.
„A ty mi chceš tvrdiť, že nie si ani TROCHU romantik? Ty si BEZNÁDEJNÝ,“ zasmiala sa Tina, keď barman odišiel a nechal nám ďalšiu rundu na stole.
„Nechápeš, že kvôli NEJ som sa rozhodol so svojím životom konečne niečo urobiť. ONA mi dala silu, ukázala smer,“ vysvetlil som jej, prečo som sa Stephanie stále tak držal.
„Chápem to, ale už tu NIE JE. Som tu len ja a Tom. Musíš sa odteraz spoliehať na nás. Vieš, že by sme ťa nikdy nenechali v štichu,“ povedala a ja som sa zachvel. „Pozbieraj sa, hoď všetko za hlavu a kedykoľvek budeš mať problém, môžeš so mnou rátať,“ pohladkala ma po chrbte.
„Ďakujem, že mi ukazuješ smer,“ zašepkal som a silno som ju objal.
„Ah, ty nemehlo,“ povzdychla si Tina, ale vedel som, že sa pritom smiala.

* * * * * *

Dnes som sedel v lavici ako prvý. Čakal som na Toma a bol plne rozhodnutý diskutovať, ak by chcel. Od rozhovoru s Tinou, ktorý mi otvoril oči, prebehli už dva týždne a ja som už nechcel nič nechávať na náhodu. Vedel som, že budem musieť vyjsť s pravdou von, kedykoľvek na to budem mať príležitosť. Sedel som a čakal, kedy sa v triede objaví Tom. Nakoniec dorazil a bolo to po prvýkrát za veľmi dlhý čas, čo sa na mňa pozrel. Jemne som sa naňho usmial a on si ku mne sadol. Hodil tašku na zem a vyčerpane sa oprel o stoličku. Prekvapene som sledoval, ako si rýchlo pretrel nos a potom sa na mňa uprene zahľadel.
„Už ma nebaví predstierať, že neexistuješ,“ povedal a pozrel sa na svoje ruky. „Dusím sa, zakaždým, keď ráno prídem a viem, že s tebou neprehovorím. A pritom sa chcem len pýtať, a pýtať. Práve teraz si pripadám ako totálny tupec, aby si vedel,“ mumlal nervózne.
„Opýtaj sa ma, na čo chceš,“ zašepkal som.
„Nie tu a teraz,“ povedal a znova sa na mňa pozrel. Opätoval som mu plachý pohľad a kývol, že som rozumel. Potom sa znova presunul dopredu a položil na lavicu. Tina neprišla, pretože bola na zubnej prehliadke, a ja som sa celé doobedie nedokázal sústrediť na nič iné, než sekundovú ručičku alebo Tomov chrbát. Bol som úplne mimo a v duchu som si prehrával všetky možné odpovede na všetky možné otázky, ktoré by mi mohol dať. Keď nadišiel čas obedňajšej prestávky, Tom sa ku mne znova otočil. „Poď na dvor,“ vyzval ma, vzal si niečo z tašky a ja som ho mlčky, so zvesenou hlavou nasledoval, kým sme si nenašli miesto ďaleko od všetkých. Tom si povzdychol a ja som sa naňho nedokázal pozrieť. Hrozne som sa za seba hanbil. Počul som, ako zašušťala tráva pod jeho nohami a videl, že sa jeho biele NIKE tenisky ocitli v mojom zornom poli. „Tina ma presviedčala hrozne dlho, aby som sa s tebou porozprával,“ začul som jeho hlas a cítil som, že ma už v očiach pálili slzy.

„Prepáč mi všetko, čo som ti urobil. Nerobil som to schválne,“ zašepkal som, a konečne sa naňho pozrel.
„Ja… viem, že nie,“ usmial sa trochu a spravil krok bližšie. „Chcela… Teda, vraj mi musíš povedať niečo dôležité.“
„Čo chceš vedieť?“ opýtal som sa ho a oprel sa o múr.
„Chodíš s Buom?“ zamračil sa a ja som kývol, že nie. „Odkiaľ ho poznáš?“
„Ja preňho od dnes budem pracovať,“ odpovedal som namáhavo a hrdlo som mal s každým slovom užšie.
„Čo?“ zalapal Tom po dychu a v jeho očiach som postrehol náznak znechutenia. „Ty…“
„Tom,“ oslovil som ho naliehavo a chytil ho za rukáv, aby mi náhodou neušiel, „má to HLBŠIU podstatu ako to, že som…“
„Že si čo? Profesionálna kurva? Že som ťa dvakrát opichal bez ochrany, bozkával som ťa a ty mi TERAZ hovoríš, že si…“ hovoril Tom cez zuby a z očí mu sršali blesky. Vzlykol som pri predstave, že si o mne myslel, že som nejaká nakazená kurva, ale nepustil som ho. Na druhej strane však Tom neodišiel, a tak som to ešte celkom nevzdával.
„S NIKÍM INÝM som TO nerobil. Vtedy som ešte nepracoval, Tom,“ obraňoval som sa.
„A odkedy potom začínaš? To ti mám naozaj veriť, že máš práve DNES nástupný deň? To je ale NÁHODIČKA! Myslíš si, že som spadol na hlavu?!“ šepkal naštvane.
„Nechaj ma ti VŠETKO vysvetliť. Už ma potom nemusíš ani vidieť, ak nebudeš chcieť, ale VYPOČUJ si ma,“ naliehal som, hoci som na to nemal právo a on si povzdychol.
„Fajn, ale je to NAPOSLEDY,“ súhlasil a ja som kývol. Poobzeral som sa a jemne ho zatiahol do tieňa veľkého stromu. Sadli sme si na opustenú lavičku neďaleko. Dlho som hľadal správne slová, hoci som už mal všetko vopred pripravené.

„Keď som mal jedenásť, môj otčim ma po prvý raz znásilnil,“ začal som a hoci to vyvolávalo bolestivé spomienky, nechcel som to nijako zľahčovať. Díval som sa do zeme a nervózne si pošúchal prsty. „Robil to štyri roky a ja som mu to dovolil, pretože som si myslel, že ma všetci nenávidia a nič iné si nezaslúžim. Potom som stretol Andreasa. Bol to prvý chalan, s ktorým som sa vyspal, pretože som chcel, a ja som si naivne myslel, že sa do mňa zamiloval. Bol ku mne nežný, ale hneď ako bolo po TOM, odkopol ma. Potom som bol zase dlho v tme a hľadal svetlo. Čokoľvek, čo by mi aspoň na malý okamih pomohlo. Objavil sa ten típek, ani neviem jeho meno. Mal som to s ním pravidelne, až kým sa neobjavila Stephanie. Miloval som ju, dal by som jej svoj život, keby som mohol. Pomohla mi postaviť sa otčimovi a od toho dňa, keď som ju po prvý raz pobozkal, sa ma už nikdy nedotkol. Tri mesiace som bol dokonale šťastný a potom som prišiel sem. Musel som ju opustiť, ak som sa chcel zbaviť JEHO,“ odmlčal som sa a chvíľu premýšľal, čo vlastne bolo ďalej. Tom našťastie mlčal. Chvíľu som si myslel, že ušiel, ale kútikom oka som uvidel jeho nohavice, tak som pokračoval: „Stretol som teba a Tinu. Padli sme si do oka. Ste vlastne moji jediný kamaráti. Nikdy som žiadnych nemal. Tina je podobná ako ja – potrebuje to, pretože sa potom necíti sama. To s tým metrom… To bol hrozný úlet. Odchytil som si tam triedneho a urobil ho,“ skryl som si tvár do dlaní, aby Tom nevidel moje slzy a hanbu. „O týždeň sme mali mať odvetu, ale ja som sa na to vykašlal. Sedel som na lavičke a tam ma našiel Bu. Povedal mu o mne jeho bratranec a dal mi na seba kontakt. Zabudol som na to. Nemal som dôvod to robiť,“ potiahol som nosom a potreboval si dať pauzu.

„A ďalej?“ opýtal sa zrazu Tom a ja som sa naňho váhavo zahľadel. Vyzeral všelijako, ale nebol naštvaný a to mi stačilo, aby som mohol pokračovať. Znova som sa teda zahľadel na ten istý kameň, lebo som sa pri tom nedokázal dívať na Toma.
„Vianoce som strávil doma. Matka mi povedala, že mi už viac nebude platiť túto školu a ja som vedel, že to bol len podraz, ktorý na mňa ušil ON. Chcel ma len mať doma, aby ma mohol znova kontrolovať, ale ja som to už nechcel zažiť. Išiel som preto na vzduch a stretol JU. Chcel som ju pobozkať, myslel som si, že čakala, ale ona ma už dávno vymenila,“ zvraštil som tvár pri pomyslení na Olivera. „Ďalšia podpásovka od života. Náhodou som našiel toho típka a znova som TO urobil. Aspoň na krátko som zabudol. A hneď na druhý deň som vo vrecku našiel Buovu vizitku. Nemal som na výber. Prijal som jeho ponuku a potom prišiel Silvester. Zobral si ma k sebe hore a ja som dlho váhal, ale ty si mi TAM položil ruku a ja… Keď ma ten pocit ovládne, nerozmýšľam. Videl som len to, že znova zabudnem na všetky problémy, že si môj kamarát, že to určite nemyslíš zle a že TO chceš LEN skúsiť. Stalo sa a potom sme vyšli von. Povedal si, že to ostane iba medzi nami. Na okamih som sa cítil trochu ublížene, ale odohnal som to a dodržal slovo. Nemyslel som si, že by to mohlo mať nejaké následky, ale potom sme sa stretli v škole a ja som v pajzli pochopil, že TO bola chyba – už nič nebude také ako predtým. Dostal som strach, že prídem o jedného z dvoch najlepších priateľov. Nikdy som sa ti nechcel zámerne vyhýbať, ale mal som povinnosti kvôli tej novej práci. Musel som chodiť na kurzy etikety a spoločenských tancov, inak by ma Bu neprijal. Preto som nemal čas a klamal ti, že je môj priateľ, pretože… A navyše mi Tina povedala, že…“

„Že som do teba zaľúbený,“ dokončil to za mňa Tom a ja som kývol.
„Neveril som tomu. Ani TERAZ tomu nechcem veriť, pretože si pripadám ako špina,“ zašepkal som a zaboril si prsty hlboko do vlasov. „Tá party slúžila vlastne na to, aby ma Bu predviedol klientom,“ priznal som a cítil, že mi zo seba bolo na zvracanie. „Keď si vypijem, som ešte menej pri zmysloch než obvykle. Odišiel som na ten posraný záchod, pretože som si zúfalo potreboval vyhoniť a nemohol som ťa do toho znova zatiahnuť, keď sme sa už raz dohodli na tom, že sa už Silvester nikdy nezopakuje. A ty si sa zjavil pred mojimi očami. Dotkol si sa ma. Vypol som a nechal ťa robiť všetko, čo chceš, lebo som proste taký. Vôbec mi v tej chvíli nenapadlo, že ti tým ubližujem, lebo som NEVERIL, že by si ma mohol mať rád. Myslel som si, že ma chceš len preto, lebo dobre mrdám. Pre TO ma každý chce. Nikto ma nechce preto, že ma ĽÚBI,“ zašepkal som a ticho vzlykol. „A… dnes idem na večeru s nejakým chlapom. To je celá pravda,“ dodal som po chvíli a nedokázal sa na Toma už viac pozrieť. Len som sa schúlil a vzlykal si do kolien. Počul som, že už znova zazvonilo na hodinu, ale ja som nevládal vstať. Spomienky mi lietali v hlave a bolestivo sa od nej odrážali a ja som to zo seba potreboval všetko vyplakať. Keď som konečne precitol z kŕčovitého zovretia vlastného smútku, zotrel som si slzy, spolu s make – upom, oprel sa o lavičku a všimol si, že ma Tom neopustil. „Budeš mať neospravedlnenú hodinu,“ pripomenul som mu ticho.
„Seriem na hodinu,“ povedal naštvane a zamračil sa na školu. Dlho sa len tak díval pred seba, a keď sa otočil, všimol som si jeho sčervenané oči.
„Ty si plakal?“ zašepkal som zdrvene.

„A nemal by som?“ potiahol nosom a po tvári sa mu skotúľala osamotená slza. „Život sa s tebou nemaznal. Nemám ani páru o tom, čo si prežil. Nikdy som nevedel, čo je to nemať najnovší iPod. Čo ja viem, či by ma už len to nepoložilo?“ hovoril a utieral si slzy. „Ah, kurva,“ zanadával pritom. „Myslím, že to ja ti dlhujem ospravedlnenie, Bill,“ dodal po chvíli. „Priznávam, že nikdy nepochopím, ako si sa cítil, alebo možno aj to, čo cítiš práve teraz, ale sľubujem ti, že ostanem aspoň KAMOŠ a budem NAJLEPŠÍ, akého si kedy mal.“
„Naozaj ma neodkopneš?“ opýtal som sa ho neveriacky a on kývol.
„Teba nikdy,“ dodal a silno ma objal. Obtočil som mu ruky okolo pása a zatvoril oči. Nechal som do seba prúdiť jeho teplo, hladkať sa po vlasoch. Nechcel som, aby ma pustil, ale nakoniec to urobil. „Len ti chcem ešte povedať, skôr ako sa pokúsim to nejako dostať preč, že JE možné ťa milovať. A… vôbec to nie je ťažké,“ zašepkal a ja som ho takmer ani nepočul.
„Tak predsa mali všetci pravdu,“ povzdychol som si a Tom ma chytil za ruku. Zahľadel som sa do jeho krásnych očí a vedel, že sa vo mne nejaký cit k nemu určite sformoval. Len som ho ešte nevedel pomenovať, pretože to nebolo nič podobné, čo by som doteraz zažil. Nebol to pravý kamarátsky vzťah, aký som mal s Tinou, ale predsa tam niečo z toho bolo. Zároveň to bolo celkom iné ako to, čo som cítil k Stephanie. Bol som z toho tak trocha zmätený.

„Nebudem ťa súdiť za to, že budeš musieť pracovať pre Bua, ale myslím, že kým to budeš musieť robiť, necítim sa na to, aby som bol viac ako lojálny kamoš,“ povedal, čo si myslel a ja som zhovievavo kývol.
„To mi celkom stačí, Tomi,“ usmial som sa naňho a on sa na mňa uprene zahľadel. V očiach mal nevyslovenú otázku.
„Môžem ešte naposledy?“ opýtal sa ma a jeho prsty skĺzli do vlasov na mojom krku. Kývol som, zatvoril oči a nechal sa ním pobozkať. Nebol to žiaden vášnivý bozk. Pripomínalo to skôr nevinnú detskú pusu, ktorú si dajú dve malé deti, ktoré si vzájomne prejavia sympatie na pieskovisku, ale aj tak som si pomyslel, že to bol najkrajší bozk, aký mi kedy kto dal.

* Freunde bleiben – zostať priateľmi

autor: MoreInsidiousKindOfStories