Government Hooker 12.

autor: MoreInsidiousKindOfStories
Narodeninové prekvapenie

Rozochvene som sa obliekol, narýchlo upravil a zišiel dole. Bu a Tom stáli pri bare a o niečom sa spolu horlivo bavili. Keď ma však uvideli vo dverách, obaja náhle zmĺkli.
„Prečo ste zrazu tak ticho?“ opýtal som sa, podozrievavo sa na nich pozrel a podal Buovi kľúč od izby.
„Ale nič,“ odpovedal Bu so spokojným úškrnom.
„Prečo ti ani trochu neverím?“ usmial som sa naňho nevinne a jemne naklonil hlavu do strany.
„O nič sa nestaraj, hviezdička,“ žmurkol na mňa Bu a ja som cítil, ako ma Tom palcom nenápadne pohladkal po ruke.
„Chceš ísť ku mne?“ otočil som sa k nemu a žiarivo sa usmial.
„Rád,“ odpovedal Tom a opätoval mi rovnaký úsmev.
„No, no, no,“ haltoval nás hneď Bu a pozrel sa na svoje hodinky. „O chvíľu budeme otvárať, takže si buď niečo vypite, alebo vypadnite. Toto je striptízový klub a nie nejaká lavička v parku,“ napomenul nás trochu drsne, ale pri pohľade naňho som vedel, že to vôbec nemyslel zle.
„Tak zatiaľ,“ začul som zrazu Toma, pocítil jeho ruku vo svojej, a skôr ako by som Buovi stihol zaželať dobrý zárobok, vytiahol ma z baru na ulicu. Pritisol ma k rohu najbližšej budovy a pritisol k stene. S rozbúchaným srdcom som sledoval, ako si oblízal pery tesne predtým, než ma vášnivo pobozkal. So slastným zamrnčaním som mu bozky s rovnakou vervou opätoval, a keď nám obom došiel kyslík, odtiahli sme sa.

„Skutočne ideš so mnou domov?“ opýtal som sa Toma placho a on s veľkým úsmevom, bez najmenšieho zaváhania, prikývol. Vtisol som mu hlasnú pusu, vzal ho za ruku a rozbehol sa. Tom ma nasledoval a smial sa ako blázon. Pustil som ho a on ma chvíľu naháňal po ulici. Zachichotal som sa, keď ma na rohu ulice znova pritisol k stene a otrel sa nosom o ten môj. Obtočil som mu ruky okolo krku a on si oprel čelo o moje.
„Znamená to všetko, že chceš byť LEN môj?“ opýtal sa ma zrazu, keď zachytil môj pohľad, a ja som sa začervenal, keď som si uvedomil, že som už nechcel nič iné.
„Ak ma chceš takého, aký som, a so všetkým, čo robím, budem LEN tvoj,“ odpovedal som mu na to nervózne a on ma po chvíli nežne pohladkal palcom po spodnej pere.
„Chcel by som ťa akéhokoľvek,“ odpovedal a díval sa mi pritom uprene do očí. Srdce sa mi samou radosťou zbesilo rozpumpovalo a na ústach sa mi zjavil ďalší obrovský úsmev.
„Ah, Tomi,“ zašepkal som v návale všetkých príjemných pocitov.
„Mám chuť oslavovať,“ povedal Tom s rovnakým úsmevom. „Máš doma niečo?“ opýtal sa ma a ja som prikývol. Zaboril mi nos do vlasov a ja som počul, ako do seba zhlboka nasal ich vôňu. „Všetci v škole zozelenejú závisťou, keď zistia, že si MÔJ,“ zašepkal, silno si ma k sebe pritisol a pobozkal ma pod uchom.
„Uhm, Tomi, sme len pár metrov od môjho bytu,“ pripomenul som mu v polovičnom opojení a on sa pomaly odtiahol.
„Tak poďme,“ zašepkal, chytil ma za ruku a pomaly sme prešli na miesto mojej adresy. Vyšli sme hore do bytu, otvoril som nám fľašu bieleho vína a sadli sme si na gauč. Tom ma hneď objal a ja som sa k nemu bez premýšľania pritúlil. Nechápal som, ako som mohol byť tak dlho bez neho. Pozrel som sa naňho a pohladkal ho po tvári. Z jeho úsmevu ma zalial pocit čistej eufórie. „Si taký sladký,“ zašepkal Tom.


„Aj ty si,“ usmieval som sa naňho a náhle si pripadal ako totálny blázon.
„Nikdy som ťa neprestal ľúbiť,“ priznal sa zrazu a ja som sa naňho zmätene zahľadel. „Stačil mi jeden pohľad a vedel som, že som do teba,“ usmial sa, chytil ma nežne za bradu a pobozkal ma. „Tak VEĽMI som ťa chcel, ale nikdy som nemal odvahu ti to povedať,“ zašepkal, keď sa odtiahol. „Až vtedy na Silvestra. Bol som hrozne nervózny,“ zasmial sa. „A potom v Tutti Frutti. Sorry, nedokázal som to potlačiť. Musel som ťa vtedy proste mať. Nikdy v živote som nezažil nič, čo si mi dal ty.“
„Ani ja som ešte nikdy necítil to, čo s tebou,“ priznal som sa mu a cítil ako sa pritom červenám.
„Si tak zvláštne krásny, Bill. Ani nevieš AKO. Keby sa ti to dalo nejako vysvetliť alebo ukázať, určite by som to urobil,“ pohladkal ma po tvári s úsmevom a zrazu som v jeho očiach zbadal slabý záblesk smútku.
„Čo sa stalo?“ opýtal som sa hneď vystrašene a Tom sklopil pohľad.
„Súhlasil som, že ťa beriem takého, aký si, a so VŠETKÝM, ale…“ zašepkal a ja som vedel, že narážal na spôsob, akým som si na seba zarábal. Chytil som mu tvár do dlaní a jemne si ho pritiahol.
„Chceš to vziať späť?“ zašepkal som rozochvene a on hneď na to pokýval hlavou, že nie.
„Len sa toho trocha obávam,“ zahľadel sa mi do očí. „Mám strach, že sa s tým nebudem môcť vyrovnať, lebo… Nebudem ti klamať a poviem to teraz na plnú hubu – ŠLIALENE ŤA MILUEM,“ priznal sa mi a ja som nedokázal potlačiť úsmev.

„Aj ja ťa milujem,“ zašepkal som a cítil príjemnú úľavu a spokojnosť hneď po tom, čo som zo seba tých niekoľko slov vypustil. Vedel som, že to bola pravda a Tomov široký úsmev mi prezradil, že si tým bol istý rovnako ako ja
„Naozaj neexistuje INÁ možnosť?“ opýtal sa ma po chvíli a nežne ma pohladkal po vlasoch. Díval som sa mu do očí, cítil, ako si natáčal pramienky mojich vlasov na prst a vedel, že to nebude ľahké vysvetliť, ale rozumel som, že to bolo POTREBNÉ.
„Musím si spraviť maturitu a potom študovať. Viem, že je to jediná cesta, ako z toho von. Musíš vedieť, že TO nechcem robiť celý život, ale teraz je to,“ zamyslel som sa a snažil sa nájsť slovo, ktoré by celú situáciu najlepšie vystihlo, „výhodné. Ak chcem doštudovať, musím si sám platiť bývanie, jedlo, dopravu a školské poplatky, Tomi. S obyčajnou brigádou by som si nič z toho nemohol dovoliť. Nemohol by som tu s tebou ani ostať. Musel by som sa vrátiť späť, do Magdeburgu,“ vysvetlil som mu a snažil sa mu to podať najjemnejšie, ako sa len dalo. Tom ma pritom trpezlivo počúval.
„Keby som ti z toho nejako mohol pomôcť,“ zašepkal s povzdychom, smutne sa díval a nežne ma hladkal po líci. Usmial som sa, keď to povedal. Bolo krásne počuť, že sa o mňa staral, ale zároveň som vedel, že sa tým naozaj trápil. „Serie ma to. A hrozne, lebo viem, že moji fotrovci majú prachy na to, aby ti pomohli,“ dodal a ja som vedel, kam tým smeroval. Vždy som vedel o tom, že bol Tom z bohatej rodiny, ale nikdy by som ho o nič neprosil.

„Cením si to, Tomi. Ale nemôžeš od nich chcieť, aby mi všetko platili.“ Uvedomil som si, že ak náš vzťah bude pokračovať, bude dosť komplikovaný aj bez toho, aby sme do toho zaťahovali aj peniaze Tomových rodičov. A ja som NECHCEL už ŽIADNE ďalšie, zbytočné problémy.
„Viem, čo myslíš,“ kývol hlavou Tom a silno ma objal. Pritúlil som sa k nemu a zaboril mu nos do trička. „Potrebujem od teba ale nejakú istotu, že…“ prehrabol mi prstami vlasy a ja som sa naňho oddane pozrel. Pri pohľade do jeho jasných očí som pocítil nádej a odvahu. Cítil som v kostiach, že to všetko spolu prekonáme. Veril som, že jedného dňa bude naša láska slobodná, bez zbytočnej záťaže a ešte silnejšia.
„Vysvetli mi, čo potrebuješ vedieť,“ požiadal som ho a sledoval jeho zamyslený výraz.
„Musím vedieť, že to pre teba s NIMI nemá žiaden hlbší význam. Že je to LEN kvôli prachom,“ vyslovil všetko na jeden výdych a znelo to ako naliehavá prosba.
„Tomi,“ usmial som sa naňho a so všetkou láskou, ktorú som k nemu cítil, som ho pobozkal. „Prisahám, že ONI pre mňa neznamenajú NIČ, ale TY si pre mňa CELÝ SVET,“ zašepkal som omámene, keď sme sa od seba odtiahli. Otvoril som pomaly oči a videl Tomovu rozžiarenú tvár. Potom už nikto z nás nepotreboval hovoriť, a tak sa naše pery znova stretli.

* * * * * *

Bol prvý september a to znamenalo nie len začiatok maturitného ročníka, ale aj to, že som dnes mal devätnásť. Stál som pred školou s mojím PRIATEĽOM Tomim. Opieral som sa oňho a on ma zozadu objímal okolo pása. Bradou sa mi opieral o rameno a čakal so mnou na Tinu, aby sme spolu všetci traja mohli zahájiť začiatok posledného ročníka. Už som si o ňu trocha začínal robiť starosti, keď som ju zrazu uvidel mávať. Prebehla cez ulicu a oboch nás so širokým úsmevom objala.
„Ah, vy dvaja,“ poznamenala s nadšením, keď sa odtiahla. „Čo stojíte? Poďte už dnu,“ naháňala nás zrazu.
„Oh, Tina,“ zasmial som sa, keď som si uvedomil, že to bola vlastne ona, kto tak trochu meškal. Chytil som Toma za ruku a vo veselej konverzácii sme šli spolu do triedy. Keď sme vošli, zaujali sme zvyčajné miesta na konci a bavili sa až do príchodu triedneho Marka Schülera, ktorý nám stručne a jasne vysvetlil, čo nás v tomto roku očakáva. Po uplynutí stanoveného času nám zaželal pekný deň a my traja sme v zástupe opustili školu.
„Ideme do pajzlu?“ navrhol Tom presne tak ako vždy po škole a významne sa na Tinu pozrel.
„Že váhaš,“ odpovedala hneď s tajomným úsmevom a pozrela sa na mňa. „Dúfam, že ti Bu dnes udelil voľno. Inak by som si to s ním musela ísť okamžite vybaviť,“ pošúchala si dlane.
„Neboj sa, dal mi voľno,“ okamžite sa zasmial pri predstave, ako by Tina mlátila Bua.
„Okay,“ prerušil našu zábavu Tom a jemne nás s Tinou potiahol smerom k nášmu lokálu. Naša konverzácia znova nabrala obvyklý spád. Vošli sme do baru.

„PREKVAPENIE!“ začul som zrazu a hneď na to oslavný rev. Ostal som prekvapene stáť vo dverách a všetci – Bu, Melanie, Schnauze, Kevin, Tina a Tom začali spievať pesničku pre oslávenca – MŇA. Na perách sa mi objavil úsmev a bol som dojatý až k slzám. Vôbec som niečo také neočakával. Z príjemného šoku som sa prebral až po tom, čo ma Tom rukou objal okolo ramien a jemne vtisol dovnútra. Lokál dnes vyzeral celkom inak než obvykle – čistý, vyzdobený balónikmi, konfetami a inými vecami. Všetci mi začali blahoželať a potom predo mňa Bu s Melanie položili malú narodeninovú tortu. Bol to len jednoduchý kruh s čokoládovou polevou, červenými písmenkami – VŠETKO NAJLEPŠIE, BILLY a na vrchu horeli sviečky. Presne devätnásť sviečok, ak som to narýchlo správne zrátal, a rýchlo ich s tajným želaním sfúkol. Všetci zatlieskali a ja som si s úsmevom vychutnával príjemnú atmosféru priateľstva a pohody, ktorá všade vládla. Kevin pustil hudbu, Tina mi pomohla nakrájať a rozniesť tortu. Nezabudli sme ani na barmana, ktorý nám za to dal rundu pre každého grátis. Sadli sme si, pili, rozprávali alebo tancovali. Ešte stále som nemohol uveriť tomu, aké prekvapenie si pre mňa prichystali. Bol som zažraný do rozhovoru s Tinou a jej sesternicou, keď som mal zrazu pocit, že niekto chýba. Pozrel som na prázdne miesto vedľa seba a uvedomil si, že to je Tom. Začal som ho hľadať pohľadom a videl, ako na mňa máva zo zadnej miestnosti. Ospravedlnil som sa a rýchlo k nemu pribehol.

„Čo sa to tu deje?“ opýtal som sa ho hravým tónom, keď ma zatiahol do zadnej časti pre zamestnancov, aby ma tam vášnivo pobozkal. Zastonal som a okamžite zaboril prsty do jeho krásnych dredov, aby som si ho pritiahol bližšie. Jemne som pohladil jeho boky svojimi a nemyslel pri tom na nič iné, než na nežný, narodeninový sex so svojím Tomim, keď sa zrazu odtiahol. „Uhm, poď sem,“ zamrnčal som nespokojne a znova sa pokúšal zachytiť jeho ústa do svojich.
„Hey,“ napomenul ma Tom s úsmevom a hravo sa mi vyhýbal.
„Ty si hrozný. Už si zabudol, že mám narodeniny?“ pripomenul som mu, pritisol sa k nemu a jemne mu premasíroval zadok.
„Pán OSLÁVENEC, chcel som ti len v súkromí odovzdať darček,“ zastonal Tom, keď som do úst vsal pokožku pod jeho uchom.
„Uhm, ty si môj darček.“ Slastne som vydýchol, keď mi zašiel rukami pod tričko.
„Nie tak celkom,“ odpovedal mi záhadne a ja som sa od neho nakoniec odtiahol, lebo ma premohla zvedavosť.
„A kde je ten DARČEK teraz?“ opýtal som sa ho a zvodne sa naňho díval.
„Tam určite nie,“ uškrnul sa Tom, keď som ho rukou nezbedne pohladkal v rozkroku. Presunul som ruky na vrecká jeho nohavíc. „Nemám ho pri sebe,“ dal mi jednoduchú odpoveď.
„A kde potom?“ zažmurkal som naňho nevinne a on ma chytil za ruku. Odviedol ma do ďalšej miestnosti, otvoril dvere a nechal vojsť ako prvého. V rohu malej miestnosti, na deke, spinkalo to najrozkošnejšie šteňa, aké som kedy videl. Potlačil som nadšený výkrik a rýchlo si pre istotu zakryl ústa, aby som ten sladký ňufáčik neprebudil. Nadšene som vyskočil na svojho priateľa a objal ho pritom rukami aj nohami. Venoval som mu ďalší bozk plný lásky, vďaky a nehy. „Oh, Tomi,“ zašepkal som celý bez seba od dojatia.

„Choď sa s ním privítať,“ pripomenul mi rovnako ticho, pustil ma a ja som si opatrne prisadol na roh deky. Chvíľu som sledoval biely kožúšok posypaný svetlohnedými fľakmi, ktorý sa pravidelne nadvihoval pri tom, ako spal. Pohladkal som šteniatko končekmi prstov medzi ušami a ono otvorilo oči. Začalo ma hneď oňuchávať a potom vrtieť miniatúrnym chvostom. Hneď som vedel, že si ma ten anglický buldog obľúbil na prvý pohľad rovnako ako ja jeho. Bola to láska na prvý pohľad.
„Vyzerá ako roztomilý, malý súdok,“ zašepkal som fascinovane, opatrne ho vzal na ruky a pritúlil ho nežne k hrudi. „Budeš moje prasiatko? Kto je moje prasiatko?“ začal som k nemu hovoriť mazlivo ako k dieťaťu a nevnímal nič iné len očká, ktoré na mňa začudovane hľadeli. „Pumba!“ vyhŕkol som a bol prekvapený tým, ako spontánne som mu vymyslel meno. Zrazu ma upútal Tomov tlmený smiech a ja som sa naňho musel pozrieť. „Neskutočne ti ďakujem za Pumbiho, Tomi,“ usmial som sa.
„Som rád, že sa ti páči,“ žiaril pri pohľade na mňa šťastím a ja som ho hneď posunkom privolal. Sadol si k nám. Sledoval som, ako hladkal môjho psa a nikdy predtým sa necítil šťastnejší. Oprel som sa Tomovi o rameno a potom Pumbiho pustil. Chvíľu sme tam len tak ticho sedeli a hrali sa s tým malým, ešte trochu nešikovným motovidlom. Kotúľal som mu loptičku a s nadšením sledoval, ako ju naháňal. Vydržal by som sa s ním zabávať hodiny, ale vedel som, že je Pumbi ešte veľmi malý a rýchlo sa unaví. Nechali sme ho, nech si znova trocha pospí a vrátili sme sa na oslavu. Chodil som šteniatko priebežne každú pol hodinu kontrolovať až do siedmej, kedy sa so mnou rozlúčili Schnauze a Bu s Melanie. Potom odišla aj Tina spolu s Kevinom a nakoniec ja s Tomom a malým Pumbom v náručí.

Vzali sme si taxík a vyšli do môjho bytu. Zatiaľ čo mi Tom pomáhal vybaľovať veci pre psa, ktoré som dostal, maličký zatiaľ zvedavo skúmal a spokojne pobehoval hore dole.
„Vy ste sa na mňa dohodli?“ opýtal som sa ho, keď som konečne vybalil pelech a položil ho vedľa miesta, kde stál Pumba.
„Tak trochu,“ usmieval sa Tom. „Myslel som si, že by ti to spravilo radosť. Aspoň nebudeš sám, keď tu nie som,“ dodal, keď sme si sadli na gauč.
„Máš geniálne nápady,“ pritisol som sa k nemu a dal mu sladkú pusu na líce.
„Mali by sme ho sledovať,“ pripomenul mi Tom a ja som sa naňho začudovane pozrel. „Keby sa mu chcelo. Mal som ho doma celý týždeň. Mal by to ešte aspoň hodinu vydržať. Tak trochu som sa ho snažil aspoň niečo naučiť, ale istota je istota,“ vysvetlil mi.

„Ty si ho mal doma celý týždeň a nič si mi o tom nepovedal?“ usmial som sa a pomyslel si, že to od Toma bolo rozkošné, že sa mi oňho za ten čas staral.
„Snažil som sa,“ pohladkal ma po líci, zatiaľ čo ja som pohľadom preskúmal Pumbu, ktorý práve zaujato hrýzol do loptičky pod stolíkom. Zdalo sa, že je maximálne zahĺbený do svojej činnosti, a tak som sa otočil k svojmu priateľovi.
„Myslím, že by Pumbimu nevadilo, keby sme sa spolu trocha zabavili my dvaja,“ zašepkal som, pohladkal Toma po hrudi a pobozkal ho na bradu.
„Uhm, myslím, že by to nevadilo ani Tomimu,“ uškrnul sa Tom a opatrne ma položil na gauč.
„Chceš TO robiť pred bábätkom?“ opýtal som sa ho, a keď Tom s úškrnom kývol, prešla mnou vlna vzrušenia. „Ah, Tomi, ty zvrhlík,“ zastonal som a pritiahol si ho. Naše pery sa spojili vo vášnivom bozku. Tom sa mi dobýval hlboko do úst a položil sa na mňa. Obtočil som mu nohy okolo pása, silno ho k sebe pritisol a nadvihol boky oproti jeho. Nedokázal som potlačil zamrnčanie a ani vzrušenie, ktoré mi to spôsobilo. Začal som Tomovi pomaly vyhŕňať tričko a on si ho hneď na to sám rýchlo vyzliekol. Pomohol mi s tým mojím, chytil ma a pretočil. Sedel na a ja na ňom. Jemne som mu zaklonil hlavu a tento raz som hlboko bozkával ja jeho. Začal som sa oňho trieť a cítil, ako sa mi jeho narastajúca erekcia provokatívne otierala o zadok. Zastonal som mu do úst, keď mi začal rozopínať opasok. Cítil som jeho ruky na zadku. Potlačil ma hore. Oprel som sa kolenami o gauč a on mi stiahol nohavice spolu s boxerkami. Tiahlo som zastonal a nahmatal zapínanie na jeho nohaviciach, ale jeho sladké pery neopustil ani na sekundu. Oslobodil som jeho vzrušenie a začal sa oň znova trieť.

Tom mi do úst zastonal zdrobneniu môjho mena a ja som sa zachvel. Nežne som sa oňho otieral a cítil, ako ma Tom prstami hladká medzi polovicami. Radostne som zastonal, keď som si uvedomil, že ma začal jemne rozťahovať. Zaklonil som hlavu a pohyboval sa tento raz oproti jeho prstom. Nechal som z tela unikať slastné stony a nechal sa Tomom pritiahnuť. Zahryzol som si do pery, keď mi zubami začal dráždiť bradavku a prstami sa silno otrel o môj bod. Bol som vo vytržení z dvojnásobného potešenia, ktoré mi dopriaval. Dráždil ma na striedačku drsne, a keď som už bol príliš blízko, znova spomalil a robil mi to prstami nežne. Celkom som z toho strácal pojem o čase a jediné, na čo som myslel, boli jeho prsty vo mne a vlhká špička jeho mužstva, ktorá sa mi otierala o pokožku.
„Oh, Tomi,“ zastonal som dlho.
„Chceš ma v sebe?“ opýtal sa Tom a ja som v jeho hlase zachytil nemravný podtón, ktorý mi spôsobil ďalší príval krvi do rozkroku.

„TO chcem,“ zašepkal som ticho a zastonal vzrušením, keď ma chytil za boky a jeho vrcholok sa do mňa začal pomaly vnárať. Nahlas som zanariekal jeho meno, keď nečakane prirazil. Pritisol som sa k nemu a začal sa oproti nemu hýbať. Robil mi to tak dobre, až som videl hviezdy. Všetky svaly v mojom tele sa začali sťahovať a ja som vedel, že už dlho nevydržím.
„Urob sa pre mňa, Billy,“ zastonal Tom zrazu prosebne, prirazil, a ja som sa naňho s výkrikom urobil.
„Oh – h,“ zastonal som trhane, keď som hlboko v sebe pocítil vlhký, hrejivý pocit a podvedome sa stiahol. Tom pri tom zastonal hlasnejšie než kedykoľvek predtým a ja som sa v omámení spokojne usmial. Oprel som si hlavu, oddával sa dozvukom slastného brnenia a dlho nevnímal nič iné. Až po čase som si uvedomil, že ma Tom niesol do spálne. Zamumlal som jeho meno a nechal sa uložiť do postele.
„Máš na ráno nastavený budík?“ opýtal sa ma, keď si ku mne ľahol a začal sa so mnou maznať.
„Uhm,“ odpovedal som unavene a pobozkal ho na hruď.
„Poď sem,“ zašepkal nežne, chytil ma jemne za bradu a pobozkal ma.

autor: MoreInsidiousKindOfStories

betaread: J. :o)

3 thoughts on “Government Hooker 12.

  1. Tohle bylo super sladké. Bill prožívá skvělé období, k dokonalosti už mu chybí jenom dokončené vzdělání a nějaká fajn práce. Tak doufám, že se to nějak nepodělá…
    Díky za díl

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Verified by ExactMetrics