Government Hooker 13.

PO MATURITNÝCH SÚŠKACH

* * * * * *

Maturitu som zvládol a bol so sebou nad mieru spokojný, lebo som všetky predmety absolvoval na výbornú. Zdalo sa, že sa môj život konečne ustaľoval a pomaly, ale isto naberal ten správny smer. Tina a Tom ma dokonca presvedčili, aby som si podal prihlášku na svoju vysnenú vysokú školu tu v Berlíne. Pumbi pekne rástol a s Tomim sme tvorili šťastný pár už skoro rok. Ešte stále som celkom neveril tomu, že som s ním SKUTOČNE chodil a nikdy predtým si nemyslel, že by som niekoho dokázal milovať tak veľmi ako jeho. Tom si podal prihlášky na tri univerzity. Chcel študovať právo, a preto sa teraz musel pripravovať na náročné prijímacie skúšky. Vedel som si živo predstaviť, ako by v súdnej sieni horlivo obhajoval svojho klienta, prinajmenšom najväčšieho mafiánskeho bossa v Berlíne, v drahom obleku od Giorgia Armaniho a vyzeral by pritom neskutočne sexy. Uvedomil som si, že som ho kvôli tomuto jeho snu v posledných dňoch nemohol vidieť tak často, ako by som chcel, ale nemohol som sa preto naňho hnevať. Naopak, snažil som sa ho v tom podporovať a stále mu pripomínal, že na to mal. Jediný spôsob, ako som s ním za posledný týždeň komunikoval, bol What’s Up. Písal som mu správy, ale len vo vyhradených časoch, aby som ho nerozptyľoval pri učení. Okrem toho sa s blížiacimi sa termínmi v posledných dňoch cítil pod väčším tlakom než obyčajne a bol často podráždený. Vedel som, že sa nehneval na mňa, ale občas to trochu preháňal, a to mi ubližovalo. Dúfal som, že keď sa konečne po dlhšom čase stretneme, príde na iné myšlienky a trochu sa uvoľní. Horel som nedočkavosťou, až konečne uvidím, objímem, pobozkám…

Práve dnes Tutti Frutti oslavovalo desiate výročie založenia a boli pozvaní všetci moji priatelia. Tešil som sa na to, pretože to bola čisto VIP záležitosť a naviac mal Tom príležitosť aspoň na chvíľu vypadnúť od učenia a tento raz dať trochu svojej nežnej pozornosti mne. Venoval som svojmu vzhľadu a výberu oblečenia mimoriadnu snahu a rozhodol sa, že celý dnešný večer budem pre svojho Tomiho žiariť ako pravá hviezda – dokonalý make – up, hebké a lesklé vlasy, upnuté čierne rifle a žiarivý strieborný sveter. Všetko dotiahnuté k dokonalosti výberom správnych doplnkov a obuvi. A preto som teraz som sedel vyparádený na gauči, škrabkal Pumbiho po hlave a nedočkavo čakal, kedy sa ozve zvonček. Neustále som pritom musel kontrolovať svoj iPhone, aby mi náhodou neunikla nejaká prípadná správa. Už som sa od netrpezlivosti mrvil a Pumba moju nervozitu samozrejme vycítil. Začal mi do ruky jemne búchať hlavou a ja som sa naňho musel usmiať, keď sa pretočil a vyžadoval si poškrabkanie na bruchu. Miloval som svojho psa a dal by som mu všetko na svete len preto, aby som videl jeho mini chvost poskakovať šťastím.
„Pumbi,“ zašepkal som jeho meno s úsmevom a škrabkal ho. On otvoril papuľku a vyzeral pritom, akoby sa smial. Zrazu však spozornel, rýchlo sa pretočil a utekal k dverám. Zabrechal ešte skôr, ako sa ozval zvonček. Rýchlo som vstal, upravil sa a prešiel k dverám. Otvoril som a uvidel svojho Toma. Srdce sa mi na okamih zastavilo, nechal som ho vojsť. Keď za sebou zatvoril dvere, hodil som sa mu do náruče a okamžite ho vášnivo pobozkal. Zakňučal som, keď mi jemne zaklonil hlavu a dostával sa jazykom hlbšie. Cítil som sa, akoby ma nepobozkal už celú večnosť. Uvedomil som si, ako VEĽMI som ho potreboval.

„Ahoj,“ zasmial sa Tom nahlas, keď sme sa odtiahli.
„Ahoj,“ usmial som sa naňho jemne a chytil ho za ruku. Stisol mi ju a znova si ma za krk pritiahol, aby ma pobozkal. Tento raz však už o čosi nežnejšie než predtým.
„Si nádherný,“ pochválil mi vzhľad hneď, ako sme sa znova odtiahli, a pozorne si ma prezrel. „Veľmi si mi chýbal,“ dodal, keď chytil prameň mojich vlasov.
„Aj ty mne, Tomi,“ zašepkal som a silno sa k nemu pritisol. Tom mi položil ruky na boky. Palcami pohladkal moju odhalenú pokožku. „Nerob to,“ upozornil som ho s úsmevom.
„Zdá sa mi to, alebo si dnes nadržaný viac než obyčajne?“ uškrnul sa samoľúbo. Jemne som sa oňho otrel a pocítil, že som ho dnes ani ja URČITE nenechával chladným.
„Tak sa mi zdá, že v tom nie som sám,“ zašepkal som zvodne a jeho ruky sa mi spustili na zadok. Pumba zaštekal.
„Oh, sorry, kamoško,“ pozrel sa Tom na môjho psa, ktorý si už tiež vyžadoval svoju pozornosť. Tom sa na mňa ospravedlňujúco pozrel a ja som sa odtiahol, aby sa s ním mohol privítať. Chvíľku som ich dvoch s láskou sledoval.
„Si si istý, že tam chceš ísť?“ opýtal som sa Toma pre istotu ešte osobne, keď si Pumba spokojne odťapkal k pelechu. Nič mi na to neodpovedal a sklopil pohľad. Už pri prvej zmienke o tejto party som ho upozornil na to, že sa tam možno stretne aj s niektorými mojimi klientmi. „Môžeme ostať tu, ak tam nechceš ísť. Spolu, Tomi,“ ubezpečil som ho a pritisol sa k nemu, pretože som z neho zrazu pocítil nervozitu. Pohladkal som ho končekmi prstov po hrudi a Tom mi zrazu majetnícky obtočil ruku okolo pása.

„Už som sa Buovi sľúbil a ty tiež. Nechceme predsa vyzerať ako párik tupcov,“ pozrel sa na mňa a s malým úsmevom mi nežne napravil neposlušný prameň vlasov.
„Viem, že to pre teba nie je ani trochu príjemné. A… pre mňa tiež nie,“ priznal som sa mu a cítil som, ako sa pritom červenám od hanby. Najradšej by som tu s ním ostal.
„Zvládneme to,“ otrel sa nosom o ten môj, aby mi dodal odvahu.
„Naozaj?“ zašepkal som váhavo. „Nechcem, aby si sa na mňa potom hneval. Môže sa stať… čokoľvek,“ dodal som rozochvene.
„Verím ti,“ odpovedal a uprene sa mi pritom zahľadel do očí. „Budem ťa mať stále pri sebe. Nikam ťa samého nepustím. A keby sa niekto o niečo pokúsil, tak mu s radosťou rozbijem hubu,“ usmial sa zrazu a ja tiež.
„Ty môj ochranca,“ zašepkal som, pobozkal ho na líce a cítil, ako odstúpil a chytil ma za ruku. V tom momente som nedokázal potlačiť obdiv, ktorý vo mne jeho odvaha a odhodlanie vyvolali. Usmial som sa, rozlúčili sme sa s Pumbim a vyšli na ulicu. Prechádzali sme sa ruka v ruke a zastali až pred barom. Tom zaklopal a dvere sa hneď otvorili. Schnauze nás patrične privítal a my sme vošli do preplneného baru. Tak trochu som sa v tom momente vnútorne triasol z toho, že by ma niekto oslovil, a preto som radšej držal hlavu sklonenú. Nechal som Toma, nech ma vedie, a zastavili sme pri vyhradenom boxe, kde už čakali Tina, Bu a Melanie.
„Hey, Tom!“ vyskočil hneď Bu a rýchlo ho chlapsky objal. „Ako ide život?“
„Pomaly, Atze*,“ odpovedal Tom a jemne ma postrčil pred seba, aby som sa so všetkými mohol privítať. Nakoniec som si sadol k babám a Tom oproti. Všetci sme napäto sledovali mužský rozhovor.

„Ty máš fakt odvahu, Rómeo,“ poklepkal Toma po pleci Bu a zasmial sa.
„Nemohol by som ho TU nechať samého. A navyše dnes nepracuje, tak mám právo rozbiť hubu každému, kto naňho niečo skúsi,“ počul som hovoriť Toma a tváril sa pritom smrteľne vážne. Nemal som z toho dobrý pocit, ale v duchu som sa snažil presvedčiť, že to nebude až taká katastrofa.
„Počuj, kámo, viem, že je to divná situácia, ale musíš byť v totálnej pohodičke. Schválne som nevolal veľa ľudí z jeho okruhu, takže by to malo byť v suchu,“ oznámil Bu a ja som sa cítil aspoň o niečo lepšie. Čo si však v tom momente myslel Tom, o tom som nemal ani potuchy.
„To je od teba… milé,“ odpovedal zrazu Tom nečakane a nahol sa ku mne. „Dáš si drink?“ opýtal sa ma a ja som kývol. „Okay, hneď som späť,“ usmial sa na mňa, ukázal Buovi, že ide k baru, a odišiel. Hneď ako bol z dosahu, poklepal som svojho šéfa po ruke, ktorú mal vyloženú na stole.
„Koho si zavolal?“ opýtal som sa ho hneď a bál sa odpovede.
„Je tu len Mika a ten je totálne neškodný. Nemaj obavy,“ mávol rukou Bu.
„Len dúfam, že sa nikde nestretnú,“ zahryzol som si do pery a frustrovane zakňučal.
„Je to veľmi malá pravdepodobnosť. Je to tu totálne napakované,“ utešoval ma a ja som cítil, ako ma zrazu niekto pohladkal po ramene. Vyplašene som sa otočil a srdce mi bilo ako o život. Našťastie to bola len Tina.
„Nestresuj, to som len ja,“ uškrnula sa a v tom predo mnou pristál pohár – whisky s kolou. Vyplašene som nadskočil na mieste, ale zrazu som si uvedomil, že to bola Tomova ruka.

„Tina, sprav mi miesto,“ začul som ho a cítil, ako sa mi srdce začalo pomaly upokojovať.
„Ty sa od neho dnes asi fakt nepohneš, čo?!“ snažila sa prekričať hudbu a ja som sa díval, ako ho s úsmevom pustila ku mne. Tom si prisadol, objal ma okolo ramien a ja som sa k nemu pritisol.
„Ďakujem, Tomi,“ usmial som sa na svojho priateľa a neodolal tomu, aby som mu nevtisol aspoň pusu na líce. Usmial sa, zdvihol pohár a my sme si všetci pripili na dobrú zábavu. Pili sme, rozprávali sa a smiali. Tom sa zdal byť uvoľnený a hodiny pomaly plynuli v príjemnej atmosfére. Kevin sa zastavil na drink. Chvíľu bol s nami a potom sa s Tinou niekam vytratili. To isté po chvíli zopakovali aj Bu s Melanie. Nakoniec sme s Tomom v boxe ostali celkom sami.
„Billy,“ naznačil mi perami, uprene sa na mňa zahľadel, chytil ma okolo pása a pevne k sebe pritiahol. Začal mi jazykom spracovávať ucho a ja som nahlas zastonal. „Hm,“ zahmkal mi do ucha, keď som rukou nahmatal jeho rozkrok a trocha pritlačil. Znova som prilákal jeho roztomilý pohľad a zvodne sa pritom usmieval. Odsunul som sa až na samý koniec boxu, do rohu, chytil lem jeho širokého trička a pomaly ho k sebe spolu s jeho majiteľom priťahoval do chvíle, kým sa naše pery nespojili. Tom ma zatlačil do mäkkej opierky a ja som mu zastonal do bozku. Obtočil som mu ruky okolo krku a jazykom ho vyzýval k vstupu. Cítil som, ako sa na krátko do bozku usmial, položil mi ruky za krk a pritlačil sa na mňa ešte viac. Začal ma bozkávať hlboko a precítene. Cítil som, ako mi po celom tele naskočili zimomriavky, a keď som si konečne začal dokonale vychutnávať chuť jeho sladkých úst, Tom sa zrazu rýchlo odtiahol a otočil.

Zmätene som zažmurkal a nechápal, prečo zrazu tak nečakane prerušil taký krásny okamih. Sadol som si, zozadu sa k nemu s úsmevom pritisol, prešiel mu nosom nežne po krku a zrazu uvidel Miku. V šoku o toho, že stál rovno pred Tomom a niečo mu hovoril, som celkom zamrzol. Začínal som v duchu panikáriť, ale Tom ma chytil za ruku, a tak som to bral ako dobré znamenie.
„Čo chceš?“ počul som sa zrazu pýtať Toma a silnejšie som sa k nemu pritisol, aby som mu tým jasne naznačil, že toho chlapíka mal proste ignorovať.
„Netušil som, že sa dá na dnešný večer prenajať! Kedy bude voľný?!“ prekrikoval Mika hudbu a ja som cítil, ako mi Tomove telo pod rukami na sekundu stuhlo a hneď na to sa všetky svaly v tele napli.
„ČOŽE?!“ vybuchol Tom zrazu. V tom okamihu som sa na Miku zahľadel a prosil ho pohľadom, aby nás konečne nechal na pokoji.
„No, kedy s ním ako mieniš skončiť, aby som si s ním mohol užiť!“ vysvetlil mu Mika rovnako naštvaným tónom, celkom ignorujúc moju prosbu. Tom ma chytil za ruky a otočil sa ku mne. Pochopil som, že chcel, aby som ho pustil, a tak som to, hoci veľmi nerád, urobil. Tom zrazu prudko vstal a ja som ako v spomalenom filme bezmocne sledoval, ako Tomova päsť zovrela Mikovu bielu košeľu. Výhražne sa na seba dívali a ja som sa začal od nervov triasť. Rozhodol som sa, že som to takto nemohol nechať. Vstal som, chytil Tomovu ruku a uprel naňho prosebný pohľad. On ma pochopil. Pustil Miku, ale stále sa naňho mračil.
„Hey, tak keď už teraz môžeš…“ chytil ma Mika za rameno, ale v tom momente mu Tom jednu vrazil. Sledoval som, ako Mika spadol na zadok a ostal v šoku. Nečakal som, že by Tom dnes večer svoje hrozby skutočne splnil.

Otočil som sa a uvedomil si, že bol Tom zrazu preč. Rýchlo som ho v okolí hľadal pohľadom. Zrazu som kútikom oka rozoznal v dave jeho svetlé dredy. Smeroval k východu. Chcel som sa za ním rozbehnúť, ale do cesty sa mi postavil Mika, ktorý to všetko pokašľal.
„Hey, baby,“ povedal mi do ucha, chytil ma za ruku.
„Daj mi pokoj! Skončili sme!“ zajačal som naňho naštvane, uštedril som mu štipľavú facku a rozbehol sa za Tomom. Predieral som sa ľuďmi, čo vôbec nebolo ľahké. „KDE JE TOM?!“ kričal som na Schnauzeho už z diaľky a do očí sa mi pritom tisli slzy.
„Odišiel,“ odpovedal mi a otvoril dvere. Vybehol som von, obzeral sa a v panike naňho zavolal. Stál som a naivne čakal, že by na moje volanie odpovedal. Srdce mi bolestivo narážalo do hrudnej kosti. Preklínal som sa za to, čo sa práve stalo. Nenávidel som toho hajzla, ktorý proste nevedel držať jazyk za zubami. Rýchlo som si zotrel slzy a podvedome sa rozbehol smerom k svojmu bytu s nádejou, že tam Tom niekde bude. Zastavil som na rohu a všimol si tmavú, zhrbenú siluetu postavy, ktorá sedela na schodíku pred vchodom. Vedel som, že to je on. Chcel som sa za ním rozbehnúť, ale zrazu som zaváhal, lebo mi napadlo, že ma možno vôbec nechcel vidieť. Rozpoltene som sa naňho chvíľu díval, ale napokon som sa k nemu začal veľmi pomaly približovať. Kolená som mal s každým krokom k nemu labilnejšie.
„T – Tomi?“ vydýchol som, keď som bol konečne pri ňom. Vyčerpane som sa k nemu zložil na schod. Odvážil som sa ho jemne objať a so strachom čakal na akúkoľvek reakciu. Tom tam ale ticho sedel schúlený do klbka a keby nedýchal, povedal by som, že možno už ani nežije. Pohladkal som ho po vlasoch, prisadol si bližšie, túlil sa k nemu, hladkal ho po chrbte, ale on STÁLE nereagoval. Pomyslel som si, že to je ešte horšie, ako keby sa na mňa vykričal. „Tomi, počuješ ma?“ opýtal som sa ho rozochvene a snažil sa všemožne zachytiť jeho pohľad. Nemohol som ho však nijako prinútiť, aby zdvihol hlavu. Nechcel som to ale vzdať, a tak som ho aspoň znova objal. Oprel som si hlavu o jeho rameno a dúfal, že mu moja prítomnosť pomôže prekonať prvotný šok.

„Ja na to nemám, Bill,“ ozval sa zrazu po dlhej dobe. Prekvapený tým, že skutočne prehovoril, som odskočil. Počul som, ako dlho potiahol nosom.
„To bude dobré, Tomi. To nič. Poviem Buovi, že…“ snažil som sa ho upokojiť a hlas sa mi zadrhol v hrdle, keď sa na mňa zrazu pozrel. Oči sčervenané, mihalnice mokré od sĺz, pohľad zlomený. Jeho bolesť ma tak hlboko zasiahla. Ani ja sám som ju doteraz necítil AŽ tak intenzívne. Zahryzol som si jemne do ukazováka, aby som utlmil vzlyk.
„Nie som taký silný, ako som si myslel,“ zašepkal Tom znova, oprel si hlavu o dlane a zahľadel sa na chodník. V svetle pouličných lámp som sledoval jeho profil. Po tvári mu tiekli tiché slzy. Prisunul som sa k nemu a silno ho objal. Stisol pevne viečka, ale neodohnal ma.
„Tomi, prosím, nechaj ma, aby som ti to vysvetlil,“ prinútil som sa po chvíli povedať a on len pokrútil hlavou.
„Všetko je zbytočné. Už… to nikdy nedostanem z hlavy,“ povedal a ja som vedel presne, čo tým myslel – obraz mňa a Miku, spolu. Utrápene som si vydýchol, ale nepustil som ho.
„Vravel som, aby sme ostali,“ pripomenul som mu ticho a on kývol.
„Varoval si ma. Vedel som, do čoho idem. Alebo skôr… MAL som si to UVEDOMIŤ,“ pozrel sa na mňa. Jeho oči mi preskakovali po tvári. „To JA som bol ten hlúpy. Keby som vtedy vedel to, čo viem TERAZ… NIKDY by som tam nešiel,“ priznal, keď sa znova zahľadel na chodník a ja som nahlas vzlykol. Nečakane ma pevne objal. Pritisol som sa k nemu a zavzlykal mu do krku.

Cítil som, ako ma chlácholivo hladkal po chrbte. Nechápal, kde v sebe zrazu nabral toľko sily na to, aby ma utešoval. Dlho sme tam len tak ticho sedeli v objatí a ja som zdrvene premýšľal nad tým, že si po tom, čo sa stalo, od neho také nežné zaobchádzanie ani nezaslúžim. Triasol som sa od strachu z toho, čo malo nasledovať.
„Tomi,“ zašepkal som, keď sa odo mňa odtiahol. Videl som, ako trpel, a to tak STRAŠNE bolelo.
„Aj napriek tomu ťa stále milujem,“ povedal zrazu a moje srdce sa na chvíľku zachvelo radosťou, „ale momentálne…“ Srdce sa znova bolestne zovrelo. „Proste potrebujem pauzu,“ dodal a mne z očí vytryskli ďalšie slzy. Schúlil som sa a prehĺtal bolesť, ktorá mnou lomcovala. Nechal som sa ňou na okamih uniesť a precitol až vo chvíli, keď som počul, ako Tom nosom zhlboka nasal vôňu mojich vlasov. „Prosím ťa o trpezlivosť,“ zašepkal a vtisol mi na líce dlhý, horúci bozk. Tušil som, že bol posledný. Lúčil sa so mnou. Cítil som, ako sa odo mňa začal pomaly odťahovať a ja som sa ho kŕčovito chytil.
„Nechoď preč,“ požiadal som ho zúfalo.
„Prepáč, ale ja… Proste musím,“ zahľadel sa mi do očí a moje ruky klesli. Tomov hlas znel tak zlomene, ubolene, ZNIČENE. Nemohol som… NECHCEL som ho už ďalej trápiť. Rozmazaným pohľadom som sledoval jeho smutný úsmev. Vstal a potom odchádzal. Kráčal pomaly, s hlboko sklonenou hlavou. Zlomilo mi to srdce. PRÁSK! Zložil som sa na schod a žalostne sa rozplakal. Nedokázal som sa naňho už viac dívať. Bolo to príšerné. Myslel som si, že tú bolesť neprežijem, ale aj napriek tomu som ešte stále žil. Vedel som, že sa určite cítil rovnako ako ja. Nič som mu nevyčítal. Nehneval som sa naňho. Jednoducho to bolelo, pálilo, štípalo, trhalo ma to na kusy. Nemohol som sa zmieriť s tým, že som ho stratil.

* * * * * *

„Bill? Si to ty?“ začul som dievčenský hlas a cítil, ako mnou niekto zalomcoval. Otvoril som oči, ale hneď na to ich znova zatvoril, pretože ma hrozne pálili. „Je to on, Kevin. Pomôž mi s ním,“ počul som ju šepkať a uvedomil si, že to bola ONA.
„Tina,“ vzlykol som, keď som pocítil, ako mi niekto pomáhal, aby som si sadol.
„Choď do baru pre pomoc,“ zašepkala naliehavo a pevne ma objala. Počul som, ako sa niekto rozbehol. „Čo sa ti stalo? A… Kde je Tom?“ vysypala na mňa otázky a ja som sa pri tom mene znova celkom zosypal. „Ah, bože,“ povzdychla si nešťastne, pritúlila si ma a jemne sa so mnou kývala. „To prejde. Bude to v poriadku,“ zašepkala a pohladkala ma po vlasoch. Nebol som schopný jej na to odpovedať, ale v duchu som si myslel, že to už NIKDY NEBUDE v poriadku. Nechal som bolesť odchádzať so slzami. Pomaly sa k nám blížili hlasy.
„Čo sa mu stalo?“ začul som zrazu Bua.
„Neviem. Nič nehovorí, len vzlyká,“ hovorila Tina tlmeným hlasom.
„Pozri sa, či má niekde kľúče od bytu,“ navrhol Bu a ja som cítil, ako ma Tina prehľadávala. Našla ich v pravom prednom vrecku. „Tak poď,“ začul som Bua a cítil, ako ma niekto zdvíhal. Podľa tlaku v oblasti žalúdka som usúdil, že si ma prehodil cez rameno. Zrazu cvakol zámok. Cítil som kymácanie pri pohybe hore schodmi. Pauza. Odomknutie.
„PUMBA,“ zamumlal som, aby som ich upozornil.
„A to je kto?“ spýtal sa Bu ticho.

„Ten pes od… Počkaj, idem pre istotu prvá. Nechcem, aby ti odhryzol zadok. Melanie by ma potom zabila.“ Počul som, ako o podlahu ťukali jeho pazúriky. „No, ahoj, zlatko,“ hovorila Tina mazlivo a ja som cítil, že sa už znova pohybujeme. „Na konci doprava,“ zašepkala Tina. Bu ma zrazu opatrne položil do postele, prehodil cezo mňa deku. Zaboril som si tvár do prvého vankúša, čo bol po ruke. S bolesťou som zistil, že bol nasiaknutý vôňou Tomových dredov. Tlak sa znova dral von. Zničene som zastonal. Už som ďalej nevládal, dokonca aj dýchanie bolelo. Počul som, ako niekto vošiel do izby a zapálil nočnú lampu. Posteľ vedľa sa prehla pod váhou a ja som na tvári pocítil drsný jazyk. Natiahol som ruky pred seba a naslepo nahmatal Pumbu. Pritisol som si ho k sebe a cítil, ako mi z tváre olizoval slzy. Trocha pritom zakrochkal a ja som sa na okamih usmial. Nechal som sa ním chvíľu utešovať a potom pod ťarchou únavy stratil vedomie.

* Atze – veľký brat

autor: MoreInsidiousKindOfStories