Government Hooker 15.

O ROK

Sedeli sme s Tinou v bare a zapíjali jej nešťastný rozchod s Kevinom. Jemne som ju objímal a ona sa mi opierala hlavou o rameno.
„Nechápem, kde som spravila chybu,“ fňukla a potiahla nosom.
„Možno ste len pre seba neboli tí praví,“ snažil som sa ju nejako upokojiť, ale vedel som, že práve JA som ten posledný, čo by mal niekomu niečo radiť ohľadne romantických vzťahov. Po rozchode s Tomom som nemal žiadneho ďalšieho priateľa ani priateľku. Tina s ním bola ešte stále v kontakte, ale ja som sa naňho radšej vo vlastnom záujme nevypytoval. Stále bolo ťažké zabudnúť, a tak som sa namiesto toho v zúfalej snahe snažil nájsť to, po čom som najviac túžil, a znova pritom skĺzol na starú cestu. Ani neviem, ako sa to stalo, ale prišlo to náhle. Takmer ako blesk. Necítil som už ŽIADEN dôvod na to, aby som ČOKOĽVEK menil. Na vysokú som sa vykašľal, a to aj napriek tomu, že ma prijali. Cítil som sa tak zúfalo SÁM a PRÁZDNY. Existovali len prchavé okamihy zaplnenia a malé náznaky ČOHOSI, keď ma niekto mrdal. Viem, mal som svojho milovaného a verného spoločníka Pumbiho, lenže on bol len nemá tvár, ktorá potrebovala MŇA. A JA som chcel niekoho, koho by som ĽÚBIL tak ako Toma. POTREBOVAL som osobu, niekoho, komu by na mne aspoň z polovice záležalo tak ako JEMU. To sa ale doteraz nestalo. Cez deň som sa venoval svojmu psovi, stretával s priateľmi a takmer každý večer šiel nechať vymrdať za prachy. Cez víkendy, ako napríklad v tento, som chodil do barov alebo na diskotéky. Zapíjal som smútok a hľadal pochopenie, lásku a úctu k sebe samému v náručí cudzincov.

„Asi máš pravdu,“ začul som zrazu Tinu a jemne som sa na ňu usmial. Dal som jej pusu do vlasov a ona sa na mňa uprene zahľadela. Videl som v jej očiach záblesk. „Chceš si to rozdať?“ opýtala sa ma zrazu, pohladkala ma dlaňou v rozkroku a ja som cítil, že ma nenecháva chladným.
„Si si istá?“ opýtal som sa. Vedel som, že to je len jej stratégia. Chcela svoju myseľ aspoň na okamih odpútať od rozchodu a ja som sa jej s tým samozrejme snažil pomôcť spôsobom mne vlastným.
„Ak mi to dovolíš,“ zašepkala mi do ucha, keď sa ku mne pritiahla a dlaňou ešte pritlačila. Nedokázal som potlačiť ston a ani vlnu vzrušenia, ktorú mi do tela dotykom vyslala. Bez zaváhania som ju chytil za ruku, vzali sme si veci a šli von hľadať najbližšie vhodné miesto. Keď sa konečne naskytlo, pritisol som ju o múr tmavej uličky a drsne ju pobozkal. Zastonala mi do úst, obtočila mi nohy okolo bokov a pevne stisla. Presunul som sa jej perami na krk. Zaklonila hlavu a obtočila mi ruky okolo hrdla. Dlaňami som stúpal vyššie, rozopínal jej košeľu a ostal príjemne prekvapený, keď som zistil, že si dnes nevzala podprsenku. Uškrnul som sa do bozku a palcami chvíľu dráždil jej hebké prsia, kým mi zbesilo plnila ústa jazykom. Tina zakňučala, pritisla kolená smerom k sebe. Nadvihol som si ju a ochutnával jej bradavky. Zastonal som, keď sa mi pritom otierala o rozkrok a nadržane stonala. Cítil som, že som konečne dokonale pripravený ošukať ju. Nahmatal som pod sukňou jej nohavičky a pomaly ich sťahoval.

„Ah, Bill,“ zalapala po dychu, keď som prstom zašiel do jej tela a začal ju dráždiť. „Ošukaj ma už,“ zašepkala zrazu nemravným tónom a vyslala tak ďalšiu vlnu vzrušenia do môjho penisu. Zastonal som pri predstave, že sa v nej už môžem konečne hýbať. Vybral som si z vrecka kondóm, a kým som si ho nasadil, chvíľu sme sa vykrúcali. Nasmeroval som sa a ona na mňa začala pomaly dosadať.
„Šukáš ako drak,“ zastonala tiahlo, keď som do nej začal prirážať poriadne. Oprel som si hlavu o jej rameno, hýbal sa v nej a chcel jej dať darček v podobe najlepšieho orgazmu. Pevne sa okolo mňa sťahovala, jej telo sa trhalo v slastných kŕčoch a jej hlas naplnil uličku. Spokojne som sa usmial zakaždým, keď ma nazvala „drakom.“ Cítil som, ako v nej bolestivo pulzujem čoraz silnejšie a častejšie. Tina sa sťahovala v približne rovnakých intervaloch. Netrvalo dlho a obaja sme sa hlučne urobili. Chvíľu sme oddychovali. Vychutnával som si slastný pocit, ktorý vo mne ešte chvíľu pretrvával, a potom z nej vyšiel. Opatrne som jej pomohol späť na nohy, zapol si nohavice a zahodil použitý kondóm do kontajnera, ktorý bol hneď vedľa. Zahľadel som sa na Tinu, ktorá sa omámene opierala o stenu a prstami si pomaly prehrabávala svoje ryšavé vlasy.
„Si v poriadku?“ opýtal som sa jej a jemne ju pritom pohladkal po ramene.
„Nejako si sa zlepšil,“ poznamenala s úškrnom.
„Mám aj viac PRAXE,“ odpovedal som rovnakým štýlom.
„Ideme?“ navrhla a ja som súhlasil. Chytila ma za ruku a šli sme naspäť.

Bol to už typický začiatok piatkového večera. Pán Reinhard sedel oproti a práve mi rozprával ďalšiu zo svojich vojnových príhod. S napätím som sa naňho díval a snažil sa pri počúvaní nezašpiniť, pretože som práve jedol svoje obľúbené cestoviny.
„A potom som sa prebudil v poľnej nemocnici. Mal som obrovské šťastie, že ma našli,“ ukončil svoju príhodu.
„Oh, som šťastný, že vás našli. Inak by som prišiel o skvelé príbehy,“ usmial som sa naňho s milým úsmevom a myslel každé jedno slovo úprimne.
„Vidím, že si si dnes vzal náramok,“ usmial sa na mňa a vyzeral pritom veľmi spokojne.
„Nemohol som odolať. Je to môj najobľúbenejší kúsok.“ Trochu som nadvihol ruku a jemne ňou potriasol. Kov ticho zacinkal. „Zakaždým, keď ho vidím, si na vás spomeniem.“
„Oh, stal sa z teba dobrý lichotník,“ zasmial sa pán Reinhard.
„Myslím to vážne,“ usmial som sa. „Viem, nemal by som vám to hovoriť, ale… Cítim, že by ste to mali vedieť. Ešte nikto zo zákazníkov mi nikdy nedal darček,“ zašepkal som a trocha sa pritom začervenal.
„Neverím, že by ťa nimi nezasypávali. Si taký pôvabný a inteligentný,“ pokrútil hlavou a tváril sa pritom striedavo nahnevane a začudovane.
„Prisahám, že keby ste mali tak tridsať, tak sa do vás zamilujem,“ zachichotal som sa a starý pán na okamih celkom stratil reč. Chvíľu som si myslel, že by sa mohol nahnevať, ale potom sa usmial a položil ruku na tú moju. Všimol som si, ako sa mu pritom vyhrnul rukáv a odhalil tak jeho Rolexky.

„Oh, už je toľko?“ začudoval sa, keď k hodinkám zablúdil pohľadom. „Myslím, že by sme už radšej mali ísť, Billy,“ pripomenul mi a zamával na čašníka. Začali sme sa pomaly pripravovať na odchod. Ešte naposledy som sa napil výborného bieleho vína, odložil obrúsok na bok, a keď pán Reinhard zaplatil, vstali sme. Pripojil som sa k nemu a on mi položil ruku na chrbát. Vyšli sme von a čakali na limuzínu. Práve mi vravel nejaký intelektuálny vtip, keď som na druhej strane postrehol parkovať veľký, čierny Cadillac Esclade. Uprene som sledoval chrbát mladého muža s čiernymi cornrows, ktorý sa pre niečo nahol na druhú stranu, a tak som mu nemohol vidieť do tváre. Vedel som, že v celom Berlíne neexistuje len JEDNO takéto auto. Ten MUŽ vyzeral celkom inak než môj Tomi. Navyše bol teraz Tom predsa v Mníchove. Niečo mi ale pripomenulo, že práve začali letné prázdniny a ja som zrazu dostal taký zvláštny pocit. Všetko sa v mojom tele stiahlo a začal som sa nervozitou celý chvieť. „Si v poriadku, Billy?“ pocítil som na ramene jemný dotyk a uvedomil si, že to bol pán Reinhard.
„Všetko v poriadku,“ ubezpečil som ho s úsmevom a dotyk mu oplatil.

Limuzína pred nami zrazu zastavila. Šofér mi otvoril dvere a ja som si sadol. Presunul som sa na druhú stranu, a kým pán Reinhard zápasil s nastupovaním, pozrel som sa von cez tónované sklo. Vodič auta značky Cadillac práve zamykal auto. Skutočne sa postavou so širokými, svalnatými ramenami neskutočne líšil od chalana, ktorého som miloval. Dokonca aj štýl jeho oblečenia. Tento muž nenosil nič vrecovitého rázu. Oblečenie bolo voľnejšie, ale skoro upnuté – tmavé rifle, biele, kotníkové NIKE tenisky a svetlá, kockovaná košeľa. Tenké, čierne vrkoče mu siahali pod lopatky. Rozum mi vravel, že to NEMOHOL byť ON, ale srdce mi vyplašene bilo až v krku. Zrazu sa ten chlapík otočil a ja som uvidel jeho tvár. BOL TO ON! Môj Tomi! Srdce sa mi prudko rozbúchalo a cítil som, ako moja dlaň pevne zovrela otváranie dverí. Zrazu som ho pustil tak rýchlo, akoby ma popálilo. Roztriasol som sa a rozrušene sledoval, ako Tom prebehol cez cestu.

„Veď mrzneš,“ začul som zrazu ustaraný tón môjho obľúbenca a cítil, ako ma zabalil do jeho drahého saka.
„Ďakujem,“ bolo všetko, na čo som sa zmohol, keď som sa naňho pozrel a pocítil v očiach slzy. Rýchlo som sklopil pohľad, aby si nič nevšimol, a jemne som sa k nemu pritisol, aby som dal svoju vďaku patrične najavo. Objal ma okolo ramien, jemne hladkal palcom po ramene ukrytom pod vrchnou časťou jeho obleku, a limuzína sa medzitým rozbehla. Našťastie sa ma pán Reinhard cestou k baru už na nič nepýtal, a tak som mal možnosť zotaviť sa aspoň trochu. Keď limuzína znova zastavila, rozlúčil som sa s ním obvyklou pusou na líce, vrátil mu sako a za všetko poďakoval. Vystúpil som a nedočkavo stál a mával, kým limuzína nezmizla z dohľadu. Hneď na to som sa rozbehol k baru a nástojčivo zaklopal.

„Hey, krpec!“ pozdravil Schnauze, keď otvoril dvere. Usmial som sa naňho, zakýval a šiel rýchlo nájsť Bua. Našťastie bol v kancli.
„Ahoj, všetko bolo okay,“ povedal som len rýchlo, otočil sa na päte a utekal k sebe do bytu, aby som mohol o všetkom v pokoji povedať Tine. Takmer som utekal a schody bral po dvoch. Urýchlene som zo seba skopal topánky, narýchlo vtisol pusu Pumbimu a vytiahol z vrecka mobil. Cítil som, ako som sa pri vytáčaní jej čísla celý chvel. Zvonenie v slúchadle mi pripadalo nekonečné. Myslel som si, že to už nezdvihne, ale nakoniec sa ozvala.
„Tina, ON je tu,“ zašepkal som rozrušene a cítil, ako sa mi prudko rozbúchalo srdce. Oprel som sa o vchodové dvere a pomaly sa po nich spustil k zemi. Cítil som, ako sa vo mne miešali pocity – radosť, smútok, zmätenie, nervozita…

„KTO je tu?“ opýtala sa nechápavo.
„T – Tom,“ zakoktal som a začal hladkať Pumbu, ktorý mi už intenzívne búchal hlavou do voľnej ruky. „Prosím, prosím, prosím… Príď ku mne. Potrebujem… SÁM to tu nevydržím,“ naliehal som na ňu zúfalo.
„Ale… ja dnes nemôžem,“ prerušila Tina moju naliehavú prosbu. Znela pritom presne tak frustrovane, ako som sa cítil.
„Ani na chvíľku? Hoci len na päť minút?“ presviedčal som ju a sklamane fňukal do telefónu.
„Prepáč, ja FAKT nemôžem. Niečo… už na dnes mám a nemôžem to zrušiť,“ odpovedala smutne. „Môžeš mi to zatiaľ aspoň povedať do telefónu a sľubujem, že sa zajtra URČITE zastavím.“
„Oh, Tina,“ zašepkal som zničene a cítil, ako mi po tvári hneď začali tiecť slzy. „On… Tak VEĽMI sa zmenil.“
„Ja viem, že sa zmenil. Veď aj ty si sa zmenil. A dokonca aj JA. Proste sme sa zmenili všetci,“ odpovedala mi na to chvatne.
„AKO vieš, že sa zmenil?“
„Ja ho mám v priateľoch na Twitteri ešte stále. A bol si to TY, kto mi zakázal ho pred tebou spomínať,“ pripomenula mi trocha trpkým tónom, ale hneď na to ma podpichla: „Už sa ti snáď nepáči?“
„Dobre, máš pravdu. Je to tak, ale… Bože, vyzerá tak… tak SEXY,“ vypadlo zo mňa a nevedel som, či mi to vadí, alebo vzrušuje. Bol som z toho zničený, ale Tina sa na druhom konci smiala. „A ty? Kam vlastne dnes ideš? Nespomínala si mi, že by si dnes mala nejaké rande. Môžem ísť s tebou? Nechcem tu ostať sám, keď je Tom niekde… BLÍZKO,“ naliehal som na ňu a cítil, ako ma z toho všetkého pohlcovala panika a zúfalstvo. Tina však ani po pár sekundách neodpovedala, a tak mi to už bolo jasné. „Ty ideš von s NÍM a ja budem zase SÁM,“ dodal som a strašne túžil po tom, aby som ho mohol aspoň z diaľky vidieť.

„Je mi to STRAŠNE ľúto, Billy,“ ospravedlnila sa mi.
„To nič. Ja… Nejako to zvládnem. Snáď,“ odpovedal som jej na to až po hodnej chvíli. „Zabav – te sa,“ zaželal som jej, rozlúčil sa s ňou a zložil. Položil som telefón vedľa, chytil Pumbiho hlavu do dlaní a dlho sa díval do jeho nemých očí, akoby od toho pohľadu čakal, že ma zbaví všetkej bolesti. Ale nestalo sa. „Pôjdeme von?“ opýtal som sa ho a Pumba nemusel ani odpovedať. Hneď som vedel, že sa už nevedel dočkať, a tak som sa znova ocitol von. Takto večer som s ním nikdy nechodil ďaleko, pretože som už vedel, že Pumba o takomto čase vydrží maximálne tridsať minút a potom zalomil. Tak trochu som to využil na to, aby som si v najbližšej Späti** kúpil fľašu whisky na otupenie mysle, ktorá sa bez prestania točila okolo toho, kde asi teraz Tom s Tinou boli, čo robili, o čom sa bavili… Mal som šťastie, že dnes boli priľahlé ulice relatívne prázdne. Občas sa niekto vynoril, ale väčšinou bol ten dotyčný sám pod parou, takže si nejakého divného típka s anglickým buldogom a fľaškou v ruke ani nevšimol. Bol som za to rád. Pretáčal som dno nahor takmer každú chvíľu a videl, že Pumba už začal spomaľovať, tak som sa s ním pekne otočil naspäť domov. Posledných pár schodov do bytu už ledva vyšiel. Hneď ako sme vošli a obaja vykonali obvyklú procedúru po venčení, vošli sme do obývačky. Sadol som si na gauč, zapol telku a pomohol sa mu vyštverať na jeho deku, ktorá ležala hneď vedľa. Presne o päť minút už Pumba chrápal. Škrabkal som ho medzi ušami a položil poloplnú fľašu doprostred stolíka.

Namiesto toho, aby alkohol môj mozog otupil, vo mne vyvolal ešte väčší pocit prázdnoty. Nikdy nefungoval tak, ako som chcel. Cítil som, ako mi nepríjemne cukali nohy, a mozog ma nútil vstať. Skontroloval som Pumbu pohľadom, pohladkal ho a šiel sa do kúpeľne upraviť. Potom som si vzal kabelku a po prstoch vyšiel z bytu na chodbu. Zašiel som si do neďalekého baru, asi o dve ulice ďalej a cítil, ako sa pritom nedočkavosťou trasiem. Objednal som si niečo na pitie, sadol k baru a nenápadne skúmal terén. Dnes tu bolo dosť dobre vyzerajúcich úlovkov, ktorí by mi mohli pomôcť s pocitom NAPLNENIA. Najviac ma však zaujal típek, ktorý na mňa pôsobil ako Ragnar zo seriálu Vikingovia – vysoký, dobre stavaný, hustá brada, blond vlasy, modré oči. Uprene som sa naňho díval a čakal, kedy konečne zachytí môj pohľad. Keď sa tak stalo, venoval som mu jemný úsmev a nenápadne pohladkal prstom vrch prázdneho pohárika. Tak trochu som sa obával, že by neprišiel, ale o malú chvíľu bol pri mne.
„Ahoj,“ usmial sa a podal mi ruku. „Viktor,“ predstavil sa.
„Billy,“ odpovedal som a našpúlil pritom jemne ústa.
„Vidím, že potrebuješ doplniť, BILLY,“ odpovedal, prisunul sa a pritom, ako som sedel na barovej stoličke, ma chytil okolo pása. Jeho teplá dlaň mi do tela okamžite vyslala elektrinu.
„Vyplníš ho?“ zašepkal som trocha provokatívne, ale nie príliš okato.
„Vyplním VŠETKO, čo budeš chcieť,“ zašepkal mi do ucha a ja som si zahryzol do pery. Uprene som sa naňho zahľadel, usmial sa a pritiahol si ho, aby som mu rovnakým spôsobom oznámil, že práve chcem, aby MA vyplnil.

Cítil som, ako sa hneď po tom jeho ruka presunula na môj zadok, a to som bral ako okamžitý súhlas. Vstal som, chytil ho za ruku a ťahal k véckam. Už som to tam dobre poznal, a tak som vedel presne, do ktorej kabínky sa s ním zatvorím. Vošli sme dnu a na to, že bol bar preplnený, tam bolo úplne prázdno. Preto som chcel rýchlo využiť príležitosť, ale on moje zámery náhle prerušil.
„Hey, Billy,“ zastavil ma na okamih a z vrecka vybral plechovú krabičku. Otvoril ju. Mal tam nejaké miniatúrne tabletky. Bol som si na sto percent istý, že sa jedná o nejakú party drogu. „Ponúkni sa bonbónikom,“ usmial sa na mňa a ja som na okamih zaváhal. „Nič na TOM nie je,“ zašepkal, dal si predo mnou jednu do úst a prehltol ju. Pri slove TOM som si predstavil niečo celkom iné ako on, a tak trocha ma to vykoľajilo. „Daj si a ja ťa budem mrdať celé hodiny,“ dodal a ja som sa nakoniec rozhodol, že si jednu vezmem. Prehltol som ju. Zdrapil ma a ťahal do poslednej kabínky. Zamkli sme sa. Pritisol ma na stenu. Chytil ma za vlasy a bolestivo za ne potiahol. Zaklonil som hlavu a on si okamžite začal jazykom drsne brať moje najprv pery zvonka a potom aj zvnútra. Popri tom sme sa vzájomne vyzliekali. Zrazu sa odo mňa odtiahol a silno mi zatlačil ramená nadol.

Moje kolená tlaku povolili. Kľakol som si, položil mu ruky na pevný zadok a otvoril ústa. Vsal som ho hlboko do úst a pocítil prvé omamné účinky drogy – rozkoš mi pulzovala telom stonásobnou silou. Pritlačil som jazykom na špičku. Chvíľu ho ochutnával a pocítil jeho ruky vzadu na hlave. Zdvihol som pohľad a začal ho sať ešte lepšie. Viktor mi šukal ústa a ja som ho pritom pevne objímal perami. Zrazu začal pulzovať, a tak som ho rýchlo s nespokojným zamrnčaním stopol. Pustil ma. Začal som po zemi v kope oblečenia rýchlo hľadať svoje nohavice s pouličnou výbavou. Cítil som, ako sa mi pritom triasli ruky. Keď som našiel, čo som hľadal, Viktor ma pritisol k stene, objal prstami pod kolenami a zdvihol ma do vzduchu. Pevne som sa ho chytil. Vzal mi z rúk pouličnú výbavu. Chvíľu sa mi nasucho otieral penisom o vstup a ja som pritom omámene stonal. Úplne som zabudol na fakt, že nás mohol ktokoľvek počuť, pretože som sa cítil, akoby som práve lietal, a to ma pritom len Viktor začal drsne rozťahovať prstami.
„To je ono,“ šepkal a ja som hýbal bokmi oproti. Nariekal som slasťou a on zrazu vystriedal prsty svojím vzrušením.
„Ah!“ skríkol som, keď do mňa na doraz vnikol celou dĺžkou, a silno sa okolo neho stiahol. Začal som naňho dosadať takou silou, až sa mi zahmlievalo pred očami. Droga očividne pôsobila aj na to, že som sa akosi nedokázal urobiť, hoci som už dlho cítil známe symptómy. V mysli sa mi vynorili jeho slová, že ma bude „šukať hodiny,“ ale ja som to až doteraz nebral doslovne.

Nemohol som povedať, že by mi to nejako vadilo. Všetko, čo som na dnešný večer chcel mať, som dostal, a navyše som mal ešte aj výhodu bonusového času, ktorý sa ale onedlho ukončil slastným pocitom vyvrcholenia nie len z mojej, ale aj jeho strany. Cítil som, ako zo mňa po chvíli vyšiel. Položil ma na zem a ja som omámene sedel na chladnej zemi. On sa bez slova obliekol a odišiel. Zdal sa byť celkom v pohode, ale moja droga ešte ani zďaleka nevyprchala. V spolupráci s doznievajúcim orgazmom som sa cítil úplne nadľudsky. Presne akoby som lietal a všetko mi pritom poskakovalo pred očami. Bol to zvláštny pocit a nútil ma sa smiať. V hlave som nemal vôbec nič, len tie poskakujúce veci. Začal som sa obliekať a nakoniec prinútil samého seba vstať. Vzal som si kabelku a vyšiel z kabínky. Spod privretých viečok som sa zahľadel na svoj odraz v zrkadle a snažil sa zaostriť. Trochu nemotorne som si prečesal vlasy, navoňal sa a upravil make-up. Keď som bol hotový, vyšiel som z toaliet a snažil sa ovládať neustále výbuchy smiechu, ktoré na mňa akosi doliehali čoraz častejšie. Opustil som bar a pomaličky, voľným tempom a s pomocou všadeprítomných budov, som sa snažil dôjsť domov. Mal som pocit, že som sa tak trochu vybral dlhšou trasou, ale zásadne som to neriešil ako problém a namiesto toho sa chichotal. Ticho som si pohmkával, obzeral sa po okolí, keď som hneď oproti cez ulicu zachytil známu osobu.

„Hey, Tina!“ zamával som na svoju najlepšiu kamarátku s úsmevom a ona sa otočila.
„Bill?!“ zavolala na mňa prekvapene a prebehla ku mne. „Čo tu robíš?“ začudovala sa a zrazu mi chytila tvár do dlaní. Zblízka si ma prezerala. „Čo sa ti stalo?“
„Oh, Tinuška, keby si vedela. Pred chvíľou som mal sex s Ragnarom,“ zachichotal som sa.
„S Ragnarom? Ty si si niečo šľahol?“ vyzvedala a ja som kývol. „Šíš, Bill, zbláznil si sa?! Vieš, ČO sa ti mohlo stať?! RAZ s tebou NIE SOM a ty robíš také hovadiny! DOHODLI sme sa, že NIČ od NIKOHO neberieme!“ kričala na mňa nahnevane a ja som sprvu nechápal, čo jej na tom tak hrozne vadilo.
„Som v pohode. Je mi TAK dobre,“ ubezpečil som ju po chvíli, keď mi konečne docvaklo, že si asi robila starosti.
„Tomu verím,“ odpovedala stále nahnevane a obzrela sa. „Teraz ťa budem musieť odprevadiť,“ povedala, keď sa ku mne znova otočila.
„Ale, nemusíš. Ja si toľko dôjdem. Už to nie je ďaleko,“ mávol som nad tým rukou a pocítil, ako som naraz stratil rovnováhu. „Oh!“ Stena mi vyrazila dych. Tina ma zachytila presne vo chvíli, keď sa mi začali podlamovať kolená. Pritisla ma k stene.
„Vieš aspoň, čo to bolo za svinstvo?“ opýtala sa ma a ja som len pokrútil hlavou, že som nemal ani potuchy. „Oh,“ zastonala, otočila sa a vykríkla: „Hey! Poď sem!“ Počul som hlasy a hneď na to niekoho bežať, ale ako som sa pred necelou minútou cítil dobre, tak som sa v zápätí na to teraz cítil na hovno. Zakňučal som a pomaly sa zviezol po stene, a to aj napriek tomu, že ma Tina stále držala.

„Čo to, kurva,“ začul som niekoho šepkať. Ten hlas sa mi zdal povedomý, ale kvôli náhlej, silnej bolesti žalúdka som sa nedokázal poriadne sústrediť. Chcel som sa pozrieť, ale telo mi vypovedalo službu.
„Opil sa. Prosím, pomôž mi ho odniesť domov,“ počul som, ako prosila Tina. Dotyčný neodpovedal, ale cítil som, ako ma hneď niekto pevne chytil a pomáhal mi na nohy. Snažil som sa spolupracovať, ale nešlo mi to veľmi dobre. Ten niekto ma silou vytiahol späť na nohy, oprel ma o stenu a vyložil mi ruky na jeho ramená.
„Poriadne sa drž,“ zašepkal a ja som sa zo všetkých síl snažil rozkaz splniť. Keď sa mi to podarilo, cítil som, ako ma nadvihol a pevne chytil rukami pod zadkom. Unavene som si oprel hlavu o rameno a zhlboka vdýchol vôňu príjemného, korenistého parfumu, o ktorom som si bol istý, že ho DOBRE poznám. Zaklipkal som a uvidel ucho s náušnicou a malým tunelom. Zaklipkal som znova a všimol si čierne cornrows.
„Tomi,“ zašepkal som, ale asi ma nemohol dosť dobre počuť, lebo som vtedy aj ticho vzlykol.
„Budeš o chvíľku doma,“ počul som Tinu a cítil, ako ma pohladkala.
„Vezmi mu kabelku,“ pripomenul jej Tom a ja som sa k nemu snažil pritisnúť. Doznievajúca droga spôsobila, že sa vo mne striedali všetky protichodné pocity a ja som sa nedokázal ovládať. Cítil som, ako sme pomaličky šli. „Tina, si si istá, že je OPITÝ? Mne sa skôr zdá, že je ZDROGOVANÝ,“ začul som ho zrazu zašepkať nahnevane. Ticho som mu zavzlykal do krku.

„Šíš, drž hubu, Tom. Každý z nás sa už niekedy dal poriadne dole,“ syčala naňho Tina a snažila sa ma chrániť.
„Vážne? A ako to, že z neho vôbec necítiť chľast?“ oponoval jej hneď.
„Vieš čo, mysli si, čo chceš,“ odbila ho.
„To si aj BUDEM,“ zasyčal tento raz ON, zastal a jemne si ma nadvihol. „Drž sa pevne,“ zašepkal mi do ucha a ja som sa ho snažil stisnúť tak silno, ako sa to len dalo.
„Mohol by si s tým konečne prestať?“ hádala sa s ním Tina ďalej.
„Vysvetli mi, AKO mám prestať, keď ho mám ROVNO pod nosom. Myslíš si, že je mi to, KURVA, jedno alebo čo?“ hneval sa Tom.
„Ale MALO by ti to byť jedno, nie? Odkopol si ho a na CELÝ rok a skryl ten svoj zadok v Mníchove, aby si sa mohol vymakať a zmeniť frizúru,“ odpovedala mu na to Tina rovnako naštvane.
„Šíš, ty si asi celkom… To je jedno. Seriem na to. Proste sa s tebou o TOM nebudem baviť,“ odpovedal zrazu Tom a zastal. Počul som, ako Tina chvíľu hrabala kľúče v mojej kabelke a odomkla. Vyšli sme po schodoch a ticho vstúpili do bytu. Niekto zapálil svetlo a ja som cítil, ako ma Tom niekam niesol. „Už sa môžeš pustiť,“ ubezpečil ma, ale ja som nechcel. Počul som, ako si Tom nahlas povzdychol a sadol si so mnou. Pravdepodobne na gauč. Usúdil som to podľa zvuku, ktorý vydal.

Dlho sa nič nedialo. Počul som len to, ako Pumba za niekým neustále pobehoval a pochopil som, že tá osoba musela byť jedine Tina, keďže som stále odmietal pustiť Toma.
„Ako je na tom?“ začul som zrazu jej šepot a pocítil, ako mi Tom jemne do dlaní chytil hlavu a opatrne ju od seba odtiahol. Spod privretých viečok som zachytil jeho ustaraný pohľad a cítil, ako som sa zrazu rozochvel. Myslel som si, že to možno bolo jeho očami, ale hneď na to mi na celom tele nabehli zimomriavky. Bola mi hrozná zima.
„Je prinajmenšom zhulený,“ okomentoval môj stav Tom, položil mi hlavu na predchádzajúce miesto, objal ma a začal ma rukami trieť po celom tele. „Prosím ťa, daj mi nejakú deku. Hrozne sa klepe,“ poprosil Tinu a o chvíľu som cítil, ako ma niekto zakrýval.
„Tak sa mi zdá, že ťa len tak ľahko nepustí,“ začul som Tininu uštipačnú poznámku a Tom ju odignoroval. Venoval sa len tomu, že ma zohrieval. „Čo s ním teraz?“ zmenila tému Tina.
„Musela to byť totálna sračka. Kurva, ktovie koľko si toho zobral. A naviac ani nevieme, čo to s ním ďalej urobí. Asi budeme musieť čakať, kým to neprejde,“ pohladkal ma po vlasoch.
„Okay, tak tu s ním ostaň. Ja sa musím vrátiť domov,“ počul som zrazu Tinu.
„ČO?!“ skríkol Tom prekvapene a takmer pritom vyskočil z gauča. „Ja… nemôžem… s ním… tu…. SÁM!“ koktal.
„Šíš, veď vidíš, v akom je stave. Neboj sa, URČITE ti vtáka neodhryzne,“ znela otrávene.
„Ale ja mám… NEMÔŽEM tu ostať,“ oponoval jej Tom a ja som ho podvedome stisol silnejšie. Bolo ticho. Povzdychol si po chvíli Tom: „No tak dobre.“
„Keby sa niečo stalo… ČOKOĽVEK. Hneď volaj. Teraz idem domov,“ odpovedala mu a o chvíľu som počul, ako sa za ňou ticho zabuchli dvere.

* I Took a Pill in Berlin – dal som si tabletku v Berlíne
** Späti – večierka

autor: MoreInsidiousKindOfStories