Milí čitatelia a čitateľky,
Vaša, MoreInsidiousKindOfStories.

Spomínam si na deň, keď sme sa s Tomom dohodli na voľnom vzťahu, a to hneď po tej noci, čo som si od „vikinga“ vzal tú hnusnú drogu. Nikdy by som si nebol pomyslel, že by som dokázal zniesť predstavu, že bol Tom po celý ten čas v Mníchove možno s niekým iným, ale uvedomil som si, že to ZATIAĽ inak nešlo. Musel som sa uspokojiť s tým, že spolu budeme tráviť každé leto. Súhlasil som, lebo som bol z toho všetkého už zúfalý a unavený. Spravil by som všetko len preto, aby som už bez neho NIKDY nemusel žiť. Vedel som, že ma miloval, a to mi v čase jeho neprítomnosti ZATIAĽ stačilo. Keď sa ku mne znova vrátil, venoval mi svoju lásku, pozornosť, všetok voľný čas a ja som nemohol byť šťastnejší. Tom bol teraz ešte len v druhom ročníku, ale sľúbil, že sa po štúdiu okamžite vráti späť do Berlína. Nasťahuje sa ku mne a budeme už LEN my dvaja. To pre mňa však znamenalo, že už onedlho budem musieť prestať pracovať ako eskort. Premýšľal som nad tým, čo so mnou bude ďalej, každú voľnú chvíľu. Dokonca som o svojom štúdiu hovoril aj s Tomom a došli sme k záveru, že by som sa mal najprv prihlásiť na kurzy dizajnu a až potom sa rozhodnúť, či to vôbec CHCEM študovať. Bavilo ma to, ale nájsť prácu v tomto odbore bolo zatiaľ nemožné. Dokonca aj v Berlíne. Trápilo ma, že sa Tomovi nepáčilo, že som ešte stále nemal NORMÁLNU prácu. Často sme sa preto hádali. Zraňoval ma tým, čo hovoril, ale ja som sa mu to stále snažil trpezlivo a pokojne vysvetliť. Nikdy som sa mu však celkom nepriznal. Bál som sa ten job opustiť. Nie pre to, že by mi to Bu nedovolil, ale niekde hlboko som tušil, že už LEPŠIU prácu nikde nezoženiem. Zvykol som si na to, že mi sex, ktorý som určitým spôsobom miloval, zaručoval luxus. Keď bol Tom preč, nevyhľadával som žiadne bokovky, ale stále cítil, že TO potrebujem. A tak, keď som nemohol byť so svojím priateľom, venoval som sa svojim klientom intenzívnejšie, a to ma dokázalo na čas uspokojiť. Nikdy som sa mu s tým, ale nezdôveril, lebo si Tom NEŽELAL, aby som mu niekedy niečo ohľadne PRÁCE spomenul.
„Čo sa deje?“ spojil som s ním pohľad. Dnes vyzeral nadšene.
„Mám pre teba niekoho nového,“ usmial sa a položil predo mňa tenký fascikel.
„Uhm,“ pritiahol som si zložku a nahliadol dovnútra. Bez záujmu som si narýchlo prezrel fotku toho muža, a potom dal obal späť na stôl.
„Včera bol v bare. Nie je odtiaľto. Chcel by si oťukať berlínske buchty,“ vysvetľoval Bu, ako sa k nemu dostal, ale ja som si nebol istý, či som to chcel vedieť, alebo či som si s ním chcel vôbec niečo začať. Pomyslel som si, že som mal už dosť stálych klientov. „Hviezdička, pozri si ho ešte raz a LEPŠIE,“ vyzval ma Bu a prisunul ku mne fascikel. Prinútil som sa a znova si tú fotku pozrel. „V reále vyzerá ešte lepšie,“ namotával ma Bu a ja som si pomaly začínal uvedomovať, že to funguje. Skutočne vyzeral DOBRE. Určite vyzeral LEPŠIE než moji obvyklí zákazníci, a ani tí neboli škaredí. „Tak?“ spýtal sa Bu s dychtivou nedočkavosťou.
„Vyzerá na to… že by som mu MOŽNO niečo dovolil,“ odpovedal som zamyslene hľadiac na podmanivé, svetlohnedé oči, ktoré sa na mňa z fotky dívali. Tak trochu som z toho pohľadu mal už teraz v rozkroku jemné mravenčenie. Niečím mi trochu pripomínal Toma. Pristihol som sa pri tom, že som začal premýšľať nad tým, že by ma možno vedel dobre ZAMESTNAŤ. To som ale zatiaľ nemohol povedať so stopercentnou istotou. Alebo aspoň do chvíle, kým ma ten chlap neošukal. „Prečo ho chceš dať práve mne? Myslím, že som momentálne JEDINÝ, kto má klienta každý deň. Prečo ho neposunieš nejakej kočke, keď si povedal, že si chce „oťukať berlínske BUCHTY“? Som JA nejaká BUCHTA?“ skúmavo som sa pritom na Bua zahľadel. Nešlo mi to do hlavy.
„Okay, len sa nehnevaj, hviezdička,“ povzdychol si Bu. „Včera si ťa všimol pri bare a povedal, že chce TEBA,“ usmial sa Bu spokojne a ja som mal hneď pocit, že sa mi snaží niečo zatajiť. Nevedel som, či je to jeho tajomstvo zlé, alebo dobré. Preto som sa hlboko zamyslel.
„Vie vôbec, že NIE som ženská?“ spýtal som sa ho podozrievavo po chvíli a jemne nadvihol obočie.
„Povedal, že rád skúsi niečo NOVÉ,“ odpovedal mi na to Bu.
„Uf, takže on ešte NIKDY nemrdal s…“ a náhle ma polialo teplo.
„Je v tom ešte tak trochu PANIC. Budeš ho to musieť naučiť,“ uškrnul sa na mňa. Do tváre sa mi okamžite nahrnula krv. Ešte nikdy som nemal zákazníka, ktorý by to predtým aspoň RAZ neskúsil s mužom. Tak trochu som začínal mať obavy z toho, že by to pre môj zadok mohlo skončiť bolestivo. „Tak berieš?“ vyrušil ma zo zamyslenia Bu znova.
„Má nejaké ŠPECIÁLNE požiadavky?“ zahryzol som si do pery a silno váhal, čo mu odpovedať. Našťastie to Bu vyriešil za mňa.
„Pokojne si to zober domov a celé poriadne prelistuj,“ odporučil mi Bu a ja som kývol. „Keď sa AKOKOĽVEK rozhodneš, brnkni,“ usmial sa a ja som si dal fascikel do kabelky.
„Dobre, budem rozmýšľať,“ vstal som, aby som mu tak naznačil svoj odchod.
„Oh, a nezabudni, že zajtra máš večeru s Reinhardom,“ pripomenul mi Bu a ja som sa pri spomienke na starého pána jemne usmial. Bu sa zasmial hneď, ako si to všimol. „Vidíš, aj toho som ti dohodil podobným spôsobom. Tak to DOBRE zváž,“ pripomenul mi a ja som mu už len kývol na pozdrav. Pred dverami som pozdravil Schnauzeho a šiel k sebe do bytu. Tam som sa ale nezdržal dlho. Hneď som vzal Pumbiho na večerné venčenie. Prechádzali sme sa a v tom mi vo vrecku zazvonil mobil. Usmial som sa, keď som si na displayi všimol meno TOMI a pri ňom srdiečko.
„Ahoj, láska,“ pozdravil som ho hneď mäkko a dal do toho oslovenia všetky svoje city k nemu.
„Ahoj, miláčik. Čo robíš?“ vypytoval sa Tom hneď so záujmom.
„Som práve vonku s Pumbim a ty?“ nedokázal som potlačiť úsmev.
„Vážne?“ ozval sa Tom podozrievavo, a tak som mu rýchlo poslal fotku, aby mi uveril. „Oh, vyzerá fakt dobre,“ odpovedal, keď si ju prezrel. „Sorry, že tak vyvádzam,“ dodal trochu zahanbene.
„To nič. Viem, že sa o mňa len bojíš. A naviac milujem, keď žiarliš,“ odpovedal som mu na to úprimne a Tom sa na druhej strane zachechtal.
„Máš už nejaké plány na Vianoce?“ vyzvedal.
„Nič. Budem proste doma s Pumbim,“ povzdychol som si a po dlhom čase si znova spomenul na matku. Do mysle sa mi vkradla otázka, čo asi teraz robila, kde bola, a hlavne ako sa mala. Už som s ňou takmer rok ani netelefonoval.
„Ty Bill, myslím… že by si ju mal navštíviť. Veď vieš,“ zakoktal sa Tom trochu. Vedel, že pre mňa nebolo jednoduché baviť sa o rodine. Obzvlášť o TOMTO čase, okolo Vianoc. Už minulý rok sa ma snažil presvedčiť, aby som mamu navštívil, ale namiesto toho som sa premohol a aspoň jej zavolal. Stále som sa na ňu hneval za to, že Frederikovi tak slepo verila, a že v dôsledku toho sa zo mňa stalo… to, čo som bol.
„Neviem, či je to… dobrý nápad,“ a už som začínal opäť váhať, pretože aj keď som sa na to snažil nemyslieť, matka mi stále chýbala. Možno bola voči niektorým veciam slepá, ale keď som si spomínal na časy pred Frederikom, vždy sa ma vo všetkom snažila podporovať.
„No, tak trochu som nad tým uvažoval. A… viem, že je ti za ňou smutno, že by si ju chcel vidieť. Uhm, možno… Keď už sme spolu tak… by som tam šiel s tebou?“ navrhol Tom, keď sa mu nakoniec podarilo vymotať z vlastných slov.
„Šíš, Tomi, to by si pre mňa urobil?“ zašepkal som dojatím a v očiach pocítil slzy nečakanej radosti. Tom mi pripadal taký roztomilý, a aj keď tu práve nebol so mnou, srdce sa mi z jeho slov šťastne zachvelo v hrudi.
„Jasné,“ potvrdil svoj návrh znova a dodal: „Dvadsiateho prvého mám ešte poslednú skúšku a hneď potom idem späť, takže sa večer určite uvidíme. No a… ak CHCEŠ, tak potom môžeme ísť spolu navštíviť tvoju rodinu,“ vysvetlil mi svoj plán.
„To je DO – KO – NA – LÉ!“ vykríkol som nadšene a poskočil si. Kútikom oka som postrehol ako sa pri mojom výkriku Pumba jemne strhol. Rýchlo som ho na znak ospravedlnenia pohladkal.
„Supi, tak sme dohodnutí?“ ozval sa Tomov rovnako nadšený hlas zo slúchadla.
„Už sa neviem dočkať, kedy budeš konečne so mnou,“ zašepkal som a srdce mi prudko bilo už len pri pomyslení na to, že už len pár dní a KONEČNE budeme znova spolu.
„Veď aj ja sa na teba teším,“ ubezpečil ma a poslal mi cez telefón hlasný bozk.
„Hm, nerob mi to,“ odpovedal som mu na to hravo.
„Máš snáď chute?“ opýtal sa Tom neutrálne, ale ja som si hneď vedel predstaviť jeho uličnícky úškrn.
„Ty snáď nemáš?“ zašepkal som do telefónu zvodne a počul som, ako Tom nahlas prehltol.
„Myslím, že… si idem dať sprchu,“ odpovedal až po chvíli a ja som sa zachichotal. „No, myslím to vážne. FAKT potrebujem sprchu. Práve som sa vrátil z posilky a smrdím ako prasa,“ začal sa vyhovárať.
„Uhm, tak z posilky?“ pokračoval som v hre. „A nebolí ťa niečo? Oh, tak rád by som ti spravil masáž,“ chvíľku som mu popisoval, ako a čo by som robil. Pri pomyslení na to, že by som sa dotýkal jeho krásne vyrysovaného tela, som v sebe neudržal ston.
„Teraz momentálne by sa mi zišla masáž, ale niečoho INÉHO,“ odpovedal Tom zrazu rovnako zastretým hlasom a ja som ticho zakňučal, keď mi jeho hlas do rozkroku okamžite vyslal signál. „Asi by sa zišla aj tebe,“ odpovedal Tom zrazu zadýchane.
„Oh, Tomi, ty… ty si ho…“ zakoktal som sa, keď som pochopil, že sa práve začal dotýkať samého seba. Tom mi na to odpovedal len tiahlym zamrnčaním. „Uhm, asi to teraz budem musieť ukončiť. Som na ulici a… Šíš, Tomi, už mi stojí,“ poslednú vetu som len zašepkal, pretože práve okolo prechádzala babička s vozíkom na kolieskach. A nehľadela na mňa príliš prívetivo. Začervenal som sa a rýchlo sklopil pohľad, keď mi zrazu docvaklo, že možno počula viac, než by som chcel.
„Uhm, tak sa skoro uvidíme,“ zašepkal Tom.
„Milujem ťa,“ odpovedal som a zúfalo sa pritom triasol. Ani som nevedel, či to bolo zo vzrušenia, alebo z toho, že som sa s ním už musel znova lúčiť. Nakoniec som došiel k záveru, že mi do schémy zapadali oba dôvody.
„Aj ja teba, Billy. Čoskoro sa vidíme,“ rozlúčil sa so mnou Tom, poslali sme si rýchle pusinky, a potom zložil. Cítil som sa strašne frustrovane, a ten dole sa stále odmietal upokojiť. Pumba mal ešte stále dosť energie a ja som mal pocit, akoby každý na ulici vedel, že mám pod dlhým kabátom erekciu. Bolo to smiešne, pretože to URČITE nebolo vidieť, ale aj tak.
„Ideme domov, Pumbi?“ pozrel som sa na svojho spoločníka a on nahodil smutný výraz. „Nie?“ povzdychol som si. Nemohol som ho sklamať, keď na mňa upieral tie svoje psie oči. „No dobre, ale už LEN chvíľu. Tatko si potrebuje… veď vieš,“ hovoril som mu a Pumba zrazu začal pobehovať, ťahať a dokonca aj oňuchávať intenzívnejšie. Akoby mi dokonale rozumel.
Keď sme sa z prechádzky vrátili, dal som si dlhú, uvoľňujúcu sprchu, odlíčil sa, navliekol do teplého pyžama a uvelebil s pohárom vína na gauči pri telke. Chvíľu som sledoval svoj obľúbený seriál na RTL a Pumba začal dobiedzať, aby som sa mu venoval. Hádzal som mu loptičku a on ju naháňal. Stále mi ju nosil späť. Práve sa v telke dialo niečo, čo ma zaujímalo, a tak som loptu hodil len tak na slepo. Počul som, ako Pumbi prešmykoval labkami a niečo v chodbe zrazu hlasno žuchlo. Povzdychol som si a šiel sa pozrieť, čo to bolo. Obsah mojej kabelky ležal rozsypaný po celej dlážke. Rýchlo som sa to všetko snažil nahádzať späť, pretože by to bol Pumba schopný rozhrýzť, a narazil pritom na zložku, ktorú mi dnes dal Bu. Vzal som si ju k sebe, kabelku dal na miesto a vrátil sa na gauč. Položil som papiere a díval sa na obrazovku, lenže som si uvedomil, že mi pohľad neustále preskakoval z telky na fascikel a späť. Vedel som, že si seriál nevychutnám, kým sa do toho nepozriem, a tak som víno vymenil za papiere a s povzdychom zložku dnes už po tretíkrát otvoril. Vykukla na mňa fotografia toho muža. Mal pekné oči. Stále mi pripomínali tie Tomove. Možno preto sa mi aj zdal tak nejako sympatickejší než ostatní klienti. Mal peknú, mužnú tvár, upravené strnisko, husté, svetlé vlasy upravené do moderného účesu. Pod oblečením sa rysovala vyšportovaná postava. Asi to proste bol môj TYP. Pretočil som stránku, aby som si pozrel nejaké jeho osobné údaje. Udané bolo krstné meno, výška, váha, jeho vek. Volal sa Raymond a nebol medzi nami veľký vekový rozdiel. To som bral ako rozhodné plus.
Ako ďalšie sa spomínali koníčky, napríklad posilňovanie, čo síce už na prvý pohľad nebola moja parketa, ale uvedomil som si, že by som mohol využiť to, čo mi spomínal Tom. Pri spomienke na Toma som do seba radšej hodil zbytok vína a rýchlo položil pohár späť na stôl. Chvíľu som sa znova smutne díval na obrazovku a premýšľal o tom, ako VEĽMI by mi za to nadával, keby zistil, že som chcel rozhovory s ním tak… zneužiť. Dosť to v tej chvíli zabolelo a sľúbil som si, že sa s tým chlapom o ničom takom baviť nebudem. Proste ma omrdá, a tým to padne, pomyslenie nato ma trocha upokojilo, a tak som sa vrátil späť k zložke. Narýchlo som si pohľadom prešiel ďalšie Raymondove záujmy. Môj pohľad sa zastavil až na tretej strane, kde popisoval, čo mal rád, keď TO s niekým robil. Očividne NEBOL zaťažený na Blümchensex* a mne to VÔBEC nevadilo. Popravde, nikdy som TO so zákazníkmi týmto spôsobom nemusel. Mal som rád, keď som si odviedol svoju prácu dobre, ale TOTO som neznášal. Vzrušenie som nikdy nemusel predstierať, lebo moji starí klienti už dobre vedeli ako na mňa, ale Blümchensex*, v ktorom nebol Tomi, bol pre mňa ako za trest. VŠETKO som musel len PREDSTIERAŤ a NIČ si pritom neužil. Niečo ma náhle prinútilo k tomu, aby som sa nad tým mužom trocha zamyslel. Bol aj ON jedným z tých zúfalých ľudí, ktorí potrebovali vo vzťahu len trocha porozumenia, a preto si ma chcel objednať? Rozhodne nevyzeral na to, že by potreboval moje služby na to, aby si „oťukal berlínske buchty“. Bol atraktívny a podľa toho, aké mal koníčky, čo mál rád v posteli, nemohol mať žiaden problém s tým, aby si našiel vážnu známosť. Bolo to také divné, až som sa na tie papiere musel zamračiť.
Znova som pretočil stranu a zahľadel sa na nadpis POŽIADAVKY. To bola presne tá strana, ktorá ma zaujímala najviac. Od nej sa totižto odvíjalo moje KONEČNÉ rozhodnutie. Bu povedal, že NEBOL gay, a presne tak to aj bolo v papieroch. Telesné preferencie, až na niektoré detaily, ktoré majú pohlavia rozličné, sa celkom zhodovali so mnou. Čo sa týkalo preferencií intelektuálnych, nebolo tam toho veľa. Z toho som okamžite usúdil, že mu išlo len o sex, a tak som sa znova dlho zahľadel na fotku vpredu. Vedel som, že keby sa jednalo o niekoho staršieho a menej atraktívneho, odmietol by som ho bez rozmýšľania. Ale tie oči… Nevedel som, či to naozaj bolo len Tomom, alebo som tie oči už niekde videl. Hlboko som sa zamyslel nad tým, či som ho už niekde nestretol, ale momentálne som si nedokázal spomenúť. Niečo vo mne ma nútilo, aby som sa s ním stretol a preveril si to. Preto som teraz tak silno váhal. Zahryzol som si do pery a premýšľal, čo robiť. Vlastne som ani nevedel, či by som na to mal vôbec čas, keď teraz príde Tom. NECHCEL som s ním mať nič. Aspoň dovtedy, kým Tom znova neodíde. Potom by mi ho možno vedel aspoň trošičku vynahradiť. To by ale pre RAYMONDA znamenalo, že sa s ním stretnem najskôr až po Novom Roku.
„Hm, no tak uvidíme, či mu za to čakanie budem stáť,“ zamumlal som si nahlas, vzal do ruky mobil a vytočil Bua, aby som mu celú situáciu vysvetlil.
* * * * * *
Sedel som na gauči a pohľadom preskakoval z mobilu na dvere. Bol som taký nedočkavý, že sa dnes konečne vráti môj Tomi, že som to už nevydržal a musel sa pozerať z okna na ulicu, kedy konečne uvidím jeho čierny Cadillac. Bolo už skoro jedenásť a on sa stále neobjavoval. Začínal som sa oňho už báť, keď som zrazu uvidel presne to, na čo som tak zúfalo čakal.
„Je tu!“ skríkol som naradostene k Pumbovi, ktorý na mňa zvedavo hľadel, a ja som sa pristihol pri tom, ako som v ponožkách bežal po schodoch ku vchodu. Otvoril som zvnútra vchodové dvere a všimol si svojho priateľa s veľkou cestovnou taškou na ramene práve vo chvíli, keď sa chystal stlačiť zvonček. „Tomi,“ zašepkal som omámene pri pohľade naňho a rýchlo sa naňho hodil. Obtočil som sa mu nohami a rukami okolo tela a Tom sa pod mojou váhou trocha zapotácal, ale bez slova mi okamžite venoval vášnivý bozk. Cítil som, ako mi pritom rukami masíroval zadok a ja som mu samou radosťou stonal do úst ako blázon.
„Ahoj,“ zasmial sa Tom, keď som sa odtiahol, aby som polapil dych. Začervenal som sa, pretože som si uvedomil, že som ho vlastne ani nepozdravil.
„Uhm, ahoj, Tomi. Aká bola cesta?“ opýtal som sa ho rýchlo a Tom vošiel do budovy. Zabuchol za sebou nohou dvere a niesol ma hore do bytu.
„Dlhá a únavná, ale ako vidím, tá snaha sa mi dnes asi vyplatí,“ uškrnul sa na mňa samoľúbo. „Niekto je VEĽMI nedočkavý,“ zhodnotil môj duševný stav, keď si všimol, že dvere do môjho bytu sú otvorené dokorán.
„Samozrejme, že som,“ usmial som sa naňho žiarivo a cítil, ako mi pri pohľade naňho celým telom prúdila láska. Neodolal som a dal mu aspoň jednu sladkú pusinku. Tom sa usmial a dal mi pohľadom najavo, že je čas, aby som ho pustil. Ani trochu sa mi to nepáčilo, ale keď som pohľadom zavadil o popruh od cestovnej tašky na jeho ramene, premohol som sa.
„Uf,“ oprel sa Tom s povzdychom o komodu v chodbe a pustil tašku na zem. Vyzul sa a privítal sa s Pumbim, ktorého mini chvost poskakoval v rovnako šialenom tempe ako moje srdce.
„Pripravil som ti aj večeru,“ oznámil som Tomovi, aby mi znova venoval trocha pozornosti.
„A čo také?“ opýtal sa hneď so záujmom a ja som sa víťazne usmial, keď sa ku mne znova pritisol a pevne ma pritom objal.
„Tvoje obľúbené špagety bolognese,“ zašepkal som.
„Vieš, prečo sú OBĽÚBENÉ?“ usmial sa na mňa zvodcovsky a ja som len pokrútil hlavou, že neviem. Nechcel som veľmi hovoriť, pretože ma jeho pohľad až príliš rozpaľoval, a mal som so sebou čo robiť, aby som naňho znova neskočil. „Lebo keď ich ješ, krásne špúliš pery,“ zašepkal mi Tom zrazu do ucha a venoval mi naň horúci bozk, ktorý ma v okamihu zasiahol ako blesk.
„Ah, Tomi,“ zastonal som nahlas, pretože som sa už pomaly prestával ovládať. „P – poď sa najesť. Musíš byť hladný,“ zašepkal som, keď sa mi myseľ znova na okamih rozjasnila.
„Najprv si dám hlavný chod,“ odpovedal mi ticho, a potom si ma nečakane prehodil cez rameno.
„TOM!“ zakričal som naňho nahnevane a dal mu po zadku. Keď som však videl, že okamžite smeroval do spálne, nedokázal som potlačiť smiech. „Ty môj zvrhlík,“ zastonal som zrazu omámene, keď ma položil na posteľ a hneď nežne pobozkal.
Okamžite mi začal rozopínať nohavice a ja som si pomyslel, že tie dve hodiny, čo som sa pokúšal o dokonalý výzor, sú už dávno zmarené, ale rozhodne som sa nemal v pláne sťažovať, keď sme už spolu ležali nahí v perinách. Tomove prsty sa ma po celom tele dotýkali len zľahka. Slastne som mu pritom stonal do úst a on mne, keď som mu obtočil nohy okolo bokov a zľahka sa trel vzrušením o to jeho. Za normálnych okolností by som už od vzrušenia šalel, ale chcel som si svojho Tomiho vychutnať pekne pomaly. Zdalo sa, že aj on to dnes cítil rovnako, a tak naša predohra trvala VEĽMI dlho. Mohol by som odprisahať na ČOKOĽVEK, že túto noc jeho pery nevynechali ani kúsok mojej pokožky, a že som z toho mal takú radosť ako ešte nikdy. Už sa mi s Tomim stalo, že som sa občas zachvel, ale dnes ma nútil chvieť sa celý čas s ním. Keď ma konečne vyplnil a pomaly sa vo mne hýbal, myslel som, že mi srdce láskou k nemu doslova exploduje. Cítil som, ako sa s každým pohybom proti nemu v tvári červenám viac a viac. Vedel som, že to nebolo normálne, ale bolo to také INTÍMNE a NEŽNÉ, že som to nedokázal a vlastne ani nechcel zastaviť. Dokonca som ani nechcel, aby sa urobil. Chcel som ho v sebe takto cítiť až do smrti, a hneď na to mi napadlo, že to bola vážne úchylná myšlienka, ale aj tak som to CHCEL. Hýbali sme sa oproti sebe pomaly, ale bolo to hlboké . Cítil som V SEBE jemný náznak JEHO dotyku TAM. Bralo mi to vzduch z pľúc a moje telo sa začalo sťahovať v kŕčoch s tým, ako sa blížil môj orgazmus. Bolo to pre mňa frustrujúce, lebo som ešte nechcel, ale cítil som, že ani Tom to už nevydrží dlho, a tak som sa k nemu ešte viac pritisol. Jeho špička sa o môj bod otrela drsnejšie a ja som tiahlo zastonal, keď som sa konečne urobil spolu s ním.
Slastné brnenie mi prechádzalo celým telom, moja myseľ ostávala omámená a telo ochabnuté slabosťou z doznievajúceho uvoľnenia. Cítil som jeho dych na hrudi, teplo jeho tela všade a cítil sa presne ako vtedy, keď som bol nadrogovaný. Doslova som lietal a pred očami sa mi zahmlievalo. Ešte stále som ho cítil v sebe a podvedome sa stiahol. Privrel som viečka.
„Nechceš ho UŽ pustiť?“ zachichotal sa Tom ticho.
„Nie,“ odpovedal som a s blaženým úsmevom som zachytil jeho sladký pohľad. Vyzeral tak krásne, že som ho musel hneď pohladkať po cornrows.
„Ale mal by si. Chcem sa ešte pomaznať,“ zašepkal a vtisol mi bozk na miesto, kde mi bilo srdce.
„Tak dobre,“ nechal som sa presvedčiť a nechal ho zo seba vyjsť. Tom okamžite splnil, čo plánoval, a ja som sa k nemu zboku pritisol. Spojil som naše pery a nežne ho pritom hladkal rovnako ako on mňa až do chvíle, kým sa mi o mojej láske nezačalo snívať.
* Blümchensex – nežný sex
autor: MoreInsidiousKindOfStories
Mám velkou radost, že příběh pokračuje

Kluci jsou zase spolu, ale tahle idylka asi nebude mít dlouhého trvání…
Název povídky mluví sám za sebe. Bill nevypadá, že by měl v plánu v dohledné době změnit profesi, dokonce to vypadá, že nemá v plánu ji měnit vůbec a na obzoru je nový klient, ze kterého je nějak moc hotový. Obavám se, že jenom u sexu to neskončí. Aby nakonec Tomi ještě neměl konkurenci. Pokud Billa dřív nenakope do zadele…
A taky jsem zvědavá, jestli Billova máma pořád žije s Frederickem a jak se ten prasák bude tvářit, až si to Bill na Vánoce nakráčí domů se svým přítelem
Díky, moc se těším na pokračování
Na jednu stranu mám radost, že povídka pokračuje, ale na druhou stranu už teď vím, že každý díl budu číst se strachem. Vůbec se mi nelíbí Billovo chování a už teď je mi jasné, že v následuhících dílech mě zklame ještě víc…
Mám taký ten pocit jako holky ale jsem ráda že povídka pokračuje.
Musím souhlasit s výše napsaným, povídka to bude parádní, ale nebude to jednoduché…