Stretli sme sa na Vianoce 34.

Ahoj všetci. Viem, je to už nejaký ten piatok, čo sa na stránkach objavovala táto poviedka. Vtedy som napísala ešte dve časti, no vedela som, že nemá zmysel ich vydávať, ak po nich nebude nasledovať pokračovanie. A tak som počkala. Teraz už mám napísaných častí… no, asi sedem. A je to na dobrej ceste k vytúženému koncu. Verila som, že to dáme do Vianoc, ale to sa zrejme nepodarí. Moja korektorka nestíha… a ja popravde tiež nie. Tak snáď stihneme do Valentína, :-p Zatiaľ Vám posielam prvé tri opravené kapitolky. Vy si užite čítanie a ja idem vyzistiť, ako to vyzerá s opravou ďalších častí. Pa!

Od toho dňa išlo všetko ako z rýchlika. Bill trávil stále viac a viac času u Toma. Už prvý týždeň mu Tom uvoľnil veľkú časť vstavanej skrine, keď svoje sezónne oblečenie a ďalšie menej používané predmety uložil na vrchné police. Rovnako tak zreorganizoval kúpeľňu. Ako donedávna nadával na to, že je tam príliš veľa nábytku, teraz bol za to rád. Mal kam poschovávať všetky pracie a čistiace prostriedky a ešte stále bolo dosť miesta pre Billove skrášľovadlá. Dokonca mu kúpil aj dve úplne nové sady mäkkučkých uterákov. Jeho Bill sa predsa nebude utierať do tých starých, ktoré on používal už od detstva. Jemu to stačí, Billovi nie. A samozrejme konečne spojazdnil svetlo nad umývadlom, ktoré mu prestalo fungovať už pár týždňov pred Vianocami. Jemu pri holení stačilo hlavné svetlo, ale Billy potrebuje niečo poriadne! Aby sa uňho jeho láska cítila čo najlepšie. A ona sa cítila. Navláčila si k nemu hromadu oblečenia a kníh, šminky, šperky, notebook, a dokonca zaplnil aj jeho špajzu, keď si nakúpil hromadu svojho obľúbeného jedla a pochutín. Toma najskôr tá hromada vecí vystrašila, no keď Bill raz priniesol gumové medvedíky, inokedy pustil z notebooku perfektný film či sa nahodil do nejakého sexi oblečku, bol rád za každú drobnosť. A Bill bol našťastie poriadkumilovný. A vedel variť! Väčšina jeho jedál síce pozostávala z cestovín a zeleniny, ale vedel to pripraviť dostatočne chutne, aby mu to až tak veľmi neprekážalo. A kus mäsa si mohol dopriať aj v práci na obed.

Spočiatku Bill chodieval domov aspoň cez deň. Ráno sa zobudil v Tomovom náručí, no po jeho odchode do práce sa tam cítil sám. A tak šiel domov a učil sa tam, alebo šiel do školy či do práce. Avšak nie vždy sa mu chcelo vstávať tak skoro, a tak si postupne priniesol aj učebnice a knihy a do školy chodieval priamo od Toma. A ísť domov len na nejakú tú hodinku alebo menej sa mu samozrejme tiež nechcelo, a tak sa jedného krásneho dňa pristihol, že si to mieri rovno k Tomovi aj s nákupom. A bol to skvelý pocit. Prišiel tam, prezliekol sa do pohodlnejšieho oblečenia, a než Tomovi skončila pracovná doba, stihol si pripraviť ingrediencie na večeru. Plánoval pripraviť len hrianky s domácou nátierkou, nič zložité, no cítil sa pri tom ako šťastná manželka, ktorá chystá večeru pre svojho drahého. Musel sa uškrnúť nad tou predstavou, no zároveň ho to naplnilo zvláštnym pokojom. Pretože tak to bolo správne.

Tak sa stalo, že si Bill chodil domov len občas pre niečo, čo si ešte nestihol priniesť do Tomovho bytu. A samozrejme minimálne raz týždenne aj preto, aby vyvetral a popolieval kvety. Teplotu v byte stiahol na nižšiu, a nakoniec si spomenul, že by mal zrejme aj skontrolovať chladničku. No jasné, skutočne sa tam nachádzalo pár vecí, ktoré bolo potrebné vyhodiť. Dlho sa však v byte nezdržal, pretože mal dohodnuté rande s Géčkami. A samozrejme s Tomom, Samim a Andym. Stala sa z nich skvelá partia, ktorá väčšinu spoločného času trávila spoločne. Bill sa nikdy necítil šťastnejší a spokojnejší. Dokonca aj jeho vzťah s matkou sa zlepšil. Vídali sa málo, skôr si telefonovali a on jej nikdy nepriznal, že trávi čas u Toma a s Tomom, ale ona sa ani nepýtala. Asi skutočne zabudla. A jemu to tak aj vyhovovalo. Kedysi by sa jej s ním rád pochválil a porozprával jej o všetkom krásnom, čo spolu zažili, no po poslednej skúsenosti už túto potrebu nemal. Ale mal Samiho a jemu mohol porozprávať o všetkom. No a keďže už prepustili babku z nemocnice, presvedčil mamu, aby sa už oňho prestala toľko starať. Aby mu nenosila hotové jedlo a nerobila nákup, že on je už predsa veľký a vie sa o seba postarať aj sám. Spočiatku samozrejme namietala, tak sa vyhovoril na to, že si chce varievať sám podľa toho, na čo má práve chuť. A keď jej pripomenul, že ona má dosť práce s babkou, dedom a dvojčatami, napokon súhlasila. Na čo však Bill akosi pozabudol bolo, že mama je vždy predsa len mama…

Krátko na to Tom začal chodiť na rehabilitácie. Bill ho na ne objednal už dávnejšie, no dostal termín až niekedy na polovicu mája. Veril, že dovtedy Toma nejako spracuje. Keď mu potom zrazu zavolali, že sa uvoľnil termín, nemal veľa času, a tak to vyriešil jednoducho – postavil Toma pred hotovú vec. Na pomoc si prizval aj všetkých priateľov. Gustav sa rozhodol, že mu tú rehabilitáciu aj zaplatí, s čím Tom, samozrejme, nesúhlasil. Gustav ho ale uistil, že ak by bolo treba, nesmie sa ostýchať prísť si aspoň požičať. Odôvodnil to tým, že ak sa mu do prstov vráti cit, mohol by sa pridať do ich kapely. Vypočul si niekoľko Tomových nahrávok a hoci nebol odborník, bol jeho hrou nadšený. Už vzdal svoj dávny sen založiť s priateľmi kapelu, no mladíkov talent a niekdajšie nadšenie, ktoré bolo počuť na nahrávkach, v ňom opäť prebudili dávnu túžbu koncertovať.

A Sami sa rovno ponúkol, že pôjde s ním a niečo sa naučí. Aj tentokrát sa do toho zastaral Gustav, keď schladil jeho nadšenie presvedčivým tvrdením, že ho k tomu nepustia.

„Pracuješ ako rehabilitačný pracovník v nemocnici a oni sú drahá rehabilitačná klinika so špičkovými modernými metódami. Ten ich hlavný lekár dokonca sám vymyslel a vytvoril niektoré metódy a určite sa s nimi nebude chcieť len tak podeliť. Ale majú certifikované kurzy. Ak to bude potrebné, môžem ti jeden zaplatiť. Bolo by to pre Toma výhodné, nakoľko by nemusel tak ďaleko cestovať a bol by si mu kedykoľvek k dispozícii,“ vysvetlil mu svojej tvrdenie, na čo sa Sami zamyslel. Dostať certifikát a získať skúsenosti od takého majstra bolo niečo ako sen. Ale prečo by mu to mal platiť Gus? To pochopil rýchlo. Keď mu blonďavý mladík povedal cenu kurzu, padol na zadok. A to doslova. Ešte šťastie, že bol za ním gauč.

O pár dní neskôr sa už všetci traja – Bill, Tom aj Sami – usádzali na stoličkách v príjmovej ambulancii. Ukázalo sa, že Gus mal pravdu – Samimu nechceli dovoliť, aby sa zúčastňoval Tomovej liečby, pokiaľ nebude mať zaplatený kurz. Ale keď priamo na mieste podpísal prihlášku a zaplatil zálohu (všetky jeho úspory), dovolili mu zúčastniť sa aspoň vstupných vyšetrení. Tom bol z toho všetkého strašne nervózny a najradšej by ušiel – teda keby ho po väčšinu času Bill nedržal za ruku. Najviac zo všetkého sa bál výsledkov – toho, že zistia, že mu nemôžu nijako pomôcť. Že jeho stav je už trvalý. Sami nad ním tak trochu krútil hlavou, pretože podľa neho je to vždy lepšie, ako nič nevedieť. Veď doteraz mal síce nádej, že sa to raz zlepší, ale pokiaľ s tým nič nerobil, tak to bolo vlastne jedno. Plus čím viac to odkladal, tým menšia bola podľa neho šanca na zlepšenie. Na konci dlhého a náročného dňa, počas ktorého sa Tom zúčastnil mnohých vyšetrení, a niekoľko hodín strávili aj v meste čakaním na výsledky, sa konečne dozvedeli verdikt. Tom mal nádej. Chcelo to veľa trpezlivosti a práce, ale na konci mal mať v rukách rovnaký cit ako pred nehodou.

Tomove skvelé výsledky nakoniec oslávili len spoločnou večerou a pár pohárikmi tvrdého, nakoľko bol pondelok a všetci mali ďalší deň povinnosti. Krátko na to však bol Valentín. Pre Toma a Billa prvý, ktorý plánovali oslavovať. Tomovi sa – vďaka Gustavovi – podarilo rezervovať miesto v najznámejšom gayklube v meste. Vlastne sa tam nakoniec stretli všetci pri jednom stole, stredom decentne rozdelenom akousi zástenou z bambusu šťastia. Pri stole pre šiestich Andy so Samim sedeli na jednej strane a ostatné dva páry na rohoch. Billovi to tak vyhovovalo, pretože takto bol pri Tomovi presne tak, ako to mal rád – mohol sa naňho pozerať, usmievať, bozkávať ho… Popravde bol na začiatku prekvapený, že ho Tom pozval priamo sem a nie len do nejakej obyčajnej reštaurácie, no keď po večeri začala hrať hudba a na parkete sa začalo tancovať, pochopil.

Z reproduktorov hrala jedna romantická skladba za druhou, na stoloch horeli sviečky a celkovo klub pôsobil ohromne romanticky. Na parkete tancovali páry rôzneho zloženia a všetci pôsobili šťastne a zamilovane. Keď sa Bill pozrel na svojich priateľov, videl, že aj oni vyzerajú presne tak isto a bol presvedčený, že tak pôsobí aj on. Stočil pohľad k Tomovi a zahľadel sa mu do očí, žiariacich láskou.

„Zatancuješ si so mnou?“ spýtal sa Tom, práve keď začali hrať Billov momentálne najobľúbenejší slaďák. Bill sa šťastne usmial, rýchlo pokýval hlavou na súhlas a už ťahal Toma na parket. O chvíľu sa tam stretli všetci šiesti, hoci Andy spočiatku nevyzeral nadšene. Ale aj on sa napokon zmieril s tým, že musí tancovať, a dokonca si to začal aj užívať. A keď sa potom vrátili domov, Tom a Bill si dopriali snáď to najnežnejšie milovanie doteraz.

Dvojmesačné výročie bolo len o desať dní neskôr a Bill bol presvedčený, že Valentína sa Tomovi prekonať nepodarí. Ale mýlil sa. Tom mu daroval víkendový pobyt spojený s dokonalým relaxom – vírivka, masáže, jazda na koni… Bill bol nadšený, hoci si uvedomoval, že to asi nebola lacná záležitosť, a preto bol zvedavý, ako si to Tom mohol dovoliť. Vedel, že všetky svoje úspory minul na svoju rehabilitáciu a že si musel dokonca aj požičať. Tom ho však ubezpečil, že ďalšie ich výročia už rozhodne neplánuje oslavovať takto veľkolepo, ale ponúkol mu to kolega z práce, ktorý to plánoval ako prekvapenie na Valentína… až kým týždeň pred Valentínom nezistil, že ho priateľka podvádza. Pobyt by prepadol a to Tom nemohol pripustiť. Nie, keď videl všetky tie fotky na internete. A tak Bill napokon súhlasil. V piatok po návrate z práce si rýchlo zbalil pár kusov oblečenia, netrpezlivo vyčkávajúc na Toma nakoniec zbalil aj jeho, a len čo sa Tom objavil vo svojom byte, vyrazili.

Ten víkend bol úžasný. Hneď po príchode si dali vynikajúcu večeru a potom si posedeli v zimnej záhrade s nádherným výhľadom. Neskôr vírivka, milovanie… A sobota bola ešte lepšia. Po raňajkách ich čakala jazda na koňoch a potom celotelová masáž a nejaké zábaly. Po skvelom obede si dopriali krátky oddych (a samozrejme trochu tej posteľovej romantiky) a neskôr adrenalínová jazda na snežných skútroch. Zohriali sa opäť vo vírivke a doprali si aj trochu vodných športov v neďalekom aquaparku. Tu aj Bill siahol na svoje železné rezervy a zaplatil obom jazdu na surfe a vo veternom tuneli. Večer sa do hotela vracali totálne vyšťavení, ale šťastní. Večeru skoro nevládali zjesť a po návrate do izby sa len zvalili na posteľ a v objatí zaspali.

V nedeľu sa rozhodli oddychovať, a tak si dopriali len saunu, vírivku a hotelový bazén, než sa po obede museli vysťahovať. Bill by tam najradšej ostal navždy, no napriek tomu mal pocit, akoby tam boli omnoho dlhšie než len víkend. Cítil sa oddýchnutý a plný energie, čo bol paradox, pretože sa cítil unavený a krátko po výjazde zaspal na sedadle spolujazdca. Tom sa pri pohľade na nevinnú tvár svojho milého len nežne pousmial a stíšil rádio.

Bill prespal takmer celú cestu domov, zobudil sa až na okraji Magdeburgu, keď Tom zastavil na pumpe, aby dotankoval. Tom mu venoval rýchly bozk, a keď sa opäť vydali na cestu, požiadal ho, aby zašiel aj k nemu domov. Potreboval poliať kvety.

„A potom, keď prídeme domov, vynahradím ti, že som celú cestu prespal,“ sľúbil Tomovi, na čo sa mladík len zasmial.

„Nemusíš mi nič vynahradzovať. Ale ak máš dosť energie, mohol by si pripraviť niečo na večeru,“ podpichol ho, na čo ho Bill udrel do ramena. Auto zastavilo pred vysokou budovou a obaja vystúpili von.

„Ideš so mnou?“

„Ak chceš? Môžeme rýchlo vyvetrať a utrieť prach, pre prípad, že by sa stavila tvoja mama,“ navrhol Tom, na čo sa Bill nespokojne striasol.

„Nestraš. Keby zistila, že už pár týždňov bývam u teba, zrejme by ma zabila. Alebo by mi dala domáce väzenie,“ zasmial sa, nastupujúc do výťahu. Cestu nahor strávili bozkávaním a Bill vážne uvažoval o tom, že by Toma stiahol do svojej postele, ale potom sa rozhodol, že si to radšej nechá na doma. Zvláštne. Býval u Toma len pár dní a už to tam považuje za svoj domov.

„Som hladný,“ priznal pri bozkávaní Tom, zatiaľ čo Bill sa snažil odomknúť dvere.

„A myslíš skutočný hlad? Lebo jedlo tu nemáme žiadne a to druhé…“ doberal si ho so smiechom Bill, mieriac do kuchyne. Tom bol v jeho tesnom závese, a tak keď Bill zrazu prudko zabrzdil, vrazil doňho a takmer ich oboch zhodil na zem.

„M… mm… mami?“

autor: Jasalia