Goodbye my lover

Búrka za oknami naberala na sile. Svetlo bleskov sa vlezlo snažilo ožiariť celu ponorenú do tmy, no nebolo mu to dovolené. Tvár zlomenej duše zostala naďalej zahalená v temnote. Jej slzy zostávali tajomstvom. Kvapky karmínovo červenej krvi sa odmietali ukázať na svetle. Naďalej stekali po dlani a dopadali na špinavú podlahu. Kvapky bubnujúce o okenicu prinášali aspoň malý pokoj do toho neznesiteľného ticha. Kdesi v diaľke začul smiech. Tak krásny smiech. Možno cinkanie rolničiek. Jeho popraskane pery pokryl malý úsmev pri spomienke na čokoládové oči majiteľa tak krásneho smiechu. Zdvihol krvavú dlaň a dotkol sa svojich pier. Zatúžil po jeho sladkých bozkoch. Zatúžil po jeho vanilkovej vôni.

Hudba linúca sa jeho hlavou mu prinášala isté upokojenie. Dovoľovala mu myslieť na to pekné. Horúce bozky, opatrné dotyky, prvé milovanie. Na sladkú trojitú hviezdu a piercing v bradavke.
Na tajné schôdzky v šatni, či riskovanie v tourbuse. Neopatrné pohľady na koncertoch, či riskantné dotyky pred tisíckami fans. Dokonale tvarovaný zadoček jeho vlastného brata. Mohlo to snáď byť hriešnejšie a zakázanejšie?

Oh, samozrejme, že mohlo. Stačila jedna noc, jedno nesprávne miesto, jedna nesprávna osoba a trochu pervitínu im ukázalo skutočnú slasť pri sexe. Čo na tom, že ich videlo priveľa ľudí. Čo na tom, že je to tak zasrane zakázané? V tom okamihu nebolo nič dôležitejšie ako horúce telo toho druhého. Ani hudba nedokázala prehlušiť slastné vzdychy. Bol to práve ten moment, keď všetko ostatné stratilo zmysel. Žiadne koncerty, žiadne faninky, dokonca ani kapela nebola dôležitá. Čo na tom, že ich nenávideli? Mali predsa seba. Seba a sladký opar drogového sexu. Ráno, večer, pondelok či piatok. Čas nebol dôležitý, kým boli spolu. Oni dvaja a striekačka.

Ten deň si pamätal len matne. Začal tichými vzdychmi a heroínom. Netrvalo to dlho, kým sa im pred očami objavila hlaveň zbrane. Vraj dlhy sa platiť musia. Nerozumeli. Akoby snáď peniaze boli niečo dôležité, keď je váš život plný slasti. Bol drzý. Vždy taký bol. Odmietal strácať čas s tým chlapom. Odmietal riešiť nejaké sprosté peniaze. Droga v jeho krvi mu nedovolila myslieť, keď to sladké čiernovlasé stvorenie stálo po jeho boku. Zvuk vychádzajúci zo zbrane nedokázal identifikovať, kým na jeho tvár nedopadli kvapky krvi.

Nebola jeho. Nič ho predsa nebolelo.

Otočil hlavu, keď na ramene zacítil naliehavý dotyk a zadíval sa do očí brata. Kričala z nich bolesť a zúfalstvo. Krv farbila jeho snehobiele tričko do ružova. Dopadol na kolená k jeho telu a zúfalo sa snažil zastaviť krvácanie. Nešlo to. Zvyšok bol ako v hmle. Čiernovláskove prázdne oči. Policajné sirény a ruky, ktoré ho odťahovali od bezvládneho bratovho tela.

Nevnímal súd ani nič okolo. Ani to, že ho obvinili z vraždy vlastného brata. Nevedel, koľko času uplynulo od toho dňa. Dni sa mu zlievali do jedného.

Poriadne utiahol uzol na slučke. Dúfal, že plachta je dostatočne silná na to, aby splnila svoj účel. Zprudka sa nadýchol a stisol viečka a zoskočil z postele. Tento krát, nebude nič, čo by sa medzi nich postavilo.

autor: Sisa