Dúhový pride 4/4

A čas plynie…

Presne ako Simone povedala, tak aj urobili. Ale až o niekoľko hodín neskôr. Bill totiž spal ako zarezaný až do neskorého popoludnia. Zrejme za to mohla kombinácia fyzickej a psychickej vyčerpanosti a liekov na bolesť a na upokojenie. Neprebral sa, keď Simone vstala asi o tri hodiny neskôr, oddýchnutá a plná energie. Prekvapilo ju to, ale rozhodla sa to využiť a spraviť niečo, čo by mohlo jej synovi pomôcť. Keď si spomenula, s akým strachom sa ráno priblížil k svojej izbe, bolo jej jasné, že musí urobiť niečo, aby mu tam nič nepripomínalo udalosti z predchádzajúcej noci. Mohla by to tam prestavať a premaľovať, ale potom sa rozhodla, že urobí omnoho viac.

Bill bol našťastie veľmi poriadny. Stačilo jej len upratať pár predmetov, ktoré v noci rozhádzal, a odložiť pár osobných predmetov, aby izba vyzerala priam ukážkovo. Nafotila nábytok a dala ho na stránku bazára. Chvíľu prechádzala jednotlivé inzeráty a zvažovala, koľko má zaň pýtať, no potom to vzdala a rozhodla sa ho darovať za odvoz. Chcela sa ho zbaviť čo najskôr, aby si mohol Bill spraviť novú izbu podľa seba. Následne sa pobrala do svojej izby a rozhliadla sa tam. Ostalo tam priveľa vecí po Gregovi. Simone si povzdychla. Ako je možné, že sa ním nechala tak rýchlo oklamať a okúzliť? Bola snáď úplne slepá? Bolo jej do plaču, no miesto toho sa rozhodla niečo robiť. Vzala vrece na odpadky a nahádzala doň všetky veci bývalého milenca. Vrece uložila do garáže s plánom položiť mu ho pred byt, aby ju nemohol obviniť z krádeže. Vrátila sa do domu, keď jej zrazu zazvonil telefón. Rýchlo ho zodvihla a zatvorila sa v spálni, aby Billa nezobudila.

„Áno?“

„Dobrý deň. Videl som váš inzerát. Je ten nábytok ešte voľný?“

„Áno, samozrejme.

„Fajn, vzal by som všetko.“

„Všetko?“ prekvapene vydýchla.

„Áno. Je v tom problém?“

„Nie, nie, práve naopak. Kedy si to chcete vziať?“

„Hneď. Patria k tomu aj tie nočné lampy a závesy?“ spýtal sa muž na druhej strane telefónu a Simone vyvalila oči. Ten človek chcel skutočne všetko? Úplne všetko?

„Ja…“

„Pridám vám k tomu päťdesiat eur. Viete… Pred časom nám vyhorel dom. Konečne sme ho dali do poriadku a… zajtra má moja dcéra narodeniny. Chcel by som jej opäť zariadiť izbu, ale treba toho tak veľa a… Vaša izba sa jej páči práve taká, aká je teraz. Ak by to bolo možné, rád by som si to všetko odviezol čo najskôr, aby sme to mohli vyčistiť a zariadiť. Chcel by som, aby tam mohla Kelly už zajtra spať vo svojej vlastnej izbe,“ priznal muž a Simone sa usmiala. Ak je tak…

„V poriadku. Príďte a rozhodnete sa, čo všetko si chcete vziať. Ak to nebude nič osobné, samozrejme.“

„To by bolo super. Dáte mi vašu adresu?“

Ako sa dohodli, tak sa aj stalo. Už o hodinu jej opäť zazvonil telefón, to keď si ten muž prišiel po nábytok. Pred ich domom zastavilo veľké nákladné auto a z neho vystúpila partia chlapov. V prvej chvíli sa Simone dokonca vystrašila, no potom sa spomedzi nich vynorilo asi osemročné blonďavé dievčatko a chytilo za ruku dvoch z nich. Simone nevedela, aký je medzi nimi vzťah, no to bolo vlastne jedno. Vyšla von a s oboma si podala ruky a vzápätí ich požiadala, či by mohli byť čo najtichšie.

„Môj syn spí. Včera… mal nehodu a…“

„Chcete mu kúpiť nový nábytok, aby na to ľahšie zabudol a začal myslieť na niečo iné?“ dopovedal za ňu druhý muž a ona prikývla. Nebolo to celkom tak, ale to nemuseli vedieť.

„Okrem toho myslím, že je najvyšší čas. Práve nastúpil na strednú, takže myslím, že si zaslúži zariadiť si izbu podľa seba.“

„To je pravda. Môžeme? Toto je moja dcéra Kelly. Chcela ísť s nami, aby si to mohla pozrieť osobne. Bola nedočkavá a zvedavá,“ usmial sa muž s láskou na dievčatko po svojom boku a ono mu pohľad s úsmevom opätovalo. Simone sa usmiala tiež.

„Jasné, nech sa páči. Poďte ďalej.“

Muži skutočne odviezli všetko, vrátane matraca, nočných lámp, závesov a kožušinovej predložky. Dievčatko si na ňu sadlo, zaborilo do nej ruky a rozhodlo sa, že bez nej sa z izby nepohne. Simone ju Billovi kúpila na Vianoce a pôvodne ju nechcela dať preč, no nemohla odmietnuť prosbu v očiach toho anjelika. Muži teda všetko povynášali a Bill sa stále neprebral. Už sa oňho začínala báť, a tak ho šla skontrolovať, no on skutočne len spal. Pohladila ho po vlasoch a šla si uvariť kávu.

Bill sa zobudil asi o hodinu neskôr. V prvej chvíli si nevedel spomenúť, prečo spí v obývačke, no keď si to uvedomil, prišlo mu zle. Simone však bola hneď pri ňom a objala ho, aby ho upokojila. „Som pri tebe, Billy. Všetko je v poriadku. Dáme si niečo dobré? Uvarila som tvoju obľúbenú polievku, a ak budeš chcieť, neskôr si môžeme objednať pizzu, čo ty na to?“ prihovorila sa mu ticho a on bez slova prikývol. Polievka bola fajn. Obával sa, že nič ťažšie by nezvládol.

„Osprchujem sa, dobre?“ spýtal sa a Simone prikývla. Sprchoval sa už hneď po príchode domov, no zrejme mu to nestačilo. Nečudovala sa, chápala to. Preto ho len pohladila po vlasoch a nechala ho ísť.

„Mami!“ ozval sa domom šokovaný výkrik. Simone sa v prvej chvíli zľakla, že sa deje niečo zlé, no potom si uvedomila, že za tým bude niečo iné a na tvári sa jej objavil úsmev. Pomaly sa pobrala smerom k synovej izbe, aby ho našla nechápavo stáť vo dverách.

„Kde mám svoje veci?“

„V mojej izbe. Všetko ostatné som predala.“

„Oukej. Ale kde budem spať?“

„No, to ešte neviem. Nestačí ti gauč?“ doberala si ho, no jemu sa to evidentne nepáčilo.

„Mami?!“

„No čo? Vymaľujeme to tu a ty si vyberieš nový nábytok. Aj tak by sa ti už zišiel nový. Si už stredoškolák. A aj tak si sa už sťažoval, že ti je všetko malé. Zrejme by ti už onedlho aj trčali nohy z postele.“

„Hm, to je pravda. Ďakujem, mami,“ objal Bill svoju rodičku.

„A teraz sa poď najesť. A sľúbil si mi, že ma zoznámiš so svojím priateľom.“

„Mami!“

„No čo? Aj tak mu musíš zavolať, že dnešnú diskotéku rušíš. Tak môže prísť sem a zoznámiť sa so mnou. Alebo sa bojíš, že ho vydesím?“

Tom prišiel, a keď zistil, v akom stave je jeho priateľ, ostal zdesený. Bill mu povedal, že ich Greg videl bozkávať sa, a tak sa ho rozhodol zmlátiť, aby z neho tú homosexualitu vymlátil. Rozhodol sa, že tú druhú časť o pokuse o znásilnenie zamlčí. To sa mu však nepodarilo na dlho, pretože Tomovi bolo čudné, prečo Bill spal v obývačke na roztiahnutom gauči. Určite by sa lepšie vyspal vo svojej posteli. A keby si chcel len tak zdriemnuť, určite by ho nerozťahoval. Tak prečo… Bill musel nakoniec priznať, že jeho mama predala nábytok z jeho izby a to Toma prekvapilo ešte viac. Prečo by niekto len tak predal nábytok zo svojej izby? Bol si istý, že ak by to plánovali už skôr, Bill by sa mu pochválil. Nebolo to tak dávno, čo si v nákupnom centre s obdivom prezeral parádnu posteľ a sťažoval sa, že do tej svojej sa už skoro nevojde. A tak mu to došlo.

„On ťa chcel…“ Tom to ani nedokázal dopovedať, no to nebolo treba. Billov výraz hovoril za všetko a Tom vyletel. „Ja ho zabijem. Ten hajzel! Bastard! Prisahám, že ho…“ rozčuľoval sa dredáč a Bill sa len šťastne usmieval.

„Upokoj sa, Tomi. Greg je v base,“ chytil ho za ruku a pritiahol si ho späť k sebe na gauč.

„A naozaj si…“ Tom opatrne pohladil jeho obviazanú ruku a prstami prešiel aj po modrine na jeho krku a líci. Za celý večer to urobil už niekoľko krát a stále znovu a znovu sa uisťoval, že je Bill v poriadku. Tentokrát však mala jeho otázka iný význam a Bill opäť prikývol.

„Som v poriadku. Naozaj. Greg… Nepodarilo sa mu to. Podarilo sa mi zobudiť mamu a tá ho zastavila. Vyhodila ho z domu a potom zavolala políciu. Ja… naozaj som v poriadku. Som len vydesený a zhnusený, ale to bude v poriadku, naozaj,“ pohladil ho upokojujúco po tvári a Tom vzal jeho ruku do svojej a vtisol mu bozk do dlane. A Simone, ktorá to sledovala z kuchyne sa spokojne usmiala.

„Kto si dá pizzu?“

Zvyšok večera strávili hraním kariet a pozeraním televízie. Väčšinu hier vyhral Bill, až nakoniec obvinil Toma, že ho necháva vyhrávať.

„Dnes si to zaslúžiš,“ povedal ten a aby to trochu odľahčil, ešte dodal: „ale moc si na to nezvykaj.“ Bill sa ohradil, že vyhrá aj tak, na čo Tom nahodil pochybovačný výraz. Bill sa naoko urazil, ale nevydržalo mu to dlho. Na Toma sa nedokázal hnevať.

Keď prišiel čas, aby Tom odišiel, nechala im Simone dostatok súkromia na rozlúčku a potom sa vrátila, aby Billa pochválila za jeho výber. Tom sa jej páčil a ešte viac sa jej páčilo, ako sa správal k jej synovi. Bol k nemu nežný, akoby bol z porcelánu. A vždy, keď Bill nejako prejavil bolesť z poranených ramien, krku či tváre, na Tomovej tvári sa objavila rovnaká odozva, akoby trpel spolu s ním. Bolo to sladké. No a Bill? Ten naňho pozeral priam zbožňujúco. Tá vzájomná láska z nich priam sálala a ona by ich nedokázala rozdeliť, ani keby naozaj chcela. Nie, keď boli do seba takí zamilovaní.

*****

Dni sa premenili na týždne a priblížili sa Vianoce. Prvého decembra dostal Bill od Toma ten najväčší adventný kalendár, aký sa dal zohnať. Bill totiž miloval Vianoce a Tom miloval Billa, a tak sa snažil urobiť všetko pre to, aby ho urobil šťastným. Prvú adventnú nedeľu si Bill vyzdobil celú svoju izbu, a dokonca si ozdobil vianočný stromček. Tom sa mu snažil asistovať, no keď zistil, aký je jeho priateľ náročný, radšej to vzdal a len všetko pozoroval. Na druhú adventnú nedeľu si spoločne upiekli medovníčky. V snahe o čo najväčšiu kreativitu nakoniec nevykrojili len stromčeky, zvončeky a snehuliakov, ale aj veľkonočné zajačiky, vajíčka a kuriatka. Než ich však stihla Simone vyzdobiť, takmer polovicu zjedli. Potajme teda upiekla ďalšiu dávku a zdobila ich vtedy, keď bol Bill u Toma.

Keď Bill zistil, že jeho priateľ nemá vo svojej izbe absolútne nič vianočné ani dva týždne pred Vianocami, rozhodol sa mu niečo kúpiť. Keďže však všetky svoje peniaze minul na nákup vianočných darčekov, vyžobral si pôžičku od mamy a Tom dostal predvianočný darček – malý ozdobený stromček, svetelnú reťaz a krásnu vianočnú deku. Keď sa to snažil Tom odmietnuť, že to nie je jeho štýl a že je to aj príliš nákladný darček, Bill to však zamietol s tým, že takto naňho môže Tom myslieť vždy, keď vojde do svojej izby. A hoci Tom argumentoval tým, že naňho aj tak myslí takmer neustále, Billov darček si nechal a začal premýšľať, čím by mu to oplatil.

Tretiu adventnú nedeľu Bill vyzdobil vianočný stromček vo svojej obývačke. Väčšina domu už bola vyzdobená vďaka jeho matke, a tak mal dredatý chlapec pocit, že sa ocitol v americkom filme. Bill však bol šťastný, a tak bol spokojný aj on. Veď čo iné mu ostávalo, keď sa jeho priateľ tri hodiny točil okolo vianočného stromčeka a každej ozdôbke hľadal to najdokonalejšie miesto? A ešte si pri tom púšťal koledy a spieval?

Poslednú adventnú nedeľu Bill balil darčeky a potom prišli Vianoce a Silvester, ktorý strávili s Tomovými rodičmi. Tom o Billovi povedal rodičom už dávno a po tom nešťastnom incidente ich aj zoznámil, aby tak dal svojmu priateľovi najavo, že ho napriek všetkému miluje a ráta s ním aj do budúcna. Jeho otec mu dokonca pomáhal poskladať Billov nový nábytok a poradil mu, ako vymaľovať Billovu izbu.

Na Vianoce dostal Bill krásnu striebornú retiazku na ruku a na Valentína si chlapci darovali prívesky. A zhodou okolností rovnaké, úplne klasické a gýčovité polovice srdiečka so svojimi menami. A zrejme ich kupovali v rovnakom obchode, pretože boli napísané tak, aby po spojení mali obaja chlapci jedno celé srdce. Tom sa potom smial, že sa mu zdalo, že naňho ten predavač pozeral akosi čudne, no vtedy si myslel, že je to preto, že chalan kupuje takýto prívesok pre druhého chalana. Zrejme to však bolo preto, lebo Bill tam bol chvíľu pred ním. Bola to zábavná historka, na ktorej sa ich kamaráti zabávali ešte niekoľko týždňov.

Tom s kamarátmi Gustavom a Georgom hrali v kapele a Bill s nimi začal spievať. Mama mu to však dovolila len dovtedy, kým si nezhorší prospech, a tak sa aj s Tomom pravidelne spolu učili. Pravidelne, poctivo a pri otvorených dverách.

A potom prišlo leto a prázdniny. Na ich začiatku mal Bill stráviť dva týždne u svojej babky. Tá si však už po pár dňoch všimla, že je smutný a zadumaný a väčšinu času trávi na telefóne, a tak sa jej Bill priznal, že mu chýba Tom. A že Tom nie je len kamarát, ale priateľ. A babka len pokývala hlavou a pozvala ho k nim. A Bill bol najšťastnejší chalan na svete.

Na konci prázdnin zas šli spolu k moru. Všetci piati. Tom s rodičmi chodil už niekoľko rokov vždy na to isté miesto, kde trávili dva týždne v prenajatej vilke. Tento rok pozvali aj Simone a Billa. Simone najskôr odmietla, no keď jej povedali, že za samotnú vilku by platili aj tak rovnako a oni si musia zaplatiť len svoju cestu a stravu, nakoniec súhlasila. Pôvodný plán bol taký, že Bill bude spať v izbe so svojou matkou, no chlapci si vždy vedeli nájsť dostatok súkromia len sami pre seba. Aj keby to malo byť len vďaka deke, prehodenej cez dve stoličky. Rodičia sa nakoniec chtiac – nechtiac museli zmieriť s tým, že ich chlapci sú už veľkí a skôr či neskôr spolu začnú intímne žiť. Ak už nezačali. Leda že by sa pred tým rozišli, ale to si neželal žiaden z nich. No a chlapci? Tí využívali každú voľnú chvíľku, keď boli sami, k tomu, aby si mohli užívať jeden druhého. Ešte sa spolu nemilovali, no robili spolu všetko ostatné. Od maznania až po vzájomnú masturbáciu. Dalo sa tomu snáď odolať, keď sa pred vami vaša láska väčšinu času promenádovala len v plavkách? A tak či tak, nebolo by to prvý krát. Skúšali to spolu už aj pred tým. Napríklad u babičky…

No a niekedy medzi tým bol opäť Dúhový Pride. Keď prišiel Bill za Simone a povedal jej, že Tom tam ide a chce, aby šiel s ním a on by rád šiel, ak jej to nevadí, ostala v šoku. Nie že by jej to vyslovene vadilo, skôr… Skôr nad tým vôbec nerozmýšľala. Až pri synovej otázke si uvedomila, že to už prešiel rok, odkedy sa tak veľmi zmenil ich život. Bill sa jej už dávno priznal, že si Toma prvý krát poriadne všimol práve na tom Pride. A aj ona sa tam zoznámila s Gregom – s mužom, ktorý jej takmer znásilnil syna, a zároveň jej tým otvoril oči. Vtedy pred rokom šla na ten pochod pre rodinu s presvedčením, že rodina je to najdôležitejšie, čo môže byť. Nepremýšľala nad tým, že aj inak orientovaní ľudia sú súčasťou tej svojej rodiny. Vtedy jej záležalo len na nej a na jej rodine. Na rodine, ktorú nemala. Mala syna, ale zároveň mala aj pocit, že bez manžela a otca to nie je dosť. Šla tam nie preto, lebo verila v rodinu, ale preto, že po nej tak veľmi túžila. A skoro tú svoju zničila. A teraz, po roku žije so synom, ktorý si domov priviedol priateľa a chce s ním ísť na dúhový pochod. Mala by mu to snáď zakázať?

Kým Simone premýšľala nad uplynulým rokom, pri dverách zazvonil Tom a Bill mu šiel otvoriť.

„Tomi!“ šťastne privítal Bill svojho priateľa a na uvítanie ho pobozkal. Tom mu bozk s láskou opätoval. Už dávno sa netajili svojimi prejavmi lásky, ako to bolo na začiatku. Teraz sa už bežne bozkávali a objímali, držali za ruky a túlili k sebe. Nič viac, len toto, no i tak to brala ako obrovský prejav dôvery.

„Ste pripravení? Mama volala, že už je všetko pripravené a máme sa ponáhľať, inak nám všetko zjedia,“ počula Toma hovoriť a sama pre seba sa usmiala. Tomovi rodičia ich pozvali na oslavu svojho výročia spojenú s oslavou ich narodenín. Obaja ich oslavovali v tom istom mesiaci, kedy sa aj zoznámili a zosobášili, a tak to teraz oslavovali všetko naraz a poriadne. Tom sa smial, že by do toho zarátali aj jeho narodeniny, keby proti tomu výrazne neprotestoval. Simone bola prekvapená, že pozvali aj ju, pretože od Silvestra sa nevideli, ale Tom jej povedal, že ju pozvali práve preto.

Že už sa dlho nevideli a že je najvyšší čas. A tak súhlasila.

„Vraj si dovolila Billovi ísť s našim Tomom na Pride,“ prihovorila sa Simone Tomova mama.

„Ty sa nepridáš?“ spýtala sa jej a ona sa nechápavo zamračila.

„Ja?“

„Áno, ty. My s Tomom ideme tiež. Chodíme tam každý rok, len ten minulý sme neboli, pretože ja som bola v práci a manžel na služobke v zahraničí. Ale šli s ním aspoň jeho priatelia.“

„Áno, to mi povedal Bill. Vraj ich tam vtedy videl.“

„Áno. Aj Tom ho tam videl. Vieš, Tom bol naše vymodlené dieťa. Už som ani nedúfala, keď som zistila, že som tehotná. Pár ľudí mi povedalo, že to len preto mu tolerujeme, že je iný, no ja to tak nevnímam. Pre nás je dokonalý taký, aký je a tá „tolerancia,“ ako to nazývajú, to je láska,“ usmiala sa staršia žena s láskou na svojho syna, ktorý sa spolu s tým jej čvachtal v bazéne.

„Pamätám sa, keď sa nám Tom priznal, že je iný. Že sa mu páčia chlapci a nie dievčatá. Myslela som si, že sme mu vždy dávali dostatočne najavo, že nám tieto veci nevadia a že ho máme radi takého, aký je, no on sa aj tak bál, že ho preto nebudeme mať radi. Bolo mi to tak ľúto… A potom prišiel manžel s nápadom, aby sme šli všetci spolu ako rodina na dúhový pochod. Dal nám dokonca vyrobiť tričká. Hrdá dúhová mama, Hrdý dúhový otec. Tom sa tváril, aké je mu to trápne, no bolo na ňom vidieť, že ho to dojalo. A potom prišiel s tým, že sa mu páči jeden chlapec od nich zo školy, ale že ho videl na pochode pre rodinu a že sa bojí, že ho nebude chcieť. Nie preto, že by sa mu nepáčil, ale preto, že si to nebude želať jeho mama. Som rada, že si zmenila názor. Tom je s Billom šťastný a myslím, že aj Bill s Tomom,“ obe sa zahľadeli na chlapcov, ktorí teraz sedeli na lehátkach a jedli zmrzlinu. Stále sa po sebe pozerali a usmievali sa, a nech sa už rozprávali o čomkoľvek, vyzerali pri tom šťastní.

„Myslím, že by si s nami mala ísť. Nechcem ťa do toho nútiť, je to len na tebe, no ak sa rozhodneš ísť, chcem, aby si vedela, že v tom nebudeš sama. Budeme tam my a isto aj niektorí z našich priateľov. A možno aj Gordon,“ nadhodila záhadne, na čo sa Simone nechápavo zamračila.

„Gordon?“

„Áno, Gordon. To je ten fešák, čo z teba celý deň nemôže spustiť oči,“ ukázala na fešáka len o pár rokov staršieho, ako bola ona sama. „Je to môj mladší brat, mimochodom. Pred nedávnom sa vrátil z Ameriky. To on naučil nášho Toma hrať na gitaru.“

„Aha, no, oukej. Porozmýšľam o tom. Myslím o tom Pride,“ spresnila Simone, zaskočená všetkým tým, čo jej povedala Tomova matka.

A Simone skutočne porozmýšľala. A keď prišiel ten deň, kedy sa konal Pride a Bill sa postavil pred vchodové dvere pripravený vyraziť, Simone sa postavila vedľa neho, obutá a pripravená vyraziť. A keď sa na ňu Bill pozrel, od dojatia sa mu po líčkach rozkotúľali slzy. Pretože Simone mala na sebe tričko s dúhou a nápisom: „Hrdá dúhová mama“.

autor: Jasalia