Gigolo 2.

autor: MoreInsidiousKindOfStories
„Uhm,“ zamrnčal som, zívol si a poriadne sa ponaťahoval. Lenivo som pootvoril oči. V izbe už bolo šero. Pretočil som sa na bok a všimol si, že na nočnom stolíku stál pohár koly a tanier so syrovou pizzou. Trochu mi zaškvŕkalo v bruchu, a tak som si sadol. Vzal som si kus pizze a začal pomaly jesť. Bola už studená, takže ju Tom musel priniesť už dávno. Rád by som si ju dole ohrial, ale NECHCEL som HO stretnúť. Vzal som si druhý kus a tanier nadskočil. Vyskočil spod neho kúsok papiera. Opatrne som ho nadvihol a uvidel lepiacou páskou prilepený odkaz. S citom som ho z porcelánu strhol, olízal si prsty a otvoril ho. „Nechcel som ťa budiť, ale pomohol som ti s kuframi. Smajl, podpísaný TOM,“ prečítal som si rýchlo nahlas odkaz, a hneď na to sa automaticky pozrel na miesto, kde sa predtým váľali moje kufre. Všetko zmizlo a dvere na šatníku boli zatvorené. Podvedome som si do úst strčil ďalší kus pizze, vstal a prekontroloval šatník. Pozrel som sa späť na posteľ a všimol si prikrývku skopanú na konci postele. Oprel som sa o stenu, keď som si zrazu uvedomil, že TU Tom so mnou bol celý čas, čo som spal. Dokonca ma aj zakryl. Mal som z toho v hlave prievan. Čo tým ten chlap sleduje? PREČO to robí? premýšľal som, ale aj tak som nič nevymyslel. Tom bol pre mňa jedna obrovská záhada.

V tom som začul na chodbe pohyb a spanikáril, keď som si pomyslel, že by to mohol byť ON. Pribehol som k dverám do izby a nenápadne vykukol.
„Ahoj, zlato!“ uvidel som svoju matku, ktorá sa ku mne hnala cez celú chodbu s doširoka otvorenými rukami.
„Ahoj, mami,“ objal som ju prekvapene. Ešte nikdy ma tak vrúcne neprivítala.
„Vyzeráš,“ dala mi pusu na líce, „výborne. Vyspal si sa?“ usmiala sa na mňa. Pokúsil som sa teda o úsmev aj ja.
„Ďakujem, aj ty,“ opätoval som jej kompliment. „Kto ti povedal, že som doma?“ zamračil som sa.

„Tom. Hovoril, že ste sa už zoznámili,“ hovorila to tak nadšene, ale mne z toho akosi prišlo zle. „Stalo sa niečo, Billy?“ ustarostene sa na mňa pozrela. Bože, je z minúty na minútu divnejšia, prebehlo mi hlavou okamžite. Skutočne som si ju takúto nepamätal. Väčšinou ma len bez nálady pozdravila, opýtala sa pár otrepaných fráz a bolo to. Musel som za každú cenu zistiť, čo to malo znamenať.
„No… Poď radšej dnu,“ nechal som ju vojsť, zavrel za nami dvere a zasvietil. Matka si sadla na posteľ a uprene sa na mňa zahľadela, keď som sa pred ňu postavil. Skrížil som si ruky na hrudi a ona zvážnela.


„Ide o Toma?“ opýtala sa a zmenila tón. Už nebola AŽ taká milá. TOTO bola moja matka.
„Má DVADSAŤPӒŤ, mami,“ zvýraznil som číslo a vyčítavo som sa na ňu pozrel.
„ČO tým chceš povedať? Nie som žiadna starena. Mám PRÁVO na partnera,“ odpovedala už dosť naštvane.
„Ja viem, že nie si stará. To som ani nepovedal,“ zašepkal som ospravedlňujúco a cítil sa ako nakopnuté šteňa. „Ale… Je TO proste divné, mami,“ dodal som po chvíli opatrne.
„Nechápem, čo je divné na tom, že mám trochu mladšieho priateľa,“ oborila sa na mňa hneď.
„Nemal by som NIČ proti, keby bol viac VEKOVO primeraný,“ nahneval som sa už aj ja a zložil si obranne ruky na hrudi. Musel som sa držať, aby som jej hneď nevykričal, že som vedel o tom, že bol…
„Bill, ja už NIE SOM ani malá, a ani hlúpa. Nepotrebujem, aby mi niekto radil,“ osopila sa a ja som vedel, že som jej to povedať proste musel.
„Vieš ČO mi o sebe ten tvoj TOM povedal?“ znova som trocha zjemnil hlas. Pokúsil som sa zmeniť taktiku.
„Čo?“ opýtala sa celkom neutrálne a s hraným nezáujmom.
„Robil vo Vegas GIGOLA! Preboha, mami!“ skríkol som, pretože som v sebe ten tlak už neudržal.

„No a ČO! Je to MOJA vec! Nestaraj sa do toho! Proste ho rešpektuj, alebo môžeš ísť!“ povedala rozhodne a vstala. Ostal som v šoku. Nikdy nebola extrémne milá, ale nikdy predtým ma nevyhadzovala.
„TO nemyslíš vážne! JA som tvoj SYN a on je len GIGOLO!“ povolil som hnevu uzdu už naplno.
„Syn – nesyn. Milujem ho a som s ním šťastná. Tak to proste pochop. Žije tu teraz so mnou, a ak sa ti to nepáči, môžeš ísť,“ zopakovala to, čo predtým, a prísne na mňa pozrela. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Možno mi v tom okamihu ani tak nevadilo, že ma vyhadzovala z domu, mala na to tak trochu právo. Vedela, že som mal dosť peňazí. Mohol som si dovoliť vlastný dom, ale prišiel som sem, pretože som dúfal, že v nej KONEČNE aspoň raz nájdem oporu v ťažkom období. Asi som už za tie dva roky celkom zabudol, aká vlastne bola. Nikdy nebola dokonalá a ani najlepšia, ale bola to MATKA! Vážne to bolelo, keď pred vlastným synom dávala prednosť PROSTITÚTOVI.
„JA na to už proste nemám,“ povedal som nakoniec sklamane a odišiel z miestnosti. Rozvzlykal som sa a snažil som sa čo najrýchlejšie nájsť Clifforda. Preto som si to hneď namieril do garáže.
„Čo sa stalo?“ opýtal sa ma hneď vo dverách a ja som ho objal. Okamžite som sa naplno rozplakal a on ma chvíľu utešoval. „Poď mi trocha pomôcť. Uľaví sa ti,“ usmial sa na mňa povzbudivo, keď som sa trocha upokojil a podal mi handru na leštenie laku. Chvíľu som mlčky drhol auto a cítil, ako ma hnev pomaly opúšťal. Cliff sa ma zatiaľ na nič nepýtal.

„Matka sa zbláznila,“ povedal som po chvíli. „Povedala, že si pokojne môžem ísť, ak sa mi ten jej TOM nepáči.“
„No, vieš chlapče… Láska je slepá,“ povzdychol si šofér a leštil kapotu.
„Nemala by byť na MOJEJ strane? To predsa matky robia, nie?“ zachytil som Cliffov pohľad. Súhlasne kývol. „Čo si o ŇOM myslíš ty?“
„Nevídam ho často. A keď sa stretneme, správa sa ku mne slušne,“ pokrčil ramenami.
„Vieš, čo mi o sebe dnes Tom prezradil?“ povedal som naštvane a Clifford sa uprostred práce zastavil. Zvedavo sa na mňa pozrel. „Že predtým robil eskort. Ani sa to nesnažil skrývať,“ rozčuľoval som sa a môj náhradný otec si len povzdychol.
„Tvoja matka je už dospelá. Po čase ju už Tom nebude baviť,“ odpovedal mi na to.
„Ale čo ak nie? Čo ak si ho bude chcieť zobrať? Veď je to… a naviac sa ma dnes pokúsil pobozkať,“ posťažoval som sa mu.
„Čo urobil?“ Cliffovi takmer vypadli oči.
„Chcel ma pobozkať, ale nepodarilo sa mu to,“ drhol som handrou dvere.
„Dúfam, že si to mame nepovedal,“ ozval sa po chvíli sucho.
„Nie, ale možno…“
„Bill, nehovor jej to,“ prerušil ma Clifford a vysvetlil prečo: „Ak je doňho zaľúbená a on ju má omotanú okolo prsta, neuverí ti a zničí to váš vzťah už navždy.“

„Ja s ňou nemám ŽIADEN vzťah,“ povedal som smutne a oprel sa o auto. „V poslednej dobe mám pocit, že by bolo najlepšie sa vôbec nenarodiť.“
„To nehovor. Bola by to obrovská škoda. Si dobrý chlapec a každý má v živote nejaké trápenie,“ podporoval ma.
„Keby si neexistoval, tak… Ja ani neviem, čo by so mnou bolo,“ a zamyslel som sa. „Asi by som odtiaľto mal skutočne odísť. Kúpim si dom, najlepšie v New York City, a teba si tam vezmem so sebou.“ Usmiali sme sa na seba.
„To je pekný sen. Ale myslím si, že by si mal dať na mamu pozor. Kto jej pomôže, ak nie ty?“ Povzdychol som si, pretože mal znova pravdu. Vzťah s matkou bol vždy komplikovaný, ale mal som ju rád. Vedel som, že sa na tie hlúpe sliepky, jej pseudo – kamarátky z O.C., nemohol spoliehať. Nebol som tu dva roky a AKO to dopadlo?
„Cliff, PREČO musíš mať VŽDY pravdu?“ zakňučal som porazene.
„Som už muž v rokoch a mám životné skúsenosti,“ zasmial sa a počul som šťuknúť zámok na dverách. Obaja sme sa za ním otočili.
„Tu si,“ povedala kuchárka s úsmevom a objala ma na privítanie.
„Ahoj,“ stisol som ju najsilnejšie, ako som vedel.
„Oh, chlapče. Čo si v tom Taliansku jedol?“ premerala si ma a chytila ma za ruku. Pokrčil som plecami a začervenal sa. Pokrútila nado mnou kriticky hlavou. „Ešte šťastie, že som už navarila. Tak sa poď najesť,“ a potom sa otočila k šoférovi. „Ukradnem ti ho na chvíľu,“ on nám potom len zamával a odišiel som s kuchárkou do domu. „Choď do jedálne. Už na teba čakajú,“ povedala mi pred vchodom do kuchyne a jemne ma postrkovala.

„Musím?“ pozrel som sa na ňu smutne.
„Pani Elena povedala, že ťa mám zavolať. Tak šup,“ vtisla ma do jedálne. Nechcel som sa pozerať na matku a ani na Toma, ale nemal som veľmi na výber.
„Sadni si, Billy,“ povedala matka, akoby sa dnes nič nestalo a ukázala na stoličku po svojej ľavici. Sadol som si a naschvál som si extrémne dlho upravoval obrúsok na kolenách, aby som sa nemusel pozerať na Toma, ktorý sedel hneď oproti. Našťastie trápne ticho hneď prerušila kuchárka a doniesla nám večeru. Zaželali sme si dobrú chuť a začali jesť. „Tak povedz, čo sa to vlastne stalo s tým tvojím Francescom?“ načala debatu matka.
„Je to FRANCISCO,“ pozrel som sa na ňu naštvane.
„No tak FRANCISCOM. Meno predsa nie je dôležité,“ prekrútila oči. „Tak čo sa to stalo?“ uprene sa na mňa zahľadela a očakávala odpoveď, lenže mne sa pred jej GIGOLOM nechcelo rozoberať svoj BÝVALÝ ľúbostný život. Naštvane sa na mňa pozrela a ja som už nemal náladu na ďalšie hádky.
„Podviedol ma, tak som odišiel sem. Finito,“ odpovedal som nakoniec drzo. Bol som z toho nervózny. Stavil by som všetko, čo mám, na to, že sa mi tak chcela pomstiť za to, čo som jej dnes povedal. Chcela ma pred Tomom ponížiť.
„Je mi to ľúto, chrobáčik,“ chytila ma za ruku, ale bolo nad slnko jasnejšie, že len predvádzala, aká je ÚŽASNÁ matka. Unavene som si povzdychol a radšej sa pozeral do taniera. Už som na to ani nemal chuť, a pritom Dominga pripravila moje najobľúbenejšie jedlo – zeleninové lasagne. Nemohol som to nedojesť. Urazila by sa. Snažil som sa to preto do seba nahádzať čo najrýchlejšie.

„Nemal to robiť,“ začul som zrazu povedať Toma, a konečne som sa naňho pozrel. „Ten Francisco,“ dodal po chvíli a milo sa na mňa usmial.
„A to vieš odkiaľ? Si nejaký odborník na VZŤAHY?“ opýtal som sa ho a vôbec pritom neskrýval hnev.
„Bill, kroť sa,“ napomenula ma matka.
„To je okay, Elena. Má ťažké obdobie,“ povedal Tom matke a dvihol pritom ruku, aby jej naznačil, že to bolo v úplnom poriadku.
„To SAKRA mám!“ vykríkol som a prudko vstal. „Je mi z vás dvoch akurát tak na GRC! A TY,“ ukázal som na Toma, „sa ku mne ani nepribližuj!“ a vypochodoval som z miestnosti. Počul som za sebou, ako matka Tomovi vysvetľovala, že som bol vznetlivá povaha a bla, bla. Vydupal som si schody hore a tresol za sebou dverami. Sadol som si na posteľ a triasol sa. Cítil som sa taký zmätený a nervózny. Bez štipky podpory a porozumenia. Vzlykol som a rozhodol sa, že si potrebujem vyčistiť hlavu. Takže som si šiel dať poriadne horúci a dlhý kúpeľ. Vzal som si veci na spanie, napustil si vaňu a dlho relaxoval. Keď som nakoniec vyšiel von, v izbe sa svietilo a už tam na mňa čakal Tom. „Čo tu chceš?“ nahneval som sa znova. Všetka snaha bola znova v prdeli.
„Nechcem sa hádať a robiť problémy,“ povedal Tom zmierlivo.
„TY NECHCEŠ ROBIŤ PROBLÉMY?!“ zasmial som sa. „TAK VYPADNI!“ a ukázal som mu dvere.

„Bill, upokoj sa, prosím,“ zdvihol obranne ruky. „Chcem sa LEN porozprávať a vyjasniť si…“
„Čo si chceš vyjasňovať?! Obrábaš moju matku! Na tom nie je ČO vysvetľovať!“ Týmto bola pre mňa debata ukončená, ale on to očividne nechápal. Namiesto toho ku mne priskočil a objal ma. Stisol ma tak silno, že som takmer ani nedýchal. „Nechaj – ma!“ zatrepal som sa a on mi zaboril nos do krku. Zhlboka nasal moju vôňu a ja som zmeravel. „Šibe ti?“ zašepkal som a snažil sa ho zo seba dostať.
„Si taký krásny,“ zašepkal mi do ucha a začal mi ho olizovať.
„Pre Kristove rany, pusť ma,“ zakňučal som prosebne a podlomili sa mi z neho nohy. Našťastie ma držal, ale nanešťastie ma hodil na posteľ. Bez varovania mi rukou zašiel do nohavíc od pyžama a začal ma honiť. „Oh!“ vykríkol som prekvapene a zaskučal pritom blahom.
„Viem, že chceš, aby som ťa pokefoval, až budeš plakať. Si nadržaný ako prasa, Bill,“ šepkal mi Tom do ucha nemravne a ja som skutočne skuvíňal. Nedokázal som myslieť na nič iné len na jeho zručnú dlaň okolo môjho penisu. Už som takmer bol a on zrazu prestal.
„Nie,“ zašepkal som sklamane a chcel to dokončiť, hoci aj sám, ale on ma chytil za ruky, vybral si z vrecka čiernu hodvábnu šatku a priviazal mi ruky k prelesti. Všetko sa to zbehlo tak rýchlo, že som sa ani nestíhal diviť.
„Tak,“ pozrel sa na mňa, keď skončil s viazaním a začal mi sťahovať nohavice.
„Si blázon?! Čo to…“ protestoval som, ale on ma umlčal. Z druhého vrecka vytiahol ďalšiu šatku a zamával mi ňou pred nosom. Hneď na to mi zaviazal aj ústa. Kričal som, ale nebolo to vôbec počuť a on sa uškrnul, keď spodná časť môjho pyžama odletela. Bol som pred ním takmer nahý a podvedome som skrčil nohy, aby som sa zakryl. Chcel som naňho zakričať, že sa správal ako totálny psychopat.

„Na tvojom mieste, by som bol ticho ako myška,“ pobozkal ma pod uchom a začul som, ako mi roztrhol vrch pyžama. Zavzlykal som. Dostal som z neho vážne strach. „Pst,“ pohladkal ma po tvári, keď odhodil aj roztrhaný kabátik od pyžama a zakryl ma. Usmial sa na mňa a vstal. Prekvapene som sa naňho díval. „Verím tomu, že nechceš, aby ťa tu takto niekto našiel. Tak len pokojne lež,“ vypol svetlo a pokojne odišiel. Okamžite som sa snažil si oslobodiť ruky. Mykal som nimi, ale uzol nechcel povoliť. Keď som sa unavil, dal som si pauzu. Nechápal som, čo to malo znamenať. Priviazal ma k VLASTNEJ posteli a ODIŠIEL?! So strachom som sa zahľadel na dvere a znova sa pokúsil oslobodiť. Uvedomil som si, že ten chlap vedel veľmi dobre, čo robil, a pochopil, že som bol nútený ostať mu napospas. V tom okamihu zo mňa všetko vzrušenie opadlo a naplno ho nahradil strach. Čo ak to bol úchylný masochista? Čo ak ma chce zabiť? Čo ak mu to prikázala matka, aby sa ma už raz a navždy zbavila? pomyslel som si a rozplakal sa. Nervy som mal na pochode a čokoľvek sa okolo dverí šuchlo… Bol som z toho na odpadnutie. Netuším, ako dlho som čakal a vystrašene sledoval dvere. Začal som sa dokonca triasť! Nadvihol som hlavu a pozrel sa z okna. Bola už hlboká noc. Možno na mňa zabudol, pomyslel som si a vtedy som kútikom oka zachytil tieň. Nečujne som vykríkol.
„Pokojne, myšička,“ začul som Tomov hlboký hlas, ale neupokojil som sa ani náhodou. Rozochvene som sledoval, ako si vyzliekol župan a vkĺzol ku mne. Odtiahol som sa, ale on si ma silno pritiahol. Bol celkom nahý. „No toto,“ skonštatoval, keď znova pod perinou nahmatal môj penis. Zaprotestoval som hlasom aj telom, ale on to odignoroval a namiesto toho ma dole pohladkal. Potlačil som ston a on sa prevalil nado mňa. Celkom ma tak priklincoval k posteli. Hneď na to sa o mňa začal rytmicky trieť a ja som nedokázal byť ticho tak dlho, ako by som chcel.

„To je ono, myšiačik,“ nahol sa nado mňa ešte viac. Z vlasov mu kvapkala voda. Chytil ma za tvár a otočil si ju tak, aby som mu videl do očí. „Neboj sa. Budeš to milovať,“ ubezpečil ma a pohladkal ma po hrudi. Jemne som sa pod teplými končekmi jeho prstov prehol a nahlas vydýchol nosom. Na to sa Tom odvalil a začal mi ústami spracovávať bradavky. Myslel som, že z postele vystrelím až rovno na mesiac, keď k tomu pridal aj dráždenie môjho už teraz dosť netrpezlivého vzrušenia. Chcel som sa už urobiť, ale vždy, keď som už bol blízko, prestal. Mučil ma tak. Frustráciou som až plakal. Tak VEĽMI som sa potreboval urobiť! Nespokojne som vykríkol a Tom na to reagoval smiechom. Odtiahol sa a naposledy ma pohladkal po hrudi. „Hovoril som, že budeš plakať,“ vstal z postele a ja som ho v tme sledoval. Vybral čosi zo županu a vrátil sa. Odhodil prikrývku a pohladkal ma po boku. Hlboko som zastonal, ale šatka to utlmila. „Je na teba vážne dobrý pohľad,“ zašepkal, keď si znova ľahol a pretočil ma na stranu. Nečakal som to, ale keď som sa otrel penisom o posteľ, nasledoval ďalší hlasný ston. Chcel som si to sám zopakovať, ale on ma zastavil: „Ani náhodou,“ zašepkal a silno stisol môj bok. Držal ma mimo. Znova som frustrovane zanariekal a on ma začal rozťahovať.
„Au!“ vykríkol som tlmene od bolesti.
„Ty si asi dlho nešukal, čo?“ opýtal sa bez hanby a ja som sa začervenal. Snažil som sa uvoľniť. Čakal som na to, kedy povolí stisk na boku a ja prirazím. Po chvíli, keď pridal prst, sa mi to takmer podarilo, ale nebolo to uspokojivé ani pre mňa a asi ani preňho. Vytiahol zo mňa prsty a ja som zakňučal. „Si zlý,“ zašepkal Tom a uštedril mi poriadnu ranu na zadok. Zastonal som od bolesti. „Ticho, myšička,“ a úder zopakoval. Zaťal som zuby. „Dobrý,“ pohladkal ma po vlasoch a ja som cítil, ako ma štípal celý zadok. Moje vzrušenie trocha opadlo, ale on do mňa znova zasunul prsty a opatrne ma dráždil. Zvíjal som sa pod ním a potil sa. V duchu som sa modlil, aby ma už konečne urobil, ale on ma len znova mučil a nútil ma plakať slasťou a bolesťou zároveň.

Po chvíli som už v sebe necítil nič a zanariekal som. Potom som však znova pocítil tlak. A dosť to zabolelo.
„Uvoľni sa, lebo ťa roztrhnem,“ zašepkal mi Tom do ucha a ja som sa snažil. Zhlboka som dýchal. „Nesprav sa hneď. Chcem z toho niečo mať,“ dodal tesne predtým, než sa vo mne začal hýbať, a ja som vykríkol, keď do mňa prudko prirazil a presne trafil môj bod. Držal ma za bok, aby som sa ani nepohol, a on do mňa prirážal ako šialený. Myslel som si, že ma roztrhne, ale aj tak som nedokázal potlačiť slastné stony. Potil som sa a on tiež. Lepil sa mi na chrbát a stonal mi do ucha. ŠUKAL ma a ja som plakal od blaženosti, tak ako povedal. Po chvíli som sa konečne urobil a bol to ten najlepší orgazmus. Tom nasledoval krátko po mne a urobil sa DO MŇA. Hneď potom sa odvalil a ja som len ticho ležal. Ešte stále som nedokázal myslieť. Až po chvíli som pocítil, ako mi rozviazal ústa a ruky. Pritiahol som si ich k telu a pretrel si zápästia. „Nebudeš mať modriny. Neboj sa,“ povedal a vstal. Obliekol si župan a hneď na to bez ďalších rečí odišiel.

autor: MoreInsidiousKindOfStories

betaread: J. :o)

5 thoughts on “Gigolo 2.

  1. Eh, cože? Já jsem tak trochu v šoku. Tohle jsem teda rozhodně nečekala. No, jsem zvědavá kam tohle povede.

  2. Já jsem stejně v šoku jako holky, protože jenom koukám na to, o co Tomovi jde, když to všechno bylo vynucené. Nechutné. Hrůza. A to se přiznám, že jsem měla Toma docela ráda. Přišel mi v pohodě a takový rozumný. Ale tohle?!
    Bill mě na začátku sice trochu vytáčel tím, že do matky tak strašně ryl, protože je pravda, že to je její život a Billovi se to líbit nemusí, ale nemá do toho mamce co kecat. Může říct svůj názor, ale nic víc. Každopádně po tom, co se stalo, trochu měním názor, protože Tom vypadá trochu na skrytého psychopata. 😀

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Verified by ExactMetrics