Gigolo 3.

Ráno som sa cítil ako po opici. Bolela ma hlava, ale hlavne zadok. Vstal som a šiel nahý do kúpeľne. Pozrel som si na zadok v zrkadle a jemne sa ho končekmi prstov dotkol.
„Au,“ zakňučal som. „Ten kretén,“ zanadával som a osprchoval sa. Keď som sa vrátil do izby, obliekol som sa a šiel na raňajky. Nemal som v úmysle stretnúť sa s matkou alebo Tomom. Necítil som sa na to, a už VÔBEC nie po tom, čo mi včera Tom urobil. Vošiel som teda do kuchyne a suverénne si otvoril chladničku. Vybral som si veci na tuniakový sendvič a začal na ňom zamyslene pracovať.
„Ahoj,“ začul som zrazu známy hlboký hlas a zdvihol som pohľad. Tom stál vo dverách do kuchyne, opretý o zárubňu.
„Hm,“ odpovedal som mu, vzal si sendvič a šiel na terasu. Tom ma nasledoval a sadol si ku mne. „Čo tu chceš? Vypadni,“ zasyčal som naňho naštvane a položil som raňajky späť na tanier.
„Vyhladol si?“ uškrnul sa.
„Je RÁNO. Raňajkujem, To je celkom NORMÁLNA vec,“ odignoroval som jeho narážku dosť naštvane.
„Čo na TO povieš?“ opýtal sa a uprene sa na mňa zahľadel. Nasucho som preglgol a začervenal sa, keď som si spomenul, ako som sa v noci správal. „Nemusíš sa hanbiť. Bol to len SEX,“ dodal Tom a ja som sa naňho naštvane pozrel.
„TY si ma normálne ZNÁSILNIL,“ zašepkal som.
„JA?“ ukázal na seba prekvapene a zasmial sa.
„TY,“ ukázal som naňho prstom. Tom sa nahol, chytil ma za ruku a prudko si ma k sebe pritiahol.

„Mám ťa SKUTOČNE znásilniť, aby si vedel, ako ZNÁSILNENIE vyzerá?“ zašepkal a ja som sa naňho so strachom zahľadel. Po chvíli som sa mu ale vytrhol.
„Daj mi proste pokoj,“ odbil som ho a snažil sa KONEČNE v kľude najesť.
„Keď so mnou dnes pôjdeš na obed, tak ti dám pokoj,“ nenechal sa Tom.
„Aby si ma znásilnil na záchodoch? ANI OMYLOM!“ zašepkal som naštvane.
„Ty si taký sexy, keď sa hneváš,“ znova použil ten hlboký tón.
„Prestaň!“ okríkol som ho a poobzeral sa. „Pochop, že TO už NIKDY nechcem,“ dodal som po chvíli pokojnejšie.
„Bill, nie som slepý,“ vážne sa na mňa zahľadel. „Ber to LEN ako výpomoc.“
„Výpomoc?“ nechápal som.
„Francisco a tak,“ spresnil Tom.
„Daj mi pokoj. Ja o tvoju VÝPOMOC nestojím,“ zaboril som sa urazene do operadla stoličky.
„Bill, tak dobre sa mi ešte s nikým nešukalo,“ povedal Tom zrazu po chvíli ticha a znel pritom až prosebne. Pozrel som sa naňho. Dokonca tak aj vyzeral.
„Ty si vážne vtipný,“ povedal som ironicky a zasmial sa.
„Nie je to VTIP,“ zašepkal a uprene sa na mňa pritom díval. „Už ma to tu proste nebaví.“
„Tak teba to TU nebaví? TAK VYPADNI!“ naštval som sa znova.
„Pokojne. Nemusíš sa hneď hnevať,“ povedal zmierlivým tónom.
„A čo odo mňa teraz očakávaš?“ hlas mi rozčúlením až preskočil. „Oficiálne budeš obrábať najprv moju matku a potom tajne mňa? Si normálny?!“

„Bill, prepána, pochop, že…“
„NIČ nepochopím a ani NECHCEM. Finito!“ skočil som mu do reči.
„Si ešte viac sexy, keď v rozčúlení hovoríš taliansky.“ ZNOVA TEN HLAS! pomyslel som si frustrovane a v hlave sa mi narýchlo vynoril záblesk z noci – ako ma tvrdo šukal. Rýchlo som sa oklepal.
„NIE,“ povedal som rozhodne a snažil sa upokojiť.
„Myšička, nenechaj ma v štichu,“ zaprosil Tom nežným hlasom a spravil na mňa psie oči.
„Počuj, JA si za tvoje SLUŽBY NEPLATÍM. Ak si chceš zašukať, tak to rob s niekým INÝM,“ zašepkal som a odvrátil sa od neho, pretože vyzeral až príliš roztomilo. Zrazu som začul, ako si Tom nakoniec povzdychol a stolička zaškrípala. Na chvíľu som stuhol, pretože som čakal, že sa na mňa určite vrhne, ale nič sa nestalo. Keď som sa otočil, bol preč. Poobzeral som sa, či ho náhodou neuvidím niekde v záhrade, ale zľahla sa po ňom zem. Spokojne som si sadol, vzal si svoj sendvič a s chuťou sa doňho zahryzol.

Po chvíli som však cítil, že niečo nebolo v poriadku a do hlavy sa mi ako klince do dreva zapichli výčitky: Nebol som naňho až príliš tvrdý? Možno som to nemal povedať, ale inak by som sa ho určite nezbavil. Snáď ma už teraz konečne nechá na pokoji. Myslel som si, že to po zjedení sendviča prejde, ale neprešlo. Vždy som si o sebe myslel, že som mal pre ľudí pochopenie a pred chvíľou… Vlastne odkedy som Toma stretol, správal som sa k nemu snobsky. Zaboril som si hlavu do dlaní a veľmi som v tom momente oľutoval všetko, čo som mu povedal. Čo som o ňom vlastne vedel? Nič. Prečo to vôbec začal robiť? Neviem, len som ho odsúdil a nepýtal sa na dôvody. Bol proste gigolo, a to sa vždy a všade automaticky rovná zlý, nemorálny, odporný chlap. Pochopil som, že Tom taký nebol. To len JA som to nechcel pochopiť. Ani potom, ako som naňho vyletel, ma neodsúdil a snažil sa o to nájsť si ku mne cestu. Síce jeho vlastným spôsobom, ale aspoň sa o to POKÚŠAL. To nikdy nespravila ani moja matka a on bol v podstate celkom cudzí človek.

Uvedomil som si, že pre mňa už v prvý deň vlastne spravil len tie najlepšie veci – vybalil mi kufre, doniesol jedlo, uložil ma do postele… Ten sex? No, neviem, či to pre mňa bola dobrá alebo zlá vec, ale on to asi NAOZAJ nemyslel zle. Asi ma mal skutočne rád, ale stále som nerozumel tomu, prečo by ma mal mať rád.
„Chudáčik,“ povzdychol som si a zahľadel sa na vlniacu hladinu bazéna. V tej chvíli som si uvedomil, že som to bol JA, kto mu dlhoval ospravedlnenie. To, že tu býval, nebola JEHO vina, ako som predtým predpokladal. Rovnako som pochyboval o tom, že by matke balamutil hlavu, keď ku mne bol už od samého začiatku úprimný. Proste si len robil svoju prácu gigola najlepšie, ako vedel, a to že bola moja matka vypatlaná a dostala chuť na mladého zajaca, bola jej vec. Pocítil som silné nutkanie a vydal sa ho hľadať. Tajne som pritom dúfal, že ho niekde nenačapem s matkou. Uf, to by bol trapas, pomyslel som si a znechutene sa zaksichtil. Vyšiel som na poschodie a zaklopal na dvere matkinej spálne, pretože som si myslel, že by tam mohol byť. Otvoril som dvere, ale vyzeralo to, že tam nebol, tak som sa posunul o dvere ďalej a postup zopakoval. Tento raz som to trafil, ale zdalo sa, že ma Tom nevnímal. Stál pri okne s výhľadom do záhrady a vyzeral pritom zamyslene.

„Klop, klop,“ napodobnil som zvuk a zaklopal. Tom sa strhol a otočil.
„Ahoj, rozmyslel si si to?“ uškrnul sa hneď, ako ma uvidel.
„Ehm, nie,“ odpovedal som a jeho úsmev upadol.
„Tak o čo potom ide?“ opýtal sa bezvýrazne. Očividne očakával, že ho budem znova vyhadzovať a nakladať mu do prostitútov, ale to som už nikdy nemal v pláne.
„Chcem sa ti ospravedlniť,“ zašepkal som a zahanbene sa zahľadel na drevené parkety. „Správal som sa k tebe hrozne a…“ zachytil som jeho pohľad a všimol si, že mu v očiach na krátko zasvietil malý plamienok. „Premýšľal som o tom a chcem sa ti poďakovať, že si mi včera vybalil a tak. Nechcem sa hádať a viem, že TO nerobíš preto, aby si matku obral o peniaze. Chápem, že TOTO je tvoja práca a rešpektujem to.“
„Som rád,“ usmial sa Tom a sadol si na posteľ. Rukou mi naznačil, aby som si prisadol. Zaváhal som, ale on mi naznačil, že sa na nič nekalé nechystal, tak som poslúchol. „Možno by sme mohli byť ASPOŇ kamoši?“ opýtal sa ma váhavo a podal mi ruku.
„Okay, to môžeme,“ prijal som ju.
„Fajn,“ pustil ma Tom, „ale je to hrozná škoda,“ zavtipkoval a ja som otrávene pokrútil hlavou.
„Prestaň, lebo žiadny kamoši nebudeme,“ odbil som ho.
„Čo tak kamoši s výhodami, hm?“ navrhol znova a ja som sa naňho pozrel. „Okay, len som to skúšal,“ zasmial sa. „Keď sme teraz tí KAMOŠI, pôjdeme spolu na obed?“ opýtal sa po chvíli, keď konverzácia viazla.
„A prečo?“ nechápal som.
„Aj ja občas potrebujem spoločnosť normálnych ľudí a nie len…“ radšej sa odmlčal, ale ja som aj tak pochopil. Tak trochu som ho ako model chápal. Bolo ťažké nájsť si skutočných priateľov.

„Okay, a kam chceš ísť?“ nadviazal som rozhovor.
„Neviem. Nepoznám to tu,“ pokrčil ramenami.
„Ani ja som už takto dlho nikde nebol,“ a usmial som sa naňho. Možno sme toho nakoniec mali spoločného viac, než som si myslel, a vstal som.
„Hey, kam ideš?“ chytil ma opatrne za ruku.
„Som model. Čo ak ma vymákne nejaký papparazzi? Musím vyzerať k svetu,“ vysvetlil som mu. Tom kývol a pustil ma. Príprava mi samému dala trocha zabrať, ale zvládol som to, a tak sme vzali Land Rover z garáže a šli do mesta. Cestou som mu ukazoval, čo a ako a on len kýval hlavou. Keď zaparkoval, vzal som ho do svojej obľúbenej kaviarne na Coffee to Go a cestou do reštaurácie sme sa rozprávali a popíjali kávu. Uvedomil som si, že Tom bol vlastne veľmi dobrý muž. Mal správne názory a bol aj veľmi inteligentný. Nerozumel som tomu, prečo robil to, čo robil. Keby som ho niekedy stretol v bare, nepoznal ho a on by nebol gigolo, určite by som to s ním skúsil. Keď sme vchádzali do reštaurácie, galantne mi otvoril dvere a nechal ma vojsť ako prvého. Keď sme si sadali za stôl, odtiahol a prisunul mi stoličku. Zdalo sa, že to robil úplne automaticky, ale páčilo sa mi to. Asi som práve zistil, prečo sa matke tak páčil. Nemohol som jej to zazlievať, pretože ak to už niekto MUSEL byť, tak potom Tom. Objednali sme si, priniesli nám obed a popri tom sme sa bavili o všeličom, až prišiel na rad môj rozchod.

„Bol som s ním takmer dva roky. Celý ten čas, čo som žil v Miláne, som si naozaj myslel, že ma skutočne miloval,“ rozprával som, hrabal sa vo svojom šaláte a pritom cítil závan nostalgie. „Ale on nemiloval MŇA,“ dodal som už s menším nadšením. „Chcel len časť mojej pozornosti a peňazí. Ani neviem, ako sa to stalo, ale proste som zistil, že mal celý ten čas okrem mňa ešte niekoho iného,“ trocha ma spomienka na to zabolela, ale hneď som to potlačil. Vlastne ma Tomov záujem aj trocha utešoval. Bol som rád, že si ma niekto vypočul.
„Povedal by som, že ja som skôr tá druhá strana,“ odpovedal a ja som sa naňho zahľadel. „Mal som veľa vydatých žien,“ vysvetlil a ja som smutne kývol.
„Mal si aj predtým ponuky ako od mojej matky?“ prišlo mi zrazu na rozum, a tak som sa opýtal.
„Mal, ale…“ na okamih sa zarazil a uprene sa na mňa zahľadel.
„Ale čo? Tom, nemusíš sa hanbiť,“ ubezpečil som ho a on sa usmial.
„Myslíš si, že mám nejakú hanbu?“ zasmial sa a ja som ostal zaskočený. „To je jedno,“ mávol rukou. „Mal som ponuky, ale žiadna sa mi nehodila tak ako tá od Eleny,“ spresnil svoju voľbu.
„Aha,“ odpovedal som.
„Myslím, že by sme sa o nej my dvaja nemali rozprávať,“ dodal po chvíli.
„Vadí ti to?“ zaujímal som sa hneď.
„Mne to nevadí, ale tebe očividne áno,“ usmial sa, oprel o operadlo a napil sa. „Robí to medzi nami zbytočné napätie.“
„Naozaj ti o mne veľa rozprávala?“ ignoroval som to a opýtal sa znova.
„Pozri, skutočne si nemyslím, že je to dobrý nápad,“ zvážnel zrazu Tom.
„Tom, prosím,“ spravil som prosebné gesto a on si sťažka povzdychol.
„Tak dobre. Poviem ti to, ale neopováž sa jej niečo prezradiť,“ nechal sa presvedčiť.
„Jupí,“ zatlieskal som si.

„Hovorí o tebe. Občas, ale…“ zahľadel sa na mňa a znova si povzdychol. „Trochu som ti vtedy klamal, ale nemyslel som to zle. Chcel som ťa trochu utešiť. Vyzeral si tak zničene,“ hovoril rýchlo a ja som zosmutnel. Sledoval som, ako si ku mne Tom prisadol a objal ma. „Nepotrebuješ ju. Ja ti pomôžem,“ zašepkal mi do ucha a mne z toho všetkého prišlo tak ľúto. Po tvári sa mi spustili slzy. Objal som ho okolo krku, stisol viečka a dýchal jeho vôňu. V kombinácii s dotykom na chrbte na mňa mala veľmi upokojujúci účinok.
„Nerozumiem, prečo si ku mne taký milý, Tom, ale som ti za to VEĽMI vďačný,“ zašepkal som a on mi znova nežne pošúchal chrbát.
„Asi mám proste pocit, že každý občas potrebuje oporu,“ odpovedal rovnako ticho. Odtiahli sme sa od seba a on mi prstami šikovne zotrel slzy. Nevedel som, či to bola sila atmosféry, alebo som bol totálne namäkko, ale pritiahol som si ho a pobozkal ho. Cítil som, ako Tom podo mnou stuhol, a tak som sa poplašene odtiahol.
„Sorry,“ zašepkal som rozrušene.
„V pohode. Už som si na to zvykol,“ zažartoval a ja som sa trochu urazil, že ma porovnával so svojimi zákazníčkami. V tom mu ako na potvoru vo vrecku zazvonil mobil. Gestom mi naznačil, aby som počkal. Pozrel sa na display a ukázal mi, že mu volala matka.
„Zdvihni jej,“ povedal som otrávene a oprel sa o operadlo. Počul som, ako sa s ňou Tom chvíľu bavil o nejakej večeri niekde bohvie kde. „Čo chcela?“ opýtal som sa ho, keď hovor ukončil.
„Chce ísť dnes večer von,“ povedal a hodil mobil späť do vrecka.

„Čo tak zrazu?“ nešlo mi to do hlavy.
„Asi na teba žiarli,“ povedal Tom akoby nič, natiahol sa pre svoj pohár a znova sa napil.
„Na MŇA?“ nechápavo som sa naňho pozrel.
„Asi sa dozvedela, že sme si vyšli, a nechce zaostať,“ podpichol ma Tom.
„To by bola poriadne trápna,“ odfrkol som si.
„Prečo? Možno len chce byť so svojím Tomim,“ rýpol znova.
„Prepána, prestaň. JA NEŽIARLIM,“ zdvihol som hlas viac, než by som chcel, a Tomov úsmev sa roztiahol ešte viac. Zle som sa naňho pozrel.
„Ako chceš,“ zatváril sa nevinne. „Ideme už?“
„Tak radšej poďme,“ vzal som si veci, zaplatili sme a šli sme k autu. Celou cestou domov sme sa nerozprávali, a po tom, čo sme vošli do domu, matka si hneď vzala Toma k sebe a začala ho predo mnou bozkávať rovno v predsieni. Okamžite som sa od nich odvrátil. Nepotreboval som sledovať jej divadlo. Nechápal som, čo to do nej vošlo, ale nemienil som to komentovať, tak som hneď vyšiel hore, zatvoril v izbe a prezliekol sa. Potom som sa spolu s časopisom vybral na terasu a naberal bronz. Listoval som si v ňom, a keď už slnko zoslablo, vrátil som sa dovnútra. Na chodbe som stretol Toma.
„Tak čo, už idete?“ opýtal som sa ho a zahľadel sa naňho. Mal na sebe oblek a vyzeral v ňom tak dobre, že som sa pristihol pri predstave, ako mu rozopínam sako, gombíky na košeli…
„Nejako sa mi nechce,“ odpovedal mi na to Tom, usmial sa na mňa a prerušil mi tak myšlienky. Nemohol som si pomôcť a musel som mu úsmev opätovať. Tak trochu som sa pritom asi začervenal.
„Ja už radšej idem. Nechcem sa s ňou stretnúť. To dnešné divadielko…“ prekrútil som oči.

„Sorry. Nechcel som, aby si to musel vidieť. Nechcel som to, “ ospravedlnil sa mi Tom.
„To…“ chcel som mu povedať, že to nebola jeho vina, ale zjavila sa matka, tak som sa radšej okamžite odpratal do izby. Keď som za sebou zatvoril dvere, doľahla na mňa samota a v duchu som matke závidel, že bola na večeri s Tomom. Ľahol som si na posteľ a zízal do blba, pretože som vedel, že to nebolo dobré znamenie. Asi mal Tom na obede pravdu, že som tak trochu žiarlil, ale vtedy som si to nechcel pripustiť. Po chvíli som sa zaťal a snažil sa nemyslieť na nič, čo by bolo spojené s Tomom alebo s mojou DRAHOU mamičkou, ale nedokázal som to. Stále som premýšľal nad tým, čo spolu robili a o čom sa asi bavili. Jedna vec je istá – o mne sa nebavia ani náhodou, pomyslel som si, ale malo to na mňa skôr depresívny účinok. A navyše som mal strach, čo bude potom, keď sa vrátia z večere. Tom s ňou určite bude musieť… pomyslel som si a zaboril tvár do vankúša.

autor: MoreInsidiousKindOfStories