Gigolo 4.

Zobudil som sa uprostred noci a skontroloval čas na mobile. Tri hodiny ráno a ja sa už cítim ako rybička. To je snáď vtip, pomyslel som si naštvane, skopal zo seba perinu a vyšiel z izby. Na chodbe bola tma. Pomyslel som si, že Tom s matkou ešte stále neboli doma. Trocha ma to štvalo, ale nakoniec som si povedal, že ma do toho nič nebolo a SNAŽIL sa to nechať plávať. Stále sa mi však nechcelo spať, a tak som naslepo zišiel po schodoch a zakradol sa do kuchyne. Zasvietil som a otvoril chladničku. Chvíľu som skúmal jej obsah, ale nebolo tam nič na čo by som mal chuť, tak som ju zabuchol a prehľadával skrinky. Bol som z tej matkinej náhlej večere s Tomom ešte stále nervózny a nemohol to dostať z hlavy. Potreboval som niečo sladké. Našťastie som hneď v druhej vrchnej skrinke našiel balíček OREO keksov. Spokojne som sa na ne usmial, dal si z nich asi päť na tanierik, nalial do pohára mlieko a vykročil do obývačky, kde som si pohodlne sadol na gauč. Zapol som si potichu telku, aby som počul, kedy sa HOLÚBKOVIA vrátia, a sledoval nejaký horor. Neznášal som ich, ale tento typ filmov ma vždy držal v pozore. Jedol som popri tom svoje keksy a pri každej scéne, ktorá mala vystrašiť na smrť, sa skoro zadusil. Sušienky a aj mlieko sa na môj vkus minuli až príliš rýchlo, ale viac som ich zjesť nemohol, aby som si nezničil figúru. Dokonca skončil aj film. Ešte stále som ich nepočul prichádzať. Chvíľu som ešte sledoval reklamy, ale nakoniec som zazíval. Rozhodol som sa, že sa ešte pôjdem na chvíľu vyspať, a telku vypol. Vyšiel som na poschodie a opäť sa neobťažoval svietiť. V tom som však začul, ako niekde blízko potichu buchli dvere. Niekto sa šuchtal chodbou. Vyľakane som zastal a zažmúril do tmy. Niekto sa vykradol z matkinej izby a ja som dostal strach, že to bude nejaký vrah ako v tom horore. Pritisol som sa k stene a panikáril. Po chvíli som si ale povedal, že to musel byť LEN Tom.

„Hey!“ zašepkal som a tmavá postava sa otočila.
„Kde si?“ počul som ho zašepkať. Videl som, ako sa rozhliadal. Asi ma nevidel. Dostal som nápad. Prešiel som k nemu celkom nečujne.
„Tu!“ zašepkal som mu do ucha a on vystrašene nadskočil. Zachichotal som sa.
„Bože, si ako skutočný duch,“ počul som ho povedať trocha zadýchane, ale po chvíli sa začal ticho smiať. „Prečo nespíš, myšička?“ opýtal sa, keď sme sa obaja upokojili.
„Nevolaj ma tak,“ odbil som ho. „A ty?“ odpovedal som mu v zápätí na otázku otázkou a Tom mlčal. Vlastne ani nemusel. Bolo to jasné ako biely deň. Veď práve vyšiel z matkinej izby!
„Máš ešte posun?“ počul som Toma znova zašepkať a pocítil som, ako ma jemne pohladkal po ruke.
„Trochu, ale práve som chcel ísť spať,“ priznal som sa.
„Chcel? Tak sa ti už NECHCE?“ Presne som vedel, nad čím uvažoval, a tak som nad tým začal rozmýšľať aj ja. Našťastie som si spomenul na to, odkiaľ pred chvíľou vyšiel, a prešla ma chuť. „Prečo si zrazu tak ticho, hm?“ opýtal sa ma. Náhle som mal jeho ruky na bokoch a bol pritisnutý k stene. Tom schválne pritlačil panvou vpred a ja som zalapal po dychu, keď som si uvedomil, že na sebe mám len dlhé tričko na spanie.
„Tom, prosím,“ zašepkal som a snažil sa ho od seba odtlačiť. „To sa NEHODÍ,“ dodal som.
„Nepočul som, čo si povedal,“ zašepkal mi do ucha, nežne ma naň pobozkal a rukami ma pohladkal po nahom zadku. Podvedome som ho stiahol.
„Prosím, nechaj ma,“ zakňučal som a chcel ho odtlačiť, ale telo ma nepočúvlo. Namiesto toho sa naňho podvedome ešte viac pritislo.

„Nezdá sa mi, že by som ťa mal pustiť,“ povedal ticho Tom a hneď na to sa zasmial. Premasíroval mi prstami zadok. Porazene som zastonal a on prestal. Odtiahol sa a pustil ma. Tak trochu ma tým sklamal, ale nakoniec som si povedal, že je to tak lepšie. Čo som ale nečakal, bolo to, že ma vzal za ruku a zatvoril sa so mnou vo svojej izbe. Tam ma oprel ma o dvere , uprene sa na mňa zahľadel a pohladkal ma po tvári. Všimol som si, že pritom, ako si zblízka prezeral moju tvár, vyzeral zamyslene.
„Niečo sa na tej večeri stalo?“ zaujímal som sa, keď nič nevravel.
„Bill, nebudem sa s tebou o tom baviť,“ odbil ma.
„A prečo?“ nenechal som sa.
„Daj mi pusu,“ zmenil náhle tému a nahol sa nado mňa. Nič viac však nespravil.
„Pusu? Ale… Dnes si povedal, že sa nebozkávaš,“ zašepkal som zmätene. To je ale divný chlap, pomyslel som si.
„Asi si ma dnes na obede trochu navnadil,“ odpovedal záhadne.
„Ako?“ Nedalo mi to a uškrnul som sa. Naťahovanie sa s Tomom sa mi celkom zapáčilo.
„Vieš, nebozkávam sa často,“ usmial sa na mňa roztomilo a v očiach mu zahrali čoraz známejšie plamienky.
„Mal by si. Je príjemné bozkávať sa s človekom, ktorého miluješ,“ opätoval som mu úsmev a Tom sa zrazu odtiahol. Otočil sa mi chrbtom a pomaly sa odo mňa vzďaľoval. Na okamih som sa zľakol, že som povedal niečo, čo mu asi ublížilo, ale on si len sadol na posteľ a zavolal ma k sebe.

„Povedal by som, že si to vzhľadom k mojej práci dosť protirečí, ale to je presne ten dôvod, prečo sa so zákazníčkami nikdy nebozkávam,“ vysvetlil mi, keď som sa k nemu posadil.
„Ale veď ťa dnes matka pobozkala a ty…“
„Povedal som ti, že som to nechcel. Myslel som to vážne,“ prerušil ma. „Nebolo to nič príjemné, ale nechcel som k nej byť neslušný, pretože ma platí,“ povzdychol si.
„Ty ju nemáš ani trochu rád?“ opýtal som sa ho prekvapene a Tom sa na mňa uprene zahľadel. Nadýchol sa, že niečo odpovie, ale hneď na to ústa zavrel. „Stalo sa niečo?“ ustarostene som ho chytil za rameno.
„Som v pohode,“ usmial sa a dodal: „Viem, že je to tvoja matka, ale začínam jej mať plné zuby.“ Potlačil som potrebu nadšeného zatlieskania.
„Beriem to ako jasné NIE,“ pousmial som sa naňho a on sa usmial tiež.
„Tebe to nevadí?“ opýtal sa neveriacky.
„A prečo by mi to malo vadiť? Je to predsa biznis,“ pokrčil som ramenami a snažil sa tváriť, že je mi to jedno, ale v skutočnosti mi tým Tom spravil naozaj veľkú radosť. „A kedy si sa naposledy bozkával s niekým, koho si mal rád?“ zmenil som tému plynule.

„To bolo dávno,“ zasmial sa Tom a zamyslel sa. „Mal som vtedy asi niečo pred dosiahnutím plnoletosti. Krátko po tom, čo sa so mnou rozišla, som začal robiť gigola.“
„Takže si to vlastne urobil z recesie?“ uškrnul som sa naňho a vlastne si pomyslel, že to od neho bol celkom cool ťah. Ja by som určite žiarlil ako blázon.
„Trocha som ju tým asi chcel naštvať, ale začal som s tým hlavne kvôli peniazom. Ale nepočítal som s tým, že budem mať taký úspech,“ uškrnul sa trocha samoľúbo.
„Takže sa vždy bozkávaš len s niekým, koho máš rád?“ opýtal som sa zrazu placho, ale vo vnútri som bol napätý. V kútiku duše som veľmi chcel, aby ma Tom mal rád, a aby ma preto aj pobozkal. Po chvíli som ale pochopil, že som ho tou otázkou asi nepríjemne zaskočil.
„Eh,“ usmial sa a predtým, než odpovedal, sa tuho zamyslel. Očividne nechcel povedať niečo, čo by ma odradilo. „Myslím, že asi potrebujem znova nabrať trocha cviku, ak ti to nebude prekážať,“ uprene sa na mňa pritom zahľadel a celkom ma svojím pohľadom zhypnotizoval. Nevedel som, ako to robil.
„P – Prečo ja?“ zakoktal som sa trocha a bol sklamaný, ale potom som si povedal, že sa predsa nemohol zamilovať po dni známosti. Potreboval som Toma na to, aby mi z hlavy vybil Francisca a on potreboval mňa, pretože… To bolo jedno prečo. Hlavné bolo, že som cítil, že ma naozaj potreboval.
„Určite si si už všimol, že ma fyzicky priťahuješ a…“ Videl som, ako na okamih zaváhal a nervózne si pritom naťahoval prsty na rukách. „Si rozhodne atraktívny a rozumiem si s tebou aj v iných veciach, než je SEX. To sa mi nestalo už VEĽMI dlho,“ znel pritom tak nesmelo a mne sa podivne rozbúchalo srdce. Ups! pomyslel som si v duchu. Nedokázal som potlačiť úsmev a musel sa ho dotknúť. Chytil som ho za ruku a on sa na mňa uprene zahľadel. Zrazu som v žalúdku mal TEN pocit. Vedel som, čo to znamenalo, a vedel som aj to, že bol zlý nápad nechať sa uniesť, ale…

„Chceš ma ešte pobozkať?“ opýtal som sa ho, opatrne sa k nemu nahol a čakal, čo spraví. Díval sa na mňa a po chvíli zachytil moju spodnú peru medzi svoje. Pritiahol si ma a pohol perami oproti mojim. Omámene som zavzdychal a pootvoril ústa. Tom zašiel jazykom do vnútra a začal som s ním spolupracovať. Bozkával ma dlho a pomaly. Skúmal každý kút. A on chutil tak DOBRE! V kombinácii s jeho rukami na mojich nahých bokoch a jeho vôňou som si ani neuvedomil, že si ma položil na posteľ a začal mi vyhŕňať tričko.
„Pomôž mi trochu,“ zašepkal Tom do bozku a na okamih sa odtiahol. Dovolil som mu, aby ma vyzliekol. Už mi to bolo celkom jedno. Chémia medzi nami mi celkom zaslepila myseľ. Tom bol ako kúzelník. Chcel som len to, aby ma znova bozkával a dotýkal sa ma. Čakal som, kým sa zbavil svojich vecí, potom k nemu natiahol ruky a pritiahol si ho. Ležali sme obaja na boku prepletený a on sa mi s vášňou dobýval do úst. Začal som sa oňho jemne trieť a on zastonal. Zdrapil ma rukou za zadok.
„Hm, Tomi, buď dnes nežný, prosím,“ zašepkal som, keď povolil stisk na zadku, presunul ústa na môj krk a rukou mi tentoraz dráždil bradavku.
„Budem sa snažiť,“ odpovedal hlbokým, zastretým hlasom a postupoval rukou aj ústami čoraz nižšie.

Dostal som z jeho hlasu zimomriavky. Ticho som pod jeho dotykmi stonal a mal pocit, že bol naraz všade, pretože mi svojimi jemnými dotykmi celkom pobláznil hlavu. Bol tak nežný, a pritom ma ani nepoznal. Pri každom dotyku bol obzvlášť pozorný. Akoby už presne vedel, kde a ako sa mal dotknúť, aby ma donútil nahlas vyjadriť spokojnosť. Cítil som, že si to vychutnával rovnako ako ja až do chvíle, kým sme obaja neboli dokonale pripravení na spojenie. Tom ma na chvíľu opustil, aby zo stolíka vybral lubrigačný gél, ale nespustil ma z dohľadu ani na sekundu. Videl som v jeho očiach obdiv, keď sa na mňa díval, a prisahám, že som sa z toho na sekundu zachvel. Sledoval som, ako si mazľavý gél naniesol na prsty jednej ruky, ľahol si a druhou rukou si ma ľahko prehodil na seba. Skrčil som nohu, posunul sa vyššie a dovolil mu tak do seba lepší prístup. Tom sa uznanlivo usmial a ja som ho bez rozmýšľania pobozkal. Neprotestoval a začal ma pomaly rozťahovať. Uvedomil som si, že dnes v noci s Tomom šlo tak ľahko a prirodzene, akoby sme to robili už večnosť. Bol som taký omámený pocitmi, že som si ani nevšimol, keď si ma znova prehodil pod seba a vyplnil ma. Začal sa vo mne pomaly hýbať. Bral si ma hlboko a tento raz mi dovolil aj spolupracovať.
„Oh!“ zastonal som hlasnejšie.

„Ticho, myšička,“ Tom sa nado mňa nahol a začal mi ústa plniť vášnivými bozkami. Prirážal čoraz hlbšie a silnejšie. Šalel som pod ním a zatínal svaly. Do uší mi doľahli jeho tlmené stony a cítil som, ako vo mne jeho penis zapulzoval. Naše telá do seba naposledy narazili a v tom momente sme sa obaja urobili. Tom sa na mňa položil a zhlboka oddychoval. Ja som len unavene zatvoril oči a položil si ruky na jeho chrbát. Chvíľu sme ležali a potom opustil moje telo. Ľahol si vedľa, pritiahol ma a zakryl nás. Otočil som sa k nemu a pootvoril oči. Usmieval sa na mňa, na to ma krátko pobozkal, prehrabával sa mi prstami vo vlasoch alebo hladil po chrbte. Maznal sa so mnou a ja som mu spokojnosťou vrnel pod rukami. Nadobudol som pritom dojem, akoby ma dotykom obdivoval, a mne pri pohľade naňho napadlo, že som sa doňho asi práve zamiloval. Pohladkal som ho po hrudi a zaliala ma eufória. Cítil som sa šťastný ako ešte niky v živote.

„Nepamätám si, kedy som sa naposledy s niekým cítil tak dobre ako s tebou,“ zašepkal Tom, pobozkal ma na čelo a pohladkal palcom po pleci.
„Ako dobre sa so mnou cítiš?“ opýtal som sa ho zvedavo a natiahol krk, aby som naňho lepšie videl.
„VEĽMI,“ usmial sa a hravo ma stisol v náručí. „Si myška,“ povedal, keď som sa ticho zachichotal.
„Nenávidím hlodavce. Vymysli si niečo krajšie,“ uškrnul som sa naňho.
„Kocúr drsňák,“ povedal a obaja sme hneď na to dusili výbuch smiechu.
„Ty si blázon,“ zasmial som sa a zamyslene sa naňho zahľadel. Nechápal som, prečo robil gigola. Bol nádherný, inteligentný, dobrý a charizmatický. Mohol robiť a mať všetko a koho chcel.
„Inšpiroval som ťa?“ prerušil mi Tom tok myšlienok.
„Hm?“ opýtal som sa zmätene, pretože som mu nerozumel.
„Nad čím si premýšľal?“ pohladkal ma palcom po spodnej pere a ja som rýchlo hľadal výhovorku.
„Nad tým, že by som už asi mal ísť,“ odpovedal som mu.
„Nedržím ťa tu,“ pozrel sa na mňa s nevinným úsmevom a silno ma stisol.
„Vôbec,“ povedal som sarkasticky a buchol ho jemne po hrudi. „Musím už ísť, Tomi,“ pripomenul som mu nežne.
„Dobre,“ zašepkal, pustil ma a díval sa, ako som si na seba rýchlo hodil tričko.
„Dobrú noc,“ usmial som sa naňho, naposledy ho pobozkal a po prstoch prešiel cez chodbu do svojej izby. Zamkol som sa a zaliezol si do postele. Hneď som oľutoval, že som s Tomom nemohol ostať, pretože bola strašne studená. Položil som hlavu na vankúš, unavene zatvoril oči a zaspával so spomienkou na Tomove horúce telo.

Ďalší deň som sa zobudil až neskoro po obede, ale zato s výbornou náladou. Už dlho som sa necítil tak fit a nemal toľko energie. Preto som sa rýchlo osprchoval, obliekol do pohodlných vecí a s úsmevom zišiel dole do kuchyne, aby som si spravil niečo pod zub. Schádzal som po schodoch a na perách mi pohrával úsmev. V momente, keď som prechádzal cez obývačku, som kútikom oka zachytil matku. Stála pri kozube a vyzerala hrozne naštvane. Zľakol som sa a chcel sa jej vyhnúť, pretože som sa jej nikdy nestaval do cesty, keď mala zlú náladu. Nemohol som si nevšimnúť, ako sa na mňa dívala – ako sup na zdochlinu. Z očí jej sršal chlad. Ten pohľad ma okamžite prišpendlil na miesto. Čím bola bližšie, tým väčšiu tendenciu zdúchnuť som mal. To som ale nemohol urobiť. V myšlienkach sa mi vynorila noc s Tomom a zaplavili ma výčitky: Čo ak o nás vie? Čo ak nás počula? Dostal som strach.

„Ahoj, SYNÁČIK,“ zdôraznila náš rodinný vzťah a zložila si ruky na hrudi, keď mi zatarasila cestu. Videl som, ako v jedinej sekunde jej tvár sčervenela z bielej na purpurovú. „KAM si sa vybral? Vyhýbaš sa mi? NIEČO predo mnou skrývaš?“ zasipela na mňa a ja som len rýchlo pokrútil hlavou, že nie. „Môžeš mi vysvetliť, čo si včera V NOCI robil u Toma?“ zvýšila hlas a mne vyschlo v krku.
„Nič,“ odpovedal som rozochvene, pretože som sa jej bál. Toto bola jej najhoršia nálada. Modlil som sa, aby niekto prišiel a zachránil ma.
„NAOZAJ?!“ zrevala na mňa a rozhodila rukami do vzduchu. Rýchlo som zaklipkal, aby som zahnal slzy.
„Skutočne. Len sme sa rozprávali,“ zašepkal som a roztriasol sa.
„Skutočne nevidím dôvod na to,“ obišla ma, „aby si sa s ním ROZPRÁVAL,“ zašepkala mi do ucha. Mal som z nej už slzy na krajíčku. Dobre vedela, že som nenávidel, keď to robila. To ONA spôsobila, že som mal takú hroznú psychiku. Stačilo málo a zosypal som sa ako domček z karát.

„Nič – sa – nestalo,“ zašepkal som zúfalo a cítil, ako mi dýchala na krk. Čakal som, kedy ma udrie.
„Dobré ráno, Elena,“ začul som zrazu Tomov hlas a matka okamžite odskočila.
„Ránko, TOMI,“ počul som ju hovoriť sladkým hlasom. Počul som, ako ho neprirodzene hlasno pobozkala. „Ako si sa vyspal? Myslím, že by sme dnes SPOLU mohli ísť nakupovať.“ Vedel som, že to hovorila len preto, aby ma znova ponížila.
„Okay, môžeme,“ počul som odpovedať Toma a snažil som sa nenápadne vzdialiť, pretože som sa potreboval upokojiť.
„Ideme sa naobedovať. Čo povieš?“ počul som ju. „Pridá sa aj Bill. VŠAK?“ zvýšila hlas. Hovorila to medovým tónom, ale vedel som, že to bola skôr vyhrážka. Nechcel som sa ňou nechať už viac zastrašovať, ale mal som strach. Otočil som sa a placho sa na ňu zahľadel. Tomovmu pohľadu som sa radšej vyhýbal. Nechcel som ju zbytočne dráždiť, ale necítil som sa vôbec dobre. Mal som z nej nervy na pochode a zatočila sa mi hlava. Podlomili sa mi kolená a spadol som na zem. Posledná vec, na ktorú som si spomenul, bola bolesť.

autor: MoreInsidiousKindOfStories