autor: Jasalia
A je tu posledná časť. A chcem ju venovať dvom najdôležitejším osobám, bez ktorých by to nebolo ono.
Tá prvá je pre teba, Janulka. Len vďaka tebe funguje táto stránka a každý deň nám prináša niečo nové. Dúfam, že ti tá vášeň vydrží čo najdlhšie. Raz si mi napísala že Vianočná poviedka po celý rok. Rok má 52 týždňov a toľko častí má aj táto poviedka. Tak – pre teba!
A samozrejme pre Estrelu, moju hviezdnu korektorku. Ďakujem ti za to nekonečné opravovanie a kontrolovanie. Dúfam, že to nebude naša posledná spolupráca, :-p
Hoci bol rozhodnutý, aj tak Bill strávil pred Tomovým bytom minimálne pol hodinu. Bol nervózny, vzrušený a vydesený. Čo ak Tom ani nie je doma? A čo ak ho odmietne? Dobre, písal mu, dokonca aj teraz pred necelou hodinou, ale čo ak si to zoči – voči rozmyslí? Čo ak ho neprijme tak, ako ho chce on? Čo ak bude chcieť ich vzťah udržať na inej úrovni?
Práve keď sa konečne rozhodol vojsť dnu, vchodové dvere sa otvorili a z nich vyšiel ten, po kom tak veľmi túžil – jeho brat. Bol zababušený v teplej bunde a na hlave mal nasadenú čiapku. Bol zarastený, no bradu mal upravenú a napriek smutnému výrazu bol nesmierne sexi. Billovi sa okamžite rozbúchalo srdce a stiahlo podbruško. Tom si ho zatiaľ nevšimol, pretože mal pohľad zabodnutý do zeme, no Bill vedel, že si ho čoskoro všimne. Jeho kroky smerovali presne k nemu, pretože stál práve pred jeho autom.
Tom kráčal rokmi zautomatizovanou trasou k svojmu autu, a tak nepotreboval sledovať cestu. Bol presvedčený, že o tomto čase tak či tak nebude nikto vonku. Hoci možno bol jeho nezáujem spôsobený niečím iným – bol hlboko zamyslený. Keď poslal Billovi správu, tak trochu dúfal, že sa mu Bill konečne ozve späť. Boli predsa Vianoce, deň, kedy sa zoznámili. No keď prešla takmer hodina a on sa neozýval, stratil aj posledné zvyšky nádeje, že majú ešte šancu. Nedokázal tu už ostať sám so svojimi myšlienkami. Rozhodol sa preto, že pôjde do domu svojho otca a pokúsi sa rozptýliť hrou so svojimi malými súrodencami. Keď sa pred ním zrazu zjavila nejaká postava, v prvom momente ju chcel iba obísť a nastúpiť do svojho auta. No v tej chvíli mu niečo, snáď inštinkt napovedal, aby zdvihol hlavu a pozrel sa na toho, kto stál pred ním.
Bill sa mohol zmeniť, ako veľmi chcel, no preňho bol stále nádherný. A tie jeho oči, tie by spoznal kedykoľvek. Zahľadel sa do nich… Boli si tak blízko, až čakal, že Bill pred ním každú chvíľu utečie. Že ustúpi tak, ako keď sa videli naposledy. No nestalo sa tak. A čím dlhšie stáli blízko seba, čím dlhšie si pozerali do očí, tým viac zabúdali na všetko to, čo ich rozdeľovalo. Tom sa podvedome nakláňal k Billovi, ako ho priťahovali jeho pery. Boli také sladké, ako si ich pamätal? Túžil ich ochutnať a zistiť to. Tak veľmi po tom túžil… Keď si Bill prešiel po perách jazykom, aby si ich zvlhčil, prebehol ním taký príval túžby, až ho to paradoxne prebralo z opojenia. No práve vo chvíli, keď sa chcel odtiahnuť, Billove pery prekonali ich vzdialenosť a spojili sa s tými jeho. A bolo to ako vrátiť sa domov.
Najskôr bol ich bozk len ľahký, krátky, no ako náhle sa od seba odtiahli, aby sa nadýchli, stačil jediný pohľad a ich pery sa opäť spojili. A tento krát bol ich bozk vášnivý. Taký vášnivý, akoby sa pokúšali dobehnúť všetok stratený čas. V podvedomej potrebe dostať sa do polohy ležmo zacúvali bližšie k Tomovmu autu, no keď sa Bill posadil na ľadovú kapotu, spamätalo ho to natoľko, aby sa konečne odtiahol.
„Poďme k tebe,“ hlesol zadýchane a pohladil Toma po tvári. Ten nadšene prikývol a chytil ho za ruku, aby mu náhodou neušiel. Rýchlo ho ťahal k vysokej budove, roztrasenými rukami odomkol vchod a ďalej ho ťahal k výťahu. Sotva stlačil gombík privolávajúci výťah, vrhol sa opäť na Billove pery. Nedokázal sa ich nabažiť. Boli snáď ešte sladšie ako pred tým. Bozkával ho tak dlho, až im opäť došiel dych, a potom ešte dlhšie. Výťah prišiel a oni si to ani nevšimli, až kým Bill v návale túžby dotýkať sa Toma nezašiel pod jeho bundu a tričko a ľadovými prstami pohladil jeho nahú pokožku. Ten dotyk Toma natoľko prebral, aby si uvedomil, kde sú.
„Poďme hore,“ šepol s perami pritisnutými k tým Billovým. „Potrebuješ sa zohriať.“
„Potrebujem teba,“ šepol Bill späť, no predsa len otvoril dvere výťahu a Toma do nich doslova vtiahol. Roztraseným prstom stlačil poschodie a opäť sa vrhol na Tomove pery. Rozopol mu bundu a dlaňami pohladil jeho vypracovanú hruď. Tom bol omnoho štíhlejší, ako si to pamätal, no stále to bol rovnako úžasný pocit, môcť sa ho dotýkať.
Výťah zastavil a cinkol. Chlapci sa od seba s námahou odtiahli, len pre vidinu toho, že o chvíľu by mohli byť konečne v súkromí Tomovho bytu. Bolo to snáď to najťažšie, čo kedy museli urobiť – odtiahnuť sa od seba a dostať sa bezpečne do bytu. Vôbec odomknúť byt bolo takmer nad ich sily. S trasúcimi sa rukami strčiť kľúč do zámku. Nakoniec sa to však Tomovi podarilo. Vpadli do bytu a dvere za sebou s buchnutím zavreli.
„Chcem ťa,“ šepol Bill a stiahol z Tomových pliec jeho bundu. Tom od neho odtiahol ruky len natoľko, aby to mohol urobiť, a následne sa opäť vrhol na gombíky jeho kabátu, ktoré sa už dosť dlho snažil rozopnúť. V duchu nadával nad Billovým nevhodným výberom oblečenia, no jeho pery pokračovali v bozkávaní Billa. Prešiel nimi po jeho líci na sánku a odtiaľ na krk. Bill vzdychol a naklonil hlavu nabok, aby mu umožnil lepší prístup, rukami zablúdil na Tomov zadok a stisol ho.
„Ach Bože,“ vzdychol Tom a rozhodol sa vykašlať na zvyšné gombíky. Rukami zablúdil pod kabát na Billove ramená a kabát z neho jednoducho stiahol a nechal ho padnúť na zem. Následne mu pomohol z neho vystúpiť. Na topánky kašlal a rovno si to zamieril k posteli.
Tomov byt bol malý, no napriek tomu, kým sa dostali k posteli, obaja mali vyzlečené vrchné diely oblečenia a dokonca rozopnuté nohavice. Tom povalil Billa na svoju posteľ, kľakol si k nemu a vyzul mu topánky, aby mu mohol vzápätí stiahnuť aj úzke rifle spolu so spodným prádlom. Keď naňho vykukol Billov vztýčený penis, bez rozmyslu sa naňho vrhol a vzal ho do úst. Bill sa od vzrušenia prehol, až spravil takmer mostík, a prudko sa nadýchol. Jeho vzrušenie stúpalo závratnou rýchlosťou a on mal pocit, že každú chvíľu vybuchne.
„Tomi, prosím,“ zaskučal a zaboril prsty do jeho vlasov, aby si ho pritiahol bližšie. Tom sa opäť vrhol na jeho pery a Bill pre zmenu presunul ruky na jeho pás, aby sa zbavil jeho nohavíc.
„Daj to dolu,“ žiadal ho a Tom ho poslúchol. Kým sa zbavoval oblečenia, Bill siahol do nočného stolíka. Áno, stále tam bola neotvorená tuba s gélom. Kúpil ju v rovnaký deň ako Tom a už ju nestihli otvoriť. Rýchlo stiahol celofán a otvoril krabičku, aby z nej mohol vybrať tubu s gélom. Len čo sa k nemu Tom vrátil, natiahol k nemu ruku s úmyslom naniesť mu gél na prsty.
„Potrebujem ťa. Hneď,“ trval na svojom a Tom sa nenechal dlho prehovárať. Aj on ho potreboval. Len čo mu Bill naniesol na prsty dostatok gélu, opäť si ľahol a široko roztiahol nohy, aby tak bratovi umožnil lepší prístup. Tom sa mu uvelebil medzi stehnami, jednou rukou sa mu zaprel vedľa hlavy a druhou okamžite zamieril k jeho vstupu. Mokrými prstami pohladil stiahnuté svaly a sledoval, ako sa Bill zachvel a privrel oči. Chvíľu hladil jeho dierku a počúval vzdychy vychádzajúce z Billovho hrdla, než opatrne pritlačil, aby sa doňho pokúsil zasunúť prvý prst. Blonďák na chvíľu zadržal dych a pokúšal sa čo najviac uvoľniť. Tom chvíľu dráždil Billa len končekom prstenníka, aby ho dostatočne uvoľnil, no po chvíli doňho ponoril už celý prst. Bill spokojne vzdychal a sám hýbal panvou, aby to urýchlil. Už sa nemohol dočkať, až bude Tom konečne v ňom.
„Tomi, rýchlejšie,“ zaprosil Bill a Tom pridal druhý prst.
„Áno,“ zastonal Bill a nechty zaboril do prestierania. Tomovi od vzrušenia stiahlo podbuško a on sa musel poriadne sústrediť, aby nevybuchol. Pohľad na Billa bol príliš vzrušujúci a on mal pocit, že sa urobí len z toho pohľadu.
Tom začal rozťahoval prsty a o chvíľu už pridával aj tretí, aby Billa dostatočne pripravil. Nedokázal by čakať dlho a bolo jasné, že ani Bill nie. Potrebovali sa cítiť, byť si čo najbližšie.
Trvalo to naozaj len chvíľu, než si Tom potrel penis gélom a zatlačil ním na bratov otvor. Billom prešla taká mohutná vlna vzrušenia, až sa takmer urobil. Len z ťažkosťami sa mu podarilo zadržať orgazmus, no vedel, že veľmi dlho nevydrží. Tom na tom však nebol inak. Pokúšal sa ovládať, aby Billovi neublížil, no s každou sekundou to bolo ťažšie.
„Pridaj, Tomi. Viac,“ žobral Bill, keď začínal mať pocit, že sa z Tomových opatrných prírazov zblázni. Vedel, že mu Tom len nechce ublížiť, no jemu to bolo v tejto chvíli jedno. Opatrný môžu byť nabudúce, teraz potreboval Toma cítiť. Nezáležalo na bolesti, pretože tá sa pretavovala v rozkoš.
Tom vedel, že by nemal, že Bill ešte nie je dostatočne uvoľnený, no aj on ho potreboval. Cítil, že už dlho nevydrží, to tesno a teplo bolo príliš. Rozkoš sa rozlievala celým jeho telom a on to potreboval ukončiť. Uchopil Billov penis do dlane a začal ho honiť v rytme prírazov. Bill stonal a lapal po dychu v snahe to predĺžiť, no orgazmus ho nakoniec dohnal a on vyvrcholil na svoje brucho. Jeho svaly sa stiahli, a to dostalo cez okraj aj Toma.
Tom sa vyčerpane zvalil na Billa, no len čo záchvevy orgazmu trochu ustúpili, prevalil sa na bok. Bill okamžite otočil hlavu, aby vyhľadal Tomov pohľad a on mu ho opätoval.
„Milujem ťa.“
„Milujem ťa.“
„Milujem ťa,“ vyznávali si lásku stále dookola, zatiaľ čo si vymieňali sladké bozky. Nevedeli, ako dlho to trvalo, čas pre nich prestal existovať. Ľahké bozky sa prehĺbili a zmenili v pomalé, nežné milovanie.
Keď sa Bill opäť prebudil, za oknami už bola tma, prehlušená len svetelným smogom presakujúcim do miestnosti. Tom ležal na boku a očami plnými lásky pohládzal jeho tvár. Bill sa naňho ospalo usmial a on mu úsmev opätoval.
„Ahoj.“
„Ahoj.“
„Ako sa cítiš?“ vyzvedal Tom a prstami nežne odhrnul prameň vlasov, ktorý Billovi neposlušne padal do očí.
„Úžasne. Je mi fajn.“
„Si si istý?“ vyzvedal Tom a tento krát jeho hlas už neznel tak isto. No až červeň v jeho tvári druhému chlapcovi napovedala, na čo presne sa pýta, a aj on sa začervenal.
„Nó, ja… zatiaľ je to dobré. Myslím. Ale je to…“
„Ja viem. Chcel som byť nežný, ale…“ Bill sa naňho s láskou usmial.
„Bolo to úžasné. Chcel som to tak.“
„Ja viem, ale…“
„Milujem ťa. A to sa zahojí. A dúfam, že rýchlo,“ šibalsky sa uškrnul a Tom sa zasmial. Potom však zvážnel.
„Si si tým istý?“
„Nerozumiem.“
„No… Nechcel si so mnou nič mať. A teraz… si si tým istý? Že neoľutuješ svoje rozhodnutie? Nechcem, aby si si ešte niekedy ublížil,“ pohladil Tom nežne jednu z Billových jaziev. Bill sa naňho s láskou usmial.
„Som si istý. Viac ako istý. Milujem ťa a vždy som ťa miloval. Celý život som si myslel, že môj brat je mŕtvy, a keď som sa dozvedel, že to nie je pravda a ty žiješ, bol som šťastný! Ale zároveň si bol môj priateľ a to všetko… bolo to mätúce. A desivé. Dozvedieť sa to všetko, čo sa stalo… Vydesilo ma to. Ale moja doktorka ma presvedčila, že nie som zvrátený. Ty a ja… Nie sme prvý pár, ktorému sa to stalo. Nie sme prvý príbuzný, ktorí sa stretli po rokoch a stali sa z nich milenci. A mnohý dokonca vedeli, že sú príbuzný. A tiež… nie sme prvé dvojčatá, ktorým sa to stalo. A ja… upokojilo ma to. Ale napriek tomu som sa nevedel rozhodnúť, či chcem späť svojho brata, alebo milenca. Túžil som po tebe, ale stále si môj brat…“
„Ak chceš byť…“
„Nie, Tomi. Po tom, čo sa tu teraz medzi nami stalo… Neviem si predstaviť, že by sme boli vedľa seba len ako bratia, bez tohto všetkého. Ja ťa milujem a milujem aj tvoje bozky a objatia a toto všetko. Chýbalo mi to, celý čas. A teraz sa toho už nevzdám.“
Ďalší rozhovor uťalo zvonenie Tomovho mobilu. Volala Katrin a chcela vedieť, či Tom príde na večeru. Vlastne ani nie tak či, ako skôr kedy.
„Ja… neprídem.“
„Tom! Sú Vianoce! Nemôžeš byť sám.“
„Nie som sám.“
„Neklam. Sami mi povedal, že na Vianoce budú s Andreasom u nich doma.“
„No… ja… nie som s Andreasom a Samim.“
„Tak vidíš. Čakám ťa…“
„Som s Billom,“ priznal nakoniec neochotne Tom a na brata sa usmial. Katrin na pár sekúnd stratila reč. Toto rozhodne nečakala, hoci v to dúfala.
„Ou. V tom prípade… Máte čo jesť?“
„Jasné, že máme. Od hladu neumrieme, neboj sa.“
„A čo tam máš. Mrazenú pizzu? Sú Vianoce, Tom! Nemôžete jesť nejaké polotovary.“
„Nerob si starosti. Všetkých pozdravuj a užite si Vianoce.“
„Fajn. Ale zajtra vás tu chcem mať. A pozdravuj ho odo mňa, okej?“
„Okej. Ahoj.“
„Ahoj.“
Bolo obrovským šťastím, že sa Bill aj Tom po tomto rozhovore osprchovali a obliekli a Tom dokonca stihol vymeniť plachtu a trochu uhládzať posteľ a vyvetrať, pretože o necelú pol hodinu zazvonil vchodový zvonček a z mikroportu sa ozval Gordonov hlas.
„Donášková služba!“ ohlásil sa po vyzvaní a o pár minút už stál pred Tomovými dverami.
„Prišiel si nás skontrolovať?“
„Tak trochu. Viezol som domov decká a Katrin mi pre vás nabalila večeru.“
„Samozrejme. Nemohol som si myslieť, že by nás nechala hladovať. Je ako veľká starostlivá kvočka,“ uškrnul sa Tom.
„Ale tá kvočka ťa našťastie miluje, a tak zabránila tomu, aby sme tu umreli od hladu,“ oponoval mu Bill, ležérne sa opierajúci o zárubňu. Gordon sa oboch spokojne usmieval a bol skutočne šťastný, keď videl šťastných ich dvoch. Trápilo ho, keď ich videl takých zničených a nevedel im pomôcť.
„Som rád, že ste konečne spolu, bez všetkých tých… zlých vecí. Ale… Ste si istý, že budete v poriadku?“ potreboval sa uistiť pred tým, že ich nechá osamote a vráti sa domov. Chlapci si vymenili pohľady a potom sa naňho obaja usmiali.
„Budeme v poriadku. Naozaj. Teraz už to bude dobré,“ uistil ho Bill a Tom na súhlas pokýval hlavou.
„Už ho nenechám utiecť, sľubujem,“ uistil ho aj Tom a Bill sa zasmial.
„Už neutečiem, sľubujem.“
„To bolo skutočne veľké šťastie. Keby prišiel o niečo skôr,“ pošúchal si ustarostene čelo Bill, no na jeho tvári v skutočnosti nebolo vidieť veľa starostí. Bol jednoducho príliš šťastný, než aby sa trápil nad niečím takým. Vlastne myslel skôr na to, že by to bolo trápne, ak by ich pristihol spolu v posteli, než na to, čo by si o tom mohol pomyslieť. On už bol rozhodnutý a na nikom inom mu nezáležalo. Tom to však ale zrejme nechápal, pretože po Billových slovách sa jeho dobrá nálada vytratila. On sám vlastne nad niečím takým nikdy nepremýšľal. Jeho myšlienky sa sústredili na to, že by chcel získať svojho brata späť, a istým spôsobom mu bolo jedno, ako. A keďže väčšinu času to vyzeralo ako nereálny sen, ďalej sa vo svojich myšlienkach nedostal.
„Tomi? Deje sa niečo?“ všimol si Bill bratovo rozpoloženie, a tak vstal zo svojej stoličky a prišiel k nemu, aby ho zľahka objal.
„Nie, Billy. Nič sa nedeje. Len som sa zamyslel. Poďme sa teraz najesť, dobre? Určite si už hladný,“ pohladil ho po tváričke s úsmevom a vtisol mu bozk na temeno hlavy. Bill sa zamračil, pretože mu veľmi neveril, ale rozhodol sa nateraz to nechať tak. Bol skutočne hladný a na rozhovor mali času dosť. Kľudne sa môžu rozprávať až do konca života.
Počet zobrazení (od 15.6.2021): 4
Jsem moc rada že Bill přišel za Tomem.